Chemická Ochrana Rastlín

Ochrana rastlín proti škodlivým činiteľom je dôležitou súčasťou každej pestovateľskej technológie poľnohospodárskej plodiny. S nástupom zmeny klímy sa mení aj množstvo chorôb a škodcov, s ktorými sa môžeme stretnúť. Aby bolo poľnohospodárstvo úspešné a efektívne, je potrebné uplatňovať ochranné opatrenia proti negatívnym účinkom vonkajších faktorov. Medzi najrozšírenejšie a najúčinnejšie spôsoby ochrany rastlín patrí používanie chemických prípravkov.

Výhodou chemických zásahov je, že v krátkom čase môžeme modernými strojmi ošetriť veľké plochy, čo umožňuje vykonať potrebné zákroky včas, t.j. vtedy, keď sú porasty najviac ohrozené chorobami alebo škodcami. Prednosťou chemických metód je ďalej to, že sú väčšinou jednoduché a pomerne lacné. Dôležitá je aj prirodzená odolnosť rastlín voči chorobám a škodcom, ktorá závisí do veľkej miery od vhodnosti stanovišťa a úrovne starostlivosti o ich rast. K tomu prispieva primerané hnojenie, neprehusťovanie porastov a udržiavanie optimálneho stavu pôdy pomocou prirodzených prostriedkov na podporenie rozvoja užitočných mikroorganizmov.

Pesticídy: Všeobecné Informácie a Prínosy

Pesticídy sú všeobecné označenie pre chemické prípravky na ochranu rastlín, ktoré za určitých podmienok ničia škodlivé činitele, ale nepoškodzujú ošetrovanú rastlinu. Namiesto drahého pracovného úsilia, ktoré by dnes už účinnosť moderných pesticídov nebolo schopné nahradiť, umožnili podstatne ovplyvniť produktivitu rastlinnej výroby. Pesticídy našli svoje využitie nielen v záhradníctve, ale aj v poľnohospodárskej výrobe, lesníctve alebo komunálnej sfére. Pomocou nich sa môže zvýšiť kvalita potravín a následne zisk a znížiť podiel manuálnej práce.

Chemická ochrana sa vykonáva preventívne (napríklad proti múčnatke, obaľovačom) alebo aktuálne (proti voškám, moliciam), podľa množstva škodcov. V predajniach sa pritom môžeme stretnúť s prípravkami na ochranu rastlín s kontaktným alebo systémovým účinkom. Dlhodobé používanie pesticídov spôsobilo elimináciu množstva patogénnych mikroorganizmov, ktoré pred ich zavedením spôsobovali veľké hospodárske škody a aplikácia nechemických metód nebola dostatočne efektívna na ich reguláciu.

Prínos pesticídov nebol efektívny iba v poľných podmienkach, ale aj v skladoch, kde eliminácia živočíšnych skladových škodcov priniesla obrovský ekonomický aj humanitný prínos. Taktiež je potrebné vyzdvihnúť účinnosť insekticídov v mnohých rizikových oblastiach, ktorými sa dosiahlo potlačenie šírenia nebezpečných chorôb človeka, prenášaných hmyzom. Aplikácia pesticídov však musí byť v odôvodnených prípadoch, aby sa obmedzilo ich plytvanie a zamedzilo sa negatívnym dopadom na životné prostredie.

Klasifikácia Chemických Prípravkov

Chemické prípravky a postreky možno deliť podľa viacerých kritérií, ktoré sú dôležité pre ich správne a efektívne použitie.

Delenie podľa Biologického Účinku

Pesticídy sa delia podľa biologického účinku na zoocídy, herbicídy, fungicídy, fytohormóny a ostatné.

Zoocídy

Zoocídy sú chemické prípravky na ničenie živočíšnych škodcov. Medzi najznámejších škodcov patria vošky, molice, pásavka, slizniaky, červce a hlodavce. Podľa účinku na jednotlivých živočíšnych škodcov sa zoocídy delia na:

• Insekticídy - účinkujú proti hmyzu, ako sú vošky alebo molice.
• Akaricídy - účinkujú proti roztočom a pavúkom.
• Rodenticídy - účinkujú proti hlodavcom.
• Nematocídy - účinkujú proti háďatkám.
• Moluskocídy - účinkujú proti mäkkýšom a slizniakom.

