Arašidy, alebo skôr podzemnica olejná (Arachis hypogaea), z ktorej táto maškrta pochádza, si viete dopestovať aj v našich podmienkach. Hoci sa často mylne považujú za orechy, patria do skupiny strukovín, takže obal, z ktorého oriešky vylúskate, je struk rovnako ako pri fazuli. Ľudia túto rastlinu často označujú aj pojmom búrsky oriešok alebo burák. Pestovanie tejto rastliny nie je vôbec náročné, avšak je potrebné dodržať niekoľko zásad. Dobrou správou je, že úrodu arašidov môžete mať aj vy, pretože podzemnici sa relatívne dobre darí aj v našich podmienkach. Navyše, ak nemáte záhradu, dopestujete si ju aj v črepníku doma v byte.
Čo sú arašidy a odkiaľ pochádzajú?
Arašidy, teda plody podzemnice olejnej (Arachis hypogaea), ktorá patrí medzi strukoviny, pochádzajú z Južnej Ameriky. Vo voľnej prírode nerastie, pestuje sa len umelo. Je to hybrid, ktorý sa svojvoľne nikde nevyskytuje, teda vo voľnej prírode ho nenájdete. Údajne sa prvýkrát podarilo vypestovať arašidy v oblasti Južnej Ameriky, ktorá sa pokladá aj za jej "materskú zem". Vo veľkom množstve sa pestuje v tropickom a subtropickom pásme.
Botanické vlastnosti podzemnice olejnej
Podzemnica olejná je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Ide o rastlinu, ktorej vzhľad do veľkej miery závisí od prostredia, kde rastie. Ak ju pestujete v črepníku, bude menšia ako v záhone na záhrade. Všeobecne dosahuje okolo 50 cm a môže mať krátke vetvičky alebo dlhé, ktoré ležia pri zemi (pripomína hrach). Stonka je hrubšia, pokrytá drobnými chĺpkami. Na hlavnej stonke vyrastajú malé stonky s oválnymi zloženými lístkami. Medzi listami, na pazuchách, kvitnú malé samoopeľovacie kvety, ktoré sú žltej až oranžovej farby. Podzemnica kvitne približne 2 mesiace, a to v období okolo mája, júna. Plodom je podlhovastý struk dlhý cca 35 mm, ktorý v sebe ukrýva 2 - 3 semienka, ktoré sú nám dobre známe ako arašidy. Búrske oriešky, čiže arašidy, sa obvykle ukrývajú v drevnatej škrupine.
Fenomén "Pegging" - vývoj plodov
Pri pestovaní arašidov je zaujímavé, že všetci neskúsení pestovatelia očakávajú plody nad zemou, no v skutočnosti sa semená (plody) nachádzajú v zemi. Rastlina má výnimočný spôsob rodenia - odkvitajúce kvety sa zavŕtajú 3 až 6 cm hlboko do pôdy a plody v nej dozrievajú. Pegging je mimoriadna funkcia, pri ktorej sa z opeleného kvetu stáva arašidový zárodok. Stonka, na ktorej je, resp. bol kvet, rastie smerom dolu do pôdy, kde sa ďalej vyvíja a dozrieva vo forme arašidu v struku. Po odkvitnutí sa koniec každého výhonka s tvoriacim sa semenníkom začne ohýbať k pôde a doslova sa do nej zavŕta.
Travel of sperm
Optimálne podmienky pre pestovanie
Podzemnica olejná je teplomilná rastlina pochádzajúca z Južnej Ameriky, ktorá miluje teplo, slnko a vlhko. Nemali by ste ju nechávať vonku počas chladných dní a ani v lete počas chladných nocí. Obľubuje teplotu nad 20 °C do 25 °C, bezvetrie a vlhkosť vzduchu okolo 55 %. Miluje slnko, ale nie priame. Odporúča sa umiestniť ju na parapetu južného okna, kde má dostatok prísunu denného slnečného svetla. Pri manipulácii s teplom buďte opatrní, ak teplota klesne pod 15 °C, bude chátrať. Podzemnica olejná vyžaduje teplejšie miesto, lebo mráz jej veľmi škodí. Sucho znáša spočiatku dobre, počas kvitnutia a tvorby plodov však potrebuje viac vody.
