Či už je to kvaka, okruhlica alebo vodnica, pre mladšiu generáciu sú tieto názvy často neznáme. Avšak, ak sa opýtate vašich starých mám, zaručene dostanete odpoveď. Tieto rastliny, vrátane niektorých, ktoré považujeme za obyčajné buriny, oplývajú cennými vlastnosťami. Majú priaznivé účinky na zdravie, sú chutné a môžu byť skvelým spestrením jedálnička. Jeseň a zima sú obdobím, keď hľadáme nové inšpirácie do jedálnička. Aj menej známe druhy zeleniny ako kvaka, chren, artičoka, topinambur a romanesco sú úžasné a plné vitamínov, ktoré nám v chladnejšom období môžu chýbať.
Kvaka: Zelenina s chuťou kalerábu a bohatou históriou
Kvaka je zelenina so 4000-ročnou históriou, ktorej presný pôvod nie je možné vypátrať, preto pre nás navždy zostane trochu záhadou. Môžeme predpokladať, že s prvým pestovaním začali národy v blízkosti Stredozemného mora. Odtiaľ sa pestovanie rozšírilo neskôr aj do Európy. V minulosti mala nálepku „kŕmna plodina“ a veľakrát zachránila život aj ľuďom počas hladomorov.
Súčasné odrody kvaky sa začali pestovať len nedávno. Aktuálne poznáme 3 druhy - biela, fialová s bielou dužinou a žltá so žltou dužinou. Je to nenáročná rastlina, ktorá znáša aj chladnejšie podmienky vyšších polôh a je mrazuodolná. Ide o dvojročnú rastlinu, nenáročnú na pestovanie. Jej mierne korenistá chuť by sa dala prirovnať ku kalerábu a plne nahradí reďkovku.
Výnimočné vlastnosti a zdravotné benefity kvaky
Kvaka je bohatým zdrojom vitamínov, vlákniny a minerálnych látok. Už v jednej šálke kvaky prijmete polovičnú odporúčanú dávku vitamínu C, štvrtinu dennej dávky vitamínu A, ďalej vitamíny B1, B6 a E. Príjem týchto vitamínov predstavuje pre váš organizmus posilnenie celkovej imunity, rýchlejšie hojenie rán, zdravé kosti, zuby aj ďasná. Vitamín A podporuje tvorbu fotosenzitívneho pigmentu dôležitého pre zrak, čo znamená, že sa nemusíte obávať, ak sa vám zlepší nočné videnie. Jeho nedostatok môže stáť aj za vznikom šeroslepoty. Pozitívny vplyv má aj na činnosť dýchacích ciest.
Zo spektra minerálnych látok obsahuje kvaka vápnik, ktorý je vhodný pri prevencii a liečbe osteoporózy a zlomenín. Pri súčasnom rýchlom spôsobe života a strese je viac než vítaným účinkom kvaky znižovanie nervozity, ochrana pred stratou pamäti i nespavosťou. Konzumáciou kvaky doplníte aj hladinu draslíka, ktorého potreba sa v súvislosti s nadmerným používaním soli v našej strave súmerne zvyšuje. Dôležitú úlohu zohráva aj draslík pomáhajúci pri vstrebávaní vápnika, v spolupráci s vitamínom B6 majú vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu v krvi. Kvaka dokáže vďaka obsahu všetkých látok pozitívne ovplyvniť fungovanie celého ľudského tela.
Sírne éterické oleje a silice v nej obsiahnuté napomáhajú vylučovaniu väčšieho množstva žalúdočných štiav, preto jej priaznivý vplyv oceníte, ak trpíte žalúdočnými či žlčníkovými ochoreniami. Pôsobením draslíka zbavuje krv škodlivých látok, napr. kyseliny močovej, preto je vhodnou zložkou stravy pre tých, ktorí trpia dnou alebo reumou. Podporu fungovania trávenia a peristaltiky čriev má zas na svedomí dostatočný obsah vlákniny.
