Machovka (Physalis), známa aj ako „zemská čerešňa“ alebo „inca berry“, je fascinujúca rastlina, ktorá produkuje malé plody obalené v papierovitom obale. Pre všetky machovky je typickým znakom kalich, ktorý chráni plody počas dozrievania. Odtiaľ pochádza aj botanický názov Physalis, odvodený z gréckeho slova znamenajúceho „mechúrik“. Kalich sa najkrajšie vyfarbí na jeseň, pričom záhrady zdobí sýtou červenou až hnedou farbou. Keď ho roztvoríme, objavíme v ňom oranžovú, lesklú bobuľku. Hoci sa jedná o trvácnu bylinu, teplomilné druhy, ako je Machovka peruánska (Physalis peruviana), sa v našom podnebí pestujú skôr ako jednoročné rastliny, pretože v ňom len zriedka prezimujú.
Čo je machovka (Physalis)?
Machovka, latinsky Physalis, je pradávna inkská či indiánska plodina pochádzajúca zo Strednej a Južnej Ameriky. Preto sa jej niekedy hovorí aj Inka čerešňa alebo andská či peruánska čerešňa, ale aj indiánsky ananás či líščie jablko. V lampášikoch je ukrytý guľatý a trochu mäkký plod žltej, oranžovej alebo fialkastej farby so semienkami. Dnes poznáme až 110 druhov tejto zaujímavej a mnohonásobne prospešnej rastliny, ktorá sa postupne rozšírila do všetkých subtropických, tropických aj horských oblastí sveta. Tieto plody majú sladkokyslú chuť a sú bohaté na vitamín C. Okrem toho, že je machovka skvelou dekoratívnou rastlinou, jej plody sú chutné a využívajú sa v kuchyni na prípravu rôznych jedál.
Druhy machoviek a ich charakteristika
Existuje niekoľko druhov machovky, ktoré sú populárne na pestovanie v záhradách a nádobách. Niektorými druhmi si môžete ozdobiť jesenný veniec, iné by bola škoda použiť len na okrasu.
Machovka peruánska (Physalis peruviana)
Tento druh je najviac pestovaný pre svoje sladké a aromatické plody. Pochádza z Južnej Ameriky, konkrétne z vysokohorských tropických oblastí Peru, Kolumbie a Ekvádoru, kde sa stále vyskytuje aj voľne rastúca. Plody sú obalené v dekoratívnom „papierovom“ obale, ktorý je charakteristický pre machovku a postupne mení farbu zo zelenej na béžovú až hnedú. Dozreté plody sú približne 2 centimetre veľké. Majú sladkokyslú chuť pripomínajúcu egreše či ananás. Na rastline môže dorásť až 60 - 70 plodov. Ich energetická hodnota prekračuje 50 kcal. Obsahujú sacharidy a vlákninu, vitamín A, B1 a B3, C a rutín, z minerálov draslík, fosfor, železo a vápnik.
Machovka peruánska (Physalis peruviana) sa považuje za prírodný liek. Patrí do čeľade ľuľkovité (Solanaceae), rovnako ako durman, tabak či rajčiaky. Treba však dávať pozor, lebo nezrelé plody sú jedovaté! Celá rastlina je jedovatá, dokonca aj nezrelé plody obsahujú alkaloidy. Jedlými sa stávajú až po dozretí. Machovka peruánska patrí vo svojej domovine medzi vytrvalé rastliny, u nás však neprezimuje, preto ju pestujeme ako letničku.
Machovka čerešňová (Physalis alkekengi) - Lampášik
Tento druh je známy aj pod ľudovým názvom „židovská čerešňa“ alebo „lampášik“. Pochádza z oblasti Kaukazu a Číny. Je často pestovaný ako okrasná rastlina kvôli svojim jasne oranžovým obalom, ktoré pripomínajú lampióny. Vetviaca sa plstnatá byľ dorastá do výšky až 80 cm. Kalich predelený na 5 častí sa pri dozrievaní zväčšuje, nafukuje a zafarbuje do oranžova až s nádychom červenej. Vzniká tak lampášik, ktorý je ochranou pre zelenú, neskoršie šarlátovú, asi 12 mm veľkú guľovitú bobuľu s kyslastou chuťou po dozretí. V porovnaní s machovkou peruánskou je plod menší (1 až 1,5 centimetra) a má červenú farbu. Suché kalichy majú výrazne ohnivé zafarbenie. Aj keď plody nie sú príliš chutné, krásne zdobia jesenné záhradky.
