Kompostovanie je proces, ktorý rezonuje nielen počas celej pestovateľskej sezóny, ale aj na jeseň, keď zbierame úrodu a riešime, čo s množstvom odpadu. Správne kompostovanie predstavuje kolobeh spracovania záhradníckeho odpadu, jeho premenu na organickú hmotu a živiny, ktoré slúžia ako hnojivo na podporu rastu rastlín. Kompostovanie je jednoduchý spôsob, ako premeniť organický odpad na hodnotný materiál - kompost, ktorý pôde dodá živiny a zlepší jej štruktúru. Kompost zadržiava vlahu, podporuje mikroorganizmy v pôde a znižuje potrebu chemických hnojív. Vďaka kompostu spracujeme záhradkársky odpad.
Výhody kompostovania
Prvá zásadná výhoda je udržanie záhradkára vo fyzickej kondícii, pretože dobrý kompost potrebuje starostlivosť, a občasné prehadzovanie materiálu je také záhradkárske fitko. Kompost poskytuje všetky dôležité rastlinné živiny v ideálnom zložení, zlepšuje pôdu a udržuje rastliny zdravé. Využitím kompostu sa zvyšuje obsah humusu v pôde a výrazne sa urýchli proces obnovy úrodnosti pôdy. Humus je dôležitý pre vytváranie štruktúry a kyprosti pôdy, kapacity živín a vody. Tým pádom priaznivo ovplyvňuje vodný, vzdušný a tepelný režim pôdy. Oproti maštaľnému hnoju má výhodu v tom, že nestráca živiny a tak nie je potrebné ho okamžite po rozhodení na pestovateľskú plochu zapracovať do pôdy. Kompostovanie je to najlepšie, čo môžete pre životné prostredie urobiť.
Výber miesta a kompostéra
Kompost je živý organizmus, v ktorom prebieha obrovské množstvo živých procesov. V záhrade musíme vybrať také miesto, aby procesy prebiehali správne. Kompost potrebuje určitú vlhkosť, takže ho umiestnime do tieňa - na miesto, kde nebude na priamom slnku, aby materiál nevysychal príliš rýchlo a rozkladné procesy mohli prebiehať tak, ako majú. Zároveň musíme myslieť na to, aby kompost neobťažoval susedov. Ideálne je, ak sa susedia dohodnú a majú komposty na rovnakej strane a rovnakom mieste, len na druhej strane plotu. Pokiaľ vyberáme miesto na kompost, určite by nemal mať betónový základ. Kompost by mal zostať v kontakte s pôdou, pretože mikroorganizmy, ktoré v nej fungujú, sa takto dostanú aj do kompostu. Ak chcete vytvoriť nový kompost, mali by ste preň starostlivo vybrať miesto. Najlepšie je umiestniť ho pod väčší strom, pretože v chladnom a vlhkom tieni stromov odpad nevyschne tak ľahko ako na prudkom slnku.
Typy kompostérov
V predaji je množstvo tvarových variantov plastových kompostérov v rôznych veľkostiach a cenových kategóriách. Základným znakom týchto kompostérov sú perforované steny, ktoré slúžia na výmenu plynov, ktoré vznikajú pri kompostovaní a odvod prebytočnej vody, ľahké vrchné otváranie na vkladanie biologicky rozložiteľného odpadu a spodné dvierka na vyberanie kompostu. Výhodou týchto kompostérov je šetrenie miesta, pretože zabraňujú zosýpaniu a rýchlemu presychaniu zakládky. Tretí spôsob kompostovania môže prebiehať v rotačných kompostéroch. Konštrukčne sú tieto kompostéry riešené ako jeden alebo dva rotujúce plastové bubny umiestnené na kovovej konštrukcii, do ktorých sa vkladá biologicky rozložiteľný odpad. Výhodou týchto kompostérov je ich ľahká manipulácia, rýchle a jednoduché premiešanie biologického odpadu otočením bubna a jednoduché vysypanie kompostu do fúrika.