Kvaka je ideálna v boji s kožnými ochoreniami alebo pri úprave trávenia. Tiež znižuje cholesterol, pôsobí na náš kardiovaskulárny systém, znižuje krvný tlak, zlepšuje srdcovú činnosť a spomaľuje starnutie. Vhodná je aj pri redukčných diétach a detoxikačných kúrach, pretože je plná vlákniny a zhruba z 90 % tvorená vodou. V medicínskych kruhoch je známa ako antikarcinogénna látka, ktorá aktivizuje detoxikačné a protirakovinové enzýmy nášho tela. Sulforafan zabraňuje nekontrolovateľnému množeniu buniek, čo znamená, že ide o prevenciu pred rakovinou. Aby mala kvaka naozaj protirakovinový účinok, je vhodná jej konzumácia v tepelne neupravenom, surovom stave.
Z cenných minerálov je treba spomenúť draslík, fosfor a vápnik. Z vitamínov má najvyššie zastúpenie vitamín A a C. Obsahuje až 90 % vody. Svojim nízkym obsahom kalórií (približne 15 kcal na kvaku) v kombinácii s minimom tukov (0,2g na 100g) a vysokým obsahom živín, robí z kvaky surovinu priam stvorenú ako súčasť redukčnej diéty.
Kulinárske využitie kvaky
Na konzumáciu sa využíva celá rastlina - plod aj listy. Mladé buľvy sa konzumujú aj za surova, skvele sa hodia do šalátov. Za surova môžeme mladú kvaku použiť napríklad do zeleninových šalátov. Výborne chutia aj jej listy, ktoré môžete naložiť do šalátu, alebo uvariť ako špenát či prílohu. S listami kvaky môžeme pracovať podobne ako so špenátom.
Z kvaky môžete pripraviť kašu, pyré, hodí sa do polievok, omáčok, dusenú k mäsu, skvele chutí pečená v rúre ako hranolčeky s parmezánom, upraviť sa dá aj ako kapusta. Vynikajúca je naložená na kyslo, alebo ako kvasená zelenina. Ak v obchode nenájdete kvaku, skúste pátrať po tabuľke s nápisom runkla alebo turín. Určite sa kvaky nebojíte, dá sa využiť na neskutočne veľa chutných spôsobov.
Zaujímavosti o kvake
- V ľudovom liečiteľstve sa šťava z kvaky využíva na liečenie chrípky a kašľa, ale aj na zvýšenie libida.
- Predkovia obce Zázrivá si zvolili práve túto zeleninu za symbol obce a tri kvaky zobrazili v erbe. Zelenina v minulosti tvorila hlavný zdroj obživy miestnych obyvateľov.
Ako správne piecť koreňovú zeleninu | Jednoduchá príloha
Ďalšie menej známe zeleniny plné vitamínov
Artičoka: Zelenina podobná bodliaku
Prvé zmienky o artičoke siahajú do čias egyptských faraónov, neskôr zaujala Rimanov aj Grékov. V amerických kolóniách sa pestovala od 18. storočia. V súčasnosti sa teší najväčšej obľube v prímorských oblastiach - v Grécku, Taliansku a Francúzsku. Pestovanie tejto zeleniny nie je náročné. Zberová sezóna je dlhá, prakticky od jari až do jesene. Čo sa týka druhov - poznáme biele, fialové a zelené.
Výnimočné vlastnosti artičoky
100 gramov zeleniny obsahuje 47 kalórií. Vo vyššom množstve obsahuje vitamín C, ktorý poskytuje telu antioxidačný účinok - ochranu buniek pred poškodením, posilňuje imunitu, stimuluje tvorbu krviniek, podporuje regeneráciu a hojenie a má veľa iných dôležitých vlastností. Ďalej obsahuje vitamín K, ktorý zohráva dôležitú úlohu v zrážaní krvi, mineralizácii kostí, v správnej funkcii pečene a iných. Vyšší je aj podiel vlákniny, ktorá udržiava správne fungovanie tráviaceho systému. Tiež obsahuje sodík, kyselinu listovú, horčík a draslík. Svojim obsahom inulínu je vhodnou zeleninou pre diabetikov. Flavonoid v artičoke dokáže pôsobiť preventívne proti rakovine kože, čo preukázali výskumy.
