Choroby a škodcovia predstavujú vážnu hrozbu pre zdravý rast a plodnosť ovocných stromov, vrátane obľúbených ringlôt. Včasná identifikácia problémov a ich účinná likvidácia sú kľúčové pre zachovanie vysokej úrody a kvality plodov. V rámci starostlivosti o ovocné stromy je nevyhnutné pravidelné prehliadanie rastlín s cieľom správne identifikovať prípadné choroby alebo napadnutia škodcami a promptne riešiť vzniknuté problémy.
Kľúčom k odolnosti rastlín voči patogénom sú predovšetkým optimálne pestovateľské podmienky a primeraná starostlivosść. Napriek snahám sa však občas stane, že sa niektorý škodca či choroba predsa len objavia. Prehľad najčastejších ochorení a škodcov, ktoré napádajú ovocné stromy, vám pomôže lepšie sa orientovať v problematike.
Najčastejšie choroby ringlôt a sliviek
Ovocné stromy, vrátane ringlôt a sliviek, sú náchylné na rôzne hubové, vírusové a bakteriálne ochorenia, ktoré môžu výrazne znížiť úrodu alebo dokonca spôsobiť odumieranie stromov.
Vírusové choroby
Šárka sliviek (Plum pox virus)
Šárka sliviek je najnebezpečnejšie vírusové ochorenie ovocných drevín po celom svete, ktoré ohrozuje výsadby po celom svete. Toto ochorenie nie je možné úplne vyliečiť a akákoľvek liečba chorých drevín je v podstate neúčinná. Symptomatické prejavy je možné pozorovať na listoch, plodoch a často aj na kôstkach. Prejav ochorenia je veľmi variabilný a odlišuje sa v závislosti od hostiteľskej rastliny, odrody a kmeňa vírusu.
Vírus sa prenáša predovšetkým voškami alebo vegetatívnym rozmnožovaním. Najcitlivejšie sú mladé výsadby ovocných druhov. Nákaza sa šíri najmä voškami, ktoré sú hlavným prenášačom choroby. Prenos môže nastať aj po mechanickom prenose štiav pri reze alebo inom poškodení pletív.
Ako preventívne opatrenie je vhodné vysádzať tolerantné odrody a zabezpečiť insekticídnu ochranu proti voškám.
Nekrotická krúžkovitosť slivky (Prunus necrotic ringspot virus)
Pri tomto vírusovom ochorení sa na čepeliach listov objavujú chlorotické ohraničené škvrny, drobné krúžky, alebo pruhy. Postihnuté miesta sa krútia, na spodnej strane listov sa objavujú v okolí žiliek výrastky. Následne postihnuté miesta nekrotizujú a vypadávajú, listy sa postupne rozpadávajú a často zostáva zachovalý iba úzky prúžok pletiva v okolí nervov. Príznaky sú silnejšie pri teplom počasí. V ďalších rokoch býva prejav príznakov variabilný, prípadne môže aj zmiznúť.
Hubové choroby
Červená škvrnitosť listov (Polystigma rubrum)
Pôvodcom ochorenia červenej škvrnitosti listov je huba Polystigma rubrum. Prezimuje v opadanom lístí, v ktorom sa tvoria plodničky. Z nich sa na jar uvoľňujú tzv. askospóry vyvolávajúce infekciu mladých listov. Prvé príznaky ochorenia v podobe 5 až 10 mm veľkých oranžových až hnedočervených vypuklých škvŕn sa objavujú približne šesť týždňov po infekcii. Silnejšie postihnuté listy sa deformujú, usychajú a predčasne opadávajú. K šíreniu choroby dochádza predovšetkým za teplého a vlhkého počasia.
Pre boj s touto chorobou sa odporúča použiť meďnatý prípravok. Dôležitou súčasťou prevencie je aj likvidácia napadnutých listov.
Grmaník slivkový (Taphrina pruni)
Grmaník slivkový je hubové ochorenie, ktoré sa objavuje predovšetkým na plodoch sliviek a ringlôt. Vplyvom choroby dochádza k deformácii ich tvaru - nadobúdajú podlhovastý tvar, môžu byť dlhé 5 až 7 cm. Vo vnútri plodu sa nenachádza kôstka, pretože sa vôbec nevytvorí. Povrchové sfarbenie je žltozelené so šedým povlakom. Napadnuté plody v priebehu vegetácie hnednú, stratou vody sa scvrkávajú, odumierajú a následne predčasne opadávajú.
Rozmnožuje sa askospórami, ktoré zimu prečkajú v trhlinách kôry, v púčikoch a aj na konároch. Môže prezimovať aj vo forme mycélia vo výhonkoch, ktoré na jar prerastá cez stopku do mladého plodu. Askospóry na jar klíčia a vznikajú z nich blastospóry, ktoré sú príčinou infekcie kvetov a teda aj plodov. V lete sa tvoria na povrchu plodov vrecká, v ktorých dozrievajú askospóry.
Použiť meďnatý prípravok, napr. ako pri iných hubových chorobách. Ochorenie škodí na plodoch a výrazne znižuje úrodu.