Profesionálni záhradníci nedajú dopustiť na trojkomorový princíp kompostovania. V prvej komore (v kompostéri) sa zhromažďuje odpad, v druhej prebieha prvá fáza hnitia a v tretej nádobe sa odpad úplne rozloží. Hneď ako sa hotový kompost spotrebuje, obsah druhej nádoby sa premiestni do tretej. Nová hromada sa potom umiestni do druhej s odpadom z prvej komory. Komerčne dostupné kompostéry z dreva alebo pozinkovaného kovu majú zvyčajne kapacitu jeden kubický meter. Na trojkomorový systém kompostovania nedajú odborníci dopustiť.
Kompostovanie nemusí prebiehať len v záhrade. Existuje aj vermikompostovanie, ktoré je vhodné najmä pre mestské prostredie. Vhodný je špeciálny vermikompostér alebo aj vlastnoručne upravená nádoba s vekom a ventilačnými otvormi. Na výrobu lôžka pre dážďovky použite navlhčený papier, kokosovú drť alebo suché lístie. Na začiatok postačí približne 1000 až 1500 dážďoviek pre kompostér s objemom 30-50 litrov. Pridávajte ovocné a zeleninové šupky, čajové vrecúška, kávové usadeniny. Udržiavajte vlhkosť ako pri horúcom kompostovaní. Raz za 2-3 mesiace môžete vybrať hotový kompost. Vermikompostéry zaberajú málo miesta a vyžadujú malú údržbu. Preto sú ideálne aj na balkón.
3-komorový zásobník na červy iba s uhlíkom, 100-dňový časozberný záber - rýchly - vermikompostovanie
Čo do kompostu patrí a čo nie
Môžeme do kompostéra hádzať odpad na jednu kopu? Môžeme síce do kompostéra nahádzať čokoľvek, čo vyprodukujeme, no výsledkom bude zvláštna kopa, s ktorou sa zle pracuje. Ak chceme mať kvalitný kompost, je dobré mikroorganizmom pomôcť. Samozrejme, stále musíme myslieť aj na ďalšie dôležité veci, ako je pomer zelených a hnedých zložiek.
Zelená a hnedá zložka
Hnedá zložka zahŕňa najmä drevnú štiepku, lístie, kôru, vaječné škrupiny a kartónový papier. Kartónové krabice sú zaujímavý a skvelý materiál, ktorý do kompostu určite patrí. Kartón je vytvorený z celulózy zo stromov a krásne sa v ňom rozloží. Keď pridávame zelený materiál, ktorý obsahuje veľké množstvo vody a často aj dusíka, hnedé zložky ho neutralizujú.
Veľká chyba, ktorú záhradkári často robia, je pridanie veľkej vrstvy čerstvo pokosenej trávy, ktorá sa intenzívne zahreje a začne prebiehať proces kvasenia. Vtedy kompost začne zapáchať, pretože tráva bola plná vody a je jej príliš veľká vrstva. Ak necháme pokosenú trávu dva-tri dni zvädnúť a potom ju zhrabeme, získame úplne iný materiál. Vtedy ho môžeme použiť ako hnedú zložku v komposte.
Zoznam ingrediencií vhodných do kompostu je dlhý a čím je zmes rozmanitejšia, tým harmonickejší je proces hnitia. Záhradný odpad sa líši svojou štruktúrou a zložkami. Odrezky z kríkov sú napríklad vzdušné, suché a s nízkym obsahom dusíka, zatiaľ čo pokosená tráva je veľmi hutná, vlhká a s vysokým obsahom dusíka. Aby všetko zhnilo rovnomerne, je dôležité odpad s kontrastnými vlastnosťami vrstviť striedavo v tenkých vrstvách - vlhký so suchým, hustý so sypkým a chudobný na dusík s bohatým na dusík.
Čo do kompostu nepatrí
Určite by sme do kompostu nemali dávať oleje, tuky, živočíšny odpad, kosti, mäso alebo zvyšky z mäsa. Tieto veci ho degradujú a priťahujú organizmy, ktoré v komposte nechceme. Rovnako tam nepatria napríklad šupky z citrusových plodov. Je to tiež pomerne zložitý materiál. Sústrediť by sme sa mali na zvyšky, ako je napríklad kávová usadenina, ktorá je ideálna do kompostu.