Kulinárske využitie artičoky
S prípravou tejto zaujímavej zeleninky je to trošku zložitejšie. Základom je správne čistenie plodu: v prvom kroku odstránime stonku (asi 2-3 cm), vonkajšie listy odrežeme, prípadne odstrihneme nožnicami. Nejedlé vnútro je treba krúživými pohybmi vybrať. V ďalšom kroku takto očistenú zeleninu pokvapkáme citrónovou šťavou, aby sme predišli zhnednutiu (ako napr. pri avokáde a jablku). V poslednom kroku ju môžeme dať variť do osolenej vody, približne na 45 minút.
Artičoky sa jedia rukami, či už doma alebo v reštauráciách. Držíme ju v ľavej ruke a pravou odtrhávame jednotlivé lístky. Tie sa zväčša kombinujú s rôznymi omáčkami. Výborne sa kombinuje s rôznymi mäsovými plnkami. Pridávajú sa na pizzu, do polievok. Môžeme ich pripraviť opäť na rôzne spôsoby - dusiť, grilovať, zapekať.
Zaujímavosti o artičoke
- Artičoka je hlavnou príchuťou populárneho talianskeho likéru Cynar.
- Gréci a Rimania ich považovali za afrodiziakum.
Romanesco: Najkrajšia zelenina na svete
Prvé pestovanie tejto na pohľad krásnej zeleniny začalo v neapolských a rímskych oblastiach Talianska v prvej polovici 15. storočia. Komerčná produkcia začala v Kalifornii až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Tvarom by nám mohol pripomínať náš biely karfiol (trošku aj brokolicu), chuť je však miernejšia a sladšia. Hlavná sezóna začína v októbri a končí novembrom.
Výnimočné vlastnosti romanesca
Romanesco je bohatý predovšetkým na vitamín C - 100 gramov tejto zeleniny dokáže pokryť takmer celú dennú odporúčanú dávku. Ďalej obsahuje draslík, kyselinu listovú, vlákninu a β-karotén.
Kulinárske využitie romanesca
Svojim nádherným tvarom a jasnou zelenou farbou je predurčený k rôznym dekoratívnym výtvorom v kuchyni, na rôznych oslavách, grilovačkách a podobne, predovšetkým ako hlavná príloha k hlavnému jedlu. Spája krásu s chuťou. Príprava a celkové využitie vo varení je rovnaké ako pri karfiole a brokolici. Farba zeleniny ostáva aj po uvarení zachovaná.
Topinambur: Podzemok slnečnice hľuznatej
Jeho pôvod siaha do Severnej Ameriky, odkiaľ pochádzajú prvé zmienky o pestovaní. V Európe začalo pestovanie v 16. storočí. Niektorí vedeckí pracovníci túto plodinu pre svoje rozsiahle využitie v rôznych oblastiach označujú ako rastlinu 21. storočia. Farba hľúz môže byť rôzna (biela, hnedá, ružová až fialová), dužina je vždy biela. Tvarom pripomína bežný zemiak. Jedlé hľuzy sú odolné voči mrazom, preto zber je možný vyše pol roka - od jesene až do jari. Ide o plodinu jednoročnú alebo aj viacročnú. Je nenáročný na pestovanie - dokáže prežiť a množiť sa snáď úplne všade, bez toho aby vstrebával z pôdy škodliviny. Sezóna zberu začína na jeseň, od októbra/novembra a končí rôzne, niekedy aj na jar.
Výnimočné vlastnosti topinamburu
Topinambur sa označuje ako vitamínová bomba. Kombinácia týchto vitamínov, minerálov a vlákniny ho predurčuje k celému radu účinných vlastností na náš organizmus. Obsahuje vitamíny skupiny B (najviac niacín), biotín, vitamín C, β-karotén, kremík, vápnik, horčík, železo, draslík a iné. Obsahuje až 80 % vody. Na 100 gramov obsahuje 72 kcal. Najvýznamnejšou zložkou topinamburu je obsah inulínu, ktorý mu okrem sladkej chuti pridáva aj zdravotné účinky v podobe úpravy hladiny cukru v krvi a celkovo pomoc pri liečbe cukrovky. Okrem iného upravuje hladinu cholesterolu, upravuje črevné prostredie, pôsobí proti stresu, detoxikuje organizmus a má veľa iných vlastností.
