Červená repa, známa tiež ako cvikla (Beta vulgaris), je superzdravá a výživná zelenina, ktorá by nemala chýbať v jedálnom lístku nikoho z nás. Je cenným prínosom pre zdravie a ponúka rozmanité využitie v kuchyni. Táto všestranná a nenáročná zelenina s dlhou tradíciou pestovania u nás je výbornou voľbou pre záhradkárov. Cvikla môže byť stabilnou súčasťou zeleninovej záhrady alebo vyvýšeného záhona počas celého vegetačného obdobia. Je bezproblémová na pestovanie, takže to zvládne ktokoľvek.
Charakteristika a obľúbené odrody červenej repy
Cvikla je dvojročná rastlina so zhrubnutým dužinatým koreňom, ktorý môže mať rôzne tvary a veľkosti. Najčastejšie je charakteristická pre svoju výrazne tmavočervenú až purpurovú farbu. Hoci si červenú repu väčšinou spájame so zberom veľkých, zvyčajne červených buliev, v ponuke sú aj žlté, biele alebo pruhované odrody. Pôvodnou domovinou tejto vyšľachtenej buľvovej zeleniny je Stredomorie, kde by sme jej predkov našli na pobreží mora.
Medzi najobľúbenejšie typy červenej repy patria jednoznačne odrody so sýtočervenou farbou. Pri červených odrodách je na výber koreň buď podlhovastý, alebo guľovitý. Tvar koreňa môže byť výhodný pre určitý druh spracovania, napríklad mohutné podlhovasté odrody sa dobre strúhajú a zavárajú nakrájané na kolieska, zatiaľ čo guľovité repy sa zase výborne pečú celé.
- Cvikla červená (guľatá): Je najznámejším druhom, primárne určená na konzumáciu v tepelne upravenom stave, dá sa aj konzervovať.
- Odroda ‘Avalanche’: Má bielu šupku aj dužinu a pripomína odrody bielej reďkovky.
- Odroda ‘Burpees Golden’: Má žltú dužinu a hodí sa na zaváranie aj pečenie, pričom má lahodnú jemnú chuť.
- Cvikla ‘Betina’: Je jednoduchšia na pestovanie a odolnejšia voči chorobám, má červeno-hnedú farbu.
- Odroda ‘Monopoly’: Je poloskorá odroda určená na priamu konzumáciu, má hladký povrch a zhrubnutú dužinu.
- Odroda ‘Renova’: Plody sa zbierajú začiatkom jesene a je určená hlavne na konzerváciu, má hladký, tmavočervený povrch a jemnú, sladkú dužinu.
- Odroda ‘Kahira’: Má plochú guľovitú buľvu, ktorá je na povrchu hladká, pýši sa tmavočervenou farbou a sýtočervenou dužinou.
- Odroda ‘Alexis’: Je to poloneskorá až neskorá odroda, ktorá tvorí valcovité buľvy s červenou a veľmi jemnou dužinou.
Niekedy sa v jednom vrecku osiva možno stretnúť aj so zmesou odrôd. Samostatnú kategóriu tvorí kŕmna repa, ktorá sa používa ako krmivo s vysokým obsahom vitamínov a minerálov.
Zdravotné benefity červenej repy
Cvikla je vysoko výživná a má mnoho zdravotných výhod. Obsahuje veľa vitamínov, minerálov a antioxidantov. Je známa najmä vysokým obsahom kyseliny listovej, železa a betaínu, ktorý podporuje obehový systém a pečeň. Okrem toho obsahuje vitamíny B, C a E, jód, zinok, meď, kremík, horčík a draslík, a je dobrým zdrojom vlákniny s nízkym obsahom kalórií a tuku.
Vďaka svojmu zloženiu pomáha cvikla očistiť organizmus od toxínov, najmä mozog a orgány tráviaceho traktu. Spevňuje väzivové tkanivo, čo je prospešné pri regenerácii alebo po úraze. Svojím zložením živín dokáže bojovať proti rakovine a pôsobí aj ako prevencia. Je tiež liekom pri zápche a iných žalúdočných problémoch, posilňuje zdravie tráviaceho traktu a pôsobí ako prevencia voči týmto problémom.
Cvikla disponuje vysokým podielom dusičnanov, ktoré naše telo premieňa na oxid dusnatý. Táto molekula uvoľňuje a otvára krvné cievy, čo pri pravidelnej konzumácii prispieva k zdravému krvnému obehu mozgu, znižuje riziko demencie a zlepšuje jeho funkcie. Jasne červené a žlté sfarbenie repy majú na svedomí špeciálne pigmenty - betalaíny, vďaka ktorým má repa vysoký obsah antioxidantov a protizápalové účinky.