Čo s napadnutými/chorými rastlinami zo záhrady? Takéto materiály do kompostu nepatria, napríklad jablká napadnuté moniliózou - také tie scvrknuté jablká. Kompost a procesy prebiehajúce v ňom si s touto chorobou ťažko poradia. Na druhej strane, ak máme dobre založený kompost, v jeho centre sú pomerne vysoké teploty, okolo 50 až 70 °C, ktoré dokážu veľa choroboplodných zárodkov zahubiť a zároveň obmedziť klíčenie burín.
V poslednej dobe sa stretávame s problémom krútenia listov na paradajkách. Záhradkári majú pocit, že sa rastliny zastavili v raste a sú poškodené, prípadne napadnuté nejakou chorobou. Vždy sa ich potom pýtam, ako ošetrujú trávnik, a často sa dostaneme k problematike ošetrovania herbicídmi. Dnes mnoho záhradkárov ošetruje trávnik proti dvojklíčnolistovým burinám a pokosenú trávu plnú reziduálnych zvyškov pridáva práve do kompostu. Ak ošetrujete trávnik proti dvojklíčnolistovým burinám, častokrát viackrát za sezónu, túto trávu určite do kompostu nedávajte, alebo sa zmierte s tým, že kompost budete využívať až po dvoch rokoch. Veľké množstvo reziduálnych zvyškov po herbicídoch môže obmedziť v raste aj paradajky alebo inú zeleninu, ktorú v záhrade máme. Je to veľké riziko pre kompost aj v obciach a obecných kompostárňach.
Popol z uhlia je úplne nevhodný do kompostu. Naopak, popol zo spaľovania dreva, napríklad ak má niekto kotol na biomasu, je veľmi vhodný a patrí do hnedej zložky, ktorá upravuje pomer uhlíka a dusíka.
Citrusové a banánové šupky: Chemicky neošetrené citrónové, pomarančové, mandarínkové alebo banánové šupky sa dajú bez váhania kompostovať, no rozkladajú sa pomalšie ako šupky z jabĺk alebo hrušiek, pretože obsahujú prírodné esenciálne oleje.
Bylinky, ako je rebríček, rumanček, pŕhľava, už v malých množstvách harmonizujú proces hnitia a nepriamo podporujú ukladanie humusu v pôde, ako aj rast a odolnosť rastlín.
Orechové lístie sa do kompostu nedáva, je úplne nevhodné.
Pečivo a zvyšky, ktoré lákajú hlodavce, by sa nemali dávať do kompostu.
Proces kompostovania a jeho fázy
Kompostovanie môže prebiehať v kompostových zakládkach, ktoré si možno predstaviť ako voľne loženú kopu alebo pás biologicky rozložiteľného odpadu. Výhodou sú nulové náklady na založenie zakládky, pretože je potreba iba rovná plocha, napríklad v rohu záhrady. Ďalšou výhodou je jednoduchá manipulácia pri prekopávaní a prehadzovaní kompostu. Nevýhodou je rýchlejšie presychanie zakládky, čo sa však v letných dňoch dá vyriešiť závlahou.
Fázy rozkladu
- 1. fáza - mineralizácia: vyznačuje sa rýchlym vzostupom teploty v priemere na 65 °C v strede zakládky a následne relatívne aj jej rýchlym poklesom. V tejto fáze prebieha rozklad organických látok a objem biologicky rozložiteľného odpadu sa zmenší až o 30 %. Prvá fáza je dôležitá aj kvôli prekopávaniu a premiešaniu biologického odpadu, ktorý sa nachádza na okraji zakládky. Prvé prekopávanie sa vykonáva po štyroch týždňoch od založenia zakládky alebo naplnenia kompostéra, o ďalšie 4 týždne nasleduje druhé prekopávanie.
