Hubárska sezóna je v plnom prúde a Slováci sa tešia z plných košíkov, ktoré si z lesov odnášajú. Zber húb je nádherná tradícia, ktorá k Slovensku neodmysliteľne patrí. No treba si uvedomiť, že nie všetky huby, ktoré v lese rastú, sa môžu zbierať. Radosť z plného košíka húb vám môže pokaziť neznalosť, ktorá vás napokon môže vyjsť poriadne draho, ak vám v ňom nájdu zákonom chránené druhy.
Legislatívny rámec ochrany húb na Slovensku
Na Slovensku nie je možné zbierať všetky huby bez obmedzení. Ochrana húb je upravená Zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a Vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín. Tieto právne predpisy určujú, ktoré huby sú chránené a v akom stupni, pričom sa huby v prílohe č. 6 vyhlášky 24/2003 Z. z. považujú z právnického hľadiska za chránené rastliny.
Uvedená vyhláška ustanovila 70 druhov húb, ktorým sa stanovuje stupeň ohrozenia a spoločenská hodnota jednej plodnice. Tieto huby sú chránené, čiže sa nesmú zbierať ani inak poškodzovať. Podľa týchto predpisov sú huby rozdelené do kategórií:
- kriticky ohrozené
- silne ohrozené
- ohrozené druhy
Prečo je dôležité chrániť huby?
Existuje niekoľko desiatok druhov húb, ktorých výskyt je vzácny a niektoré z nich miznú z našej prírody. Nezákonný zber lesných plodov vážne poškodzuje prírodu a vzácne ekosystémy národných parkov, pričom množstvo živočíchov stráca prírodnú potravu. Rezort životného prostredia poukazuje na to, že enormný zber lesných plodov poškodzuje prírodu a vzácne ekosystémy národných parkov, keďže lesné plody majú nasýtiť predovšetkým pôvodných obyvateľov lesa. Jeden zberač dokáže za použitia zberných pomôcok nazbierať desiatky litrov lesných plodov denne.
Mnohé chránené druhy rastú len na veľmi špecifických miestach, napríklad v starých lesoch, rašeliniskách či na vápenatých pôdach. Ak sa ich biotop zničí, zmiznú spolu s ním. Chránené huby sú zároveň dôležitým ukazovateľom zdravia ekosystému - pomáhajú stromom prijímať živiny, udržiavajú pôdnu rovnováhu a podieľajú sa na kolobehu látok v prírode. Viac než plodnice je dôležité chrániť podhubia a biotopy chránených húb. Ak ich necháme rásť tam, kde patria, pomáhame chrániť nielen prírodu, ale aj sami seba - pretože zdravý les je základom čistého vzduchu a vody.
Najznámejšie chránené druhy húb na Slovensku
Väčšina bežných húb, ako suchohríb, bedľa či kozák, sa smie zbierať. No existuje niekoľko desiatok druhov, ktoré sú zákonom chránené a nesmú sa trhať ani zbierať. Zástupcovia rodu hríb patria k našim najpočetnejším chráneným druhom, vyhláška ustanovuje 13 druhov chránených hríbov. Aj keď sa na prvý pohľad môžu podobať na obyčajné huby, patria medzi tie, ktoré by ste mali nechať na mieste - práve preto, aby sa mohli ďalej rozmnožovať.
Medzi najznámejšie chránené huby patria:
- Muchotrávka cisárska (Amanita caesarea): Jedna z najkrajších húb Európy, ktorá má oranžovočervený klobúk a žltú nohu. Na juhu Európy sa považuje za pochúťku, no na Slovensku je zákonom chránená a patrí medzi ohrozené druhy. Jej zber je zakázaný.
