Chrysantémy (Chrysanthemum), známe svojou rozmanitosťou farieb a tvarov, sú obľúbené kvety v mnohých záhradách. Ich krása a dlhé kvitnutie robia z nich obľúbený výber pre jesenné obdobie. Chryzantémy, známe aj ako „kráľovné jesene“, sú obľúbené okrasné rastliny, ktoré si záhradkári cenia pre ich bohaté a farebné kvitnutie. Tieto kvety dokážu oživiť záhradu práve v období, keď väčšina rastlín už odkvitla. Okrem výsadby do záhonov sa čoraz väčšej obľube teší aj pestovanie chryzantém v črepníkoch, ktoré umožňuje ozdobiť terasy, balkóny či vchody do domov. Patria k najtypickejším trvalkám jesene. Ich charakteristická vôňa má svoje čaro. Väčšina ľudí si ju spája so sviatkom všetkých svätých a cintorínom. Skúste im prísť na chuť aj Vy. Chryzantémy sú bezpochyby kráľovnami jesenného obdobia a už dávno nepatria medzi smútočné kvety. Skrášlia záhradu i črepníky a s trochou námahy vám prinesú radosť aj o rok. Keď ostatné kvety už pomaly odkvitajú, na scénu vstupujú chryzantémy. Tieto nádherné rastliny sa stali neodmysliteľnou súčasťou našich záhrad, kde prinášajú jesenné čaro.
História a symbolika
Chryzantémy pochádzajú z Ázie, konkrétne z Číny a Japonska, kde majú dlhú tradíciu. V Číne boli symbolom šťastia a zdravia, zatiaľ čo v Japonsku symbolom cisárskeho rodu a často sa používajú aj v umení. Chryzantéma má svoje korene v starovekej Číne, kde bola pestovaná už pred viac viac ako 2500 rokmi. Pôvodne bola známa ako „kvet zlata“ (čo doslovne znamená aj grécke slovo „chrysos“), pretože prvé chryzantémy mali zlaté kvety. Postupom času sa chryzantéma stala symbolom cisárskej moci a nesmrteľnosti. Do Japonska sa chryzantéma dostala v 8. storočí, kde si rýchlo získala popularitu a stala sa národným symbolom. Japonskí cisári ju používali ako svoj oficiálny znak, a chryzantéma sa stala symbolom šľachty a cisárskeho rodu. V Číne je chryzantéma jedným z najdôležitejších symbolov, spojeným s ušľachtilosťou, vytrvalosťou a dlhovekosťou. V Japonsku je chryzantéma národným symbolom, známa ako “kiku”. Symbolizuje cisársku moc a rodovú česť. V Európe má chryzantéma rôzne významy v závislosti od krajiny a kontextu. Chryzantéma sa dostala do Európy v 17. storočí a rýchlo sa rozšírila po celom kontinente. V Európe bola chryzantéma spočiatku spájaná so smrťou a používala sa najmä pri pohrebných obradoch. Chryzantémy sú viac než len krásna kvetina - je to rastlina s bohatou históriou, hlbokým kultúrnym významom a širokým spektrom využitia.
Druhy chryzantém
Chryzantémy sa delia na množstvo druhov, ktoré sa líšia farbou, tvarom kvetov a výškou rastliny. Chryzantéma patrí do čeľade Asteraceae a zahŕňa približne 40 rôznych druhov. Tieto druhy sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou kvetov, ako aj obdobím kvitnutia.
Chryzantéma indická (Chrysanthemum indicum)
Tento druh je známy svojimi veľkými kvetmi a používa sa často v rezaných kvetoch. Chryzantéma indická je jedným z najstarších druhov chryzantém a je pôvodom z Ázie. Je to trvalka, ktorá kvitne neskoro na jeseň a je známa svojimi veľkými, farebnými kvetmi, ktoré môžu byť jednoduché alebo plné.
Chryzantéma krovitá (Chrysanthemum morifolium)
Je jedným z najpopulárnejších druhov pre záhradné výsadby. Krovitá chryzantéma je odolná a kvitne až do prvých mrazov. Tento druh chryzantémy je najbežnejší v záhradách a je známy aj ako záhradná chryzantéma. Je to hybrid, ktorý bol vyšľachtený z rôznych druhov a pestuje sa hlavne pre svoje veľké, plné kvety, ktoré môžu mať rôzne farby, od bielej, cez žltú, oranžovú, ružovú až po červenú.