Pôda a jej príprava
Podzemnica má rada pôdu, ktorá udržuje vlahu, ale nie príliš. Vlahu musí pôda aj dobre prepúšťať, a navyše, musí byť priepustná aj pre rast orieškov. Struky arašidov nebudú rásť v pôde, ak ich bude obmedzovať nepriepustnosť, preto ju pravidelne prekyprujte. Vyhovuje jej ľahká kyprejšia pôda zásobená vápnikom a živinami, hlavne draslíkom a fosforom. Ak ste výsevný substrát nezohnali, môžete si ho namiešať kombináciou rašeliny, piesku a kompostu. Takýto substrát podporuje bohatú tvorbu koreňov, ktoré sú zdravé.
Výsadba a starostlivosť
Výber a príprava semien
Na sejbu používajte len prirodzene vysušené arašidy, nie pražené, pretože také by vám nevyrástli. Používajte kvalitné semená, ktoré sú najlepšou zárukou úspechu. Pred výsevom ich na 12 hodín (niektoré zdroje uvádzajú 48 hodín) namočte do vlažnej vody, tak sa naštartuje ich klíčenie. Už priamo na jednotlivých arašidoch môžete vidieť, kde bude semienko klíčiť. Pre urýchlenie klíčenia môžete oriešky opatrne vylúpnuť z drevnatej škrupiny.
Výsev a predpestovanie
Semená sa vysievajú v marci a apríli. Najlepšie obdobie na pestovanie arašidov je od januára po máj, a to hlavne vo vnútri bytu. Po namočení si ich môžete predpestovať v miske alebo zakoreňovačoch. Vyberte si takú, ktorá má na spodnej strane dierky pre prípadný odtok vody. Použite substrát na výsev, prípadne jiffy alebo kokosové vlákno. Zasejte ich asi 1 cm hlboko do vlhkého výsevného substrátu a zakryte priehľadným sklom alebo fóliou, aby ste zabezpečili dostatok tepla. Asi každý 2. deň ich na 2 hodiny odokryte. V našich klimatických podmienkach je vhodnejšie sadenice predpestovať.
Spravte dierku, približne 2 až 3 centimetre hlbokú. Vložte do každej jedno semienko a prikryte vrstvou substrátu. Navlhčite, prekryte sáčkom, potravinárskou fóliou či iným priesvitným plastovým krytom a nechajte vyklíčiť. Klíčenie zvyčajne trvá 3-6 týždňov pri teplote 12-15 °C. Nie všetky semienka vám musia vyklíčiť. Niektoré z mladých rastliniek môžu dokonca aj padať, ale na trhu sú substráty, ktoré majú supresívny účinok práve proti padaniu klíčkov. Hneď ako sa objavia mladé rastlinky, zvýšte vlhkosť substrátu aj vzduchu. Mladé rastlinky zalievajte denne.
Výsadba vonku a do črepníkov
Vypestované sadenice potom premiestnite do vopred pripravenej zeminy. V južnejších oblastiach Slovenska ich môžete vysadiť aj do záhrady, ale až koncom mája. V oblastiach, kde nie je také podnebie, ich pestujte radšej doma v črepníku. Podzemnicu sa neodporúča sadiť v exteriéri priamo do pôdy, pretože na to, aby sa v nej uchytila, nie je naše podnebie vždy vhodné. Ak sa rozhodnete pre arašidový sad vonku, predpestujte rastlinky vo vnútri a zvážte použitie skleníka, pretože potrebuje teplú zem počas celého dňa i v noci. Keďže podzemnica trpí mrazom, sejeme ju v polovici mája, v teplejších oblastiach aj koncom apríla, do pôdy zohriatej na 12 až 15 °C. Vysievame do riadkov širokých 60 až 70 cm (plazivé odrody ešte širšie) a brázd hlbokých 20 cm, na vzdialenosť 15 až 30 centimetrov. Semená ihneď zakryte tenkou vrstvou zeminy. Vysievať ju môžeme aj do hniezd podobne ako fazuľu, vtedy dávame do jedného hniezda dve až tri semená. Potom vysádzame predpestované priesady von v druhej polovici mája. V teplejších oblastiach sa môžu oriešky sadiť priamo do zeme. Ak je rastlina dospelá, zavlažovanie sa o niečo málo znižuje a zameriava sa na zabezpečenie potrebnej výživy, hlavne na vápnik v pôde.