- Hríb Fechtnerov (Butyriboletus fechtneri): Vzácny druh hríba s hodvábnym klobúkom a žltkastou dužinou, ktorý rastie len na niekoľkých lokalitách v teplejších oblastiach Slovenska, predovšetkým na vápenatých pôdach v listnatých lesoch. Patrí medzi silne ohrozené druhy, a preto je jeho zber alebo poškodenie trestné. Najmä mladé plodnice majú zaujímavé striebristé sfarbenie klobúka. Jeho spoločenská hodnota je 51 €.
- Klzák žltkastý (Suillus flavidus): Nenápadná, no veľmi vzácna huba. Spája sa s borovicami a rastie na rašeliniskách a vlhkých miestach. Je zaradená medzi ohrozené druhy húb a jej zber je zakázaný.
- Hľúzovka letná (Tuber aestivum): Tento podzemný druh patrí medzi najvzácnejšie huby na Slovensku. Je chránený zákonom a nesmie sa zbierať z voľnej prírody.
- Hríb kráľovský (Butyriboletus regius): Vyskytuje sa v teplých listnatých vápencových lesoch, kde rastie od júna do septembra. Pomerne ľahko ho môžeme spoznať podľa ružovkastého klobúka a chrómovožltého hlúbika. Patrí medzi jedlé druhy, no jeho zber je zakázaný. Poranená dužina červenie. Plodnice bývajú veľmi často červivé, a preto sa niekedy nachádzajú odhodené, čo bráni šíreniu výtrusov.
- Hríb purpurový (Suillellus rhodoxanthus): Rastie od júna do septembra v teplomilných listnatých lesoch. Jeho dužina po poranení intenzívne modrie. Mnohí hubári si ho často mýlia s hríbom satanským a nezmyselne ho ničia. Hríb purpurový patrí medzi jedovaté druhy. Jeho spoločenská hodnota je 32 €.
- Hríb horký (Caloboletus radicans): Nájdeme ho len zriedkavo, rastie jednotlivo alebo v menších skupinách najmä v listnatých lesoch. Patrí medzi nejedlé druhy. Jeho dužina má odporne horkú chuť a nepríjemnú vôňu. Jeho spoločenská hodnota je 46 €.
- Hríb Queletov (Suillellus queletii): Nájdeme ho tiež len zriedkavo od mája do októbra. Nápadný je najmä hnedo- až oranžovočerveným sfarbením klobúka.
Pokuty a následky za zber chránených húb
Neznalosť zákona neospravedlňuje. Ak by vás niekto prichytil, že ste odtrhli alebo odniesli chránenú hubu, môže vám stráž prírody alebo polícia uložiť pokutu. V blokovom konaní hrozí pokuta do 300 eur. Pri závažnejšom porušení, v správnom konaní, môže byť uložená pokuta až do výšky 9 958 eur.
Výška pokuty sa určuje podľa vzácnosti druhu v rozpätí od 23 až do 115 € za jednu plodnicu. Môže sa však zvýšiť až o 300 %, v závislosti od ich ohrozenosti, stupňa ochrany územia alebo ak ide o druhy, ktoré sa vyskytujú len v jednej alebo viacerých izolovaných lokalitách v Slovenskej republike. V praxi sa vysoké sankcie ukladajú len výnimočne, skôr pri úmyselnom ničení lokalít alebo neoprávnenom obchodovaní s chránenými druhmi. Ak by išlo o úmyselné ničenie väčšieho množstva húb alebo obchodovanie, hrozí dokonca trestné stíhanie podľa Trestného zákona. Okrem pokuty hrozí aj odobratie nazbieraných lesných plodov a náradia.
Ministerstvo životného prostredia SR upozorňuje, že národné parky spoločne s políciou pripravujú akcie proti komerčným nelegálnym zberateľom lesných plodov. Zberačom na komerčné účely sa snažia v prvom rade dohovoriť, pokuty sú krajným riešením.