Chryzantéma jednoduchá (Chrysanthemum segetum)
Tento druh má jednoduchšie kvety a často sa používa v okrasných záhonoch. Chryzantéma drobnokvetá je menší druh chryzantémy, ktorý je známy svojimi drobnými kvetmi. Tieto kvety sú zvyčajne v zhlukoch a môžu mať rôzne farby.
Pestovanie a starostlivosť
Pestovanie chryzantém nie je náročné, pokiaľ dodržíte niekoľko základných pravidiel. Chryzantémy sú pomerne nenáročné rastliny, ktoré môžu rásť v rôznych klimatických podmienkach. Sú to trvalky, ktoré sa každoročne vracajú, aby rozkvitli na jeseň, keď väčšina ostatných rastlín už odpočíva.
Svetlo
Chryzantémy sú slnkomilné rastliny, čo znamená, že najlepšie sa im darí na miestach, kde majú aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Chryzantémy milujú slnko, preto je dôležité ich vysadiť na miesto, kde budú mať prístup k priamemu slnečnému žiareniu aspoň šesť hodín denne. Tieňované miesta môžu spôsobiť, že kvety budú menej početné a menej výrazné.
Pôda
Dobre priepustná pôda: Chryzantémy preferujú ľahkú, dobre priepustnú pôdu s mierne kyslým pH (6,5 až 7). Chryzantémy preferujú dobre priepustnú pôdu, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálna (pH 6 ‒ 7). Ak máte ťažkú ílovitú pôdu, môžete ju vylepšiť pridaním kompostu alebo piesku, aby ste zlepšili drenáž. Dobre priepustná pôda zabraňuje hnilobe koreňov, čo je bežný problém u chryzantém. Chryzantémy budú prosperovať v akomkoľvek type pôdy pokiaľ bude obsahovať dostatok organickej hmoty (najlepšie kompostu). Pôda by však mala byť priepustná, pretože inak budú korene chryzantém hniť.
Zálievka
Udržuj vlhkú pôdu: Chryzantémy majú radi vlhkosť, ale nie premokrenie. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, najmä v horúcich letných mesiacoch. Chryzantémy potrebujú pravidelné zalievanie, najmä počas suchých období. Pôda by mala byť udržiavaná rovnomerne vlhká, ale nie premočená, aby sa zabránilo hnilobe koreňov. Najlepšie je zalievať ráno, aby mali rastliny dostatok času na vyschnutie pred večerom. Chryzantémy potrebujú pravidelnú závlahu, najmä počas suchých období a keď sú pestované v nádobách. Pôda by mala byť udržiavaná rovnomerne vlhká, ale nie premočená. Preverenie vlhkosti pôdy je jednoduché - stačí vložiť prst asi 2 cm do pôdy. Chryzantémy majú pomerne plytkú koreňovú sústavu, takže počas dlhšieho obdobia bez zrážok si vyžadujú častejšiu zálievku. Chryzantémy sú pomerne náročné na vlahu a výživu. Doplnkovú závlahu vyžadujú hlavne koncom leta, keď nasadzujú kvety. Keďže sú náchylné na hubové choroby, polievajte ich vždy podmokom a nikdy nie na listy. Dajte však pozor na trvalé premokrenie, aby korene nezhnili.
Hnojenie
Pravidelné hnojenie: Na podporu bohatého kvitnutia sa odporúča používať hnojivo bohaté na fosfor a draslík. Výživné látky: Pre dlhšie kvitnutie a zdravý rast môžeš používať tekuté hnojivo alebo pomaly sa uvoľňujúce granulované hnojivo. Chryzantémy sú náročné na živiny, a preto je dôležité ich pravidelne hnojiť. Na začiatku vegetačného obdobia, na jar, môžete aplikovať vyvážené hnojivo s obsahom dusíka, fosforu a draslíka. V priebehu leta prejdite na hnojivo s vyšším obsahom fosforu, aby ste podporili tvorbu kvetov. Dobrá výživa je nevyhnutná na to aby chryzantémy prosperovali v zdraví a každoročne nám prinášali potešenie v podobe bohatého kvitnutia. V období najväčšieho rastu si chryzantémy vyžadujú hnojivá bohaté najmä na dusík a draslík. Chryzantémy začíname hnojiť hneď ako pominie hrozba mrazov a pokračujeme až do júna, prípade júla, keď rastlina nasadzuje kvetné puky. Nasledovné hnojenie bude potrebné opäť až na budúcu jar. Chryzantémy nie sú náročné na pôdu, žiadajú však pravidelnú zálievku, ale najmä výživu. Dobre znášajú prihnojovanie zálievkou vykvaseným, zriedeným slepačím trusom. S prihnojovaním ukončíme, keď sa ukazujú puky.
