Zrážková voda predstavuje cenný a bezplatný zdroj, ktorý možno efektívne využiť na polievanie zeleniny a iných rastlín. Zber dažďovej vody nielenže šetrí náklady na vodu z vodovodu, ale je tiež prospešný pre životné prostredie a samotné rastliny.
Prečo polievať dažďovou vodou?
Priemerné množstvo zrážok na Slovensku za rok sa pohybuje od 500 do 2 000 litrov na meter štvorcový. Tieto zrážky je možné zúžitkovať a využiť ich pre vaše rastliny. Polievanie dažďovou vodou dokonca podporuje rast mnohých rastlín.
Ak zachytíte dažďovú vodu a použijete ju na polievanie namiesto drahej vody z vodovodu, bude to prospešné pre rastliny aj životné prostredie, zároveň však znížite aj spotrebu vody a tým aj svoje výdavky.
Dažďová voda je vo všeobecnosti vhodná na polievanie rastlín. Zavďačíte sa ňou hlavne rastlinám citlivým na prítomnosť vápnika. V závislosti od bydliska môže mať voda z vodovodu vyššiu alebo nižšiu tvrdosť. Niektoré rastliny, napríklad vresovce, magnólie, rododendrony alebo vistérie, sú citlivé na prítomnosť vápnika. Týmto rastlinám prospieva zalievanie dažďovou vodou. Nebude vás to stáť nič navyše a ušetríte si aj starosti s odvápňovaním vody z vodovodu.
Dažďová voda má malý obsah vápnika, a preto je ideálna pre citlivé izbové rastliny. Niektoré rastliny vonku v záhrade alebo na balkóne sa potešia dažďovej vode s nízkym obsahom vápnika, ktorú používate na polievanie. Napríklad mnohé orchidey znášajú vodu s nízkym obsahom vápnika lepšie ako vodu z vodovodu. To isté platí aj pre niektoré druhy papradí, izbové azalky a gardénie. Vodu zo suda na dažďovú vodu môžete použiť aj na postrek veľkolistých rastlín. Voda s nízkym obsahom vápnika nezanecháva na listoch škvrny a rastliny si zachovajú krásny vzhľad.
Dažďová voda neobsahuje žiadne zbytočné chemikálie, ktoré by mohli rastlinám škodiť. Okrem toho je aj relatívne viac okysličená v porovnaní s pitnou vodou z vodovodu. Pitná voda zvyčajne obsahuje množstvo chlóru, na ktorý sú rastliny citlivé. Zrážková voda je preto pre rastliny oveľa vhodnejšia.
Dažďová voda používaná na zalievanie rastlín poskytuje dusík vo forme dusičnanov, ktoré rastliny využívajú na rast a vývoj. pH dažďovej vody sa pohybuje v rozmedzí 6,2 - 6,8, čo pomáha uvoľňovať živiny pre rastliny z pôdy. Ako bezplatný zdroj je pre vaše rastliny skvelá, pretože má mnoho výhod.
Na pranie bielizne je dažďová voda veľmi vhodná, pretože je mimoriadne mäkká. V tomto prípade nielen ušetríte za vodu z verejného vodovodu, ale znížite si aj spotrebu pracích práškov a zmäkčovadiel.
Na splachovanie toalety sa minie množstvo vody, ktorá vlastne odchádza rovno do kanalizácie. Na tento účel je priam hriech používať pitnú vodu.
Ak do vykurovacieho systému dopĺňate počas roka chýbajúcu vodu, dažďová je na to ideálna. Príčinou zanášania rozvodov vodným kameňom sú totiž minerály, ktoré obsahuje tvrdá voda.
Ako zachytávať dažďovú vodu
Najjednoduchším spôsobom je zachytávanie dažďovej vody do suda na dažďovú vodu. Zachytávanie dažďovej vody na neskoršie použitie, napríklad na zalievanie rastlín, je celkom jednoduché: Voda sa postupne zbiera v sude na dažďovú vodu a vy ju potom naberiete do krhly cez kohútik alebo ventil a použijete na polievanie.
Ak chcete dažďovú vodu využívať nielen na polievanie, ale aj na iné účely, je dôležité, aby nebola znečistená. Vtedy je dobré zabezpečiť si cisternu, čiže podzemnú nádrž ako retenčnú nádrž na dažďovú vodu. V závislosti od modelu sa do cisterny zmestí niekoľko stoviek až niekoľko tisíc litrov dažďovej vody.
