Pestovanie cibule a príbuzných druhov: Postupy a starostlivosť

V tomto článku sa dozviete všetko o pestovaní cibuľových zelenín vrátane cibule kuchynskej, póru, cesnaku, pažítky, zimnej cibule a šalotky. Cibuľa je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára v zemi sukňovitú, guľatú alebo plocho guľatú cibuľu. Na spodku má podcibulie, z ktorého vyrastajú dužinaté korienky. Listy sú trubicovité. V druhom roku vyrastá z trsu listov dutá byľ s guľatým okolíkom belavých kvietkov. Plod je tobolka, ktorá obsahuje čierne hranaté semená.

Cibuľa kuchynská (Allium cepa) je základnou surovinou v kuchyniach po celom svete, ktorá dodáva chuť mnohým jedlám a zároveň pôsobí ako prírodný liek na rôzne neduhy. Táto dvojročná až vytrvalá rastlina z čeľade amarylkovitých, kam patria aj cesnak či pažítka, sa v záhradách bežne pestuje ako jednoročná plodina. Na spodnom konci dutého stebla sa vytvára charakteristická dužinatá cibuľa s vrstvami, zatiaľ čo listy sú jednoduché a priliehajú k stonke. Hoci presné miesto pôvodu cibule nie je známe, predpokladá sa, že pochádza zo strednej Ázie. Vďaka svojej univerzálnosti a liečivým účinkom sa pestuje po celom svete už stáročia.

Odrody cibule a ich charakteristika

Cibuľa kuchynská je dostupná v rôznych druhoch a farbách, ktoré sa líšia nielen chuťou, ale aj spôsobom použitia. Existuje mnoho odrôd cibule, ktoré sa líšia chuťou, farbou, veľkosťou a dobou zberu.

Bežné typy cibule:

• Žltá cibuľa: Najbežnejší druh cibule, ktorý sa využíva takmer vo všetkých receptoch. Má jemne sladkú chuť a po varení sa stáva ešte sladšou. Pri príprave na studeno sa ju snažte pokrájať na čo najdrobnejšie kúsky, aby nebola priveľmi silná. Klasická žltá má spomedzi všetkých druhov cibúľ najpevnejšiu šupku. Chuťovo je výraznejšia ako červená, ale jemnejšia ako biela.
• Biela cibuľa: Tento druh cibule má jemnejšiu a miernejšiu chuť v porovnaní so žltou cibuľou. Jej využitie je úplne rovnaké ako v prípade žltej. Môžete ju dať v podstate do akéhokoľvek jedla. Jej preferencia sa týka iba chuti, pretože biela je trošku ostrejšia, až pikantná.
• Červená cibuľa: Svojou fialovou farbou je ideálna do šalátov a na priamu konzumáciu. Pri varení sa často využíva kvôli farbe, pretože jedlu dodáva krajšiu textúru. Veľmi dobrá je v talianskom rizote, polievkach a využijete ju tiež v šalátoch. Pri príprave na studeno sa ju snažte pokrájať na čo najdrobnejšie kúsky, aby nebola priveľmi silná.
• Jarná cibuľka: Táto mladá cibuľa má jemnejšiu chuť a jemnejšiu štruktúru. Používa sa najmä do šalátov, polievok a ako ozdoba. Nejde o samostatný druh, ale o označenie mladej cibule s jemnejšou chuťou a štruktúrou, často používanej do šalátov, polievok a na ozdobu. Chuťovo je jemnejšia a ľahšie stráviteľná ako ostatné druhy. Obsahuje minimum kalórií a preto je vhodná pri diéte alebo detoxe. Pestovanie jarnej cibuľky je v podstate rovnaké ako u klasiky.
• Šalotka: Menšia cibuľka, ktorá má jemnú, sladkú chuť a je často používaná v gurmánskej kuchyni. Kedysi považovaná za samostatný druh, dnes je klasifikovaná ako variant cibule kuchynskej. Oproti klasickej cibuli je menšia, podlhovastá a nemá tak intenzívnu chuť. Preto sa hodí najmä do jemných jedál, kde nechcete, aby bola tak výrazná.
• Cibuľa zimná: Najviac sa pestuje v Ázii.
• Perlovka: Obľúbenou pochúťkou je sterilizovaná cibuľa. Nesprávne sa hovorí, že sa na to používajú mladé drobné plody žltej. V skutočnosti ide o špeciálnu odrodu - perlovku.

Všetky tieto typy však patria pod druh Allium cepa.