Strihanie a tvarovanie
Podpora nového kvitnutia: Odkvitnuté kvety pravidelne odstraňuj, aby si podporil nové kvitnutie. Jarné orezávanie: Na jar môžeš chryzantémy mierne orezať, aby si ich zahustil. Strihanie chryzantém je dôležitou súčasťou ich pestovania, ktorá pomáha udržiavať rastliny zdravé a podporuje bohaté kvitnutie. Odstránenie uschnutých kvetov: Keď kvety začnú usychať alebo opadávať, odstráňte ich ostrým nožom alebo záhradníckymi nožnicami. Tvarovanie rastliny: Ak chcete, aby chryzantéma mala kompaktný a estetický tvar, pravidelne odstraňujte dlhé alebo prehnané stonky. Obnova rastliny: Po skončení kvetenstva môžete chryzantému obnoviť na nasledujúcu sezónu. Pre kompaktný tvar a bohaté kvitnutie sa musia chryzantémy vždy vyštipovať. Vyštipovanie sa robí v júni, okolo Jána (24.6). Kde sa vrcholový výhonok vezme medzi 2 prsty palec a ukazovák a zaštipne sa nechtom, teda odstráni, v pazuchách listov tak, aby sa tam rozvetvil a nasadil tak viac kvetných pukov. Nevyštipávajú sa veľkokveté odrody. Zároveň tak udržiavame kompaktný tvar, stabilný základ a kvetné puky po celom obvode. Nerobí sa to nožnicami, lebo rana je obyčajne po reze rovná a otvorená. Dôležité zaštipovanie: Bohaté kvitnutie a želaný kompaktný guľovitý tvar drobnokvetých odrôd zaručí ručné zaštipovanie. Odstránenie hlavných (terminálnych) vrcholov podporí rast bočných, rastliny sa postupne rozkošatia a vytvoria množstvo púčikov. Prvýkrát ich zaštipnite, keď sú vysoké asi 15 cm, čo býva približne v polovici júna. Výhonky treba skrátiť asi o dve tretiny. Druhýkrát rastliny zaštipnite pri výške asi 30 cm na konci júla, aby výhonky stihli do jesene vyzrieť a zakvitnúť. Pri veľkokvetých odrodách postupujte s tým rozdielom, že na jednom výhonku ponechajte len jeden kvetný puk a ostatné odstráňte. Ak chceme dopestovať kvety na rezanie s dlhými stonkami, pravidelne od jari vyštipujeme bočné výhonky a druhotné kvetné púčiky. Na sadenie pripravte v pôde jamku veľkosti koreňového balu. Vykopanú zeminu zmiešajte s trochou kompostu. Rastlinu zasaďte tak, aby pôvodný bal mierne prevyšoval úroveň záhona. Jamku zaplňte zmesou kompostu a pôvodnej zeminy. Okolo rastliny navŕšte trochu zeminy. Dôkladne polejte. Po prvom kvitnutí rastliny hlboko zrežte. Prvým krokom je zaštipovanie, čo znamená odstránenie rastového vrcholku, najlepšie zalomením alebo zaštipnutím krehkej časti (nie rezom nožom, aby sme nerozšírili prípadné vírusové choroby). Týmto zákrokom dosiahneme, že rastlina začne pučať z púčikov v pazuchách listov nachádzajúcich sa pod miestom zaštipnutia, čím sa rozkonári. Pri niektorých výhonkoch tento úkon musíme pre zníženie výšky rastlín zopakovať. Druhým základným zákrokom je vyštipovanie, čo znamená odstraňovanie všetkých pukov s výnimkou tých, ktoré ponechávame na vykvitnutie. Pri veľkokvetých, sasankovitých kvetoch vyštipujeme včas, aby sa rastlina zbytočne nevysiľovala. Tento úkon vykonávame opatrne, aby sme nevylomili hlavný puk. Ak nevyštipujem, vykvitne viacej menších kvetov. Pestovateľ sa môže rozhodnúť, koľko kvetov chce ponechať, čo závisí od jednotlivých odrôd. Ak pri objavení prvých, ešte uzavretých pukov niektoré odstránime vyštipnutím, kvety zo zvyšných budú väčšie. Mimoriadne veľký bude kvet, ak na jednom výhonku zostane iba jeden terminálny puk.
