Pažítka (Allium schoenoprasum L.) je skromná cibuľovina, ktorá často zostáva v tieni rozšírenejších druhov, ako sú cesnak, cibuľa a pór. Napriek tomu je neoddeliteľnou súčasťou mnohých kuchýň. Táto najútlejšia a najlahodnejšia cibuľovina pochádza z oblasti severného mierneho pásma. V Číne bola obľúbená už pred 5000 rokmi, ale o jej využití v kuchyni sa Európa dozvedela až od Marca Pola. Pažítka rástla prirodzene na mnohých miestach celej Európy a Severnej Ameriky, no v súčasnosti sa väčšinou pestuje. Je rozšírenou zeleninou najmä v domácnostiach a u záhradkárov. V kuchyni ju považujeme skôr za korenie než za zeleninu, pričom konzumnou časťou nie je cibuľa, ale čerstvé jemné listy, ktoré sú príjemnej korenistej chuti a vône.
Botanické zaradenie a charakteristika
Cesnak (lat. Allium) je rozsiahly rod rastlín z podčeľade cesnakovaté (Allioideae), patriacej do čeľade amarylkovité (Amaryllidaceae), ktorá sa staršie u niektorých autorov označovala názvom cesnakovité (Alliaceae) v širšom zmysle. Do rodu Allium patrí veľa druhov, ktorých počet sa uvádza v závislosti od autora ako 260, 280, okolo 1000 či vyše 1000. Sú rozšírené prevažne v miernom pásme severnej pologule, no niekoľko druhov rastie aj na južnej pologuli - napríklad v Čile (Allium juncifolium), Brazílii (Allium sellovianum) a v Afrike (Allium spathaceum). Medzi známe druhy patria napríklad cesnak cibuľový (Allium cepa L.), cesnak kuchynský (Allium sativum L.) alebo cesnak pórový (Allium ampeloprasum).
Pažítka patrí medzi cibuľovité rastliny. Je trváca, mrazuvzdorná zelenina, ktorá vytvára trsy cibuliek a fialové kvetenstvo. Rastliny sa nevyskytujú ojedinele, ale tvoria bujné trsy drobných jednoduchých cibuliek, z ktorých pučia 15 - 30 cm dlhé rúrkovité listy. Ich hrúbka je 1,5 - 3,0 mm. Dosahuje výšku od 15 do 60 cm. Listy sú oblé, duté a rúrkovité, ktoré vyrastajú z malých cibuliek. Silnejšie trsy pažítky kvitnú už druhý rok po sadení. Duté, tenké byle majú okolíky s ružovofialovými až purpurovo fialovými kvetmi, ktoré rozkvitajú od mája do júla. Kvety sú jedlé a lákajú opeľovače. Od konca mája, keď začínajú kvitnúť guľovité kvetenstvá, listy môžu tvrdnúť a stávajú sa menej chutnými a atraktívnymi.
Parametre rastliny
- Slovenský názov: cesnak pažítkový
- Latinský názov: Allium schoenoprasum
- Botanická charakteristika: Vytrvalá bylina s úzkymi, dutými listami a guľovitými fialovými alebo ružovými kvetmi.
- Kvitnutie: Máj, jún, júl
- Výška: 15 - 60 cm
- Odolnosť: Plne mrazuvzdorná
- Svetlo: Slnko až polotieň
- Zálievka: Pravidelná, malá až stredná
- Pôda: Priepustná, humózna, stredne ťažká (piesočnatohlinitá, hlinitá), mierne vlhká
- Farba listu: Zelená
- Farba kvetu: Fialová, ružovofialová, purpurovo fialová
- Rýchlosť rastu: Rýchly
- Šírka trsu: Do 50 cm
Čínska pažítka (Cesnak hľuznatý)
Pod označením čínska pažítka nájdete v záhradkárstve cesnak hľuznatý (A. tuberosum). Pestuje sa podobne ako klasická pažítka, no chuťou viac pripomína cesnak medvedí (A. ursinum) než cibuľu. Cesnak hľuznatý kvitne bielymi kvetmi a je ozdobou záhona. Využíva sa podobne ako klasická pažítka, pričom jeho chuť najlepšie vynikne začerstva. Na dlhodobé skladovanie je vhodnejšie mrazenie ako sušenie.
