Poľnohospodársky priemysel zaujíma v bulharskej spoločnosti a hospodárstve osobitné postavenie. Sektor poľnohospodárstva zamestnáva približne 7% obyvateľstva a tvorí asi 5% hrubého domáceho produktu (HDP). Poľnohospodárske a spracovateľské odvetvia sú schopné produkovať kvalitné výrobky s výraznou pridanou hodnotou, ktoré spĺňajú rozsiahle a rastúce požiadavky spotrebiteľov v Európe a na ďalších svetových trhoch. Po mnoho rokov zaznamenáva poľnohospodárstvo pozitívnu zahraničnú obchodnú bilanciu.
Tradičné a exportné produkty
Jeden bulharský potravinový výrobok, ktorý je známy po celom svete, je bulharský jogurt. Medzi tradičné produkty patrí aj kashkaval. Syry sú hlavným exportom Bulharska. Tradičné výrobné metódy a vynikajúca vôňa bulharských syrov vyrobených z kravského a ovčieho mlieka sú vyhľadávanými produktmi na domácom i zahraničnom trhu, a preto sa každý rok zvyšuje vývoz.
Vinársky priemysel
Bulharsko má dlhodobo fungujúci vinársky priemysel, pričom krajina je jednou z najstarších vinárskych oblastí sveta. Hlavné odrody hrozna, ktoré sa používajú pri výrobe bieleho vína, sú okrem iného aj Sauvignon. Medzi odrodami červeného vína uprednostňujú bulharskí vinári Merlot, Cabernet Sauvignon alebo Cabernet Franc. Bulharské vína získali stovky medailí na medzinárodných vínnych súťažiach a majstrovstvách a zúčastnili sa medzinárodných výstav a fór. V posledných rokoch vzrástol bulharský vývoz vína.
Produkcia medu
Rozmanitosť flóry v Bulharsku, ako aj priaznivé prírodné prostredie a podnebie podporujú produkciu medu v krajine s dlhodobým včelárskym priemyslom, ktorý vyrába hlavne akáciový med, medovicu a zmiešaný kvetový med. Celková ročná produkcia je približne 10 000 až 12 000 ton medu, z čoho sa vyváža približne 60 až 80 percent.
Chov mäsa
Počas prvých deviatich mesiacov roku 2017 sa priemyselná výroba červeného mäsa zvýšila o 6,6 percenta, čo zodpovedá takmer 58 000 ton. Tieto údaje zahŕňajú 51 000 ton bravčového mäsa, čo je o päť percent viac ako v rovnakom období v roku 2016. Bulharsko má dlhoročnú tradíciu produkcie bravčového mäsa s rôznymi príchuťami a recepty boli overené v priebehu vekov.
Rozmanitosť plodín a rastlinná výroba
Priaznivé prírodné prostredie, podnebie a pôda v Bulharsku sú príčinou jeho širokej štruktúry plodín v rastlinnej výrobe. Krajina je dobre známa tradičnými spôsobmi výroby obilnín, ovocia, zeleniny, hrozna a olejnatých rastlín. Bulharsko je známe svojim chutným ovocím a zeleninou, pričom bulharské ružové paradajky sú bezkonkurenčný a autentický produkt.
Rybársky priemysel
Rybársky priemysel zohráva dôležitú úlohu v poľnohospodárstve a hospodárstve Bulharskej republiky. Ryby z Čierneho mora sú známe ako veľmi chutné.
Geografické a klimatické podmienky
Bulharsko sa nachádza na Balkánskom polostrove a obmýva ho Čierne more. Susedí s Rumunskom, Severným Macedónskom, Srbskom, Gréckom a Tureckom. Povrch štátu je prevažne hornatý, pričom dve tretiny územia ležia vo výške nad 200 m n. m. Malá časť dosahuje výšky 1 000 m, nížin pod 200 m n. m. je menej ako tretina rozlohy štátu.
