Vinič je cennou drevinou v každej záhrade, ktorá prispieva k príjemnej atmosfére a na jeseň odmeňuje sladkou úrodou. Bez ohľadu na to, či ste hobby pestovateľ alebo profesionálny vinár, pravidelná starostlivosť o vinič je kľúčová. Pochopenie správneho načasovania a techniky rezu je zásadné pre jeho zdravý rast a plodnosť.
Čo je staré a mladé drevo na viniči?
Nadzemná časť viničového kra staršia ako dva roky sa označuje ako staré drevo. Na ňom vyrastá dvojročné drevo, ktoré v predchádzajúcej sezóne slúžilo ako rodivé drevo. Prvé výhonky na starom dreve je možné pozorovať po skončení vegetácie a opadaní listov. Na viniči je tiež dôležité sledovať výskyt letorastov - nezdrevnatených výhonkov vyrastajúcich z mladých púčikov.
Rada odborníka: Počas zimného obdobia, najmä pri teplotách klesajúcich pod -10 °C, je staré drevo pre vinič najlepšou zásobárňou rezervných výživných látok. Na jeho posilnenie a zvýšenie odolnosti voči infekciám sa odporúča ošetrenie prírodnými výťažkami s obsahom chitosanu hydrochloridu, ktorý posilňuje bunkové steny.
Aj na starom dreve sa môžu objaviť letorasty, avšak bývajú veľmi málo rodivé.
Najvhodnejší čas na rez viniča
Rez viniča by sa mal vykonávať v čase, keď je rastlina ešte vo vegetatívnom stave, ale zároveň už skončili silné mrazy. Ideálna vonkajšia teplota na rez sa pohybuje medzi 6 až 10 °C, čo v našich podmienkach zodpovedá skorému jari, teda mesiacom február a marec. Strihanie viniča počas mrazov môže poškodiť čerstvo zrezané konce rastliny a oslabiť ju. Naopak, príliš neskorý rez môže spôsobiť vytekanie miazgy z rezov, známe aj ako „plač alebo slzenie viniča“, čo rastlinu taktiež oslabuje.
Hlavný rez je nevyhnutné vykonať v jarných mesiacoch. Vinič prináša úrodu hrozna výlučne na jednoročnom dreve, teda na konároch, ktoré narástli počas minulej sezóny. Staršie drevo (dvoj- a viacročné) je nerodivé a slúži na tvorbu listov a nerodivých výhonkov.
Nástroje a základné princípy rezu
Pre úspešný rez viniča potrebujete kvalitné a ostré nožnice, ktoré umožnia presný a jemný rez. Základným krokom je odstránenie starého dreva - dvoj- a viacročných, vyrodených ťažne, ktoré by v nasledujúcej sezóne zbytočne oberali rastlinu o silu. Minuloročné, vyrodené ťažne strihajte čo najbližšie ku konáru alebo kmeňu.
Po odstránení nadbytočných častí prichádza na rad redukovanie a tvarovanie. Jednoročné drevo režte na 6 až 10 očiek tak, aby boli ťažne (rodivé konáre) od seba čo najďalej. Platí pravidlo, že čím silnejší vinič máte, tým viac očiek môžete ponechať.
Čo sú zálohy (čapíky) a na čo slúžia?
Okrem ťažne, ktoré prinesú úrodu, je vhodné zrezať jednoročné výhony aj na zálohy alebo tzv. čapíky. Tieto slúžia na zabezpečenie rastu výhonkov v nasledujúcej sezóne a predstavujú zálohu v prípade ochorenia alebo mechanického poškodenia rastliny.
Špecifický rez mladých rastlín
Mladé rastliny, rok po výsadbe, sa režú špeciálnym spôsobom: kratší z dvoch výhonov sa skráti na zálohu (1 očko) a dlhší, silnejší výhon sa skráti na želanú výšku budúceho kmeňa. Ak je aj tento výhon príliš tenký, zreže sa na dve očká, čím sa vytvorenie kmeňa posunie o jednu sezónu.
Optimálne zaťaženie viničového kra
Pred samotným rezom je dôležité zohľadniť optimálne zaťaženie konkrétneho viniča, čo predstavuje množstvo púčikov ponechaných na kre v prepočte na meter štvorcový. Najrozšírenejšie sú nízke (4 - 6), stredné (6 - 8) a vysoké zaťaženie (8 - 10). Jednoduchou pomôckou je mohutnosť a „váha“ strapca - čím sú strapce väčšie, tým nižšie zaťaženie vinič zvládne.