Kulinárske využitie topinamburu
Pri čistení menia farbu, podobne ako zemiaky, jablko a avokádo. Čo sa týka využiteľnosti, tá je neskutočne rozsiahla. Z topinamburov sa vyrába mnoho úžasných produktov - sirupy, džúsy, džemy, drinky. Zo surového je možné pripraviť dezerty, placky a iné. Kto hľadá náhradu za zemiaky, topinambur je skvelá voľba.
Zaujímavosti o topinambure
- Počas rokov 2011 - 2014 bolo pestovanie na Slovensku zakázané zákonom.
- Výrobky z topinamburu obľubuje Peter Sagan, ktorý sa stal tvárou nemenovanej značky, ktorá je pestovateľom topinamburu a výrobcom produktov z neho na Slovensku.
- Je to plodina, ktorá dokáže prežiť aj rádioaktívny útok.
Chren: Prírodný čistič krvi
Trvalá rastlina (pre niekoho aj burina), o ktorej sa predpokladá, že pochádza z východnej a juhovýchodnej Európy. Niektorí odborníci sa však domnievajú, že pôvodom je zo západnej Ázie. Získané dôkazy poukazujú na využívanie vlastností chrenu v lekárskej oblasti. Liečili a zlepšovali stav rôznych ochorení vrátane bolesti zubov, pohlavných chorôb, rakoviny, astmy a iných. Spojenie chrenu a octu sa dokonca aplikovalo na odstránenie pieh na tvári. Táto rastlinka s veľkými zelenými listami obľubuje vlhkejšiu pôdu. Väčšinou ho nachádzame rásť vo voľnej prírode, na okrajoch lúk, pri potokoch a jazerách. Pri raste na slnečných miestach produkujú oveľa viac účinných látok ako pri raste na tienistých miestach.
Výnimočné vlastnosti chrenu
Koreň chrenu obsahuje 76 % vody a približne 79,31 mg vitamínu C na 100 gramov surového chrenu. Ďalej obsahuje draslík, vápnik, fosfor, zinok, meď. Má silné antibakteriálne, antibiotické, antivírusové a protirakovinové účinky. Chren nazývame aj prírodným čističom krvi. Celkovo posilňuje našu imunitu, zlepšuje stav pečene a upravuje trávenie - ťažké jedlo robí ľahšie stráviteľným. Môže pomôcť pri bolestiach hlavy (potieraním spánkov s chrenovou šťavou), pri menštruačných bolestiach alebo pri liečbe prechladnutia a chrípky.
Zaujímavosti o chrene
- V starých ľudových poverách je považovaný za talizman, ktorý nosí šťastie.
Obyčajné „buriny“, ktoré skrývajú neobyčajné tajomstvá
Niektoré rastliny, ktoré považujeme za obyčajné buriny, v skutočnosti oplývajú cennými vlastnosťami. Majú priaznivé účinky na zdravie, sú chutné a môžu byť skvelým spestrením jedálnička.
Jedlé divoké rastliny v kuchyni a liečiteľstve
- Kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris): Je jednou z najobľúbenejších divých rastlín, nájdeme ju takmer všade. Najčastejšie sa konzumujú vrcholky stoniek s kvietkami a nezrelé plody. Podporuje látkovú výmenu, znižuje krvný tlak pri hypertónii, čistí krv a odplavuje vápenaté usadeniny v cievach. Pôsobí pozitívne na pečeň, slezinu a močové ústrojenstvo. Vo forme tinktúry pomáha pri bolestiach svalov a kĺbov.
- Kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), ľudovo bršlica či kozia noha: Má mnohostranné účinky na zdravie a výbornú chuť. Vďaka príbuznosti s mrkvou voňajú a chutia jej mladé listy ako korene mladej mrkvičky. Podporuje pohyblivosť kĺbov a odkysľuje organizmus. Obsahuje veľa vitamínu C, karotenoidy a mnohé cenné minerály.
- Slez (Malva neglecta, Malva mauritania, Malva sylvestris): Mnohí si z detstva pamätajú malé zelené „chlebíčky“ - nedozreté plody slezu. Ich konzumácia je tradíciou.
- Netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora): Málokto vie, že aj semená sú jedlé. Po dozretí plody vystreľujú semená, ktoré stačí zachytiť do dlane. Ich chuť je prekvapivo príjemná, jemne pikantná s orieškovým podtónom.