Výber stanovišťa a požiadavky na pôdu
Červená repa rastie najlepšie na slnečnom až polotieňovom mieste. Dbajte na to, aby bola pôda dobre odvodnená, aby sa zabránilo zamokreniu. Ideálna je piesčitá pôda bohatá na humus. Cvikle sa najviac darí v humusom zásobenej a zavlažovanej záhradnej zemine. Nevyžaduje žiadne veľké opatrenia alebo špecifické pH pôdy. Na jej pestovanie sú vhodné aj ťažšie pôdy, no dariť sa jej nebude v priveľmi kyslej a kamenistej pôde. Repa sa pýši priemernými nárokmi na pôdu, takže sa jej bude dariť takmer všade. Červenej šalátovej repe sa bude najlepšie dariť v ľahkej až stredne ťažkej pôde, bohatej na živiny a zároveň dobre priepustnej.
Termín a spôsob výsevu
Pestovanie cvikly môžete začať zo semien. Najlepší čas na výsev je na jar, keď sú teploty trvalo vyššie ako 5 °C. Vo väčšine regiónov je to v období od marca do apríla, prípadne od polovice apríla až do polovice mája. Vtedy je ideálne prechodné počasie s dostatkom vlahy a oddýchnutou pôdou po zime. Vysievanie si naplánujte podľa požiadaviek konkrétnej odrody od konca apríla do júla. Posledné sadenie môžete uskutočniť na konci leta.
Semená môžete vysievať priamo na voľnom priestranstve. Červená repa vytvára „semennú kapsulu“, z ktorej môže vyrásť niekoľko rastlín, preto je dôležité následné jednotenie. Cviklu si môžete aj predpestovať v plastových zakoreňovačoch alebo sadbovačoch. Osivo vybranej odrody vysejte do výsevného substrátu, do každého oddielu niekoľko semien. Keď rastliny povyrastú a vytvoria kvalitný koreňový bal, vysaďte ich do voľnej pôdy. Celý proces pestovania môžete skrátiť, ak si sadenice vopred vypestujete v kvetináčoch vo vnútri a do záhradky ich vysadíte, keď už pominú jarné mrazy.
Pre správny a rýchlejší rast semien cvikly je vhodné použiť takzvaný výsevný pásik, ktorý obsahuje dusíkaté hnojivo podporujúce lepší rast mladých rastlín.
Pestovateľské postupy
- Hĺbka a rozostupy: Semená repy cviklovej sejte riedko, približne do hĺbky 1-4 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť 25 - 40 cm (presný údaj nájdete na obale semien). Po vysiatí jednotlivé riadky opatrne prihrňte, pritlačte a zalejte. Následne ich možno prikryť bielou netkanou textíliou.
- Jednotenie: Približne po 10 dňoch cvikla vyklíči. Akonáhle rastliny červenej repy vzídu a dorastú do veľkosti dvoch pravých listov, môžete porast jednotiť. Aby plody dobre rástli a dosiahli požadovanú veľkosť, mali by mať medzi sebou medzery aspoň 10 cm. Ak chcete dopestovať menšie buľvy, postačí vzdialenosť 6 - 8 cm. V záhone ponechajte vždy len tie najsilnejšie rastliny. Z rastliniek, ktoré pri jednotení vyhadzujete, možno zberať mladé lístky a použiť ich do šalátu alebo ako špenát.
Starostlivosť o cviklu počas rastu
Cvikla je pomerne nenáročná zelenina. Počas rastu mladú cviklu pravidelne zalievajte, pôdu okolo rastlín kyprite a odburiňujte. Záhon udržiavajte bez buriny, aby neodoňala živiny a vodu.
- Zavlažovanie: Cvikla má rada rovnomernú vlhkosť, ale nie premokrenú pôdu. Pravidelné zavlažovanie je prospešné najmä vo fáze klíčenia a rastu, ako aj počas leta v obdobiach najväčšieho sucha a slnečných dní. Ak prší pravidelne, intenzívna zálievka nie je tak nutná. V prvom mesiaci rastu pamätajte na dôkladnú zálievku.
- Hnojenie: Pôdu na záhonoch s repou pohnojte organickým hnojivom alebo kompostom.
- Kyprenie a odburiňovanie: Záhon s cviklou budete musieť pravidelne kypriť a zbavovať buriny. Čím je rastlina väčšia, tým je okopávanie menej potrebné, no na začiatku je dôležité pôdu poriadne prekypti a vyplieť.
Vegetačné obdobie cvikly trvá v závislosti od konkrétnej odrody 60 až 120 dní. Ak vám cvikla dobre nerastie, problém môže byť napríklad v nesprávnom druhu pôdy.