Klíma
Bulharsko leží v južnej časti mierneho pásma, konkrétne v pásme mierneho kontinentálneho podnebia, ktoré sa výraznejšie prejavuje najmä v jeho severnej časti. Je tu najstudenšia zima a najteplejšie leto. Horské hrebene na južnej a západnej hranici štátu bránia významnejšiemu uplatneniu stredomorského podnebia. Priemerná ročná teplota v krajine je 12 °C. V najchladnejšom mesiaci - januári je priemerná teplota ovzdušia 0 °C, pričom na severe je okolo -2 °C a na juhu 3 °C. Priemerná teplota v júli dosahuje 24 °C.
Vodstvo
Medzi najväčšie rieky Bulharska patrí Dunaj a Marica.
Štruktúra a stav poľnohospodárstva
V poľnohospodárstve pracuje približne 20% ekonomicky činného obyvateľstva, pričom toto odvetvie sa podieľa približne 14% na tvorbe HDP. Poľnohospodárska pôda zaberá približne 56% celkovej rozlohy štátu, z čoho orná pôda tvorí 38%. Prevláda rastlinná výroba, ktorá sa zameriava na pestovanie pšenice a kukurice. Významnú úlohu má pestovanie technických plodín (tabak, bavlník), ovocia a zeleniny. Orná pôda vyžaduje zavlažovanie. Špeciálnym odvetvím je pestovanie ruží na kozmetické účely. Rastlinná výroba sa sústreďuje hlavne do Hornotráckej nížiny a Dunajskej roviny. Živočíšna výroba sa zameriava na chov oviec, menej na chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Významnú úlohu má morský rybolov. Celkovo je poľnohospodárska výroba na európske pomery pomerne zaostalá v jej mechanizácii, vyžaduje totiž veľké množstvo pracovných síl.
Vývoj a výzvy
Poľnohospodárstvo má mimoriadne významné miesto v bulharskom hospodárstve a v kultúrnej identite tejto krajiny. Úrodná pôda, priaznivé a rozmanité podnebie ako aj stáročná tradícia obrábania pôdy prispeli k tomu, že Bulharsko je aj v súčasnosti dôležitým producentom obilnín, olejnín a špeciálnych plodín. V mnohých regiónoch poľnohospodárstvo naďalej formuje spôsob života a predstavuje základ miestneho rozvoja. Podľa údajov z roku 2016 priemerné ročné príjmy na jedno hospodárstvo vzrástli z približne 3 000 eur v roku 2007 na viac ako 10 000 eur. Ešte výraznejší rast zaznamenali príjmy zo subvencií, ktoré z 500 eur na hospodárstvo v roku 2007 vzrástli na takmer 4 000 eur v roku 2016, čo tvorí okolo 40 percent celkového dôchodku.
Vstup do EÚ priniesol aj hlboké zmeny v štruktúre poľnohospodárskeho sektora. Počet fariem klesol zo 493 000 v roku 2007 na 204 000 v roku 2016; a priemerná veľkosť jedného poľnohospodárskeho subjektu vzrástla zo 6,2 hektára na 18 hektárov. Podiel poľnohospodárstva na HDP predstavuje v posledných rokoch okolo 4 percent. Poľnohospodári v Bulharsku sa v súčasnosti stretávajú s mnohými výzvami ako sú klimatické zmeny, cenové výkyvy na svetovom trhu ako aj potreba modernizácie a digitalizácie výroby. Napriek tomu si táto krajina zachováva silnú pozíciu vo výrobe a v exporte pšenice, slnečnice, ružového oleja a levandule.
Odborníci sa domnievajú, že Bulharsko má významný potenciál pre rozvoj ekologickej výroby a precízneho poľnohospodárstva najmä prostredníctvom uplatňovania moderných technológií v zavlažovaní, využívania dronov a satelitného sledovania plodín.