Zber halucinogénnych húb (lysohlávok)
Slovenské lesy ukrývajú aj psychotropné huby známe ako lysohlávky alebo holohlavce. Tieto huby obsahujú látky s halucinogénnymi účinkami a ich zber a držanie je trestné podľa zákona o omamných a psychotropných látkach. Oficiálne je zaevidovaných sedem druhov, z ktorých najznámejšie sú lysohlávky. Bez osobitného povolenia je na území SR zakázané zbierať a prechovávať halucinogénne huby.
Problémom nie je bežný pestovateľský substrát, ale takzvané inokulované substráty, ktoré už obsahujú spóry halucinogénnych húb. V zahraničí nie je problém takéto huby alebo substráty na ich pestovanie kúpiť, no na Slovensku to zákon neumožňuje.
Ako sa vyhnúť problémom pri zbere húb?
Z tohto dôvodu je v záujme každého hubára, aby sa s chránenými druhmi húb oboznámil a vyvaroval sa protiprávneho konania. Väčšina ľudí nemá ani poňatia, že existujú nejaké chránené huby a tobôž nie ktoré to sú, preto je dôležité šíriť osvetu a "vychovávať sa" k väčšej úcte k prírode a ušľachtilému prístupu k zberu húb.
- Ak hubu nepoznáte, nechajte ju rásť. Radšej ju odfoťte a poraďte sa s odborníkom alebo mykologickou spoločnosťou.
- Nevytrhávajte huby z pôdy zbytočne. Zničíte tým podhubie, z ktorého vyrastajú nové plodnice. Ak mierne huby zamaskujete, zvyčajne sa dožijú staroby.
- V chránených územiach (napríklad národné parky či rezervácie) zbierajte huby len tam, kde je to dovolené, a rešpektujte prísnejšie pravidlá. Zber a poškodzovanie akýchkoľvek húb sú zakázané v chránených územiach, s výnimkou zberu pre vedecké účely, kde je však potrebná výnimka zo zákona. Hubári by si mali dávať pozor aj na lokality, ako sú vojenské obvody, kde je pohyb mimo povolených časov a zón nebezpečný a nelegálny. Počas ostrých strelieb môže dôjsť k vážnym úrazom.
- Nedotýkajte sa húb, ktoré vyzerajú nezvyčajne alebo exoticky. Môžu patriť medzi vzácne druhy.
- Zberači za sebou často nechávajú aj veľké množstvo odpadu a poškodzujú iné rastliny. Pri zbere húb ľudia tiež často poškodzujú iné rastliny, huby vytrhávajú aj s podhubím, pohybujú sa mimo chodníkov a tým narúšajú prírodné biotopy. Okrem toho sa tak zvyšuje riziko lesných požiarov, hlavne v suchom období. Je potrebné dodržiavať základné pravidlá správania sa v lese.
Ako pomôcť zemi
Medzinárodné porovnanie: Prísnejšie pravidlá v iných krajinách
Napriek relatívnej voľnosti na Slovensku sú v iných európskych krajinách pravidlá zberu húb často prísnejšie:
- Poľsko: V poľských rezerváciách a národných parkoch môže hroziť pokuta vo výške 500 zlotých (asi 112 eur).
- Nemecko: Limit na zber sa líši podľa spolkových krajín - odniesť si možno od 500 gramov do dvoch kilogramov húb.
- Rakúsko: Huby sa smú zbierať iba v čase od 7:00 do 19:00 hodiny, aby sa predišlo nočnému rušeniu zvierat. Denný limit na osobu je najčastejšie 2 kilogramy, povolené len pre osobnú spotrebu.
- Taliansko: V talianskom Južnom Tirolsku je za zber húb potrebné zaplatiť v každej obci poplatok 8 eur. Pravidlá sa líšia podľa regiónu, zber je povolený iba s miestnou licenciou. Denný limit býva od 1 do 3 kg na osobu.
- Švajčiarsko: Patrí k najprísnejším krajinám v Európe. Zber húb je povolený iba v niektorých kantónoch a len pre osobnú spotrebu. Hubári si tu môžu denne nazbierať maximálne 1 kilogram húb na osobu.