Škodcovia a choroby
Medzi najčastejších škodcov patria mšice a slimáky. Proti mšiciam sa dá bojovať prirodzenými predátormi, ako sú napríklad lienky. Slimákov možno zahnať inštaláciou ohrádok proti slimákom alebo ich ručným zberom. Cviklu môžu v niektorých prípadoch napadnúť skočky, ktoré tvoria na listoch malé dierky, alebo Siatica oziminová, ktorá v buľvách vyhrýza cestičky. Ochrana pred týmito škodcami je pomerne obtiažna, no môžete vyskúšať zasadiť do tesného susedstva saturejku či kôpor, ktoré svojou arómou škodcov odpudia.
V zlých podmienkach môže byť repa náchylná na choroby, ako je pleseň alebo hrdza. Aby ste tomu zabránili, zabezpečte dobré vetranie záhonu a okamžite odstráňte napadnuté rastliny.
Kombinované pestovanie červenej repy
Správne kombinované pestovanie, známe ako sprievodné pestovanie, môže zvýšiť úrodu a chrániť rastliny. Cvikle sa bude skvele dariť na záhone po strukovinách, ktoré obohacujú pôdu dusíkom. Tiež si dobre rozumie so šalátom, uhorkami, kalerábom či cesnakom. Záhon, na ktorom ste pestovali cibuľu, môžete tiež využiť na pestovanie červenej repy. Pri výbere miesta v záhrade uprednostnite miesta medzi zeleninou s dlhším vegetačným obdobím. Vybrať môžete stanovisko, na ktorom ste v predchádzajúcej sezóne pestovali uhorky, cuketu, rajčiny, strukoviny, zemiaky, kapustu, kel, kaleráb, karfiol alebo papriku.
Zber a skladovanie
Buľvy môžete začať zberať zhruba po 10 týždňoch od výsevu, alebo po 60 - 120 dňoch od výsevu, v závislosti od požadovanej veľkosti. Cvikla je zvyčajne pripravená na zber približne po 3 až 5 mesiacoch. Ak chcete mať buľvy so sladšou chuťou, zbierajte ich skôr, najlepšie v štádiu, keď majú veľkosť golfovej loptičky, pretože väčšie buľvy majú sklon k drevnateniu a ich chuť nie je až taká lahodná. Hľuzy môžete zbierať hneď, ako dosiahnu priemer približne 5 až 10 cm. Cvikla, ktorá bola vysadená na jar, sa dá zbierať počas celého leta, až do príchodu prvých mrazov.
Ak červenú repu pestujeme kvôli buľvám a plánujeme ju aj skladovať, zberáme ju najlepšie v septembri alebo októbri. Pri zbere rukou opatrne vykrútime listy alebo ich zrežeme do dĺžky maximálne 4 cm. Buľvy necháme obschnúť vonku pod strechou, kde nesmie mrznúť. Pred skladovaním ich nikdy neumývame, len zľahka rukami v rukaviciach očistíme od pôdy. Na zimu sa odporúča vyberať plody z neskoršieho vysádzania.
Zozbieraná repa sa dá dobre skladovať. Skladujeme ju rovnako ako mrkvu či petržlen, v tme, pri teplote tesne nad nulou a pri vysokej vzdušnej vlhkosti. Vhodné sú na to napríklad zemné pivnice. Uložíme ju tak, aby boli medzi jednotlivými plodmi medzery pre prúdenie vzduchu. Pre čo najdlhšiu trvanlivosť im treba dopriať vlhké a chladné prostredie, ideálne v piesku, ktorý umiestnite do pivnice.
Okrem buľiev sa dajú zbierať aj mladé listy cvikly, no treba dávať pozor, aby sme ich neodtrhli príliš veľa, aby sa nespomalil rast buľvy. Mladé buľvičky sú šťavnaté a chrumkavé, preto si môžete naplánovať opakovaný výsev a zberať ich celé leto. Buľvy starnutím drevnatejú, čo môžu spôsobiť aj zimné mrazy.
Využitie cvikly v kuchyni
Cvikla je nesmierne univerzálna zelenina, ktorú môžete spracovať mnohými spôsobmi. Kým mangold sa považuje za listovú zeleninu, pri repe si na možnosť spracovania listov musíme trochu zvyknúť. Mladé listy z jednotenia alebo priebežného zberu možno použiť do šalátu, na šťavu alebo ako špenát. Buľvy cvikly sú výborné na okamžitú konzumáciu. Po uvarení v osolenej vode ich môžete jednoducho nakrájať a urobiť si z nich šalát, zapiecť so slaninou či s inými druhmi zeleniny, grilovať, piecť, dusiť, pridávať do dezertov, koláčov alebo pripraviť zdravé smoothie. Baby cvikla má maličké buľvy a je výborná do šalátov.
Ďalším spôsobom dlhodobého uchovávania je zaváranie v sladkokyslom náleve, ktorý sa dá rôzne ochutiť. Okrem toho sa cvikla dá aj sušiť alebo smažiť. V potravinárskom priemysle sa sušená a rozdrvená na jemný prášok používa ako prírodné farbivo.