Zber zrážkovej vody znižuje jej odtok z pozemku. Dažďovú vodu môžete zbierať dvomi spôsobmi: do nadzemnej alebo podzemnej nádrže.
Nadzemné nádrže (sudy)
Na zber dažďovej vody nad zemou sa najčastejšie využívajú sudy. Zvyčajne sú vybavené vekom, aby nedošlo k znečisteniu vody. Ich výhodou je jednoduchá inštalácia a manipulácia. Sud stačí umiestniť pod odkvap, prípadne k nemu pripojiť zberač dažďovej vody. Ich kapacita je ale obmedzená, takže ak žijete v mimoriadne suchých a teplých regiónoch, ich objem nepokryje celú záhradkársku sezónu.
Na zber vody si ideálne zaobstarajte také sudy, na ktoré môžete priamo napojiť záhradnú hadicu v spodnej bočnej časti. Uľahčí vám to polievanie, a na sude nebudete musieť zakaždým otvárať poklop.
Cena sudov na dažďovú vodu je priaznivá. Ušetríte aj za čerpadlo, ktoré pri nadzemnej nádrži nie je potrebné, pretože na polievanie nebudete potrebovať ani čerpadlo, využiť sa dá gravitácia.
Nádoby na dažďovú vodu sa dajú postaviť na podstavec, s ktorými sú niektoré už dodávané. Tým zabezpečíte aj to, že sa pod spodný otvor na vodu bude dať postaviť krhla.
Nádrže na dažďovú vodu sú vyrobené z odolného plastu v rôznych dizajnoch, z ktorých si vyberú milovníci modernej aj tradičnej architektúry.
Obmedzené využitie nadzemných nádrží spočíva nielen v spôsobe, ale aj v čase využívania. Nižšia kvalita vody je tiež nevýhodou, pretože voda v nadzemnej nádrži degraduje podstatne rýchlejšie než v podzemnej, pôsobí na ňu totiž teplo a slnečné svetlo.
Priaznivá cena sa týka nielen ceny samotného suda na dažďovú vodu, ale aj úspory za čerpadlo, ktoré pri nadzemnej nádrži nie je potrebné.
Obmedzené využitie, a to nielen pokiaľ ide o spôsob, ale aj čas využívania. Nižšia kvalita vody. Voda v nadzemnej nádrži degraduje podstatne rýchlejšie než v podzemnej, pôsobí na ňu totiž teplo a slnečné svetlo.
Nároky na priestor sú menšie, ale obmedzená je kapacita.
Podzemné retenčné nádrže
Podzemné nádrže sú zvyčajne objemovo väčšie, takže sa hodia do veľkých záhrad alebo v prípade, ak chcete dažďovú vodu využívať aj v domácnosti, napríklad na pranie či splachovanie.
Podzemná nádrž je pripojená na samostatný rozvod vody v dome. Jej inštalácia si vyžaduje náročnejšie stavebné úpravy na pozemku aj v samotnom dome.
Ak chcete využívať v domácnosti dažďovú vodu, budete potrebovať podzemnú retenčnú nádrž, v ktorej budete vodu zachytávať, a vodné čerpadlo alebo čerpací systém.
Vyššie vstupné náklady sú spojené s inštaláciou podzemných nádrží.
Keďže do zásobníka sa dostáva dažďová voda zo strechy, dôležitá je aj jej filtrácia - tá by mala byť dôkladnejšia, ak má byť využitie dažďovej vody širšie.
Pri výbere vhodného zásobníka na dažďovú vodu je dôležité správne stanovenie jeho objemu. Veľkosť nádrže sa obvykle určuje tak, aby zásoba dažďovej vody vystačila v domácnosti a v záhrade na 3 týždne. Pri tomto výpočte treba vychádzať nielen z plochy strechy, ale aj z priemerných zrážok v konkrétnej lokalite. Zjednodušene však možno povedať, že na každých 25 m2 plochy strechy by mal pripadať približne 1 m3 objemu zásobníka.
Filtrácia a údržba dažďovej vody
Ak nechcete na polievanie dažďovou vodou používať len krhlu, ale aj záhradnú hadicu alebo zavlažovací systém, odporúčame použiť filter. Filter zabráni tomu, aby sa postrekovacie trysky alebo hadice upchávali nečistotami usadenými v dažďovej vode.