Príprava pôdy a výsadba

Cibuľa vyžaduje slnečnú a teplú polohu. Mladé rastlinky nie sú citlivé na chlad a vlhko, no dospelá cibuľa vo vlhku zle vyzrieva. Vyžaduje stredne ťažké pôdy a neznáša kyslú reakciu pôdy. Cibuľu zaraďujeme do druhej trate. Pôda by mala byť ľahká, hlinitopiesočnatá, dobre priepustná, zásobená živinami a s pH 6,0 až 7,0. Cibuľa citlivo reaguje na pôdu a neznáša burinu. Je dôležité pôdu pravidelne okopávať a udržiavať ju kyprú. V ťažkej a mokrej ílovitej zemi cibuľa trpí. Pred výsadbou cibule je nevyhnutné dôkladne pripraviť záhon. Pôda by mala byť bez buriny, kyprá, vlhká a obohatená kompostom. Na jeseň záhon zryjte a zapracujte dobre rozložený kompost. Pred výsadbou na jar pôdu prekyprite a urovnajte. Vyhnite sa čerstvému hnoju, ten zvyšuje riziko hubových chorôb a podporuje rast buriny. Pôda by mala byť neutrálna až mierne zásaditá (pH 6-7). Ak je pôda kyslá, môžete ju vápniť dolomitickým vápencom na jeseň pred výsadbou.

Výsadba zo semien

Semená cibule sa vysievajú do riadkov s odstupom približne 20-25 cm. Hĺbka výsevu by mala byť len 2-3 cm, pretože semená sú drobné. Po vzídení je dôležité rastliny vyjednotiť, aby si vzájomne nekonkurovali. Semená do záhona vysievame v prvej polovici marca až začiatkom apríla, pričom je potrebné dbať na to, aby sa nepoužívala zamrznutá pôda. Na 1 m² sa vysieva 0,6 - 1 g semena. Semeno môžeme namáčať alebo jarovizovať. Sejeme plytko a po sejbe ľahko povalcujeme. Hneď po vzídení značkovacej rastliny plečkujeme. Celkovo plečkujeme tri až štyrikrát. Vzídené rastliny dvakrát pretrhávame: prvý raz na 3 cm, druhý raz asi o 6 - 8 týždňov po vyklíčení na 10 - 12 cm. Vytrhané cibuľky už môžeme zúžitkovať.

Výsadba zo sadzačky

Sadzačky sú malé predpestované cibuľky, ktoré predstavujú jednoduchší a rýchlejší spôsob získania úrody. Ich sadenie je ideálne na jar, keď sa pôda dostatočne zohreje. Sadzačky sa vysádzajú do riadkov s rozostupmi asi 8-10 cm. Pred výsadbou je vhodné sadzačky "otužiť" ich umiestnením na chladnejšie miesto. Pri výsadbe sa sadzačky umiestňujú koreňmi nadol, pričom ich vrcholky by mali mierne vytŕčať nad úroveň zeminy alebo byť tesne pod povrchom. Pri jesennej výsadbe je hĺbka o niečo väčšia, približne 7 cm, aby pôda pôsobila ako prirodzená izolácia proti mrazu. Sadzačku pestujeme na ľahších, vyčerpaných pozemkoch. Vysievame v apríli až máji alebo od septembra do novembra, nepretrhávame a cibuľu nevyťahujeme, len plejeme.

Kedy sadiť cibuľu: Jar vs. Jeseň

Možnosť výsadby cibule existuje na jar aj na jeseň, pričom obe metódy majú svoje špecifické výhody.

Jarná výsadba

Jarná výsadba je tradičnejšia a menej riziková voči mrazom. Semená cibule môžete vysievať už koncom februára, najneskôr však v polovici apríla. Sadzačky sú na chlad citlivejšie, preto je ich výsadba vhodná najskôr koncom marca, keď pôda už nie je zamrznutá. Pri jarnom sadení sa odporúča dodržiavať rozostupy riadkov 20-25 cm a hĺbku výsevu semien 2-3 cm, resp. sadzačky do hĺbky, kde jej špička jemne trčí zo zeme. Cibuľu zo sadzačky vysádzajte na jar, zvyčajne v apríli, keď pôda dosiahne teplotu okolo 10 °C. Semená do záhona vysievame v prvej polovici marca až začiatkom apríla, pričom je potrebné dbať na to, aby sa nepoužívala zamrznutá pôda. Pred sejbou pomiešame so semenom značkovaciu rastlinu, najlepšie šalát alebo reďkovku.

Výhody jarnej výsadby:

• Minimálne riziko vymrznutia.
• Jednoduchšie načasovanie.
• Široká ponuka odrôd sadzačiek.
• Cibuľa z jarnej výsadby je často vhodnejšia na dlhodobé skladovanie.

Jesenná výsadba

Jesenná výsadba sa stáva čoraz populárnejšou, pretože prináša skoršiu úrodu a často aj väčšie hlávky. Ideálnym termínom na jesennú výsadbu je október, v teplejších oblastiach až do začiatku novembra. Pre jesennú výsadbu je nevyhnutné zvoliť ozimné odrody, ktoré sú vyšľachtené na vysokú mrazuvzdornosť. Bežné jarné odrody by v pôde cez zimu často zhnili alebo zamrzli. Pri jesenné výsadbe je dôležité, aby cibuľa do príchodu silných mrazov dostatočne zakorenila, ale aby vňať nezačala výrazne rásť nad zemou. Hĺbka výsadby by mala byť 8-10 cm pre lepšiu izoláciu proti mrazu. Na jeseň zasadené cibule je vhodné na zimu prikryť netkanou textíliou, čečinou, slamou či suchým lístím, aby sa stabilizovala teplota pôdy a ochránili cibule pred hlbokým premrznutím.