- 2. fáza - premenná: vyznačuje sa pozvoľným poklesom teploty na 25 °C, organické látky sa menia na humusové zložky a ustáva mikrobiálny rozklad.
- 3. fáza - dozrievanie kompostu: je typické rovnakou teplotou kompostu a okolia a tvorbou kvalitného humusu.
V hrsti kompostu je viac živých organizmov ako ľudí na zemi. Vo fáze nábehu na tlenie a počas tlenia sa hromada zohreje na teploty 35 až 70 °C. Pracujú tu najmä huby a baktérie. Rovnako nôžky, roztoče, bystrušky, kompostové červy a iné drobné živočíchy migrujú až vo fáze budovania, keď hromada vychladne (8. až 12. týždeň). V dozrievajúcom komposte možno objaviť larvy chrústov a užitočných zlatohlávok, na hromade alebo na okrajoch klíčia aj divé byliny, ako je hviezdica prostredná.
Kľúčové faktory pre správne kompostovanie
Pri kompostovaní je však potrebné dodržať niekoľko základných faktorov, aby prebehol proces kompostovania rýchlo a bez komplikácií v podobe hnitia a plesnivenia kompostovej zakládky.
Pomer C:N (uhlík:dusík)
Sú to prvky obsiahnuté v biologicky rozložiteľnom odpade. Ich pomer pre správny priebeh kompostovania sa pohybuje na hodnote 30:1. Výrazné odchýlky od tohto pomeru spomaľujú proces tvorby kompostu. Biologický odpad s vysokým obsahom uhlíka je napríklad slama, drevná hmota a piliny, a s vysokým obsahom dusíka slepačí trus, maštaľný hnoj a močovka. Aby sa tento pomer dodržal je vhodné kompostovať rovnaký podiel odpadu obsahujúci viac uhlíka s odpadom obsahujúcim viac dusíka. Pre hobby záhradkára sa odporúča pomer približne 2 diely uhlíkatého a 1 diel dusíkatého materiálu. Ak pridáte viac uhlíkatých zložiek ako 3 alebo 5 častí, výrazne to spomalí proces „prípravy“ hnojiva.
Vlhkosť
Nedostatočná vlhkosť spôsobuje rozvoj plesní a prebytočná kvasenie sprevádzajúce zápachom. Ideálna vlhkosť pri kompostovaní sa pohybuje v rozmedzí 60 - 70 %, to sa dá zistiť tým, že kompost sa po stlačení v dlani nerozpadá a ani z neho nevyteká voda. Vlhkosť možno zvýšiť zálievkou a znížiť prekopávaním. Kontrolujte vlhkosť biomasy. Mala by byť ako vyžmýkaná špongia. Ak nám kompost schne, pridáme viac vlhkej zelenej vrstvy alebo ho treba polievať. Je to ako s tým perníkom. Keď vyschne vrch perníka, ťažko s ním niečo urobíme, perník jednoducho stvrdne. Našou úlohou je udržiavať kompost stále stabilne vlhký. Aspoň počas letných horúčav, pri polievaní záhonov, pridáme 2 - 3 kanvice aj do kompostu, aby sa udržiaval prirodzene vlhký. Ideálne tak, aby na ňom nestála voda a zároveň vrchná vrstva nevysychala.
Prevzdušnenie
Vetranie je predovšetkým otázkou správnej nádoby. Väčšina modelov má v bočných stenách široké vzduchové štrbiny, cez ktoré môže unikať oxid uhličitý vznikajúci pri tlení a dovnútra sa zasa dostáva potrebný kyslík. Kompostér neumiestňujte na spevnenú plochu, aj keď sa to zdá byť údajne „najčistejším“ riešením. Kompost by sa mal aspoň dvakrát prehádzať - to je to záhradkárske fitko. Musíme celú hromadu prehodiť na druhé miesto, preto sa pri zakladaní kompostu robia napríklad tri ohrádky. Do jednej ukladáme materiál a zvyšné dve sú na prehadzovanie. Z tej poslednej potom vyberáme hotový materiál. Miešame z týchto dvoch zložiek. Veľmi vhodné je mať vedľa kompostu napríklad spracované, nadrvené vetvy z ostrihaných stromov, a pri pridávaní zeleného materiálu prisypávať práve z tejto štiepky. Pomer by sme mali stále udržiavať 3 : 1 až 3 : 2. Aby kompost správne pracoval, mali by sme dodržať pomer 3 diely suchých hnedých materiálov na 1 až 2 diely zelených materiálov.