Ako filter môžete použiť takzvaný „zberač dažďovej vody“, ktorý umiestnite do zvodovej rúry odkvapu. Ak používate veľkú cisternu, existujú špeciálne systémy, ktoré dažďovú vodu filtrujú a zabraňujú vniknutiu nečistôt do vody. Prípadne môžete pred výstup z podzemnej nádrže nasadiť aj filter a takýmto spôsobom zbaviť dažďovú vodu nečistôt.
Prvým krokom pri filtrácii je zachytiť lístie a ďalšie hrubé nečistoty, čo zabezpečia filtračné mriežky, ktoré je potrebné osadiť do strešných žľabov.
Všeobecne platí, že sa nazbieraná voda znečistí približne za 7 dní. Môžete ju však udržiavať čistú dlhšie, a to tak, že ju budete držať mimo dosahu hmyzu a svetla. Akonáhle sa voda začne znečisťovať vzduchom, svetlom alebo ďalšími faktormi, jej kvalita klesá. Keď zrážková voda stratí svoju kvalitu, alebo v nej začnú rásť riasy, môže byť dokonca škodlivá pre vašu záhradu.
Dažďová voda v nádrži sa môže časom zhoršiť - objavuje sa zápach, riasy alebo zakalenie. Najčastejšie ide o dôsledok organických nečistôt a nedostatočného rozkladu.
Najčastejšie pomáha odstránenie organických nečistôt, obmedzenie rias a podpora biologických procesov pomocou baktérií.
Pri bežnom použití (napr. na polievanie) je dôležité, aby voda nebola príliš znečistená.
Kontaminácia z atmosféry: Dažďová voda môže zbierať znečisťujúce látky z atmosféry, ako sú prach, peľ a ďalšie častice.
Znečistenie striech a odkvapov: Pri zbere dažďovej vody môže dôjsť ku kontaminácii z lístia, ptačieho trusu a iných nečistôt, ktoré sa môžu nachádzať na streche alebo v odkvapoch.
Ak zbierame dažďovú vodu zo staršej eternitovej alebo kovovej, prípadne asfaltovej strechy (IPA, kanadský šindeľ, bitúmen), potom je potrebné mať na pamäti, že nám do dažďovky môžu tiež preniknúť azbestové vlákna (eternitové strechy) a chemické látky (asfaltové strechy) alebo kusy starého náteru a korózie (kovové strechy).
Stagnácia vody: Stagnujúca voda poskytuje ideálne prostredie pre rast baktérií a rias, čo môže viesť k jej skazeniu.
Filtrácia: Dažďovú vodu filtrujeme pred vstupom do nádrže.
Dezinfekcia: Použitie chemických dezinfekčných prostriedkov, ako je napr. chlór, môže pomôcť zabiť baktérie a ďalšie mikroorganizmy spôsobujúce hnilobné procesy.
Správne skladovanie: Uchovávajte dažďovú vodu v uzavretých nádržiach, aby sa minimalizovala kontaminácia a prístup svetla, čo pomôže zabrániť rastu rias. Vhodné je tiež umiestniť nádrž do tieňa alebo ju iným spôsobom chrániť pred priamymi slnečnými lúčmi.
Baktérie môžu hrať kľúčovú úlohu pri biologickom ošetrení dažďovej vody. Existujú špecifické druhy baktérií, ktoré môžu pomôcť rozkladať organické látky a čistiť vodu. Tento proces sa nazýva “biologická filtrácia” a môže byť veľmi efektívny.
Baktérie, ktoré sú prítomné v prípravku Sanbien Baktérie do dažďových nádrží, sú úplne neškodné pre človeka, zvieratá i životné prostredie. Na rozdiel od chemických látok, ako je chlór, ich nie je možné predávkovať.
Pri strechách z pálenej alebo betónovej krytiny sa nemusíte ničoho obávať. Na zber sú vhodné aj plechové strechy, no pre riziko hrdze ich treba pravidelne kontrolovať. Dažďovú vodu sa neodporúča zbierať z asfaltových či eternitových striech.
Najeffektívnejšia by bola možnosť odstrániť príčinu znečistenia. Bohužiaľ nie každý má možnosť pri začínajúcom daždi odviesť mimo zbernú nádrž prvých niekoľko minút stekajúcej vody zo strechy, ktorá je práve najšpinavšia. Existujú aj mechanické systémy, ktoré dokážu na začiatku dažďa takto znečistenú vodu zo strechy odviesť mimo retenčnú nádrž.