Zoocídy majú kontaktný a systémový účinok. Pri kontaktnom účinku je ošetrená tá časť rastliny alebo plochy, ktorá bola zasiahnutá prípravkom. Vhodné použitie je pri slabom výskyte škodcov. Zoocídy so systémovým účinkom sú vhodné na použitie silne zasiahnutých rastlín škodcami alebo k preventívnemu účinku (napríklad obaľovače).

Herbicídy

Herbicídy sú chemické prípravky na ničenie burín. Burina brzdí rast žiaducich plodín. Hlavnými zložkami herbicídov sú účinné látky, ako je glyfosát, ktorý je syntetizovaný zo zlúčenín fosforu s veľmi vysokou čistotou a zahŕňa oxychlorid fosforečný a chlorid fosforitý. Ďalšou látkou používanou pri výrobe herbicídov je kyselina monochlóroctová, ktorá je medziproduktom pri výrobe prípravkov na ochranu rastlín, ako je kyselina 2,4-dichlórfenoxyoctová alebo chlóracetylchlorid. Skupina PCC je jedným z výrobcov týchto typov chemických surovín.

Podľa spôsobu účinku sa herbicídy delia na:

• Kontaktné, kde je zničená len časť buriny, ktorá bola zasiahnutá herbicídom, pričom výsledok zásahu je viditeľný do niekoľkých dní.
• Systémové herbicídy ničia rastlinu ako celok. Po aplikovaní herbicídu je účinná látka rozvedená cievnym systémom do celej rastliny. Rastline tak uschne podzemná aj nadzemná časť. Účinok aplikácie sa prejaví po dvoch týždňoch.

Podľa selektivity účinku sa herbicídy delia na:

• Selektívne (výberové) herbicídy, ktoré pri vhodnom použití ničia iba určitú skupinu burín (napríklad proti jednoklíčnolistovým alebo dvojklíčnolistovým burinám), pričom nepoškodia pestované rastliny.
• Totálne herbicídy, ktoré spôsobujú zničenie všetkých zasiahnutých rastlín.

Podľa doby aplikácie sa herbicídy delia na:

• Predsejbové - aplikujú sa v dobe, kedy nie sú na pozemku vysiate žiadne plodiny.
• Preemergentné - sú určené na aplikáciu pred vyklíčením semien hospodárskych plodín.
• Postemergentné - sú určené na aplikáciu, keď bola hospodárska plodina vyklíčená alebo vysadená na pozemok.

Fungicídy

Fungicídy sú chemické prípravky na ničenie alebo obmedzenie a zastavenie vývinu húb, ktoré najčastejšie poškodzujú drevo, listy, kvety a plody. Väčšinou sa fungicídy používajú preventívne. Ich účinok spočíva v rozrušení podhubia parazitických húb alebo zabraňujú vyklíčeniu výtrusov. Pri aplikácii treba dbať na správne koncentrácie, vyššie koncentrácie totiž často poškodzujú rastliny.

Podľa účinnej látky sa fungicídy delia na:

• Anorganické - medzi najčastejšie používané patria meďnaté fungicídy (pôsobia na parazitické huby, napríklad proti kučeravosti listov broskýň, antraknóze orecha, plesni zemiakovej a peronospóre viniča) a sírnaté fungicídy (pôsobia proti hubám zo skupiny múčnatiek, prípadne proti niektorým hubovým chorobám ako chrastavitosť jadrovín).
• Organické - tieto fungicídy stále viac nahrádzajú meďnaté a sírnaté fungicídy. Nevýhodou je, že väčšina z nich pôsobí len na určité parazitické huby. Patria sem napríklad ditiokarbamidy, tiuramdisulfidy, zlúčeniny odvodené od ftalamidu, zlúčeniny dinitrofenolu a ostatné syntetické organické látky.

Fytohormóny a Ostatné Prípravky

Fytohormóny sa používajú hlavne vo veľkovýrobe. Ide o prípravky, ktoré stimulujú (podporujú) alebo inhibujú (brzdia) rast rastlín. Regulátory rastu, ako širšia kategória, umožňujú stimuláciu prirodzených fyziologických procesov vrátane klíčenia a dormancie semien, starnutia listov, bunkového delenia, rastu a diferenciácie buniek.