Premiešavanie biomasy každých 10 až 14 dní. Po troch až štyroch premiešaniach by mal byť kompost hotový.
Teplota
V prvej fáze by nemala presiahnuť 70 °C, pretože sa likvidujú baktérie, ktoré rozkladajú organické látky. Nedostatočná teplota zase spomaľuje proces ich rozkladu. Teplota sa meria pôdnymi teplomermi, znížiť sa dá zálievkou a zvýšiť prekopávaním.
Zrýchlenie procesu kompostovania
V poslednej dobe sa stretávame s problémom krútenia listov na paradajkách. Záhradkári majú pocit, že sa rastliny zastavili v raste a sú poškodené, prípadne napadnuté nejakou chorobou. Vždy sa ich potom pýtam, ako ošetrujú trávnik, a často sa dostaneme k problematike ošetrovania herbicídmi. Dnes mnoho záhradkárov ošetruje trávnik proti dvojklíčnolistovým burinám a pokosenú trávu plnú reziduálnych zvyškov pridáva práve do kompostu. Ak ošetrujete trávnik proti dvojklíčnolistovým burinám, častokrát viackrát za sezónu, túto trávu určite do kompostu nedávajte, alebo sa zmierte s tým, že kompost budete využívať až po dvoch rokoch. Veľké množstvo reziduálnych zvyškov po herbicídoch môže obmedziť v raste aj paradajky alebo inú zeleninu, ktorú v záhrade máme. Je to veľké riziko pre kompost aj v obciach a obecných kompostárňach.
Urýchľovače kompostu sú vhodné už pri zakladaní kompostu aj pri jednotlivom vrstvení. Keď začíname s kompostom, je vhodné urobiť spodnú vrstvu z vetvičiek a urýchľovač pridať pri každej ďalšej vrstve. To znamená, pri zakladaní pridáme mikróby, aby sa proces poriadne rozbehol, a s každou novou 30 cm vrstvou ich zľahka doplníme. Takto nám celý proces prebehne omnoho rýchlejšie. Môžete ich kúpiť v práškovej alebo granulovanej forme, ktoré výrazne skracujú hnilobný proces - z dvanástich mesiacov na osem až dvanásť týždňov.
Prípravok Radevit od spoločnosti Neudorff je zmes mikroorganizmov, ktoré rozkladajú celulózu a rastlinný materiál, a zároveň obsahuje výživu na naštartovanie ich aktivity. Práca s ním je pomerne jednoduchá. Buď ho zľahka nasypeme priamo z krabice na vrchnú vrstvu, alebo si zmiešaním v teplej vode urobíme roztok. Prípravok je špeciálny tým, že obsahuje mikroorganizmy, ktoré dokážu pomerne rýchlo rozkladať aj opadané lístie. Na jeseň všetci riešime, čo s lístím - často ho pridávame do kompostu alebo odvážame niekde na hromadu. Vďaka Radevitu môžeme toto lístie využiť na prípravu zeleninových záhonov na jarnú sezónu. Aplikácia funguje tak, že nahrabeme lístie na zeleninový záhon v približne 20 cm vrstve a posypeme Radevitom. Následne ho zapracujeme do pôdy, zaryjeme alebo prejdeme rotavátorom. Zmiešaním s pôdou, ktorú máme na záhone, zrýchli Radevit rozkladné procesy a na jar je lístie rozložené.