Pestovanie
Pestovanie pažítky je veľmi jednoduché a nenáročné. Je možné ju pestovať priamo na záhonoch alebo v črepníkoch. Vo všeobecnosti je pažítka odolná rastlina, ktorá uspokojivo rastie aj v nádobách. Ide o viacročnú rastlinu, ktorú je možné na jednom stanovišti pestovať tri a viac rokov. Pažítka vyžaduje priepustnú, humóznu a živinami dobre zásobenú pôdu, ktorá udržuje miernu vlhkosť, ale nezadržuje prebytočnú vodu. Najlepšie prospieva na slnečnom až mierne polotienistom stanovisku, kde vytvára husté trsy a bohato kvitne. Počas vegetácie je dôležitá pravidelná závlaha a odburiňovanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období sucha a po reze, aby bol podporený ďalší obrast listov. Hnojenie je vhodné na jar a počas vegetácie, ideálne organickým alebo ľahko dusíkatým hnojivom podporujúcim rast listovej hmoty.
Rozmnožovanie
Pažítku možno rozmnožovať delením starších trsov alebo výsevom semien začiatkom jari. Semená môžeme vysievať počas celého roka, na vonkajšie stanovisko od marca do júna. Ak chcete začať s pestovaním pažítky zo semienka, je dôležité mať trpezlivosť, keďže úrodu listov budete môcť plnohodnotne zberať najskôr o rok. Osivo pažítky pomerne dlho vzchádza a mladé listy sú slabučké a riedke, hoci ste vysievali nahusto. Odporúča sa opatrovať mladé rastlinky a v lete ich premiestniť z nádoby, kde boli predpestované, na záhon. Tam trs zmohutnie a o rok na jar poskytne prvú chutnú úrodu.
Ak chcete rozmnožiť starší trs pažítky, vyberte ho z pôdy pomocou rýľa a rozdeľte ho na menšie časti. Pri starších rastlinách sa môže stať, že to nepôjde voľnou rukou, vtedy pomôže nôž, prípadne rýľ. Veľkosť dcérskych rastlín prispôsobte nádobám, do ktorých ich chcete vysadiť. Trsy pred vysadením nakrátko ponorte do vlažnej, nie horúcej vody.
Zber a starostlivosť
V prvom roku po vysievaní sa listy neodporúča zrezávať. V druhom a treťom roku počas vegetácie už zdravé, dobre vyvinuté listy rezať môžete. Čerstvé listy pažítky, ktoré predstavujú biologicky hodnotné korenie, môžeme mať k dispozícii po celý rok - v lete zo záhrady a v zime z rastlín rýchlených na okne. Na zber vňate počas zimy je však nutné ju rýchliť.
Strih spočíva v pravidelnom zrezávaní listov niekoľko centimetrov nad povrchom pôdy, čím sa podporuje zahustenie a tvorba nových výhonov. Rastliny, ktoré využívate na vňať, pravidelne zaštipujte. Trs pažítky tak získa pekný kompaktný tvar a navyše budete stále odďaľovať jej kvitnutie. Tvorba kvetov a semien totiž spôsobí, že živiny sa začnú koncentrovať v nich a listy budú strácať silu. Pri zbere dajte pozor, aby ste listy neodrezali príliš nízko. Pažítku podporíte v ďalšom raste, keď jej steblá zostrihnete približne 5 cm nad zemou. Ochránite tak trs pred vyschnutím a po reze sa veľmi rýchlo vytvoria nové lístky. Po odkvitnutí je možné odstrániť kvetné stvoly, pokiaľ nie je cieľom tvorba semien. Pre štvorčlennú rodinu postačia jeden až dva trsy.
Vysadenú pažítku umiestnite na okno alebo do jeho bezprostrednej blízkosti. Rastlinu občas zalejte. Približne o tri týždne môžete zberať vňať. Jedna rastlina zvládne približne tri zbery, potom ju nechajte odpočinúť. Na jeseň si treba nachystať hneď niekoľko trsov na zimné rýchlenie.
Nutričná hodnota a liečivé účinky
Pažítka je doslova nabitá vitamínmi a prináša oveľa viac než len skvelé ochutenie jedál. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C (až 100 mg v 100 g), provitamínu A (karotén), vitamínov zo skupiny B (najmä B1 a B2), vitamíny E a K. Z minerálnych látok treba určite spomenúť draslík, vápnik, železo, sodík, fosfor, meď, horčík a zinok. Obsahuje tiež silice s organicky viazanými látkami, flavonoidy a antibakteriálne látky, pričom síra spôsobuje typickú chuť pažítky.
Komplex obsahových zložiek podporuje chuť do jedla a trávenie, mierne znižuje krvný tlak a pôsobí proti črevným parazitom. Pažítka je výborné stomachikum - podporuje tvorbu tráviacich štiav. Pomáha pri vysokom krvnom tlaku, regenerácii organizmu a prečisťuje črevá. Je protiparazitická a podporuje tvorbu protistresových hormónov a kolagénu, čo môže prispieť k zlepšeniu stavu pokožky, kŕčových a popraskaných žíl. Zlepšuje zrak a je spájaná s podporou imunitného systému (imunostimulátor) a pôsobením proti skleróze (protisklerotikum). Podľa niektorých štúdií môže pomáhať aj pri prevencii niektorých typov rakoviny (žalúdka, pažeráka, hrubého čreva, prsníka a pľúc). Pre ľudí, ktorých trápi nechutenstvo, zase podporuje apetít.