Príprava na zimu
Príprava na zimu: V chladnejších oblastiach je potrebné chryzantémy chrániť pred mrazom. Nie všetky druhy chryzantém sú mrazuvzdorné, preto je dôležité vedieť, ktoré máte v záhrade. Záhradné chryzantémy zvyčajne dokážu prežiť mierne zimy, no v oblastiach s tuhšími mrazmi ich môže byť potrebné na zimu prikryť. Ak pestujete chryzantémy v nádobách, je lepšie ich na zimu presunúť do chladnej miestnosti s teplotou okolo 5 ‒ 10 °C. Chryzantémy potrebujú pravidelnú závlahu, najmä počas suchých období. Pôda by mala byť udržiavaná rovnomerne vlhká, ale nie premočená. Preverenie vlhkosti pôdy je jednoduché - stačí vložiť prst asi 2 cm do pôdy. Chryzantémy sú náročné na živiny, preto je dôležité pravidelne ich hnojiť. Najvhodnejším materiálom na zateplenie koreňovej sústavy rastlín je mulč z ihličia, ktorý nakopcujeme okolo základne rastliny. Chryzantémy majú pomerne plytkú koreňovú sústavu, takže počas dlhšieho obdobia bez zrážok si vyžadujú častejšiu zálievku. Dobrá výživa je nevyhnutná na to aby chryzantémy prosperovali v zdraví a každoročne nám prinášali potešenie v podobe bohatého kvitnutia. V období najväčšieho rastu si chryzantémy vyžadujú hnojivá bohaté najmä na dusík a draslík. Chryzantémy začíname hnojiť hneď ako pominie hrozba mrazov a pokračujeme až do júna, prípade júla, keď rastlina nasadzuje kvetné puky. Nasledovné hnojenie bude potrebné opäť až na budúcu jar. Chryzantémy sú fotoperiodické rastliny, čo znamená, že obdobie kvitnutia závisí od špecifickej dĺžky dňa. Záhradné chryzantémy nezačnú vytvárať kvetné puky pokiaľ noc netrvá aspoň 10 hodín. Kvety sa objavia následne o 6 až 10 týždňov podľa kultivaru rastliny. Ak chceme mať chryzantémy vo forme trvaliek nižšie, hustejšie a hlavne bohatšie zakvitnuté, môžeme si pomôcť starou známou technikou strihu - tzv. uštipovaním. Je to jednoduchý spôsob skracovania rastlín, kedy rukou uštipneme konce mladých výhonkov. Takéto skrátenie nasmeruje rastovú energiu k nižším častiam rastliny a zamedzí predčasnému kvitnutiu chryzantémy. Skracovanie nových výhonkov môžeme zopakovať viac krát počas sezóny až do júna. Závisí to samozrejme podľa daného kultivaru, no medzi začiatkom kvitnutia a posledným skracovaním chryzantém by mali uplynúť zhruba 3 mesiace. Postup odoberania a výsadby odrezkov z chryzantémy je jednoduchý. Odstrihnite 10 cm dlhý koncový výhonok s listami a vložte ho do priepustného substrátu bez živín (napr. vermikulit) a takto vysadenú rastlinku umiestnite na slnečné miesto. Substrát udržujte vlhký a po dvoch týždňoch presaďte odrezok (ktorý medzi tým zapustil korienky) do malého kvetináča so záhradným substrátom. Po troch týždňoch môžete chryzantému nasadiť do zahrady. Vo všeobecnosti sú chryzantémy veľmi odolné rastliny, ktoré nie sú náchylné na choroby ani škodcov. Proti hubovitým ochoreniam je účinné obmedzenie polievania alebo viaceré fungicídne spreje. V každom prípade napadnuté časti rastlín odstránime a spálime, aby sme zabránili ďalšiemu šíreniu nákazy. To isté platí i pri rôznych vírusových ochoreniach (napr. vírus tabakovej mozaiky), ktorých príznakom je spomalený rast a žltnutie rastlín. V minulosti bolo v záhradách oveľa viac chryzantém. V záhradách sa viac pestujú drobnokveté kultivary, ktoré sú dostatočne odolné voči zime a nemusia sa na zimu vyberať z pôdy. Najvhodnejšie obdobie na výsadbu je jar, po mrazoch. Pre bohaté kvitnutie vyžadujú zaštipovanie, dostatok slnka, vhodný substrát, priemerné množstvo vody a výživu. Od októbra sa už nehnoja. Citlivejšie druhy sa po odkvitnutí