Polievanie a vlhkosť
Arašidy majú radi vlahu, ale netúžia byť zase premočené. Malé výhonky je nutné polievať 1-krát za deň. Počas vegetačného obdobia si vyžadujú viac vody a vlahy ako mimo neho. Obľubujú vlažnú vodu, ktorá stála niekoľko dní v sklenej fľaške. Pozor na premočenie, pretože hoci má vodu rada, neznáša mokro, preto na prísun vody používajte rozprašovač. Počas kvitnutia ju už nepolievajte, aby sa nenarušilo opeľovanie. Na zvýšenie vlhkosti vzduchu je ideálne rosenie vodným rozprašovačom. Ak rastline začínajú opadávať listy, môže to byť príznak nedostatku vody.
Okopávanie a hnojenie
Porast pravidelne odburiňujte a dávajte pozor, kedy začne kvitnúť. Mladé sadenice okopávajte, aby ste im prevzdušnili pôdu. Pôdu treba pravidelne kypriť, udržiavať vlhkú a zbavenú buriny. Po odkvitnutí je dôležité stopky čo najskôr prihrnúť zeminou, lebo na nich dorastajú oriešky a tie dozrievajú len v zemi. Čím viac stopiek zasypete, tým väčšiu úrodu získate. Po odkvitnutí byle čo najskôr prihrňte zeminou, a potom ešte niekoľkokrát, podobne ako pri pestovaní zemiakov, vytvorte "hrobec". Úrodu zvýšite tiež skracovaním hlavných osí rastliny a vyššou závlahou. Podľa skúseností niektorých pestovateľov nie je vždy potrebné používať postreky ani hnojivá, ak sa rastline darí.
Zber a uskladnenie úrody
Približne v septembri celá rastlina zožltne. Približne po 4 až 5 mesiacoch od kvitnutia môžeme zberať úrodu. Dôležité je začať so zberom v správny čas, keď už listy rastlín začali žltnúť a rastlina na jeseň zaschne a odumrie. Zber robte opatrne, ideálne podrytím. Arašidy sú náchylné na plesne, preto ich uskladňujte na suchom mieste. Okolo sadeníc uvoľnite pôdu a stonky spolu s plodmi vytiahnite zo zeme. Robte to opatrne, ak ich pestujete vonku, podryte ich a vytiahnite spôsobom ako pri výbere mrkvy. Struky na rastline umyte od zeminy a nechajte preschnúť. Očistite ich od zeminy a uskladňujte na suchom mieste, aby nesplesniveli. Teplota počas sušenia by mala byť dosť vysoká, no určite menšia ako 30 °C. Zozbierané oriešky sušte na vzdušnom mieste. Z 10 semienok je možné získať až 1 kilogram kvalitných arašidov, pričom nezabudnite si ponechať časť semien na sejbu v budúcom roku.
Spracovanie arašidov
V surovom stave majú arašidy chuť ako surová fazuľa alebo hrášok. Surové oriešky sú mdlej chuti, preto ich pred konzumáciou musíme upražiť. Plody je potrebné dosúšať, kým je šupka úplne suchá, a nakoniec ich môžete dať zapiecť do rúry.
Príprava domácich pražených arašidov a masla
Na prípravu domácich pražených arašidov potrebujete vylúpané arašidy, maslo a soľ. Na rozohriate maslo v panvici dajte arašidy, opražte ich asi 10 minút a napokon ich posoľte. Pre arašidové maslo použite nesolené arašidy, najlepšie v šupke, aby ste ich mohli upraviť nasladko alebo aj naslano. Olúpané arašidy môžete (ale nemusíte) opražiť dozlatista na suchej panvici. Potom ich dobre rozmixujte, aby sa drvina podobala na maslo. Ak ho robíte naslano, pridajte soľ, ak nasladko, dosypte cukor (alebo dolejte javorový sirup). Možno pridať aj olej.