Tetovnička slivková (Phyllosticta prunicola)
Na listoch sa objavujú drobné, okrúhle, červenofialové až fialovošedé škvrny, obvykle lemované tmavším okrajom. Škvrny majú priemer 1-2 mm a uprostred nich sú tmavé bodky. Silne postihnuté listy predčasne opadávajú. Škvrny sú veľmi podobné škvrnitosti listov, presná diagnóza si vyžaduje mikroskopické vyšetrenie.
Odumieranie púčikov, škvrnitosť plodov, dierkovitosť (Stigmina carpophila)
Táto huba napáda všetky druhy kôstkovín. Na listoch sa tvoria žlté až fialové škvrny, ktorých stredy nekrotizujú a vypadávajú. K napadnutiu dochádza hlavne pri teplom a vlhkom počasí. Ošetrenie spočíva v likvidácii opadaných listov, vetvičiek a plodov, ako aj v predjarnom a jarnom postreku.
Monilióza plodov (Monilia laxa)
Táto choroba napáda plody a spôsobuje typický prejav vo forme bielych a sivých koncentrických kruhov tvorených z plodníc. Dužina mäkne a zhnije, plody vyschnú a ich múmia ostáva na strome alebo spadne na zem. Dôležitá je zimná likvidácia týchto napadnutých plodov.
Choroba nie je hospodársky najvýznamnejšia, je možné použiť preventívny postrek fungicídmi v čase kvitnutia a pred zberom (14 a 28 dní).
Iné choroby
Rez slivková
Prejavuje sa zasychaním okrajov listov slivky.
Najčastejší škodcovia ringlôt a sliviek
Škodcovia môžu spôsobiť priame poškodenie plodov, listov či celých stromov, ale aj prenášať nebezpečné vírusové ochorenia.
Hmyz
Obaľovač slivkový (Cydia funebrana)
Obaľovač slivkový prezimuje v štádiu dospelej húsenice v kokóniku pod kôrou, v machu alebo v iných úkrytoch. Na jar sa zakukľuje a obyčajne v priebehu mája sa liahnu motýle. Oplodnené samičky kladú vo večerných hodinách vajíčka na malé plody, ojedinele aj na listy. Kladenie trvá niekoľko týždňov, pričom začiatok kladenia je približne o 7 až 10 dní skôr ako u obaľovača jablčného.
Vajíčka sú okrúhle, ploché, šošovkovité, priesvitné a dobre prilepené k podkladu. Vyliahnuté húsenice sa krátky čas pohybujú po povrchu plodov a potom sa zavŕtajú dovnútra. Tento druh obaľovača má dve generácie. Napadnuté plody zvyčajne skôr dozrievajú, zafarbujú sa do modra a často mávajú na povrchu plodu kvapôčku gleja. Bývajú aj oveľa mäkšie ako zdravé plody, pričom vo vnútri sa nachádza húsenička spolu s hnedými vlhkými kúskami trusu. Pri vlhkom počasí napadnuté plody následne poškodzuje aj hubové ochorenie - monilióza, takže plody pomerne rýchlo hnijú.
Proti obaľovačovi slivkovému sa postrekuje po opade kvetných lupienkov.
Piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a Piliarka žltá (Hoplocampa flava)
Obidva druhy piliarok sú považované za najzávažnejších škodcov sliviek, slív a ringlôt. Vyskytujú sa spoločne, alebo prevažuje jeden druh, v závislosti od klimatických podmienok. Obidva druhy prezimujú v štádiu dospelých lariev v pôde. Na jar sa kuklia a dospelé piliarky sa roja v čase kvitnutia sliviek. Samičky kladú vajíčka do kalíšnych lístkov odkvitajúcich kvetov.
Vyliahnuté larvy vyžierajú vnútrajšok plodov, pričom dôsledkom napadnutia je hromadné opadávanie zelených nevyvinutých plodov, veľkých 10-15 mm. Pri silnom výskyte piliarok môže opadnúť aj 100 % plodov. Na opadnutých plodoch je viditeľná okrúhla hlboká dierka, z ktorej často vytŕča vankúšik hrdzavohnedého vlhkého trusu. Larva posledný plod opúšťa veľkou čiernou dierkou a padá na zem, kde sa zahrabáva do pôdy. Čím je počasie teplejšie, tým väčšie býva napadnutie. Za sychravého, daždivého počasia piliarky do kvetov nelietajú a v rokoch s takýmto počasím v období kvitnutia býva napadnutie nízke.
Ošetrenie proti týmto škodcom treba uskutočniť čo najskôr po odkvitnutí sliviek.
Voška slivková (Hyalopterus pruni)
Vošky cicajú na spodnej strane listov. Na povrchu tela sa nachádza biely voskový prášok. Primárnym hostiteľom sú slivky a trnky, niekedy aj marhule. V dôsledku poškodenia listy zasychajú a opadávajú, ale neskrúcajú sa. Plody sa vyvíjajú horšie. Vošky sú významnými vektormi vírusových ochorení, ako je šárka sliviek.
Ochranným opatrením je jarný postrek. V prípade silného výskytu sa môže postrek opakovať.