Spôsoby vedenia a tvarovania viniča
Existuje niekoľko spôsobov vedenia viniča, ktoré ovplyvňujú jeho rast a tvarovanie:
Vysoké vedenie
Typ vedenia, pri ktorom sú ťažne ďaleko od seba, čo zabezpečuje dostatočnú cirkuláciu vzduchu.
Vedenie na záves
Pri tomto spôsobe môže mať rastlina jedno alebo dve ramená, vedené v dvoch etážach. Je to najrozšírenejšia a obľúbená forma, ktorá nevyžaduje veľa priestoru a umožňuje výsadbu rastlín bližšie pri sebe.
Stredné vedenie (rýnsko-hesenský rez)
Pri tomto vedení majú kmienky približne 1 meter a na vrchu sa nachádza „hlava“ s výhonmi. Rastline sa pri reze ponechajú 1-2 ťažne, ktoré sa následne ohnú a uviažu o horizontálny vodiaci drôt, čím sa zabezpečí rovnomerné prúdenie miazgy.
Nízke vedenie
V súčasnosti už zriedkavo používaný typ rezu, pri ktorom rastlina nemá kmienok a hlava, z ktorej vyrastajú výhony, je len pár centimetrov nad zemou. Nadzemná časť kra je rozložená čo najnižšie pri zemi.
Účelom rezu je efektívne tvarovať vzrast viniča, ktorý treba prispôsobiť vonkajším podmienkam, priestorovým možnostiam a konkrétnej opore (stĺpik, drôt, kolíky). Umiestnenie opory nad vinič uľahčuje manipuláciu s letorastami.
Vo všeobecnosti platí, že správnym rezom prispievate k lepšej cirkulácii vzduchu medzi vetvičkami a k efektívnejšiemu prúdeniu živín. Ak počas úpravy viniča zaznamenáte napadnuté drevo, okamžite ho odstráňte, spáľte a rezný nástroj dôkladne dezinfikujte.
Zelené práce počas vegetačného obdobia
Okrem zimného rezu sú dôležité aj zelené práce počas vegetačného obdobia:
1. Vylamovanie letorastov (vyplievanie)
Po zimnom reze na viniči vypučia nielen ponechané púčiky na jednoročnom, ale aj spiace púčiky na starom dreve. Vylamovaním odstráňte nevhodné letorasty, keď sú ešte rozlíšiteľné na rodivé a nerodivé. Predovšetkým odstraňujte zelené letorasty na starom dreve, najmä na kmeni. Ich zdrevnatenie by si neskôr vyžiadalo strihanie záhradníckymi nožnicami. Príliš skoré vylamovanie však môže podporiť prebudenie ďalších spiacich púčikov. Letorasty vylamujte, keď dosiahnu dĺžku 15 až 20 cm, zvyčajne v druhej polovici mája alebo začiatkom júna. V rodivej časti na vrchole kmeňa a kordónovom ramene odstráňte nerodivé alebo zahusťujúce, pri preťaženom kre aj slabo rastúce letorasty. V rodivej časti môžete ponechať perspektívne, vhodne rastúce letorasty aj keď sú nerodivé, pretože ich využijete v budúcom roku na zmladenie kra.
2. Zastrkovanie a vyväzovanie letorastov
Tento úkon vykonávajte podľa spôsobu vedenia, výšky a sponu výsadby. Pri nízkych a stredných vedeniach letorasty zastrkávajte medzi dvojdrôtia vedenia alebo ich vyväzujte, v závislosti od počtu ponechaných letorastov pri zimnom reze. Nadmerný počet letorastov v dvojdrôtí vedie k ich vzájomnému tieňovaniu a vytváraniu podmienok na šírenie hubových chorôb. Zastrkovanie a vyväzovanie vykonávajte priebežne podľa intenzity rastu viniča a dĺžky prírastkov.