zrežú asi 5 cm nad zemou a prikryjú sa vrstvou rašeliny alebo čečinou, suchým lístím. Môžu sa tiež vybrať z pôdy a s koreňovým balom položiť do debničky a umiestniť v studenom skleníku, pivnici s teplotou 5 - 8 °C. Chryzantémy sú krásne a variabilné. Svojou typickou vôňou nám pripomínajú, že prišla naozaj jeseň. Sú vhodné aj na výsadby do nádob na balkóny a terasy. Najviac predávané druhy nízkeho kompaktného rastu sú však naozaj len sezónnou záležitosťou, nakoľko boli vypestované v špecifických podmienkach s regulovanou teplotou a upravenou dĺžkou dňa, ošetrované trpasličím hormónom. Pokiaľ sa Vám ich podarí prezimovať, tak v budúcom roku už obyčajne nedosahujú pôvodnú výšku, ale sú vyššie. Podmienkou úspešného prezimovania je vhodná teplota a minimum vody. Substrát pred ďalšou zálievkou musí byť preschnutý. Pre kompaktný tvar a bohaté kvitnutie sa musia chryzantémy vždy vyštipovať. Vyštipovanie sa robí v júni, okolo Jána (24.6). Kde sa vrcholový výhonok vezme medzi 2 prsty palec a ukazovák a zaštipne sa nechtom, teda odstráni, v pazuchách listov tak, aby sa tam rozvetvil a nasadil tak viac kvetných pukov. Nevyštipávajú sa veľkokveté odrody. Zároveň tak udržiavame kompaktný tvar, stabilný základ a kvetné puky po celom obvode. Nerobí sa to nožnicami, lebo rana je obyčajne po reze rovná a otvorená. Chryzantémy sa nemusia hnojiť ihneď po výsadbe. Hnoja sa v priebehu roka do septembra- októbra, podľa počasia. Od októbra sa už nehnoja. Okrem záhona môžete chryzantémy pestovať aj v nádobe. Vyniknú tak v čase jesennom na balkóne, terase, pri vstupe do domu, či na parapete okna. Rastliny sa dajú v nádobe pestovať dlhodobo, ak sa potom správne zazimujú. Obyčajne sa stretávame s otázkami pestovateľov, že v čase kvitnutia boli chryzantéme krásne zakvitnuté, neskôr začali chradnúť. Po ostrihaní začali vädnúť aj stonky a nakoniec sa celé vysušili. Áno, stáva sa to. V prvom rade, si treba uvedomiť, že väčšina chryzantém pred 1.11 je zakúpených v obchodných reťazcoch, ktoré nemajú ani len vhodné podmienky na pestovanie, zálievku, veľakrát sú vystavené nevhodným podmienkam, v mrazoch, či umelému osvetleniu, prechádzajú zmenami cez vyschnutie substrátu, následne preliatie, plesne atď. teda kupujete väčšinou vystresovanú rastlinu. Mnohí ju tiež kupujete ako krátkodobú rastlinu, teda len na konkrétne obdobie, veľakrát v akcii. Odporúčame však nakupovať u overených pestovateľov, v záhradných centrách, kde sa im venuje príslušná starostlivosť a sú pestované vonku po celý čas. Pred mrazmi obyčajne kvitnú. Ak ich chcete udržať dlhšie v kvete, sledujte nočné a ranné teploty a prikrývajte ich. Najčastejšie trpia hubovými ochoreniami, konkrétne septóriovou škvrnitosťou listov. Na listoch sú tmavohnedé až čierne škvrny, bodky. Šíri sa najmä za vlhkého počasia, dažďa ale aj pri nevhodnej zálievke. Vošky - zelené malé vošky viditeľné najmä na vrcholových výhonkoch, dokonca aj kvetoch. Bzdochy, sú menej viditeľné. Poškodzujú listy aj vrcholy výhonkov aj kvety. Na miestach môžete vidieť vpichy a potom sa postupom rastu deformujú listy aj kvety. Chryzantémy režeme alebo odlamujeme najlepšie ráno alebo večer. Do prvej vody vo váze dáme prostriedok na predĺženie životnosti kvetín. Črepníkové rastliny po odkvitnutí treba presunúť na zimu na chránené miesto, chryzantémy vysadené v záhrade však prežijú naše zimy zvyčajne bez ujmy. V chladnejších oblastiach sa ich oplatí prihrnúť zeminou a chrániť vrstvou nástielky alebo čečinou. Nikdy ich však nezasypávajte lístím, ktoré môže zapríčiniť