Výskumné ústavy a prax
V centre bulharského ovocinárstva, v meste Plovdiv, sídli Výskumný ústav ovocinársky (Fruit Growing Institute). Tento ústav obhospodaruje 200 ha pôdy a zamestnáva 20 ľudí. Venujú sa najmä šľachteniu veľkého ovocia a laboratórnym a poloprevádzkovým pokusom s nimi a hybridizácii čerešní, višní a broskýň. V ich genofonde sa nachádzajú tisíce odrôd prevažne veľkého ovocia. Hoci je inštitút štátnym zariadením, väčšinu finančných zdrojov na svoj chod a prevádzku si musí zabezpečovať svojpomocne; štát financuje iba 40% ich rozpočtu. Ostatnú časť si musia financovať pomocou vlastných aktivít, jednou z nich je aj ovocná škôlka s produkciou okolo 15 000 ks výpestkov ročne. Oficiálna produkcia v Bulharsku je dnes okolo 1,5 milióna výpestkov, neoficiálne čísla však hovoria až o čísle 3,5 milióna. Ponúkaný sortiment je síce široký (viac ako 250 odrôd), rovnako ako v ostatných častiach Bulharska však značne zastaraný. Bulhari sa, podobne ako okolité krajiny, orientujú najmä na výrobu odrôd nelicenčných a miestnych. Produkcia širokého sortimentu sa tiež odráža na kvalite výpestkov - viac energie sa venuje sortimentu ako kvalite. U jabloní silne prevažuje podpník MM106, na ktorom sa v Bulharsku produkuje približne 80% výpestkov, a to z dôvodu samonosnosti a menšej náročnosti na vlahu, keďže oporné konštrukcie a závlahové systémy sú pre väčšinu pestovateľov ovocia nedosiahnuteľne drahé.
Neďaleko od Plovdivu, na úpätí pohoria Rodopi, sa nachádza malebné mestečko Markowo. V okolí sa na kamenistých pozemkoch rozprestierajú menšie a stredné sady a vinice. Vinič sa tu pestuje zväčša na produkciu vína, výsadieb stolových viničov je tu málo. Pestujú ho na vysokom vedení alebo na hlavu. Z ovocných drevín sú tu rozšírené najmä jablone, čerešne, višne a slivky. Rozširovanie nových pestovateľských tvarov tu vo vývoji zastalo pred desaťročiami.
V oblastiach okolo miest Karlovo a Kazanlak sa nachádzajú rozsiahle ružové plantáže, ktoré sú celosvetovo historicky známe pestovaním ruží kvôli kvetom už vyše 200 rokov. Ruže tu dosahujú optimálne vlastnosti a vyrába sa z nich údajne najlepší ružový olej na svete. Na pestovanie využívajú aromatické bulharské odrody, v meste Karlovo sa dokonca nachádza výskumný ústav zameraný práve na ruže. Zber sa vykonáva zásadne zavčas ráno (od 03:00 hod.) do 10:00 hod.
Bulharsko je známe svojou silnou rajonizáciou, kde každý ovocný druh má pre pestovanie určenú svoju oblasť s najlepšími prirodzenými podmienkami. V týchto oblastiach sa nachádzajú aj výskumné ústavy a skúšobné stanice.
Pokusná stanica pre slivky v meste Dryanovo, ktorá patrí pod Výskumný ústav horského chovu dobytka a poľnohospodárstva, sa venuje selekcii nových odrôd sliviek a tiež myrobalánu (Prunus cerasifera) na produkciu podpníkov. Medzi ich ďalšie aktivity patria napríklad pokusy so zeleným hnojením. Ústav disponuje genofondom sliviek a podpníkových myrobalánov v počte vyše 150 odrôd. Úroveň vybavenosti technickým vybavením a menežmentu však viazne.
Oblasť blízko mesta Sliven, rozprestierajúca sa na rozsiahlych rovinách, poskytuje ideálne podmienky pre pestovanie broskýň a viniča. V tomto regióne sú sady a vinice zväčša vo výbornom stave. V blízkosti mesta Karnobat sa nachádzajú nové moderné vinice špičkovej úrovne s rozlohou stovky, možno tisíce hektárov, ktoré boli založené s finančnou podporou Európskej únie. Tieto mladé vinice sú v špičkovom stave, kry sú svieže a vitálne, porast je precízne ošetrovaný.