- Ďatelina lúčna (Trifolium pratense): Známa a rozšírená rastlina, ktorá kvitne počas celej sezóny. Už z detstva poznáme chuť jej nektáru, ktorý sa skrýva v rúrkovitých kvietkoch. Biele kvety ďateliny sú navyše aj jedlé a chutné.
- Agát biely (Robinia pseudoacacia): Samotná rastlina je jedovatá, ale jej kvety sú jedlé a zvyčajne sa konzumujú čerstvo obtrhané zo strapcov. Sladkosť nektáru sa objaví pri ich žuvaní.
- Hviezdica prostredná (Stellaria media): Vďaka sýtozeleným, krehkým a šťavnatým trsom je jednou z najobľúbenejších divokých zelenín. Hviezdica je plná prínosných látok a chutí ako mladé klásky kukuričky. Využíva sa aj ako krmivo pre hydinu a iné domáce zvieratá.
- Cesnačka lekárska (Alliaria petiolata): Skorá jarná bylina, ktorej listy majú pikantnú chuť pripomínajúcu cesnak. Pôsobí antisepticky a protizápalovo, pomáha najmä pri zápaloch močových a horných dýchacích ciest. Posilňuje tiež imunitu.
- Krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis): Kedysi ľudia zbierali jeho kvety, ktorých kvetové lôžko jedli podobne ako kvet artičoky. V ľudovom liečiteľstve sa zbieral najmä koreň, ktorý sa používal na liečbu kožných problémov.
Buriny ako pomocníci v záhrade: Zlepšenie pôdy a biodiverzity
Burina v záhradne nemusí byť len negatívum. Stačí sa na vec pozerať z inej perspektívy a hneď zistíte, že burina môže vašej záhrade aj pomôcť. Akumulujú cenné živiny a zlepšujú pôdu.
- Skorocel (Plantago lanceolata): Ľudovo nazývaný aj psí jazyk. Jeho listy majú liečivé účinky hlavne na malé krvácajúce rany. Pre záhradu je prospešný tým, že akumuluje vápnik, horčík, síru, mangán, železo a kremík. Pôde prospeje, keď ho necháte rásť, až kým rastlina sama neodumrie. Odstránené listy môžete dať do kompostu, pod mulčovaciu vrstvu alebo nechať rozložiť na pôde, čím dodá všetky akumulované živiny.
- Hviezdica prostredná (Stellaria media): Napomáha pri chudnutí a je chutná. Pomáha aj pri trávení a problémoch so žalúdkom. V záhrade sa objavuje na miestach s nízkou úrodnosťou a naznačuje tento stav. Akumuluje draslík a fosfor, dôležité látky pre rastliny. Je prospešná aj pre užitočný hmyz a opeľovačov.
- Mrlík biely (Chenopodium album): Väčšina záhradkárov ho pozná ako nepríjemnú burinu, pritom jeho listy sú jedlé. Mrlík zlepšuje kvalitu pôdy, akumuluje dusík, fosfor, draslík, vápnik a mangán, ktoré následne uvoľňuje do pôdy.
- Ďatelina plazivá (Trifolium repens): Objavuje sa všade tam, kde je nedostatok dusíka a v tvrdých hlinitých pôdach. Akumuluje dusík, ktorý prenáša do pôdy, a hromadí aj fosfor. Láka lienky a opeľovače, a poskytuje úkryt pre parazitické osičky, ktoré sú nepriateľmi záhradných škodcov.
- Púpava lekárska (Taraxacum officinale): Jedna z najlepších liečiviek vôbec, jedlá je od hlávky až po korene. Pre pôdu je prospešná, pretože v jej hlbokých koreňoch akumuluje draslík, fosfor, vápnik, meď, železo, horčík a kremík. Zároveň prevzdušňuje pôdu a je jedným z najväčších lákadiel pre opeľovače a lienky.
Prstovka krvavá: Rozpoznanie, využitie a kontrola
Prstovka krvavá (Digitaria sanguinalis) je rýchla, húževnatá a užitočná tráva. Hoci ju väčšina záhradkárov považuje za burinu, dokáže prezradiť veľa o kvalite pôdy, pomôcť s ochranou pred eróziou a v tradičnej bylinnej praxi má svoje miesto.