K ostatným prípravkom, ktoré sa využívajú súčasne so zoocídmi, sa radia:

• Repelenty - odparníky, ktorých úlohou je odpudiť škodlivý hmyz z výsadieb hospodárskych plodín.
• Atraktanty - majú za úlohu lákať škodlivý hmyz. Najčastejšie využitie nachádzajú pri signalizačných feromónových lapačoch na obaľovače.
• Adjuvanty - prísady do pesticídov, ktoré sú určené na zlepšenie ich účinnosti. Voskovitý povrch rastlín a húb bráni prenikaniu pesticídov, preto sa pridávajú adjuvanty, aby prekonali túto voskovú bariéru. Táto skupina prípravkov zahŕňa povrchovo aktívne látky, tlmiace činidlá, rastlinné oleje a odpeňovacie činidlá. Kľúčovým problémom je použitie správneho adjuvantu pre konkrétnu rastlinu, pretože by ju mohli poškodiť iné látky.

Medzi povrchovo aktívne látky so zmáčacími vlastnosťami, ktoré znižujú povrchové napätie kvapalín, patria napríklad prísady EXOwet, etoxylované mastné alkoholy (IT séria ROKAnols, ID ROKAnols, NL ROKAnols) od skupiny PCC. Tie zabezpečujú lepšie rozloženie roztoku na povrchu rastliny a rýchlejšie vstrebávanie, čím zabraňujú zmytiu produktu dažďom alebo rosou. Sú tiež ľahko biologicky odbúrateľné, čo znamená, že nepoškodzujú životné prostredie. Použitie olejov alebo organických rozpúšťadiel v prípravkoch na ochranu rastlín obmedzuje miešateľnosť produktov s hydrofilnými zlúčeninami, preto sa používajú povrchovo aktívne látky kvôli ich emulgačným a disperzným vlastnostiam. Agropestrocídy by tiež nemali vytvárať penu, pretože by bránili aplikácii produktu, čo vyžaduje použitie protipenivých činidiel.

Delenie podľa Spôsobu Účinku na Rastline

Pesticídy možno deliť aj podľa spôsobu, akým účinná látka pôsobí na rastlinu alebo škodcu.

• Kontaktné - účinnosť je podmienená priamym kontaktom postrekovej kvapaliny so škodcom, resp. s hubou. Účinná látka nepreniká do vnútra rastliny, ale ostáva lokalizovaná na povrchu, kde chráni iba tie miesta, ktoré boli priamo ošetrené pri aplikácii. Z kontaktného spôsobu účinku vyplýva potreba rovnomerného a čo najdokonalejšieho ošetrenia povrchu rastliny. Nevýhodou kontaktných prípravkov je, že podliehajú vplyvu poveternostných podmienok, resp. že sú zmývané dažďom a nechránia nezasiahnuté alebo nové prírastky.
• Systémové (translokačné) - pesticíd je pri aplikácii na jednej časti rastliny absorbovaný do vnútra pletív a rôznymi fyziologicko-biochemickými procesmi je v rastline premiestnený do iných, pôvodne neošetrených častí rastlín. Účinné látky pesticídov so systémovým účinkom prenikajú do rastlín buď podzemnými (semenami, koreňmi) alebo nadzemnými (listy, stonky a pod.) orgánmi rastlín. Ich prednosť spočíva v schopnosti chrániť nové prírastky. Na rozdiel od kontaktných pesticídov je ich účinnosť menej závislá od počasia (zrážok), majú selektívnejšie pôsobenie a používajú sa v nižších koncentráciách, resp. dávkach.
• Kvázi-systémové (mezosystémové) - účinné látky pôsobia na povrchu, vďaka absorpcii vo voskovej vrstvičke a následnému uvoľňovaniu (odparovaniu). Takýmto účinkom sa vyznačujú niektoré strobiluríny, ktoré sa spravidla ukladajú do voskovej vrstvičky listov, postupne sa odparujú, ale prenikajú aj do pletiva, kde sú rozvádzané translaminárne.

Delenie podľa Toxicity

Rozdelenie podľa toxicity je dôležité najmä s ohľadom na stanovenie ochrannej doby prípravkov a z hľadiska dostupnosti na trhu. Mimoriadne nebezpečné pesticídy nie sú voľne predajné, môžu sa používať iba so špeciálnym povolením.