Je tiež dobré mať nádrž na dažďovú vodu na polievanie umiestnenú na tienistom mieste alebo nejak chránenú proti priamemu slnečnému žiareniu. Ak je v lete nádrž vystavená priamemu slnečnému svitu, voda sa v nej ohreje aj na viac ako 30 °C. To má za následok ako rozvoj rias a následné zelenanie nádrže, tak aj zníženie obsahu kyslíka.
Nie vždy je možné odstrániť príčiny spísané vyššie. Pre elimináciu následkov je teda vhodné použiť bakteriálny prípravok RAINEKO na dažďovú vodu.
Správne polievanie
Zalievajte skoro ráno alebo naopak neskoro večer. Pri zalievaní cez deň sa voda rýchlo odparí a nedostane sa ku koreňom. Ideálne je záhradu kropiť v čase, keď krajina ešte (alebo už) nie je taká rozpálená.
Ráno nám navyše rastliny odpustia aj chladnejšiu vodu; cez deň je lepšie používať odstátu, aby neutrpeli teplotný šok.
Listovú zeleninu, papriky alebo uhorky musíme zalievať častejšie, pre rastliny s hlbším koreňovým systémom (paradajky, strukoviny atď.) je lepšia výdatná zálievka zhruba raz za týždeň.
Ak nechcete plytvať vodou, nekoste trávnik príliš nízko pri zemi, dostali by ste sa do bludného kruhu zasychajúcej trávy, časté zálievky a ďalšieho kosenia.
Správne zalievanie je bodovo ku koreňom rastlín, nie kropeniu z výšky. Kvapky usadené na listoch môžu spôsobiť popálenie alebo hubové choroby.
Polievanie roztopeným snehom: Aj v tej najväčšej zime môžete využiť prirodzené zásobovanie vody z vonkajšieho prostredia. Naberte trochu snehu do vedra a nechajte ho vo svojom dome alebo byte, aby sa sneh roztopil. Hneď ako sa sneh roztopí a voda dosiahne približne izbovú teplotu, môžete ju použiť na polievanie. Neunáhlite sa s polievaním, pretože mnohé rastliny nemajú radi studenú vodu.
Najlepšie je používať vodu z dažďových sudov na okrasné rastliny, stromy a trávniky, ale ak sa rozhodnete používať vodu na zeleninu a ovocie, najbezpečnejšie je polievať pôdu, a nie samotnú rastlinu. Priamy kontakt vody z dažďových sudov na zbernú časť plodiny by mohol spôsobiť chemickú alebo patogénnu kontamináciu.
Hovorí sa, že polievanie počas najväčšej horúčavy dokáže spáliť rastliny. Nie je to celkom pravda, no napriek tomu by ste nemali polievať, keď je slnko vysoko na oblohe. Urobte tak radšej počas chladného rána alebo večerov - vtedy je väčšia pravdepodobnosť, že kvapky budú mať viac času na vsiaknutie do pôdy.
Uistite sa, že pôda vo vašej záhrade vždy obsahuje vrstvu kvalitného mulču - kompostu, pokosenej trávy alebo sena. Takisto kôpka kompostu či trávy poskytuje rastlinám živiny a drží burinu na uzde.
Najväčšou chybou pri polievaní je preliatie rastlín - to znamená, že plodina sedí vo vode a je priamo ohrozená hnilobou či plesňovými ochoreniami. Je potrebné preto nájsť zlatý stred - dopriať radšej dostatok závlahy na to, aby sa rastlinám dobre darilo. Ak si vytvoria hlboké korene, výživu dostanú aj z hlbších vrstiev zeme. Na druhej strane nedostatok vlahy rastlinám taktiež škodí - prispieva k ich úhynu. Pred polievaním je preto vhodné vopred skontrolovať vlhkosť pôdy vlhkomerom alebo prstom. Pamätajte si, každá plodina má špecifické potreby.
Ďalšou chybou je nedbanlivé polievanie listov a nie koreňov rastlín. Snažte sa preto, aby lístie ostalo suché s dostatočnou cirkuláciou vzduchu.
Ak ste záhradník - začiatočník, urobte si najprv malý výskum. Zistite, aké v záhrade pestujete rastliny a koľko vody potrebujú. Najviac smädné budú sadenice, odrezky alebo rastliny v skleníkoch - paradajky, uhorky či mladé plodiny.
Nepravidelné polievanie dokáže rastlinám spôsobiť stres.
