Figovník, známy už od nepamäti, má v biblickom kontexte mimoriadny význam. Je nielen dôležitou plodinou a zdrojom obživy, ale aj mocným symbolom duchovných pravd, Božej trpezlivosti, súdu a viery. Už v knihe Genezis sa figový list stal prvým odevom Evy po jej vyhnaní z raja, čo podčiarkuje jeho prítomnosť od samotných počiatkov ľudských dejín. Podľa archeologických údajov sa figy pestovali už pred 5000 rokmi.
Figovník - Dar prírody a dôležitá plodina
Figovník (Ficus carica) pochádza zo stredomorských krajín, ázijskej menšiny, čiernomorského pobrežia Kaukazu a Krymu. V súčasnosti sa pestuje v mnohých krajinách so subtropickým podnebím, pričom najväčšie plochy figových sadov sa nachádzajú v Turecku, Alžírsku, Tunisku, Grécku, Taliansku, Španielsku, Portugalsku, USA (Kalifornia), Gruzínsku a Azerbajdžane. Ide o listnatý strom alebo rozkonárený ker, ktorý v prírode dosahuje výšku až 12 metrov a dokáže sa dožiť až 100 rokov, podľa niektorých zdrojov aj 200 rokov. Figovník sa dokáže prispôsobiť väčšine druhov pôdy a vďaka rozsiahlemu koreňovému systému znesie aj dlhé, suché letá na Blízkom východe. Rastie predovšetkým na kamenistých a skalnatých svahoch, prevažne na vápencoch. V interiéri dosahuje výšku 1 - 1,5 m a začína rodiť od 2 - 3 rokov. Figové listy sú jednotlivé, veľké, stopkaté, spodné celé alebo mierne vrúbkované.
Význam tieňa a úrody
Tieň má v horúcich letách na Blízkom východe cenu zlata. Každý strom, ktorý poskytuje úkryt pred slnečnými lúčmi, je vítaný, zvlášť keď rastie pri dome. Podľa knihy Plants of the Bible (Rastliny Biblie) sa „tieň figovníka považuje za osviežujúcejší a chladnejší ako tieň pod stanom“. Na konci dlhého, horúceho dňa sa mohli členovia rodiny posadiť pod figovník a vychutnávať spoločné chvíle.
Okrem tieňa figovník odmeňuje svojho majiteľa množstvom výživného ovocia. Neobvyklé na tomto strome je to, že v júni prináša úrodu skorých fíg a od augusta obyčajne prináša hlavnú úrodu (Izaiáš 28:4). Skoré figy jedli Izraeliti zvyčajne čerstvé, zatiaľ čo figy z druhej úrody si sušili na celý rok. Sušené figy sa lisovali do okrúhlych koláčov, do ktorých sa niekedy pridávali mandle. Rozvážna Abigail dala Dávidovi 200 koláčov lisovaných fíg (1. Samuelova 25:18, 27), nepochybne v presvedčení, že pre utečencov je to ideálna strava. Lisované figy sa cenili aj ako liečebný prostriedok. V staroveku si sušené figy veľmi cenili ľudia v celom Stredozemí. Rímsky štátnik Cato napríklad ukázal senátu jednu figu, aby ho presvedčil, že sa oplatí začať tretiu púnsku vojnu proti Kartágu. Najlepšie sušené figy v Rímskej ríši pochádzali z Kárie v Malej Ázii, preto sa v latinčine nazývajú carica.
Figovník ako symbol duchovného stavu Izraela
V Písme sa figy a figovníky často používajú v obraznom zmysle. Podobne ako vinič, aj figovník bol obrazom obyvateľov Izraela. Stáročia pred Šalamúnom opísal prorok Mojžiš Zasľúbenú krajinu ako „krajinu fíg“ (5. Mojžišova 8:8). Na dôkaz úrodnosti zeme priniesli dvanásti vyzvedači do izraelského tábora figy a ďalšie ovocie (4. Mojžišova 13:21-23).