• Zvlášť nebezpečné jedy (ZNJ) - spôsobujú smrť vo veľmi malých množstvách. Prácu s nimi povoľuje organizáciám hygienik a v prípade jednotlivcov je potrebné zvláštne povolenie na základe absolvovaného kurzu. S týmito prípravkami záhradkári bežne do styku neprichádzajú a ich prípadnému použitiu (ak sa k nim nelegálnou cestou dostanú) by sa mali vyvarovať.
• Ostatné jedy (OJ) - v malých množstvách spôsobujú smrť, prípadne akútne a chronické otravy v nízkych a opakovaných malých dávkach. Sú uvedené v zoznamoch jedov. Do tejto skupiny sú zaradené mnohé herbicídy, niektoré insekticídy a ojedinelo fungicídy, s ktorými môžu záhradkári prísť do styku bežne a tieto pesticídy sú voľne predajné aj v predajniach záhradkárskych potrieb.
• Žieraviny alebo prípravky so senzibilizujúcimi účinkami - spôsobujúce kožné alergie (pri opakovanom styku s pokožkou poškodzujú tkanivá).

Rozdelenie z tohto hľadiska je dôležité najmä pre včelárov, ale aj pre záhradkárov alebo pestovateľov, ktorí majú plodiny zasiate v blízkosti včelstiev. Vo veľkovýrobe je tento fakt najpodstatnejší pri použití insekticídov na kvitnúce porasty, ktoré sa prípravkami škodlivými pre včely ošetrovať nesmú. V prípade záhradkárov je v susedstve včelstiev potrebné prihliadať aj na tento fakt a tieto prípravky v období kvitnutia nepoužívať.

Spôsoby Aplikácie Pesticídov

Spomedzi množstva spôsobov aplikácie pesticídov existujú vybrané najrozšírenejšie metódy, s ktorými sa záhradkári v ochranárskej praxi môžu stretnúť. Spôsob aplikácie určuje, akým a v akej forme sa prípravok aplikuje na rastliny, ich časti, prípadne do pôdy.

Typy Aplikačných Foriem

• Poprašovacie prípravky sú jemné prášky zložené z účinnej látky, plniča (mastenec, kaolín a pod.) a pomocnej látky (adhezívum, farbivo a pod.).
• Granulované prípravky sa pripravujú granulovaním vhodného nosiča (napr. bentonitu) s účinnou látkou.
• Návnady sú otrávené látky, ktoré sa kladú na určité miesta, aby sa nimi otrávili škodcovia.
• Na postrekovanie sa používajú pravé roztoky (vznikajú úplným rozpustením účinnej látky v rozpúšťadle, obyčajne vo vode), emulzie (sústava dvoch kvapalín, z ktorých jedna je rozptýlená v druhej), suspenzie (vznikajú rozptýlením jemných čiastočiek nerozpustnej látky vo vode) a koloidné roztoky (vznikajú nedokonalým rozpustením účinnej látky v rozpúšťadle).
• Prípravky pôsobiace v plynnom skupenstve sa používajú v uzavretom priestore alebo na dezinfekciu pôdy proti škodcom. Vznikajú rozptýlením nepatrných pevných alebo kvapalných čiastočiek vo vzduchu alebo plyne. Pri rozptýlení kvapaliny vo vzduchu vzniká hmla, pri rozptýlení pevnej látky v plyne vzniká dym.