Ďalšia zelenina, ako napríklad hlávkový šalát, zeler, špenát alebo kapusta vyžaduje zavlažovanie raz týždenne kvôli plytkým koreňovým systémom.
Ovocné stromy, prípadne ruže sa o seba dokážu postarať aj sami.
„Zalievanie motykou“ jednoducho znamená, že skyprená zem prijíma vodu lepšie ako udupaná. Podobne „zalievanie vidlami“ pomáha pôde lepšie udržať teplotu, aby sa z nej voda menej odparovala. Ide o mulčovanie dostatočne hrubou vrstvou hrubšieho materiálu - preschnutá pokosená tráva, slama, kamienky alebo lístie.
Odhalená pôda je ako pozvánka na vyparovanie vody. Ak máte nevyužité hriadky, pozakrývajte ich (pozor však na slamu, tá môže prilákať slimáky).
V zeleninovej záhrade vám dvakrát poslúžia bylinky, ktoré sa výborne a bez námahy rozrastajú. Obľúbený je tymian.
Kvalitná záhradná hadica je robustná, má vypletanú sieťovú vložku, no napriek tomu je pružná.
Namiesto kamienkov a netkanej textílie zvoľte prírodnú drevenú štiepku. Tá sa prirodzene rozkladá a treba ju dopĺňať, ale krásne nasaje vodu a vytvorí na povrchu pôdy vrstvu zabraňujúcu zbytočnému výparu.
Vyvýšené záhony poskytujú rastlinám dostatok slnečného svitu, príjemné teplo aj koreňom, ak však zalievate pomocou kanvice, môžete ich občas preklínať.
Do starej, už nepotrebnej hadice navŕtajte diery, zahrabte ju vo vrchnej vrstve pôdy, obtočte ju okolo rastlín, blízko pri koreňoch (ventil nechajte prístupný) a pustite na 20 minút jemný prúd vody.
Vodu zbytočne nerozstrekujte kade-tade do vetra, len sa zbytočne vyparí - hoci pôsobí blahodarne vo forme vzdušnej vlhkosti, vy ju však potrebujete dostať ku koreňom, aby ju rastliny efektívne využili.
V permakultúrnej záhrade si nemusíte ani robiť vrásky pletím buriny, tá je dokonca žiadaná. Prirodzene totiž zakrýva pôdu a zabraňuje jej erózii.
Najmenej vhodné na pestovanie rastlín v exteriéri sú pozinkované či iné kovové nádoby a obaly na črepníky, v ktorých sa koreňový systém zbytočne prehrieva.
Snažte sa aspoň pred každým druhým zalievaním pripraviť pôdu na závlahu. Okopte okolie koreňov, vďaka čomu vodu dostanete do hlbších vrstiev pôdy a nestečie zbytočne ďaleko od rastliny.
Obľúbené sú napríklad plastové fľaše z nápojov, ktoré slúžia ako skvelá zásobáreň vody s distribúciou priamo ku koreňom. Takýmto spôsobom sa vlaha dostane pohodlne do hlbších vrstiev pôdy a rastlina s ňou dokáže lepšie hospodáriť cez koreňový systém.
Papriky či rajčiaky môžete vysadiť tak, aby ste okolo nich vytvorili kruhový kanál alebo jamku.
Izbové rastliny (nie kaktusy či iné suchomilné druhy) a tiež rastliny, ktoré pestujete v nádobách, napríklad na terase, premiestnite pred očakávaným dažďom tam, kde na ne pohodlne naprší. Snažte sa ich však nevystavovať búrke a silnému vetru.
Letníte izbovky v záhrade? Zahrabte ich do zeme tak, aby vrstva substrátu v kvetináči bola mierne pod úrovňou zeme. Tento jednoduchý trik vám uľahčí zalievanie a dokáže vám ušetriť niekoľko desiatok litrov vody za sezónu.
Ako môžete každému trávniku pomôcť lepšie udržiavať vlahu? Počas letných dní nekoste často a už vôbec nie nakrátko! Trávnik je celkovo veľmi náročný na pravidelné zavlažovanie, ťažko znáša preliatie a veľké výkyvy vo vlhkosti, preto ak po ňom vyslovene netúžite, pokojne ho v záhrade vynechajte.
Premýšľate, čo s nevyužívanou časťou záhrady? Vysejte si na nej kvetinovú lúku, prípadne zasaďte okrasné rastliny s veľkými listami, ktoré budú pôdu zatieňovať.