Machovka čerešňová sa rozrastá podzemkami, z ktorých vyrastajú nové rastliny, a u nás zvyčajne prezimuje. Zrelé plody nie sú jedovaté, obsahujú viacero účinných liečivých látok, avšak odporúča sa konzumácia len v malom množstve, napríklad ako lieku.
Machovka lepkavá (Physalis ixocarpa) - Tomatillo
Tento druh, pôvodom z Mexika a Strednej Ameriky, je známy najmä v kuchyni pre prípravu mexických omáčok, ako je salsa verde. Plody sú väčšie, môžu mať v priemere až päť centimetrov, a majú kyslú chuť. Zrelé plody sú ukryté v slamovožltom papierovitom kalichu, ktorý môžu svojou veľkosťou pretrhnúť. Šupka zrelých plodov je tuhá, lesklá a lepkavá. Najčastejšie má žltkastú farbu, no existujú aj plody modré alebo fialové. Tomatillo sa používa najmä ako zelenina a môže sa tepelne upravovať podobne ako paradajky. Aj množstvo ďalších druhov rodu physalis sa používa hlavne ako zelenina.
Ďalšie druhy machoviek
- Machovka chlpatá (Physalis pubescens) pochádza z južných oblastí USA a pestuje sa aj v Európe. Je to bylina s plazivým pakoreňom a občas sa premnožuje. Husto chlpatá poliehavá stonka je dlhá 70 cm. Plody sú žlté, drobnejšie, sladké, aromatické s vôňou jahôd alebo ananásu. Ako všetky machovky má vysoký obsah vitamínu C, až 50 mg%.
- Machovka plstnatá (Physalis pruinosa) má atraktívne kvety žltej až purpurovočervenej farby s tmavohnedými stredmi. Táto jednoročná bylina dorastá do výšky 1,5 - 2 m, a preto potrebuje oporu. Plody sú žlté, sladké, mierne kyslasté, uzatvorené v sivohnedom kalichu.
Pestovanie machovky peruánskej
Pestovanie machoviek je pomerne jednoduché a ich nároky sú podobné ako pri pestovaní rajčiakov. Sú to jednoročné alebo viacročné byliny dorastajúce do výšky 30 až 150 cm. Vyžadujú teplé prostredie a dostatok svetla.
Výber stanovišťa a pôdy
Machovka je rastlina milujúca slnko. Najlepšie sa jej darí na slnečnom mieste, kde dostane minimálne 6 - 8 hodín priameho slnečného svetla denne. Slnko jej pomáha rásť a zabezpečuje tvorbu zdravých plodov. Machovkám sa darí v slnečnom prostredí, ideálne na mieste chránenom pred silným vetrom, pretože silný vietor môže poškodiť stonky a plody. Preferujú mierne vlhkú, humóznu a dobre priepustnú pôdu. Vysychavé a piesočnaté pôdy im nevyhovujú; ideálne sú miesta s dobrou úrodnosťou, kde kedysi bolo kompostovisko. Pôda by mala byť dobre zásobená humusom a živinami s trochu menším prídavkom dusíka.
Výsadba a rozmnožovanie
Machovku peruánsku pestujeme zo semien. Semená sa vysievajú v marci až apríli v interiéri do výsevného substrátu. Klíčenie trvá približne 1-2 týždne pri teplote okolo 20-25 °C. Semená klíčia pri teplote 12 - 15 °C, optimum je pri 25 °C. Na predpestovanie 100 rastlín potrebujeme 0,2 - 0,25 g semena. Po vytvorení pravých listov presádzajte sadenice do väčších kvetináčov alebo priamo na záhon po pominutí mrazov. Machovku môžeme pestovať z priesad predpestovaných výsevom semien vo februári až marci v skleníku alebo za oknom. Vzídené rastlinky prepichujeme do zakoreňovačov a von ich vysadíme až po prehriatí pôdy a po jarných mrazoch. Vtedy by už priesady mali byť aj nakvitnuté. Najlepší čas na výsadbu machovky je na jar, po pominutí rizika mrazov. S vysádzaním priesad na záhon sa nemusíme ponáhľať, je vhodné počkať až do konca mája, keď pominie riziko mrazov.
Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami dodržiavajte okolo 30 až 50 centimetrov, medzi riadkami 70 až 100 centimetrov. Spon výsadby sadeníc je podľa bujnosti daného druhu okolo 50 × 50 cm. Machovka čerešňová sa rozmnožuje delením podzemkov.
Zálievka a hnojenie
Pravidelná a vyvážená zálievka je kľúčová, najmä počas kvitnutia a tvorby plodov. Udržiavajte pôdu mierne vlhkú, ale nie premočenú. V porovnaní s rajčinami sú na závlahu náročné o niečo menej. Počas suchých období je mimoriadne dôležité zabezpečiť rastline dostatok vody. Pri nerovnomernej zálievke dochádza k praskaniu plodov.
Pravidelné dopĺňanie živín je pre machovku kľúčové, pretože plodí bohaté plody. Hnojte machovku každé 2 - 3 týždne, aby ste podporili zdravý rast a bohatú úrodu plodov. Ideálne je používať organické hnojivá alebo špeciálne tekuté hnojivá pre zeleninu a ovocie. Kompost alebo prírodné organické hnojivá sú výbornou voľbou, pretože nielen obohacujú pôdu, ale zlepšujú aj jej štruktúru a schopnosť zadržiavať živiny. Pri kvitnutí je vhodné rastliny prihnojovať, najlepšie tekutým hnojivom alebo rastlinným zákvasom.
Podpora rastu
Niektoré druhy machovky, ako je machovka peruánska, môžu mať dlhé stonky, ktoré potrebujú podporu. Keď dosiahne výšku viac ako pol metra, priviažeme ju k opore. Je vhodné rastliny vyväzovať ku kolíkom alebo použiť mriežky, aby sa neváľali po zemi a plody sa nepoškodili. Rastliny dorastajú do výšky 1-1,5 m a je dobré im dať podperu, lebo sú náchylné na zlomenie. Vyväzovanie a vyštipovanie má vplyv na veľkosť plodov.
Starostlivosť počas rastu
Ošetrovanie rastlín spočíva v odburiňovaní, kyprení pôdy a podľa potreby v zálievke. Porast machoviek je vhodné pravidelne prerieďovať, hlavne ak ich pestujeme ako trvalky, pretože sa šíria podzemkami a môžu začať utláčať iné rastliny. Teplomilná rastlina sa pestuje ako rajčiak. Je potrebné vylamovať bočné, prípadne stredné výhonky.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Machovky sú vo všeobecnosti odolné voči chorobám a málo náchylné na plesne. Spomedzi škodcov ich však môžu napadnúť vošky, slimáky a rôzne húsenice. Napadajú ju aj svilušky a molice.
Zber a skladovanie plodov
Zber plodov machovky sa sústreďuje od neskorého leta až do jesene, pred príchodom prvých mrazov. Zber sa začína, keď sú obaly okolo plodov suché a ľahko sa otvárajú. Plody by mali byť pevné a sladkokyslé na chuť. Oberáme prebierkou tak, ako dozrievajú. Mexické odrody dozrievajú skôr. Zbierame, keď kalichy plodov začínajú zasychať a keď sa ich farba zo svetlozelenej zmení na žltkastú. Je to asi tri až štyri mesiace po sejbe, obyčajne od začiatku augusta. Zberáme postupne až do prvých mrazíkov. Plody je možné uchovať v chlade a suchu niekoľko mesiacov, dobre sa skladujú napríklad v chladničke. Ak plody necháte príliš dlho na rastline, môžu spadnúť a poškodiť sa. Otrhávajú sa i s kalichom, keď sa jeho farba mení zo svetlo zelenej do žltohnedej, kalich zasychá a puká. Pred mrazom otrhané a nedozreté kalichy s plodmi v teple plne dozrejú bez straty chuti bobulí. Zrelé plody machovky je možné niekoľko týždňov skladovať v suchu pri nízkej teplote, blízkej nule, v chladničke. Vyberať treba zdravé a nepoškodené kusy. Plody je možné aj sušiť.
Využitie machovky peruánskej
Machovka peruánska (Physalis peruviana) stále patrí medzi menej známe druhy ovocia, ale jej využitie je široké vďaka jej chuti a zdravotným benefitom.
