Broskyňa obyčajná, latinsky Prunus persica (syn. Persica vulgaris), je opadavý strom z čeľade ružovité (Rosaceae), ktorý je cenený predovšetkým pre svoje sladké a šťavnaté plody - broskyne. Tento ovocný strom, ktorý môže dosiahnuť výšku až 8 metrov, pochádza z Číny. Broskyňa obyčajná je často menší až stredne veľký strom, dorastajúci do výšky 3 až 7 metrov, s rozložitou korunou a pomerne krátkou životnosťou, často okolo 15 až 20 rokov.
Botanický opis
Kmeň a konáre
Kmeň broskyne je často pokrútený, s hnedošedou, pozdĺžne popraskanou kôrou. Mladé konáre sú červenkasté až zelenkasté a hladké, s drobnými lenticelami. Kôra je spočiatku hladká, neskôr sa rozpraská na brázdy a trhliny.
Listy
Listy sú striedavé, kopijovité až eliptické, dlhé 7-15 cm a široké 2-4 cm. Majú jemne zúbkatý okraj a zreteľnú žilnatinu. Na vrchnej strane sú tmavo zelené a lesklé, na spodnej strane sú svetlejšie, niekedy na žilkách jemne chlpaté.
Kvety
Broskyňa kvitne veľmi skoro na jar, často ešte pred pučaním listov, čo ju robí náchylnou na neskoré mrazy. Kvety sú usporiadané jednotlivo alebo vo dvojiciach, sú päťpočetné a pomerne nápadné. Kvetné lupienky sú eliptické až vajčité, biele, ružové alebo červenkasté, nepredĺžené, dosahujúce priemer 20-35 mm. Sú samoopelivé, ale opeľovanie hmyzom zvyšuje úrodu.
Plody
Plody sú broskyňové, guľovité alebo mierne oválne kôstkovice s charakteristickou pozdĺžnou ryhou. Šupka je zvyčajne jemne ochlpená (existujú aj nektárinky s hladkou šupkou), žltá, oranžová až červenkastá, často s červenkastým nádychom. Dužina je žltá alebo biela, šťavnatá, sladká a aromatická. Uprostred plodu sa nachádza veľká, tvrdá kôstka, ktorá je voľná (oddeliteľná od dužiny) alebo zarastená. Kôstkovice sú husto zamatovo chlpaté, bledozelenej farby. Veľkosť plodov sa pohybuje od 5 do 7 cm.
Pôvod a rozšírenie
Broskyňa obyčajná pochádza z Číny, kde sa pestovala už v 3. tisícročí pred naším letopočtom. Plané stromy tohto druhu sa v oblasti pôvodu v súčasnosti nenachádzajú, niekedy býva za predka kultúrnych broskýň uvádzaný čínsky druh Prunus davidiana. Postupne sa strom rozšíril do Strednej Ázie, odkiaľ sa už v dobách antiky dostal do Egypta a juhovýchodnej Európy. V antickom Ríme sa začal pestovať častejšie približne v polovici 1. storočia nášho letopočtu. Prvé doklady o pestovaní broskýň v strednej Európe pochádzajú už z 9. storočia, pomerne často sa už objavovali v 16. storočí. V oblasti Stredozemného mora je často pestovaná, v strednej Európe len v oblastiach vhodných na pestovanie viniča, kde sa teplota vzduchu pohybuje v optimálnych hodnotách.
Pestovanie a ekológia
Broskyňa preferuje slnečné a chránené biotopy s dobre priepustnou, mierne kyslou až neutrálnou pôdou, bohatou na živiny a s vyšším obsahom vápnika. Je citlivá na mráz, najmä na neskoré jarné mrazy, ktoré môžu poškodiť kvety. Vyžaduje pravidelné prerezávanie pre udržanie plodnosti a vzdušnosti koruny. Môže zplanieť, pričom sa s ňou môžeme stretnúť predovšetkým na rumištách a skládkach.
Využitie
Plody broskýň sa konzumujú čerstvé, sušené aj konzervované. Vyrábajú sa z nich kompóty, džemy, džúsy a ďalšie pochutiny. Broskyne sú veľmi aromatické a majú osviežujúcu chuť. Okrem sacharidov obsahujú mnoho minerálnych látok, ako je draslík, železo, horčík, sodík a zinok. Medzi vitamínmi nájdeme vitamín B3, C a A. Ďalšou dôležitou látkou je kyselina listová, ktorá je dôležitá v tehotenstve pre správny vývoj dieťaťa. Broskyne majú mierne preháňavý účinok a sú vhodné pri zápche.
Zo semien (jadier) broskýň sa dá vyrobiť éterický olej, ktorý sa potom používa do krémov a balzamov na pery. Olej z jadier, po odstránení jedovatých látok (obsahujú kyanovodík), sa využíva v kozmetike podobne ako mandľový olej. Po odstránení jedovatých látok sa z nich dokonca vyrába marcipán. V kozmetike sa používa aj dužina broskýň, ktorá má regeneračné, vyživujúce a upokojujúce účinky.
Vo starých herbároch nájdeme aj recepty na prípravu lektvarov z broskyňových kvetov, používali sa tiež do sirupov.
Zdravá ovocná přesnídávka bez cukru - Roman Paulus - Kulinářská Akademie Lidlu
Choroby a škodcovia
Stromy broskýň bývajú napadnuté hubovými organizmami. K najčastejším patrí palcatka broskvoňová (Taphrina deformans). Objavuje sa na nich ale aj pevník nachový (Chondrostereum purpureum) a iné.
Poznámka
Broskyňový strom obecne nepatrí k dlhovekým stromom, krátkosť jeho života sa dostala aj do pôvodne nemeckého ľudového rčení: "Broskyňový strom a sedliacke panovanie - rýchlo rastie, avšak má krátke trvanie."
Viete, že...? Hladké, neplstnaté plody má nektarínka, ktorá je varietou broskyne obyčajnej.