Stará zmluva opakovane opisuje Izrael ako Božiu vinicu, strom alebo výhonok (Sdc 9:8-15; Iz 3:14; Iz 5:1-7; Jer 12:10; Ez 17:2-10; Ez 19:10-14). Boh očakával, že jeho ľud bude prinášať duchovné ovocie ako jeho zmluvný ľud (Ž 1:3; Jer 17:8-10). Proroci niekoľkokrát opisujú, ako Boh kontroluje Izrael, či nemá „skoré figy“ ako znak duchovnej plodnosti (Mich 7:1; Jer 8:13; Oz 9:10-17), no často nachádza nedostatok ovocia.
Napríklad Jeremiáš prirovnal verných judských vyhnancov ku košu dobrých skorých fíg, ktoré sa zvyčajne jedávali čerstvé. Naopak, slabá úroda fíg - možno súvisiaca s nepriaznivým rozsudkom od Jehovu - bola v strave Izraelitov skutočnou pohromou (Hozeáš 2:12; Ámos 4:9). Prorok Habakuk dokonca povedal: „Keby ani figovník nerozkvitol a keby nebola žiadna úroda na viničoch; keby sa dielo olivovníka naozaj nevydarilo a ani terasy by v skutočnosti neurodili potravu...“ Tieto vyjadrenia ukazujú na hlboké prepojenie medzi úrodnosťou figovníka a duchovným stavom národa.
Ježiš a podobenstvo o neplodnom figovníku (Lukáš 13)
Ježiš vo svojom podobenstve o neplodnom figovníku ukázal Božiu trpezlivosť so židovským národom. Povedal podobenstvo: „Ktosi mal figovník zasadený vo vinici. A prišiel hľadať ovocie na ňom, ale nenašiel. Povedal teda vinohradníkovi: Ajhľa, už tri roky prichádzam a hľadám ovocie na tomto figovníku a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo aj tú zem kazí! On však odpovedajúc riekol mu: Pane, ponechaj ho ešte za rok, až ho okopem a pohnojím, či by azda potom nepriniesol ovocie.“ (Lukáš 13:6-9).
Podľa biblických časov platila v Izraeli zásada, že tri roky po zasadení stromu sa z neho nesmelo oberať žiadne ovocie. Štvrtý rok úroda patrila Bohu a až na piaty rok patrila majiteľovi. Majiteľ teda každoročnú obhliadku mladého figovníka nerobil s úmyslom najesť sa, ale aby sa potešil z jeho ovocia a videl v ňom život. Tento figovník nepriniesol za tri roky ani len figu.
Podľa múdrosti tohto sveta - z čoho nie je úžitok - treba vyhodiť. Božia múdrosť však investuje aj do stromu, ktorý nerodí. Figovník v podobenstve bol vo vinici, chránený a jedinečný, no bez plodov. Aj my, ak by sme mali ovocný strom, ktorý tri roky nezarodí, zvažovali by sme jeho odstránenie, pretože neplní svoj účel a ešte aj tú zem okolo kazí. My ľudia dokážeme konať rýchlo, ak nemáme očakávaný úžitok. Investujeme prostriedky a čas, chceme návratnosť.
Vinohradník dáva planému stromu ešte šancu, okope a pohnojí ho. Ježiš uviedol toto podobenstvo po troch rokoch kázania, počas ktorých sa snažil vypestovať vieru u členov židovského národa. V snahe dať symbolickému figovníku - židovskému národu - ešte jednu príležitosť priniesť ovocie zintenzívnil svoju činnosť, a tak ho akoby „pohnojil“. Podobenstvo je výzvou k pokániu: „Pán Ježiš nás volá k pokániu i dnes. Z povrchnosti a nedbalosti musíme zísť a vydať sa na cestu pokánia: čo bolo doteraz zlé, už nemá platiť.“
Aj my môžeme byť ako ten figovník vo vinici, žijúci v cirkvi, ale neprinášajúci žiadne ovocie bratskej lásky. Ale ešte nie je všetko stratené, máme novú milosť. Prejavuje ju Pán vinice, ktorý je zhovievavý a dobrotivý. Pre náš prospech je ochotný ešte počkať a daruje nám príležitosť. V tomto podobenstve je Pánom náš Otec, vinohradníkom je Ježiš, vinica je cirkev a figovníkom sme my. Pokánie sa má stať neoddeliteľnou súčasťou nášho života viery, lebo sme všetci odkázaní na Božiu milosť.