Voška bodliaková (Brachycaudus carudi)
Primárnymi hostiteľmi škodcu sú najmä slivky, mandle, broskyne alebo marhule. Napadnuté listy sa zvinujú a kučeravejú. Ochrana sa robí predjarným postrekom a podľa výskytu škodcu sa postrek opakuje.
Voška slamihová (Brachycaudus helichrysi)
Primárnym hostiteľom vošky slamihovej sú stromy z rodu Prunus (slivky). Z kultúrnych druhov poškodzuje najmä slnečnicu. Je to významný škodca slivky, v dôsledku cicania sa listy deformujú a skrúcajú do trúbkovitého zvitku. Napadnuté listy predčasne opadávajú.
Puklica slivková (Eulecanium corni)
Tento druh je polyfágny a poškodzuje okrem sliviek aj mnoho ďalších drevín. Cicať môže aj na okrasných rastlinách. V dôsledku cicania sú stromy oslabené a konáriky môžu odumierať. Pri silnom napadnutí môže odumrieť celý strom. Stromy sú menej odolné voči mrazom.
Voška chmeľová (Phorodon humuli)
Primárnym hostiteľom je slivka domáca a príbuzné druhy, sekundárnym hostiteľom je chmeľ obyčajný. Kolónie sa vyskytujú na spodnej strane listov. Je prenášačom šárky sliviek. Pri premnožení dochádza k deformáciám listov, zasychaniu listov, niekedy môže odumrieť celý výhonok. Ochranným opatrením je jarný postrek.
Vlnovník trnkový - slivkový (Eriophyes similis)
Tento roztoč vytvára guľovité až bradavičnaté hálky na listoch sliviek. Hálky sú zväčša polguľovité, chlpaté, na spodnej strane listu majú otvor. Často sa zhlukujú pozdĺž žiliek, ale môžu byť aj po celej listovej ploche. Výnimočne môžu byť poškodené aj plody.
Ostatní škodcovia
Neskoré jarné mrazy
Neskoré jarné mrazy znamenajú stálu hrozbu pre pestovateľov ovocných drevín. Najškodlivejšie bývajú počas kvitnutia ovocných stromov, kedy môže pestovateľ prísť aj o celú úrodu. Ak prídu mrazy až po odkvitnutí, škody bývajú síce menšie, ale na listoch a vyvíjajúcom sa ovocí vznikajú nápadné príznaky. Na listoch sa môžu objaviť pľuzgiere alebo drobné belavé pľuzgieriky. Mrazové škody na ovocí sa prejavujú vo forme skorkovatených prstencov alebo pásov. Poškodenie kvetov sa prejavuje zhnednutím korunných lupienkov a piestikov.
Príčiny nízkej úrody ringlôt
Okrem chorôb a škodcov môže byť nízka úroda ringlôt spôsobená aj nesprávnou agrotechnikou a zanedbanou starostlivosťou.
Jednou z najčastejších príčin absencie plodov na strome je nadbytok konárov a nesprávny rez. Práve znížením korún a odstránením nadbytočných konárov umožníte stromu, aby udržal tvoriace sa plody do zberovej zrelosti. Ďalšou častou chybou pri reze je skracovanie jednoročných výhonkov o jednu tretinu a viac, čím sa vytvárajú tzv. „metly“, rozvetvenia, na ktorých sa v ďalšom roku vytvárajú len listové púčiky, ktoré nerodia.
Pri nesprávnom alebo žiadnom reze môžu vyrásť veľmi vysoké stromy s nadmerným množstvom konárov, ktoré síce na jar zakvitnú, ale úroda bude len veľmi nízka alebo žiadna. Znížením koruny a odstránením konárov umožníte stromu lepšie vyživovať plody.
Pri odrode ringloty 'Zelená' sa uvádza, že ju rady navštevujú osy; po ich bodnutí často podliehajú hnilobe a zo stromov opadávajú.
Ako správne zasadiť a ostrihať hrušku (NOVÁ ZÁHRADA)
Prevencia a ochrana
Účinná ochrana ovocných stromov spočíva v kombinácii správnych agrotechnických postupov, prevencie a cielenej likvidácie škodcov a chorôb.
- Preventívne postreky: Využívanie fungicídnych a insekticídnych postrekov v správnom čase je kľúčové. Meďnaté a sírnaté prípravky sa často používajú na jar v období zväčšovania púčikov.
- Odstraňovanie napadnutých častí: Pravidelné odstraňovanie a likvidácia napadnutých listov, plodov, výhonkov a vetvičiek obmedzuje šírenie chorôb.
- Správny rez: Dôsledný a odborný rez stromov je nevyhnutný pre vzdušnú korunu, dobré presvetlenie a prevenciu chorôb.
- Výber odolných odrôd: Pri výsadbe nových stromov je vhodné voliť odrody, ktoré sú prirodzene odolnejšie voči bežným chorobám a škodcom.
- Ekologické prostriedky: V rámci ekologického poľnohospodárstva sa využívajú prípravky na báze prírodných látok, ako sú výluhy z rastlín či biologické prípravky.
Vždy je dôležité striedať účinné látky v postrekoch, aby sa predišlo vzniku rezistencie u škodcov a patogénov.