3. Vylamovanie či zaštipovanie zálistkov
Zálistok je druhotný letorast tvoriaci sa v pazuche hlavného listu. Pri správnom postavení a osvetlení zvyšujú zálistkové listy produkciu látok podporujúcich kvalitu a cukornatosť hrozna. Pri nízkych a stredných vedeniach však spôsobujú zahusťovanie kra, preto ich v dolnej tretine letorastov, v zóne strapcov, vylamujte. Robte to priebežne, pri dĺžke zálistkov 5 až 10 cm. Na letorastoch, ktoré použijete v budúcom roku na rez dlhého rodivého dreva, ich vylamujte dôsledne. Zabudnuté zálistky po zdrevnatení odstrihnite. Vyššie postavené zálistky zaštipnite za tretím až štvrtým listom. Na vysokých vedeniach s previsnutým rastom ich nevylamujte. Na voľne rastúcich letorastoch je intenzita tvorby zálistkov slabšia a nespôsobuje zahusťovanie.
4. Skracovanie vrcholov letorastov - snímanie
Tento úkon spočíva v odstránení vrcholových častí letorastov, ktoré prerastajú a prevísajú cez najvyššie dvojdrôtie. Pri väčších a voľnejších spôsoboch vedenia skracujte letorasty podľa intenzity rastu. Cieľom je zachovať priestorové rozloženie listovej plochy, zamedziť zatieňovaniu a udržať priechodnosť vinohradu. Po skrátení letorastu by mal zostať dostatočný počet listov (zvyčajne 10 až 14 listov, v závislosti od odrody) na ďalšie formovanie a kvalitné dozretie hrozna. Termín snímania vrcholov by mal byť čo najneskôr, v auguste, avšak podľa intenzity rastu, zahustenia a zatienenia sa môže robiť aj skôr. Keďže vinič je stále vo fáze intenzívneho rastu a vytvára zálistky vo vrchnej časti skrátených letorastov, skracovanie sa môže opakovať.
5. Odstraňovanie spodných listov
Tento špeciálny zásah spočíva v odstránení spodných listov v zóne strapcov. Tým sa rastlina prevzdušní a osvetlí, čo pozitívne vplýva na kvalitu hrozna, ako je vyfarbenie bobúľ a zvýšenie aromatických látok. Zároveň sa zlepší prístup k strapcom pri ochrane proti plesni sivej a iným hnilobám. Lepšie prevzdušnenie zabraňuje vytváraniu vlhkostných podmienok na šírenie chorôb. Negatívny vplyv nastane pri radikálnom zmenšení celkovej listovej plochy, preto je dôležité zabezpečiť dostatočnú listovú plochu už predchádzajúcim skracovaním letorastov. Odstránenie jedného až dvoch listov v okolí strapcov nespôsobí výrazné zníženie produktivity. Nesmiete ich však odstraňovať príliš skoro, aby nedošlo k poškodeniu strapcov úpalom pri vysokých teplotách. Pri neskorších odrodách tento úkon robte najskôr na konci augusta až začiatkom septembra.
6. Odstraňovanie strapcov
Zníženie počtu ponechaných strapcov, hoci pre mnohých pestovateľov menej prijateľný zásah, je dôležité najmä pri veľkoplodých stolových odrodách, kde by na letorast mal zostať len jeden strapec. Aj pri muštových odrodách môžete redukovať násadu strapcov, najmä ak je vyšší priemerný počet na letoraste, čím dosiahnete vyššiu cukornatosť hrozna. Nadbytočné strapce odstraňujte už koncom júna alebo začiatkom júla, keď je možné posúdiť kvalitu odkvitnutia a nasadenia bobúľ. Prednostne odstraňujte strapce s nevyrovnanými bobuľami.
Počasie a jeho vplyv na vinič
Teplo hrá kľúčovú úlohu vo všetkých fázach vývoja viniča. Teplota pôdy 7 - 10 °C signalizuje začiatok prúdenia miazgy („slzenie“ viniča). Pre kvitnutie je optimálna teplota 25 - 30 °C, zatiaľ čo pri intenzívnom raste všetkých orgánov je optimálna teplota okolo 30 °C.
Voda je nevyhnutná pre vinič ako rozpúšťadlo a dopravný prostriedok pre živiny, zúčastňuje sa procesov látkovej premeny.
Živiny ovplyvňujú rast, vývoj viniča, kvalitu hrozna a následne aj kvalitu vína. Veľkí vinohradníci aplikujú živiny na základe pôdnej alebo listovej analýzy. Pre vinič sa odporúča aplikovať hnojivo NPK pred pučaním (cca 70 g/m²) a po odkvitnutí (cca 50 g/m²).