Ako prstovku krvavú spoľahlivo rozoznať
Prstovka krvavá je jednoročná C4 tráva. Vytvára nízke trsy so stonkami vykláňajúcimi sa do strán a s charakteristickým vrcholovým súkvetím: 4-7 „prstov“ (kláskov) vybiehajúcich z jedného bodu. Listy sú ploché, často s jemným ochlpením pri báze. Na konci leta a na jeseň často červenkasto sfarbená - odtiaľ ľudové pomenovanie.
Prečo sa šíri rýchlo a čo tým hovorí o pôde
Prstovke sa darí v zhutnených, suchších a teplých miestach. Objavuje sa tam, kde trávnik trpí utlačením, má redšiu drn a pôda je chudobná na organiku. Jej výskyt je často signál, že stojí za to prevzdušniť trávnik (dutiny, pieskovanie), dopĺňať organiku (kompost, kvalitná pôdna zmes), zvýšiť výšku kosenia (6-8 cm) a zalievať zriedkavejšie, ale výdatne.
Ako ju udržať pod kontrolou, nie zničiť pôdu
Úplná eradikácia je zbytočne nákladná aj nešetrná. Funguje kombinácia opatrení: vytrhávanie s koreňmi v mladom štádiu pred vysemenením, mulč v záhonoch (kôra, štiepka, slama) a hustý drn v trávniku. Herbicídy nech sú posledná možnosť - v malých záhradách sa dá prstovka zvládnuť mechanicky a preventívne.
Ekologické plusy, ktoré stoja za zmienku
- Stabilizuje zvetranú pôdu a brzdí eróziu na holých miestach.
- Rýchlo zakryje povrch, takže tieni klíčiacim semienkam iných „rýchlych“ burín.
- Semená sú potravou pre vtáky - zvýšenie biodiverzity v neskorej sezóne.
- V teplých obdobiach funguje ako živý indikátor: ukáže, kde pôda potrebuje zásah.
Tradičné využitie a opatrnosť pri domácom spracovaní
V niektorých regiónoch sa príbuzné druhy rodu Digitaria využívali ako krmovina a ich semená sa mleli na múku. Pri prstovke krvavej sú semená jedlé, ale veľmi drobné. Pri „domácom bylinkovaní“ platia pravidlá: zber len z čistých lokalít, bezpečná identifikácia je nutná, a užívanie s mierou. Dôležité je konzultovať s lekárom v prípade tehotenstva, dojčenia, užívania liekov alebo chronických diagnóz.
Jednoduché domáce spôsoby použitia (tradičné, doplnkové)
- Jemný bylinkový čaj: hrsť čerstvých prepláchnutých listov prevariť 10 minút v 500 ml vody, scediť. Pije sa občas, nie denne.
- Obklad na drobné podráždenie kože: uvarené listy nechať vychladnúť, priložiť na čistú pokožku na 10-15 minút, potom opláchnuť.
- Semená pre vtáky: dozreté metliny môžete nastrihať a zavesiť na kŕmidlo - prirodzený doplnok jedálneho lístka.
Ako zbierať, sušiť a skladovať
Zbierajte mladé, čisté listy za sucha. Sušte v tieni, v prievane, pri teplote do 40 °C. Skladujte v papierových vreckách na suchom, tmavom mieste, maximálne jeden rok.
Portulaka zeleninová: Jedlá a húževnatá "burina"
Portulaka zeleninová (Portulaca oleracea) je jednoročná poliehavá rastlina s dužinatými listami a s mäsitými červenkastými stonkami. Jej silný výskyt možno dať do súvisu s extrémne teplým priebehom počasia v posledných rokoch. Je náročná na svetlo, preto sa vo zvýšenej miere vyskytuje v plodinách pestovaných v širších sponoch. Prekoná aj dlhšie obdobia sucha a hoci ju aj vykopeme a necháme na povrchu pôdy, znova pustí korene a žije ďalej. Preto pri jej mechanickom ničení nestačí rastliny podkopať, ale treba ich zo záhonov aj odstrániť. Tieto teplomilné rastliny prvé jesenné mrazy síce zničia, ale ak ich nezlikvidujeme ešte pred vytvorením semien, môžeme ich výskyt očakávať aj v nasledujúcich rokoch, lebo semená si udržia klíčivosť niekoľko rokov.