Prekliatie figovníka a očistenie chrámu (Marek 11, Matúš 21)
Ježišovo prekliatie figovníka bez plodov ani vyhnanie predavačov a kupujúcich z chrámu nebolo náhlym poryvom naštvaného rebela. Ježiš najprv prišiel na „kontrolu“, obzrel si situáciu a až na druhý deň konal. Evanjelium podľa Marka opisuje, ako Ježiš zďaleka zazrel figovník s lístím a išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie, lebo nebol čas fíg. I povedal mu: „Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!“ (Mk 11, 11 - 25).
Tento príbeh sa nám na prvý pohľad často zdá zvláštny, ba až nespravodlivý, keďže nebol čas fíg. V skutočnosti vonkoncom nejde o figovník samotný. Podľa Alberta Maggiho je tento príbeh vystavaný ako triptych. Hlavný obraz vyhnania z chrámu je podporený dvomi vedľajšími obrazmi - prekliatím a vyschnutím figovníka. Táto udalosť sa odohrala pri Betfáge, čo v preklade znamená „dom skorých fíg“, čo ešte viac podčiarkuje symboliku.
Figovník ako obraz národa a chrámu
Prečo Ježiš preklial figovník? | GotQuestions.org
Figovník bol obrazom obyvateľov Izraela. A ľudia, tí nemajú sezónu dobrých skutkov a dovolenku. Sú pozvaní prinášať ovocie „vhod aj nevhod“ (2 Tim 4, 2), pretože „teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy“ (2 Kor 6, 2). A toto „teraz“ trvá neustále. Figovník, ktorý mal veľa listov, ale žiadne plody, symbolizoval židovský národ, ktorý vytváral falošný dojem duchovnej vitality. Rovnako ako listnatý figovník sa aj židovské náboženstvo so svojím veľkolepým chrámom a pôsobivými obradmi zdalo nádherné, no neprinášalo ovocie, ktoré sa páči Bohu, a napokon zavrhlo Jehovovho Syna. Ježiš dúfal, že sa v Izraeli stretne s vierou a poznaním Boha, pokorou, obetavosťou, dobrotou a túžbou po záchrane ľudí z celého sveta. Pýcha a sebectvo však úplne zatienili lásku k Bohu a k človeku.
V treťom obraze triptychu figovník vyschol. Podobne ako chrám, ktorý tu už stáročia stál iba preto, aby generoval peniaze a zisk a podporoval biznis. Preto Ježiš vyháňa nielen predavačov, ale aj kupujúcich. Všetkých, ktorých vzťah k Bohu sa zmenil na kúpno-predajnú zmluvu. Týmto činom Ježiš eliminuje túto činnosť chrámu a chce, aby celý biznis vyschol ako onen figovník. Tým naznačuje to, čo povedal Samaritánke, že „praví ctitelia sa budú Bohu klaňať v Duchu a pravde“ (Jn 4, 23). Kedykoľvek a kdekoľvek.
Neplodný a vyschnutý strom znázorňoval hriech ľudu a prichádzajúcu skazu. Poukazoval na údel židovského národa, keď od neho Boh odvráti svoju milosť. Viac ako tisíc rokov židovský národ neprijímal Božie posolstvo, prenasledoval a zabíjal Božích prorokov. Počas života Ježiša Krista to nebolo inak. Duch Svätý síce pôsobí na každého, ak ho však človek neustále odmieta, po určitej dobe už nie je schopný vnímať jeho hlas a svoje srdce pred Božím vplyvom navždy zatvrdí. Tak to bolo aj u ľudí v Jeruzaleme.
Výstraha pre moderných kresťanov a cirkvi
Prekliatie figovníka je výstrahou všetkým cirkvám aj kresťanom. Je veľa ľudí, ktorí sa považujú za nasledovníkov Ježiša, žijú však len pre svoje vlastné záujmy a nehľadajú Božiu vôľu. Tvária sa ako pekne vyzerajúci figovník. Formálne navštevujú cirkevné spoločenstvá, ale väčšinu času trávia neužitočnými aktivitami, zábavou a o druhých sa príliš nezaujímajú. Ježiš prejavil nesúhlas s povrchnosťou, formálnosťou a pretvárkou. Náš osobný život môže vyzerať ako „plný lístia“, naše listy môžu vyzerať ako listy supermamy, víťaza, dokonalej rodiny, kresťana z A-tímu s preplneným rozvrhom aktivít v službe. Ale koreň môže byť uschnutý. Nemusí na ňom byť žiadne ovocie svätosti a žiadna intimita s Bohom.