Ochrana viniča proti chorobám a škodcom
Počas vegetácie je dôležité chrániť vinič proti chorobám a škodcom. Jednou z najnebezpečnejších chorôb je perenospóra (pleseň) viniča, ktorá napáda hlavne listy a pri napadnutí strapcov môže zlikvidovať celú úrodu. Veľmi nebezpečnou je aj múčnatka viniča, ktorá na listoch a bobuliach tvorí plesňovité povlaky, spôsobuje puknutie a vysychanie bobúľ. Kučeravosť listov spôsobujú drobné roztoče. Veľké škody spôsobujú aj húsenice obalovačov. Proti týmto a ďalším škodcom sa aplikujú roztoky rôznych ochranných prostriedkov, postreky sa opakujú spravidla v 14-dňových intervaloch, najmä za teplého a vlhkého počasia.
Pre peronospóru platia čísla: 10 - 24 - 10, čo znamená, že ak spadne 10 mm zrážok za 24 hodín pri priemernej teplote vyššej ako 10 °C, sú vytvorené podmienky pre šírenie primárnej infekcie. Optimálna teplota pre šírenie peronospóry je 23-26 °C, s inkubačnou dobou tri dni.
Múčnatka sa šíri pri teplote od 6 - 32 °C, pri vzdušnej vlhkosti nad 40%. Optimálna teplota pre šírenie je 21 - 30 °C a optimálna vlhkosť vzduchu je 85%. Vysoké riziko šírenia nastáva, ak je najmenej 3 dni za sebou, viac než 6 hodín v rozmedzí 21 - 30 °C. Múčnatku spomaľujú teploty pod 15 °C a nad 33 °C, ako aj výdatné a trvalé dažde.
Na základe uvedených podmienok je dôležité správne načasovať a vybrať vhodné prípravky na ochranu viniča.
Výsadba viniča na jeseň pre skorú úrodu
Výsadba viniča na jeseň má mnoho výhod. Umožňuje rastline prirodzené otužovanie počas jesene a zimy, čo vedie k jej zosilneniu a rýchlejšiemu rastu na jar. Skorý štart rastline umožňuje už v prvej sezóne vytvárať silné výhony, ktoré sa stanú základom pre budúcoročný viničový ker. Pri výbere viniča je vhodné zvoliť odrody vhodné pre dané podnebné pásmo a vysadiť naraz 3-4 rôzne odrody pre budúce rozmnožovanie.
Výber miesta na výsadbu
Vinič by sa mal sadiť vo vzdialenosti najmenej 3 - 5 metrov od stromov, aby sa s nimi nemusel deliť o živnú pôdu. Vyhýbajte sa slaným a mokrým pôdam s nepriepustnou spodinou. Vinič je možné sadiť aj popri stenách domu, plota, pergoly alebo pri chodníku s opornou konštrukciou. Vinič pestovaný pri stene dozrieva skôr, pretože stena ho chráni pred vetrom a odráža slnečné lúče.
Príprava jamy na výsadbu
Pre dospelý vinič s dlhými koreňmi by mala byť výsadbová jama hlboká asi 60 cm a s priemerom 80 cm. Namiesto obyčajnej zeminy sa odporúča použiť výživný substrát zmiešaním 3 dielov úrodnej pôdy, 1 dielu kompostu, 50-60 g fosforečného hnojiva a 40 g draselnej soli.
Spôsob výsadby a rez po výsadbe
Pred výsadbou sa korene prostokorenné sadenice odporúča na niekoľko hodín ponoriť do vody. Po výsadbe viniča na jeseň do voľnej pôdy je možné sadenice skrátiť a ponechať 2-3 očká, z ktorých v nasledujúcej sezóne vypučia výhony. Rez sa však odporúča odložiť na jar, keď bude možné posúdiť stav rastliny podľa počtu a intenzity rastu nových výhonov.
Starostlivosť o vinič na jeseň a zazimovanie
Počas jesene, pokiaľ pôda udržuje plusové teploty, korene ďalej rastú a hrozno dozrieva. Starostlivosť spočíva v udržiavaní mierne vlhkej pôdy a jej prekyprení po každom zalievaní, aby sa zabránilo tvorbe povrchovej kôrky.
Pri tuhých zimách môže mráz poškodiť púčiky a korene. Preto je vhodné sadenicu na konci jesene prikryť. V suchom počasí, keď už lístie opadalo a teploty sa pohybujú okolo nuly, sa k sadenici nahrnie kopček zo zeme a vyviaže sa k opore pre ľahšiu identifikáciu na jar.