Pokusná stanica v meste Pomorie, zameraná na testovanie teplomilných a subtropických kultúr, má genofond vyše 100 odrôd mandlí, ktoré pestujú aj produkčne. Stanica tiež testuje novú bulharskú odrodu stolového viniča s názvom Velika, ktorej plody údajne dosahujú veľkosť stredne veľkých sliviek a sú najväčšie na svete. Testuje sa tu aj 10 odrôd granátových jabĺk a vykonávajú sa pokusy s aktinídiami. Napriek tomu, že stanica sa nevenuje škôlkarskej výrobe, existuje tu potenciál pre rozvoj. Niektorí zamestnanci stanice, podobne ako kolegovia, sú zároveň majiteľmi ovocných škôlok.
V oblasti blízko mesta Pomorie, ktorá je podľa bulharskej rajonizácie určená ako najlepšia pre pestovanie mandlí, sa v súčasnosti nachádza pomerne početné množstvo aróniových plantáží. Ich nenáročnosť a nízke ročné vstupy do výroby sú pre bulharskú mentalitu plne vyhovujúce, preto je ich rozširovanie v poslednej dobe veľmi obľúbené. Plody arónie sa vykupujú potravinárskym priemyslom a používajú sa pri výrobe džúsov, najmä ako prísada na farbenie.
Geneticky modifikované organizmy
Bulharský parlament schválil sprísnenie zákona o geneticky modifikovaných organizmoch, čím fakticky zakázal pestovanie geneticky upravených (GM) plodín na vedecké a komerčné účely. Podľa vyjadrenia zástupcu vládnej strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) nebude v Bulharsku ani jedno pole, kde by sa pestovali geneticky modifikované plodiny. Mimovládne organizácie, poľnohospodári aj bežní obyvatelia protestovali proti pôvodnému plánu vlády nahradiť úplný zákaz pestovania GM plodín vydávaním licencií na ich riadené pestovanie. Zákon síce priamo nezakazuje pestovanie takýchto plodín, ale stanovuje rozsiahly zoznam zakázaných oblastí, čo fakticky znemožňuje ich pestovanie.
Podpora a financovanie poľnohospodárstva
Minister spresnil, že pre chovateľov dobytka a včelstvá bude vyčlenených 40,33 milióna eur, na ovocie a zeleninu, ryžu a ruže 32,93 milióna eur. Poľnohospodári v Bulharsku sa v súčasnosti stretávajú s mnohými výzvami, ako sú klimatické zmeny, cenové výkyvy na svetovom trhu, ako aj potreba modernizácie a digitalizácie výroby.
Bulharsko má vďaka dobrým klimatickým podmienkam a dostatku úrodnej pôdy dlhoročnú tradíciu v pestovaní poľnohospodárskych kultúr, najmä obilnín, zeleniny a viničnej révy. V dôsledku zaostávania v štrukturálnych zmenách a prispôsobovaní sa trhovým a kvalitatívnym podmienkam a požiadavkám svetových trhov bol však poľnohospodársky sektor v Bulharsku už od počiatku 90. rokov minulého storočia zatažený do vleklej krízy. Poľnohospodárstvo sa radí medzi najviac dotované odvetvia, avšak doterajší efekt z nalievania európskych peňazí do uvedeného odvetvia je zatiaľ zanedbateľný a prejavuje sa iba pomalým rastom podielu plochy poľnohospodársky obhospodarovanej pôdy, zjednocovaním poľnohospodárskych parciel a rastom podielu väčších poľnohospodárskych podnikov na celkovej výrobnej základni poľnohospodárskeho sektora. Napriek tomu nedostatočné plánovanie, neefektívne riadenie a absencia strednodobej či dlhodobej vízie rozvoja poľnohospodárstva, sprevádzaná nízkou rentabilitou výroby, sú hlavnými príčinami veľmi pomalého a z hľadiska celkového objemu zanedbateľného rozvoja uvedeného odvetvia.
Bulharskí poľnohospodári začínajú postupne reagovať na zvýšený záujem o technické plodiny, využívané najmä na výrobu biopalív. Rušenie doterajších daňových úľav pre poľnohospodárskych výrobcov v roku 2010 však situáciu v uvedenom sektore pomerne skomplikovalo.