Európska komisia podnikla ďalší dôležitý krok pre zastavenie straty biodiverzity v Európe, keď rozšírila doterajší zoznam invazívnych cudzích druhov o 12 nových druhov rastlín a zvierat. Komisia pripomenula, že invázne cudzie druhy sú jednou z hlavných príčin straty biodiverzity v Európe a majú závažné negatívne hospodárske dôsledky v podobe nižších úrod či úbytku rýb, vyšších nákladov na zdravotnú starostlivosť a spôsobených škôd na infraštruktúre.
Význam inváznych nepôvodných druhov
Invázne nepôvodné druhy sú jednou z piatich hlavných príčin straty biodiverzity v Európe a na celom svete. Ide o rastliny a zvieratá, ktoré sa v dôsledku ľudského zásahu náhodne alebo zámerne dostanú do prírodného prostredia, kde sa bežne nenachádzajú.
V európskom životnom prostredí sa vyskytuje najmenej 12 000 nepôvodných druhov, z ktorých je 10 - 15 % inváznych. Invázne nepôvodné druhy môžu spôsobiť lokálne vyhynutie pôvodných druhov, napríklad konkurenčným bojom o obmedzené zdroje ako potraviny či biotopy, vzájomným krížením alebo šírením chorôb. Môžu zmeniť fungovanie celých ekosystémov a ohroziť ich schopnosť poskytovať cenné služby, ako je opeľovanie, regulácia vody či kontrola povodní.
Invázne nepôvodné druhy majú často významný hospodársky dosah, pretože znižujú výnosy z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybolovu. Napríklad americká medúza druhu Mnemiopsis leidyi, ktorá bola náhodne zavlečená do Čierneho mora, spôsobila v tejto oblasti prudký pokles najmenej 26 komerčných populácií rýb vrátane sardely európskej a makrely španielskej.
Okrem toho môžu byť invázne nepôvodné druhy aj významným problémom pre ľudské zdravie - môžu vyvolať závažné alergie a kožné problémy (napríklad popáleniny spôsobené boľševníkom obrovským) alebo pôsobiť ako vektory nebezpečných patogénov a chorôb.
Legislatívny rámec EÚ: Nariadenie č. 1143/2014
Nariadenie č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov nadobudlo účinnosť 1. januára 2015. Zameriava sa na druhy, ktoré sa považujú za „druhy vzbudzujúce obavy Únie“. V súčasnosti k nim patrí 66 druhov, ktoré predstavujú riziko na celoeurópskej úrovni.
Príkladmi takýchto druhov sú z rastlín napríklad eichhornia nafúknutá a zo živočíchov napríklad ázijský sršeň alebo medvedík čistotný. Nariadenie od členských štátov vyžaduje, aby identifikovali a riadili prienikové cesty, ktorými sa zavliekajú a šíria invázne nepôvodné druhy.
Rozšírenie zoznamu inváznych druhov a zákaz pestovania
V nadväznosti na pozitívne stanovisko odborníkov z členských štátov EÚ bol zoznam rozšírený o 12 nových druhov. Nariadenie Európskej komisie, ktoré rozšírilo zoznam Únie o invazívnych cudzích druhoch, nadobudlo účinnosť v auguste.
Medzi novo zaradenými druhmi je deväť rastlín, ktoré spôsobujú značné problémy. Tieto rastliny vytvárajú husté jednodruhové porasty a kvôli ich rastu potláčajú prirodzenú vegetáciu. U nás ide o netýkavky, ktoré znižujú odolnosť brehov vodných tokov voči erózii, a o boľševník, známy svojou toxicitou, ktorý spôsobuje ťažké krvácanie. Spomedzi zvierat bol zoznam rozšírený o egyptskú hus, mývalovca kunieho a ondatru pižmovú.
Cesty zavlečenia a výzvy v implementácii
Veľký podiel inváznych nepôvodných druhov sa do Únie dostane neúmyselne. Je preto veľmi dôležité, aby sa tieto prienikové cesty neúmyselného zavlečenia brali ako priorita a riadili účinnejšie, a to na základe odhadov objemu druhov a potenciálneho vplyvu týchto druhov.
Medzi príklady takýchto prienikových ciest patria živé organizmy, ktoré sa neúmyselne prepravujú loďou v balastovej vode a sedimentoch, cez rybársky výstroj alebo iné rybárske vybavenie pri plavbách rybárov do zahraničia alebo cez kontajnery používané v medzinárodnom obchode. Ďalšou cestou sú škodcovia na predávaných rastlinách alebo dreve, ktorí ostanú nepovšimnutí a iné.
Napriek pokroku v identifikácii prioritných prienikových ciest vykonávanie tohto nariadenia vo väčšine členských štátov i naďalej zaostáva.
Hrozba inváznych druhov - Jennifer Klos
Presadzovanie a budúce kroky Komisie
Komisia podniká právne kroky proti 15 členským štátom s cieľom zintenzívniť prevenciu a zlepšiť zvládanie inváznych nepôvodných druhov. Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko nestanovili, nevykonali a neoznámili Komisii do júla 2019 svoje akčné plány podľa nariadenia č. 1143/2014 na riešenie problému najinvazívnejších druhov vzbudzujúcich obavy Únie.
V konaniach o nesplnení povinnosti začaté proti Bulharsku, Grécku a Rumunsku sa poukazuje aj na to, že v týchto krajinách nebol zavedený systém dohľadu nad inváznymi nepôvodnými druhmi vzbudzujúcimi obavy Únie; lehota na jeho zavedenie pritom uplynula v januári 2018. Komisia členským štátom poskytuje nepretržitú podporu, aby správne vykonávali platné právne predpisy. V prípade potreby využíva aj svoje právomoci pri presadzovaní práva. Komisia v tejto záležitosti zaslala v júni 2021 formálnu výzvu 18 členským štátom. Keďže odpovede boli v prípade 15 členských štátov neuspokojivé, Komisia sa rozhodla vydať odôvodnené stanoviská. Uvedené krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia.
V záujme ochrany a obnovy zdravých ekosystémov, ktoré sú stanovené v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, navrhne Komisia v nadchádzajúcich mesiacoch komplexný zákon o obnove prírody so záväznými cieľmi. Vychádzať bude zo smernice o biotopoch a smernice o vtákoch, ktoré od roku 1992 zabezpečujú ochranu prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín v EÚ, pričom sa v ňom zohľadnia hospodárske, sociálne, kultúrne a regionálne požiadavky. Cieľom tohto nového návrhu bude zvýšiť odolnosť životného prostredia, aby nám aj naďalej prinášalo prospech, a to obnovou rôznych ekosystémov vrátane morských ekosystémov do roku 2050, pričom sa stanovia strednodobé ciele do roku 2030.
tags: #brusel #zakazal #pestovanie #invazivnych #druhov #rastlin