zahnívanie koreňov. Aj na budúcu sezónu Ak po sviatkoch a prvých mrazoch chryzantémy vysadené v črepníkoch splnili svoje poslanie, rozhodne ich nevyhadzujte do kontajnera či na kompost. Pri správnej starostlivosti ich môžete vysadiť do záhrady a pestovať ako záhonové trvalky. Keďže sú však citlivé na vymrznutie, dôležité je, aby ste to urobili až na jar. Teraz na jeseň po odkvitnutí zostrihnite celé stonky 2 až 3 cm nad povrchom substrátu a na zimu črepníky s rastlinami presuňte do chladnej miestnosti s teplotou mierne nad nulou. Počas zimy ich primerane zalievajte, aby nevyschli. Na jar, najlepšie v druhej polovici mája, rastliny presaďte do čistej nádoby a čerstvej zeminy alebo ich vysaďte do záhona. Chryzantémy už dávno nie sú len smútočnými kvetmi. Keďže vydržia neskutočne dlho krásne rezané vo váze (až 2 týždne), sú obľúbeným artiklom floristov pri tvorbe kytíc a aranžmánov. Dozdobte kvetmi okrasné tekvičky, jesenné venčeky alebo si vytvorte takéto očarujúce svietniky. Ak ich chcete pestovať ako trvalky v záhrade, vyberajte dostatočne mrazuvzdorné odrody. V chladnejších oblastiach sa osvedčili skoro kvitnúce odrody, ktorých krásu si stihnete užiť ešte pred príchodom mrazov. Do zmiešaných záhonov sú najvhodnejšie chryzantémy s drobnými kvetmi. Nižšie môžete použiť ako efektnú obrubu, vyššie vysaďte do väčších voľných skupín do pozadia záhonov.
Choroby a škodcovia
Chryzantémy môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, ako je múčnatka. Škodcovia: Dávaj si pozor na vošky a roztoče. Chryzantémy môžu byť napádané rôznymi škodcami, ako sú vošky, roztoče a strapky, ktoré môžu poškodiť listy a kvety. Medzi najčastejšie choroby patria plesňové ochorenia, ako je múčnatka a botrytída (pleseň sivá). Tieto ochorenia vznikajú najmä v dôsledku vysokej vlhkosti a zle vetraných stanovíšť. Mášky a molice: Tieto drobné hmyzie škodce sa živí listami a môžu spôsobiť deformácie a opadávanie listov. Slimáky a hlemýžďovité: Tieto mäkkýše sa živia listami a môžu poškodiť rastliny, najmä v neskorých večerných hodinách. Pleseň biela (Oidium spp.): Táto plesňová choroba sa prejavuje bielymi škvrnami na listoch a môže viesť k ich uschnutiu. Prachovka (Tetranychus urticae): Tento škodca spôsobuje šedobiele škvrny na listoch a môže viesť k ich opadávaniu. Poškodzujú listy aj vrcholy výhonkov aj kvety. Na miestach môžete vidieť vpichy a potom sa postupom rastu deformujú listy aj kvety. Najčastejšie trpia hubovými ochoreniami, konkrétne septóriovou škvrnitosťou listov. Na listoch sú tmavohnedé až čierne škvrny, bodky. Šíri sa najmä za vlhkého počasia, dažďa ale aj pri nevhodnej zálievke. Vošky - zelené malé vošky viditeľné najmä na vrcholových výhonkoch, dokonca aj kvetoch. Bzdochy, sú menej viditeľné. Poškodzujú listy aj vrcholy výhonkov aj kvety. Na miestach môžete vidieť vpichy a potom sa postupom rastu deformujú listy aj kvety. Počas sezóny chryzantémy napádajú vošky, ktoré škodia cicaním rastlinných štiav a nepriamo aj roznášaním vírusových chorôb. Drobné vpichy, dierky a deformované listy prezrádzajú prítomnosť nenápadných bzdôšok. Proti obom škodcom treba zasiahnuť insekticídmi. Za dáždivého a vlhkého počasia ohrozujú chryzantémy predovšetkým hubové choroby. Napáda ich septóriová škvrnitosť, pri ktorej sa na listoch objavujú hnedé škvrny, a listy predčasne opadávajú. Rastliny treba ošetrovať povolenými prípravkami v 10-dňových intervaloch. Zriedkavejšie sa môže objaviť aj nebezpečná biela hrdza, ktorá dokáže zlikvidovať celý porast a je takmer nemožné jej šírenie zastaviť.