Konkrétne Aplikačné Metódy

• Morenie osiva: Ošetruje sa priamo povrch osiva prípravkami, ktoré nazývame moridlá. Moridlá sú vo väčšine prípadov vysoko koncentrované a toxické látky, takže pri morení je dôležité dodržiavať prísne bezpečnostné pravidlá. S moridlami väčšinou záhradkári do styku priamo neprichádzajú a ani morenie nevykonávajú, keďže semená zeleniny a iných rastlín sú väčšinou distribuované už namorené.
• Aplikácia pesticídnych granulátov: Účinná látka je viazaná na nosiči v granulách. Z tejto formy sa účinná látka postupne uvoľňuje, čo zabezpečuje rovnomerné a dlhšie trvajúce pôsobenie. V granulovanej forme sa väčšinou používajú insekticídy (napr. Basudin 10G, Diazinon 10G), prípadne herbicídy a biocídy (Casoron, Basamid Granulát). Granulované insekticídy sú väčšinou určené na ochranu rastlín proti larvám škodcov nachádzajúcim sa v pôde (drôtovce, medvedík obyčajný, vŕtavka mrkvová a pod.). Granuláty sa v pôde postupne rozkladajú a chránia rastliny v priebehu 1-5 týždňov.
• Zálievka rastlín: Ochranné opatrenie, pri ktorom sa roztokom, resp. suspenziou prípravku vo vode zalievajú rastliny v presnej koncentrácii a v presnej dávke roztoku na jednotku plochy. Väčšinou sa takéto zásahy aplikujú na vzchádzajúce rastliny, alebo na rastliny po presadení, najmä proti patogénom a škodcom, ktorí napádajú koreňový systém rastlín (prípadne bázu nadzemných častí rastlín) z pôdy. Zálievkou sa pri dokonalom prevlhčení pôdy zabezpečuje kontakt fungicídu, resp. insekticídu s mycéliom alebo inou infekčnou štruktúrou patogéna, ktorá sa rozrastá pod povrchom pôdy. Musí sa vykonať preventívne, pred masívnou infekciou, alebo najneskôr pri prejavení sa prvých symptómov.
• Dezinfekcia a sterilizácia pôdy: Ide o špeciálny ochranársky zásah, ktorým sa ničia škodcovia, vegetatívne a generatívne časti burín, perzistentné a iné infekčné štruktúry patogénov. Prípravok sa aplikuje do pôdy predpísaným spôsobom, pri ktorom sa zemina prevrství, presype adekvátnym množstvom prípravku, prikryje fóliou a nechá sa pôsobiť. Používa sa na pôdy s vysokým infekčným potenciálom a na sterilizáciu napr. parenísk pred výsadbou.
• Vkladanie návnad (VN): Robí sa väčšinou vo veľkovýrobe v ochrane proti hlodavcom a poľným hrabošom. V prípade záhradkárov je táto metóda účinná a používa sa vo forme otrávených návnad pre myši a iné hlodavce. Pri používaní návnad existuje však veľmi vysoké riziko otrávenia domácich zvierat a predátorov, preto prichádza do úvahy iba pri zamedzení styku týchto zvierat s používanou návnadou.
• Rosenie: Vykonáva sa strojmi - tzv. rosičmi, ktoré sú kombináciou postrekovača a ventilátora. Veľkosť aplikovaných kvapiek dosahuje 0,05 - 0,15 mm, čím sa dosahuje dokonalejšie pokrytie väčšieho povrchu rastlín pri súčasne menšej spotrebe vody. Využíva sa najmä pri plodinách, ktoré je potrebné dôkladne ošetriť zo všetkých strán, väčšinou v uzavretých priestoroch (skleníkoch a fóliovníkoch).
• Postrek: Je v súčasnosti najrozšírenejšia metóda ošetrovania poľných aj záhradných kultúr. Účinná látka sa vnáša do porastov vo forme tzv. postrekovej kvapaliny (zmesi vody a prípravku), ktorá je pod tlakom rozptyľovaná na porast. Rovnomernosť aplikácie zabezpečujú dýzy. Pri poľných plodinách sa aplikuje postrek pod nižším tlakom, vyššie pracovné tlaky sa používajú na vzrastenejších kultúrach, najmä v ovocinárstve a vinohradníctve. So zvyšujúcim sa tlakom klesá veľkosť kvapiek. Priama dávka postrekovej kvapaliny závisí od ošetrovanej plodiny, použitého prípravku a cieľového organizmu.

Riziká a Bezpečnosť pri Používaní Pesticídov

Na základe vyššie uvedených faktov sú pesticídy jednoznačným prínosom pre spoločnosť, no ich pozitíva viedli z historického hľadiska spočiatku k ich idealizácii. Vedľajším a nežiaducim účinkom pesticídov bola venovaná iba malá alebo žiadna pozornosť. Používanie pesticídov v poľnohospodárskej, ale aj v záhradkárskej praxi vyžaduje určité znalosti, pretože sa jedná o látky, ktoré pri nesprávnom použití môžu vážne poškodiť nielen rastliny, ale aj zdravie človeka, zvierat a kontaminovať okolité prostredie.