Kalifornské dážďovky môžu pomôcť oživiť kompost. Aj keď nemáme vermikompostér, násadu dážďoviek môžeme pridať priamo do záhradného kompostu. Nemusíme sa báť, že by sa nám rozbehli po záhrade. Práve naopak, budú sa zdržiavať len v priestore kompostovaného materiálu a navyše ho spracujú veľmi rýchlo a efektívne. V zime sa proces kompostovania trošku utlmí, pretože sa ochladí. Napriek tomu, ak je kompost správne založený, vo vnútri proces stále prebieha. Kalifornské dážďovky, ktoré máme v komposte, sa sústredia do stredu hromady, pretože je tam stále teplo. Po okrajoch sa však proces zastaví.
Domáci urýchľovač si môžete vyrobiť z bežných ingrediencií. Pripravte si základný roztok: na 1 liter teplej vody (30-40 stupňov) pridajte niekoľko lyžíc cukru a premiešajte. Potom pridajte 500 g droždia (pol kila), najlepšie čerstvého, dobre premiešajte. Droždie nechajte 15 - 20 minút „prebudiť“. Toto množstvo kvasiniek sa v našom prípade použije na 1 meter kubický kompostéra. Výsledný roztok zriedime vodou v pomere 1:10 a každú z vrstiev pri ukladaní kompostu zalejeme.
Riešenie problémov pri kompostovaní
Nepríjemný zápach je dôkazom toho, že procesy neprebiehajú správne. Nie je tam dostatočný prístup vzduchu alebo obsahuje zložky, ktoré do kompostu nepatria, najčastejšie živočíšne zvyšky. Ďalším problémom môže byť aj veľké množstvo zeleného odpadu, ktorý je bohatý na vodu a dusík.
Hmyz a hlodavce sa na komposte vyskytnú, ak do neho dávame pečivo a zvyšky, ktoré ich lákajú. Kompost ich primárne láka práve vtedy, ak tam umiestnime materiál, ktorý je pre ne príťažlivý.
Choroby rastlín: Vedecké štúdie ukazujú, že rastliny, ktorých listy sú napadnuté hubovými chorobami, ako je múčnatka, čierna škvrnitosť alebo hnedá hniloba, sa určite dajú kompostovať. Pokusy s kompostovými extraktmi dokonca naznačujú, že pri kompostovaní napadnutého materiálu vznikajú antibiotiká, ktoré priaznivo pôsobia na rastliny.
Hotový kompost
V závislosti od ročného obdobia trvá šesť až dvanásť mesiacov, kým sa hrubé zvyšky rastlín premenia na tmavú humóznu pôdu. Zrelý kompost príjemne vonia po lesnej pôde. Okrem vaječných škrupín a niekoľkých kúskov dreva by nemali byť viditeľné žiadne hrubé zložky. Proces je možné urýchliť niekoľkonásobným otáčaním a miešaním. Správny kompost je drobivý, voňavý a nadýchaný ako babičkin perník.
Dobre pripravený kompost je bohatý na živiny, pôdny život a mikroorganizmy, ktoré nám pomáhajú pri produkcii v záhrade. S kompostom môžeme ďalej pracovať tak, že ho zmiešame so zeminou a vrstvíme na záhony. Tento materiál je bohatý na živiny a dá sa povedať dosť ostrý. Mali by sme ho preriediť, primiešať záhradnú zeminu a urobiť si vlastný naočkovaný, „nadupaný“ substrát. Do kompostu priamo nevysádzame, pokiaľ nie je napríklad 3 až 4-ročný, ktorý na záhrade chvíľku ležal.
Kompostová voda je rýchlo pôsobiace, prírodné a lacné tekuté hnojivo. Za týmto účelom vložte do vedra s vodou lopatku kompostu, dôkladne premiešajte a po odstátí aplikujte nezriedený pomocou zálievky. Pri kompostovom čaji na posilnenie rastlín nechajte vývar stáť dva týždne a každý deň ho dôkladne premiešajte. Po dážďovkách zostáva tekutina bohatá na živiny, ktorá sa zhromažďuje v spodnej nádobe. Táto tekutina sa nazýva aj dážďovkový výluh alebo čaj, ktorý sa dá taktiež využiť ako doplnkové hnojivo pre rastliny.