Problémy pri pestovaní: Škodcovia a choroby
Podzemnicu olejnú nejako mimoriadne škodce nevyhľadávajú, obzvlášť ak ju máte vo vnútri. Čo sa však môže stať, je, že semená splesnivejú vplyvom zlého zavlažovania. Pôda by mala byť vlhká, no nie mokrá, pretože pri vlhkom prostredí vznikajú plesne, ktoré sa pomerne dosť rýchlo šíria, a okrem plesňou napadnutých plodov, napádajú aj rastlinu, ktorú je pomerne ťažké zachrániť. Dôležité je tiež uskladnenie v suchu, lebo semená ohrozuje karcinogénna pleseň Aspergillus flavus. Ak spozorujete pleseň, pokúste sa nezalievať, aby pôda vyschla. Práve toto je jeden z dôvodov, kedy sa viac odporúča rosenie rastlín namiesto zalievania. Druhým opačným prípadom je, keď je rastlina suchá, smädná. Spoznáte to tak, že listy mimo času opadávania (približne na jeseň) žltnú a opadávajú.
Veľmi častým škodcom, nielen pri arašidoch, ale aj pri iných rastlinách, sú nepríjemné vošky. Prvým krokom, ktorý môže, ale nemusí pomôcť, je osprchovať rastlinu studenou vodou. Ak to nepomôže, použite postrek proti voškám. Najlepšie je insekticídne mydlo alebo záhradnícky olejový sprej.
Výživové hodnoty a zdravotné prínosy arašidov
Vďaka bohatému obsahu bielkovín, zdravých tukov a vitamínov sú arašidy nielen chutnou desiatou, ale aj potravinou s mnohými zdravotnými prínosmi. Arašidy obsahujú približne 50 % tukov (konkrétne 47 g tukov na 100 g porcie), pričom 40-50 % tvoria nenasýtené tuky, 25-30 % bielkovín a asi 17 % sacharidov. Arašidy sú významným zdrojom vitamínov a minerálov. Obsahujú veľké množstvo horčíka, ktorý pomáha proti svalovým kŕčom a únave svalov. Ďalšími prítomnými minerálmi sú vápnik, železo, fosfor, mangán, meď, zinok a selén. Selén je dôležitý antioxidant, ale v nadmerných dávkach môže byť toxický. Arašidy obsahujú tiež vitamín E, ktorý je dôležitý pre zdravie pokožky a imunitný systém, a celý rad vitamínov skupiny B (kyselina listová, kyselina pantoténová), ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie metabolizmu a nervového systému. Obsahujú aj malé množstvo provitamínu A a tiež vitamín C.
Vysoký obsah antioxidantov, najmä resveratrolu, robí z arašidov potravinu s potenciálnym protirakovinovým účinkom. Tieto antioxidanty chránia bunky, tkanivá a ďalšie orgány, spomaľujú proces degenerácie mozgu (napr. pri Alzheimerovej chorobe), posilňujú nervovú sústavu, podporujú krvotvorbu, upravujú krvný obeh i látkovú výmenu, čím zároveň zlepšujú niektoré kožné ochorenia a znižujú kazivosť zubov. Arašidy jedia športovci, ľudia s vysokým cholesterolom a tí, ktorí držia redukčnú diétu. Zjedzte každý deň 40 g natural arašidov a znížite riziko vzniku a rozvoja cukrovky II. Buďte však opatrní, pretože arašidy majú pomerne veľa tukov, vo väčšom množstve z nich môžete aj nepekne priberať.
Arašidy ako alergén
Napriek ich mnohým zdravotným prínosom majú arašidy aj svoju odvrátenú stranu. Sú jedným z najsilnejších alergénov a môžu u citlivých jedincov vyvolať alergické reakcie, ako sú vyrážky, slzenie, opuchy či dokonca dýchacie ťažkosti. Arašidové oriešky sa radia do top najčastejších alergénov sveta. Ľuďom extrémne citlivým na arašidy môžu v niektorých prípadoch priviesť aj smrť. Väčšinou sa táto alergia prejavuje hlavne preto, že organizmus človeka, resp. jeho imunita omylom považuje arašidové proteíny za škodlivé látky, ktorých je v arašidoch pomerne dosť. Alergia sa môže prejavovať len po priamom kontakte, teda cez konzumáciu, ale aj nepriamo. Niektoré osoby pociťujú príznaky aj v prípade, keď sa o túto rastlinu obtrú alebo sú blízko rastliny a dýchajú vzduch okolo nej.
tags: #burske #orechy #pestovanie