Negatívne Aspekty a Opatrenia

• Priama toxicita a kumulácia rezíduí: Najdôležitejším negatívom pesticídov je ich priama toxicita pre živé organizmy, ako aj kumulácia ich rezíduí, ktoré sa dostávajú do organizmu človeka pri konzumácii chemicky ošetrených produktov. Na základe množstva pokusov sú známe akútne a priame škodlivé účinky, no z dlhodobého hľadiska je kumulatívne pôsobenie pesticídov a ich rezíduí preskúmané málo a dlhodobé následky je ťažko predvídať.
• Vznik rezistencie a neselektívnosť: Na začiatku používania pesticídov vznikli medzi pestovateľmi skreslené predstavy, podľa ktorých pesticídy trvalo a definitívne zlikvidujú všetky škodlivé organizmy. Veľkým sklamaním boli postupné zistenia vzniku rezistencie a nových rás patogénnych organizmov, proti ktorým niektoré pesticídy strácali účinnosť. Ďalšou nevýhodou, ktorá bola postupom času zistená, je neselektívnosť, ktorá sa najmä pri insekticídoch prejavuje likvidáciou aj necieľových užitočných druhov hmyzu (typickým príkladom je likvidácia včelstiev nalietavajúcich na ošetrené kvitnúce porasty).
• Environmentálny vplyv: Negatívny vplyv pesticídov na životné prostredie je veľmi variabilný, v závislosti od konkrétneho pesticídu. Ich vplyv závisí od účinnej látky, pomocných látok a ekosystému alebo biocenózy, do ktorej je pesticíd aplikovaný. Najnegatívnejší environmentálny vplyv majú všeobecne herbicídy, nasledované insekticídmi a za najmenej nebezpečné sa považujú fungicídy. Vysoko perzistentné látky (napr. dnes už zakázané DDT) sú nebezpečné hlavne z hľadiska kontaminácie zložiek ekosystému a organizmov, ktoré neprišli do priameho styku s týmito pesticídmi. Rezíduá týchto látok sa dostávajú z pôdy cez koreňový systém do plodín, najmä do koreňovej zeleniny a zemiakov, prípadne sú splavované do povrchových alebo podzemných vôd. Z vodných biocenóz tieto rezíduá postupujú do planktónu, odtiaľ do rýb a vodných živočíchov, ktorých konzumáciou sa dostávajú do tiel predátorov a človeka.
• Vplyv na ľudské zdravie: Pesticídy sú nebezpečné cudzorodé látky pre človeka. Do tela človeka prenikajú pesticídy buď priamo pri používaní (vdychovaným vzduchom, cez zasiahnutú pokožku, tráviacim ústrojenstvom) alebo pri konzumácii postriekanej zeleniny alebo ovocia. Po preniknutí do organizmu sú pesticídy a ich rezíduá rozvádzané krvným obehom a neskôr sa usadzujú v tkanivách, ktoré poškodzujú. Iba málo látok sa dostáva z tela von vylučovacou sústavou. Dospelý človek je voči ich pôsobeniu menej citlivý v porovnaní s deťmi, ktoré nemajú vybudovanú dostatočnú odolnosť. Hlavným nebezpečenstvom príjmu nadmerného množstva pesticídov je jednak konzumácia produktov pred uplynutím ochrannej doby, ale aj produktov nadmerne ošetrovaných chemickými prípravkami.

Zásady Bezpečnej Manipulácie

• Pred aplikáciou treba preskúšať funkčnosť postrekovača.
• Zvyšky prípravkov, resp. postrekovej kvapaliny sa likvidujú podľa návodu. Pri zvyškoch zarobenej postrekovej kvapaliny sa vytvorí na ošetrovanej ploche plytká ryha na suchom mieste, prípravok sa do nej vyleje a zakryje zeminou. Takáto likvidácia sa môže aplikovať iba na plochách, kde nehrozí kontaminácia povrchových a spodných vôd (väčšina prípravkov je pre ryby a vodné živočíchy mimoriadne jedovatá už vo veľmi malých množstvách). Najideálnejšie je však zarobenie presného množstva kvapaliny (podľa veľkosti plochy) a jeho úplné vystriekanie na ošetrovanú plodinu. V žiadnom prípade nie je prípustné vylievanie postrekovej kvapaliny do žúmp, kanalizácií alebo do vodných tokov, resp. plôch.
• Skladovať a používať iba prípravky v originálnom balení.

tags: #chemicka #ochrana #rastlin #ppt