Mnohé veci sa môžu tváriť ako skutočné, ale pri bližšom pohľade neobstoja. Ježiš sa týmto nesúladom zaoberá v epizóde prekliatia figovníka. Ako vedel každý agrárny Izraelita, prvotiny úrody patria Bohu (Ex 23:19; Neh 10:35-37). Podobne ako rušné chrámové nádvorie počas Paschy, aj figovník predvádzal dobré divadlo, no bez skutočného ovocia. Dnešné zbory môžu tiež pôsobiť impozantne: prudko rastúca návštevnosť, veľké kampane, šikovní pastori, pôsobivá hudba. Ale čo nájde Pán pri dôkladnej kontrole? Nájde len listy?
V prenesenom zmysle, figovník bez ovocia nás vracia k predchádzajúcim momentom Ježišovej služby, keď bol Boží ľud povolaný prinášať duchovné ovocie (Mt 3:8-10; Mt 7:16-20; Mt 13:8; Lk 3:7-9). Prekliatie figovníka sa teda netýka len historického Izraela, týka sa aj nás. Mandát, aby Boží ľud prinášal duchovné ovocie, sa v novej ére nezoslabil, ale zintenzívnil (Jn 4:36; Jn 15:2-16; Rim 1:13; Rim 6:22; Ga 5:22; Flp 1:11; Flp 4:17; Heb 12:11; Jk 3:17).
Figovník ako znamenie čias a sily viery
Ježiš použil figovník, aj keď chcel odovzdať jednu dôležitú myšlienku týkajúcu sa jeho prítomnosti. Povedal: „Od figovníka sa naučte podobenstvom toto: Len čo jeho vetvička zmäkne a vypučia na nej listy, spoznávate, že je blízko leto. Tak aj vy, keď to všetko uvidíte, vedzte, že on je blízko pri dverách.“ (Matúš 24:32, 33). Jasnozelené listy figovníka sú dobre viditeľnou a neklamnou predzvesťou príchodu leta, symbolizujúcou prichádzajúce znamenia jeho prítomnosti.
Keď učeníci na druhý deň videli, že strom vyschol od samého koreňa, Peter sa rozpomenul a povedal Ježišovi: „Majstre, figovník, ktorý si preklial; ajhľa, vyschol.“ Ježiš im však odpovedal: „Majte vieru v Boha! Veru vám hovorím: Keby niekto povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora! a nepochyboval by v srdci, ale veril by, že sa stane, čo hovorí, stane sa mu. Preto vám hovorím: Verte, že dostanete všetko, za čo sa modlíte a za čo prosíte.“ (Mk 11:22-24).
Táto udalosť nebola o uškodení figovníku, ale mala pomôcť učeníkom a nám veriť, že ak o niečo nášho Otca prosíme v modlitbách, On nám to dá, ak je to v súlade s Jeho vôľou a zámerom. Príklad o vrchu hodenom do mora nám má len ilustrovať, že pre Boha nič nie je nemožné! Pán Ježiš nás tu učí viere, ktorá robí divy. Boh chce, aby sme ho prosili. A keď prosíme, máme už dopredu ďakovať vo viere za to, čo chceme dostať. Jedinou podmienkou je prihovoriť sa Bohu jeho vlastnou rečou, a tou je jeho Slovo. Boh mi aj rozumie a aj ma vyslyší, keď prosím v zhode s jeho Slovom. Druhou podmienkou je zmierenie s ľuďmi. Majme vieru v Boha Všadeprítomného, Všemohúceho, Vidiaceho a Počujúceho. Keď budeme Boha dobre poznať, nebudeme sa báť pýtať aj veľké veci, nebudeme si myslieť, že ten, ktorý stvoril nebo i zem, nemá dostatok síl.
Figovník v Biblii teda predstavuje komplexný symbol, ktorý slúži nielen na poučenie o histórii a prírode, ale predovšetkým na odovzdanie hlbokých duchovných právd o vzťahu človeka k Bohu, dôležitosti prinášania ovocia viery a moci neochvejnej modlitby.