Využitie chryzantém
Chryzantémy majú široké využitie, ktoré presahuje len ich estetickú hodnotu. Chryzantémy sú obľúbené v záhradách kvôli ich bohatému a dlhotrvajúcemu kveteniu. Ich široká škála farieb a tvarov umožňuje vytvárať pestré a zaujímavé záhradné kompozície. Niektoré druhy chryzantém, najmä chryzantéma drobnokvetá (Chrysanthemum morifolium), sa používajú v tradičnej čínskej medicíne. Čaj z chryzantémových kvetov je považovaný za osviežujúci nápoj s protizápalovými a antioxidantovými vlastnosťami. Chryzantémy sa používajú aj v kozmetike vďaka svojim upokojujúcim a protizápalovým vlastnostiam. Extrakty z chryzantémových kvetov sa pridávajú do pleťových masiek, krémov a toníkov na zlepšenie stavu pokožky, zníženie podráždenia a podporu jej regenerácie. Chryzantémy sú obľúbené aj v dekoratívnom osvetlení a interiérovom dizajne. Ich sušené kvety sa používajú na tvorbu večných kytíc, dekoratívnych aranžmánov a ozdôb. Keďže vydržia neskutočne dlho krásne rezané vo váze (až 2 týždne), sú obľúbeným artiklom floristov pri tvorbe kytíc a aranžmánov. Dozdobte kvetmi okrasné tekvičky, jesenné venčeky alebo si vytvorte takéto očarujúce svietniky. Grandióznu farebnú explóziu pred dverami vášho domu zaručia pestrofarebné guľovité súkvetia chryzantém a roztopašné okrasné trávy. Samozrejme, aby bola jesenná výzdoba dokonalá, bez malých i veľkých okrasných tekvíc sa nezaobíde.
Množenie chryzantém
Chryzantémy sa dajú pomerne jednoducho množiť delením trsov alebo odrezkami. Najlepšie je množenie odrezkami na jar alebo v lete. Ako ich rozmnožiť: Chryzantémy sa jednoducho rozmnožujú, a to buď delením starších trsov, alebo odrezkami, ktoré sa odoberajú priamo z prezimovaných rastlín. Vyberajte kvalitné silné výhonky s dĺžkou asi 8 cm. Na konci výhonka odstráňte spodné listy a ponechajte 3 až 4 vrchné listy. Spodnú časť odrezka namočte do stimulátora rastu a zasaďte do substrátu určeného na rozmnožovanie. Dobre zalejte a na udržanie vyššej vlhkosti a tepla odrezky prikryte priehľadnou fóliou. Asi o 3 týždne rastliny vytvoria bohatý koreňový systém. Presaďte ich do záhona alebo väčšieho črepníka a zaštipnite im rastové vrcholy.
Ako rozmnožovať mamičky z odrezkov
Kombinovanie chryzantém v záhrade
Chryzantémy vyzerajú skvele v kombinácii s inými jesennými rastlinami, ako sú vresy, astry alebo rozchodníky. Môžete ich vysádzať do záhonov s trvalkami alebo samostatne do kvetináčov. Aby vynikli Chryzantémy vysadené v črepníkoch na terase či balkóne krásne ukážu s ostatnými rastlinami jesenného obdobia. Zaujímavé kompozície vytvoria s nižšími astrami, vresmi, cyklámenmi, okrasnými kapustami, gaultériami, fialkami, heucherami alebo vždyzelenými drevinami. Stačí doplniť okrasné tekvičky a ľahko vyčaríte dokonalú jesennú atmosféru. Do zmiešaných záhonov sú najvhodnejšie chryzantémy s drobnými kvetmi. Nižšie môžete použiť ako efektnú obrubu, vyššie vysaďte do väčších voľných skupín do pozadia záhonov.
tags: #chrysanthemum #x #maximum #pestovanie