Rozdielne hospodári s vodou ornica, ľahká piesková pôda či ílovitá ťažká zem. Akejkoľvek pôde pomôžete obohatením o dôkladne vyzretý kompost lepšie manažovať vlahu.
Zachytávať môžete tiež vodu pri sprchovaní do lavóra, ktorý postavíte do sprchového kúta (tiež v iba prípade, že si doprajete osvieženie bez kozmetických prípravkov).
Na zalievanie využite aj prebytočnú vodu, ktorá stečie do podmisky pri polievaní izbových rastlín.
Samozavlažovacie kvetináče nepatria len na balkón či parapet. Pokojne ich využite aj na terase či v záhradnom altánku. Vodu dodávajú rastlinám prostredníctvom zásobníka priamo do hlbších vrstiev, odkiaľ sa hneď nevyparí a ľahšie sa dostane ku koreňovému systému.
Ak nemáte studňu navŕtanú v dostatočnej hĺbke, prípadne nemáte na pozemku postačujúcu zásobáreň spodnej vody, môžete o vodu prísť.
Väčšina dažďových zrážok počas roka je formou búrok a prívalových lejakov. Teploty sú vyššie a v období sucha je vzduch plný prachových častíc, na ktoré sa prichytáva mnoho organických nečistôt. V jarnom období sa k prachu pridáva aj peľ. Tento prach a peľ usedá na strechy, ktoré sú často znečistené aj výkalmi rôznych vtákov a pri zrážkach sú tieto nečistoty spláchnuté do nádrží na zadržanie dažďovej vody.
Príčinou je, že prach a zvlášť peľ aj vtáčie exkrementy obsahujú rôzne vysoké koncentrácie látok, či už organických alebo anorganických, ktoré sa v nádrži začnú rozkladať, a to aj kvôli rastúcej teplote zachytenej dažďovej vody.
Dažďovka sa počas leta rýchlo kazí a to aj v uzavretých nádržiach, kedy vodu najviac na záhrade potrebujeme. Jedná sa napríklad o sírovodík, metán, merkaptány, amoniak atď. To podporuje rast rias a časom je nádrž zelená a zapácha.
Ďalšie možnosti využitia dažďovej vody
Okrem polievania záhrady je možné dažďovú vodu využiť aj na ďalšie účely:
- Umývanie auta: Voda bez chlóru a vodného kameňa nezanecháva škvrny.
- Dopĺňanie jazierka: Dažďová voda je mäkká a bezpečná pre vodné živočíchy.
- Oplachovanie záhradného náradia a kosačky.
Dažďová záhrada
Dažďová záhrada je špeciálne navrhnutá priehlbina v teréne, ktorá slúži na efektívne zachytávanie a postupné vsakovanie dažďovej vody zo strechy akejkoľvek stavby. Toto riešenie je nielen vysoko funkčné, ale zároveň esteticky obohacuje záhradu a výrazne znižuje potrebu dodatočného zavlažovania.
Dažďová záhrada by mala byť umiestnená aspoň pár metrov od stavby, aby sa predišlo prenikaniu vody pod základy.
Finančné a ekologické benefity
Premýšľate nad tým, ako ušetriť výdavky na vodu na zavlažovanie záhrady? Cenovo dostupným riešením sú nádrže na dažďovú vodu. Suché letá s vysokými teplotami dokáže väčšina plodín v úžitkovej záhradke zvládnuť len vďaka dostatočnému zalievaniu. Vodu potrebujú tiež kvety, v časoch sucha jej pravidelný prísun prospieva aj ovocným stromom.
Aby vám ceny za vodné a stočné nenarástli do závratných výšok, môžete na zalievanie využiť dažďovú vodu. Takáto voda je navyše pre rastliny vhodnejšia.
Zber dažďovej vody je vynikajúcou stratégiou na ochranu životného prostredia. Pomôže vám vytvoriť nielen ekologickú záhradu, ale aj zlepšiť jej odvodňovací systém.
Využívanie dažďovej vody je čoraz dôležitejšie, a to nielen pre rodinné domy, ale aj pre menšie stavby ako sú záhradné domčeky a garáže.
Na zachytávanie dažďovej vody môžete získať dotáciu. Ako súčasť boja s klimatickou krízou je totiž zadržiavanie a využívanie dažďovej vody jednou z priorít aj pre štát. Príspevok v rámci programu Obnov dom je určený aj na akumulačnú nádrž na dažďovú vodu vrátane čerpadla.