Zdravotné benefity
Bobule machovky sú vynikajúcim zdrojom beta-karoténu, vitamínu C (50 mg%, prevyšujú dokonca aj citróny), tiamínu, niacínu, fosforu a bielkovín. Plody machovky sú nielen chutné, ale aj mimoriadne prospešné pre zdravie. Obsahujú vysoké hladiny bioflavonoidov, ktoré majú antioxidačné, protizápalové a antivírusové vlastnosti. Pomáhajú zlepšovať pevnosť kapilár, podporujú detoxikáciu organizmu a znižujú hladinu LDL cholesterolu. Látky obsiahnuté v machovkách spomaľujú vstrebávanie cukru, čo ocenia diabetici. Vďaka bioflavonoidom majú protizápalové a antioxidačné účinky, pôsobia antibakteriálne, posilňujú cievne kapiláry a udržiavajú v dobrom stave mozog, oči a rozmnožovacie orgány. Bobule Inkov (Machovka peruánska) sa považujú za adaptogénne, čo znamená, že pomáhajú telu lepšie zvládať stres. Vďaka vysokému obsahu vitamínu C a iných živín podporujú imunitný systém a celkovú vitalitu. Machovky pomáhajú aj pri liečení malárie, astmy, hepatitídy, dermatitídy a často sa využívajú pri reumatických chorobách. Pektíny zasa regulujú obsah krvných tukov a cholesterolu, čím chránia cievy. Šťava z čerstvých plodov má výrazný efekt proti svrbeniu.
Kulinárske využitie
Svieža, tropická chuť machovky výborne vynikne v rôznych receptoch. Obsah výživných, chuťových a aromatických látok ich predurčuje na široké kulinárske využitie. Jedia sa olúpané čerstvé, najčastejšie v ovocných šalátoch, na tortách, v cukrovinkách alebo namáčané v horkej čokoláde. Výborná je z nich tiež marmeláda, kompót alebo želé. Sušením sa z nich pripravujú hrozienka chutiace ako figy. Pridávajú sa ako dochucovadlo do omáčok a zemiakových i strukovinových polievok. Pripravujú sa z nich zmrzliny, pudingy a rôzne dezerty. Môžu sa kandizovať a kompótovať. Dajú sa použiť do rôznych šalátov, najmä ovocných, ale napríklad aj do zemiakového šalátu. Využívajú sa aj na prípravu osviežujúcich nápojov a vína. Niektoré druhy, napríklad Physalis ixocarpa (Tomatillo), sa varia alebo dusia ako zelenina a dajú sa aj kvasiť.
Recepty
- Machovka v čokoláde: Mechúrik otvoríme a otočíme smerom k stopke. Vo vodnom kúpeli rozpustíme kvalitnú horkú čokoládu, do ktorej namáčame plody vopred vychladené v chladničke. Mechúrik pomôže pri namáčaní a bude aj ozdobou.
- Džem z machovky a hrušiek: 1 kg dobre zrelých plodov machoviek podlejeme trochou vody a rozvaríme. Prepasírujeme cez jemné sito. K pretlaku pridáme 500 g očistených a dobre zrelých sladkých hrušiek a všetko spolu prevaríme. Ochutnáme, a ak sa nám žiada, pridáme približne 2 g kyseliny citrónovej. Varíme ďalej a odparením mierne zahustíme.
- Machovka v hroznovej šťave: Dobre vyfarbené a ešte pevné plody machovky rozkrájame na polovice. Zalejeme horúcou sladkou hroznovou šťavou. Ochutnáme, a ak treba, pridáme malú dávku kyseliny citrónovej. Krátko blanšírujeme.
- Kvasená machovka: Pripravíme si sladkokyslý roztok ako na klasické kvasené uhorky. Do väčšieho skleného pohára uložíme zrelé, ale ešte pevné a poprepichované machovky, pridáme kôpor, estragón a hroznový list, zalejeme kvasným roztokom. Na urýchlenie kvasenia môžeme pridať trochu vody z kyslej kapusty.
- Sušená machovka: Zrelé plody machovky vyberieme z lampášikov a rozprestrieme na plech. Predsušíme si ich najprv na slnku alebo v rúre či v sušiarni asi hodinu pri 45 °C.
- Zeleninový kaviár: Všetku zeleninu očistíme a nakrájame na menšie kúsky. Opečieme na rozohriatom rastlinnom oleji a podusíme asi 20 minút. Keď je zelenina mäkká, rozmixujte ju ponorným mixérom. Uvarený kaviár naložíme do sklenených pohárov a sterilizujeme 15 minút. Potom poháre otočíme hore dnom a necháme vychladnúť.