Využitie v kuchyni
Pažítka je neoceniteľná hlavne v studenej kuchyni, ale má mnohostranné využitie. Nielenže jedlo ozdobí svojou krásnou zelenou farbou, ale dodá mu aj špecifickú chuť. Najvhodnejšia je čerstvá pažítka. Môžeme ju mať k dispozícii celoročne, ak ju pestujeme v črepníku. Dá sa taktiež nasekaná zmraziť v malých obaloch, čím si zachová arómu a chuť. Môže sa aj sušiť, no sušením stráca arómu, preto to nie je najvhodnejší spôsob uchovania.
Vňať pažítky sa pridáva nasekaná do rôznych nátierok, syrových pomazánok, šalátov, polievok a mnohých ďalších jedál. Podávame ju v množstve asi 1 lyžica na porciu, prípadne viac, podľa chuti. Hodí sa do všetkých slaných polievok, smotanových zelených omáčok, na zemiaky, ryžu, cestoviny, na ryby a kurčatá, varenú brokolicu a karfiol, do vaječných pokrmov, tvarohu, jogurtu, bylinkového masla, do nádievok, majonéz, cestíčok na obaľovanie zeleniny, syrov, mäsa na smaženie, k syrom, na obložené misy a chlebíčky. Samozrejme, je neoddeliteľnou súčasťou všetkých šalátov z čerstvej zeleniny.
Menej známe je, že okrem listov sa využívajú aj kvety. Okrem posekaných listov využívame aj kvetenstvo - rozobrané jednotlivé kvietky do šalátov, do dusenej zeleniny alebo na zdobenie pokrmov. Kvietky používame v menšom množstve, pretože majú silnejšiu chuť a vôňu. Listy aj kvety sú jedlé, preto okrem estetického dojmu v záhrade poslúžia aj ako dochucovadlo mnohých jedál. Do teplých jedál, ako sú polievky, omáčky, slané omelety alebo praženice, ju odporúčame pridať vždy až nakoniec.
Pažítkový ocot
Jednou zo zaujímavých možností využitia pažítkových kvetov je aromatický ocot. Pažítkové kvety využijete nielen ako ozdobu na jedlo, ale môžete ich aj sušiť, použiť na výrobu bylinkovej soli či oleja. Na prípravu octu kvety jemne podrťte v mažiari, aby sa uvoľnila ich intenzívna vôňa a chuť. Používajte ekologicky pestované kvety, aby sa do octu nedostali pesticídy. Nasypte ich do čistej sklenej nádoby a zalejte octom tak, aby boli úplne ponorené v tekutine. Nádobu pevne uzavrite a označte dátumom. Skladujte pri izbovej teplote mimo dosahu priameho svetla alebo tepla počas 2 týždňov. Potom ho preceďte do čistej fľaše. Obyčajný ocot sa premení na krásnu ružovú tekutinu, ktorá uskladnená na tmavom mieste má trvanlivosť aj niekoľko mesiacov. Pažítkový ocot dodá neobvyklú chuť najmä letným šalátom.
Ekologický a okrasný význam
Pažítka kvitne veľmi bohato, a preto sa niekedy používa na vysádzanie obrúb ako dekoratívna rastlina. Okrem toho, že sa využíva v kuchyni, uplatnenie nájde aj v kvetinových záhonoch, ktoré v čase kvitnutia rozžiari guľatými fialovými súkvetiami. Pokojne ju môžete pestovať aj v balkónových debničkách spolu s kvitnúcimi balkónovými rastlinami či v kombinácii s inou zeleninou alebo bylinkami. Ak ju pestujete v záhrade, môžete si z nej vytvoriť napríklad zaujímavú obrubu okolo chodníka.
Má veľký význam aj vo včelárstve, pretože ide o medonosnú rastlinu, ktorú včely vyhľadávajú. Rastliny je na tieto účely nutné pestovať vo veľkých záhonoch a nerezať ich. V záhrade aj v nádobách je dobré pažítku vysádzať v blízkosti ďalších byliniek, jahôd, mrkvy, petržlenu či listového šalátu. Naopak, od fazule, hrachu, kapusty, kelu a podobných rastlín by mala byť čo najďalej. Susediacim rastlinám môže pažítka poskytovať ochranu pred škodlivými organizmami, napríklad jahody chráni pred plesňou sivou.