Výhody jesennej výsadby:

• Skoršia úroda, často o niekoľko týždňov skôr.
• Využitie zimnej a skorojesennej vlahy.
• Rastliny na jar štartujú s náskokom, čo sa prejaví na väčších cibuliach.
• Vyššia odolnosť a výraznejšia chuť.
• Rozloženie záhradných prác.

Starostlivosť počas vegetácie

Cibuľa potrebuje dostatočne presvetlený záhon, avšak je potrebné vyhnúť sa celodennému priamemu slnku. Ideálne sú otvorené polohy s dobrou cirkuláciou vzduchu, pretože v uzavretých miestach cibuľa často trpí plesňovými ochoreniami. Cibuľa nemá rada zaburinenie, preto je dôležité pravidelné pletie a plytké kyprenie pôdy. Koreňový systém je plytký, preto sa vyhnite hlbokému okopávaniu.

Zálievka a hnojenie

Pravidelné zalievanie je dôležité najmä v suchých obdobiach. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nie premočená, pretože nadmerná vlhkosť môže spôsobiť hnilobu koreňov. Najintenzívnejšie zalievame cibuľu po výsadbe a pri raste prvých listov. Následne je potrebné závlahu regulovať, aby sme predišli napadnutiu plesňami. V prípade cesnaku zalievame len v jarných mesiacoch alebo počas príliš dlhého sucha. Cesnak potrebuje minimum vlahy, preto ho nemusíme príliš zalievať.

Cibuľa je plodina druhej trate a priame hnojenie čerstvým maštaľným hnojom jej škodí, zvyšuje riziko hniloby a láka škodcov. Namiesto toho je vhodné použiť kvalitný kompost alebo organické hnojivo. Pri vyživovaní cibule sa neodporúča používanie dusíkatých hnojív, najmä v neskoršej fáze rastu. Príliš veľa dusíka môže spôsobiť pomalšie dozrievanie, kratšiu trvanlivosť plodov a bujný listový porast na úkor rastu cibuliek. Na začiatku rastu potrebuje cibuľa vyvážené hnojivo NPK. Neskôr v sezóne sa odporúčajú hnojivá bohaté na draslík a fosfor, ktoré podporujú zdravý rast cibuliek a ich vyzrievanie. Hnojenie sa odporúča v troch cykloch: pri dvoch listoch, dva týždne po prvom hnojení a naposledy koncom júna. V pôdach chudobných na vápno aplikujeme na jeseň 250 g haseného vápna na 1 m² a pohnojíme 40 g Thomasovej múčky na 1 m². Pri hlbokej orbe dávame na 1 m² 40 g Thomasovej múčky, 30 g 40% draselnej soli a 30 g síranu amónneho.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Cibuľa môže byť napadnutá rôznymi chorobami a škodcami, preto je dôležité venovať pozornosť prevencii. Ako prevencia pred plesňou cibuľovou a ďalšími chorobami sa neodporúča pestovať na rovnakom mieste cibuľu, cesnak, pór či pažítku častejšie ako raz za päť rokov. Dodržiavanie osevného postupu je kľúčové.

Choroby

• Pleseň cibuľová (peronospóra cibule): Najvážnejšia choroba, ktorá sa prejavuje žltkastými, sivohnedými škvrnami na listoch a kvetných stvoloch. Znižuje úrodu a skladovateľnosť. Prevenciou je dodržiavanie osevného postupu a pravidelné 10-14-dňové postreky (s použitím zmáčadla).
• Antraknóza cibule: Hubovité ochorenie charakteristické čiernymi fľakmi na plodoch, ktoré sa odhalí až vo fáze skladovania.

Škodcovia

• Slimáky a slizniaky: Obľubujú vlhké a tienisté miesta.
• Háďatko: Larvy prezimujú v pôde a prenikajú do mladých rastlín, kde sa živia ich šťavou.
• Kvetárka cibuľová: Muška, ktorej larvy vyžierajú vnútro cibule. Najlepšou ochranou je prikrytie záhonu ihneď po výsadbe bielou netkanou textíliou.
• Fúzavka cesnaková: Muška, ktorej larvy poškodzujú rastliny cesnaku. Rastliny postupne žltnú, listy sa deformujú, a ako prvý odumiera najmladší list.
• Mínerka pórová: Drobná muška. Postrek treba urobiť na začiatku liahnutia lariev. Keď sa larvy vyliahnu - postrek je zbytočný. Poškodené rastliny je potrebné odstrániť a zlikvidovať.
• Kvetárka cibuľová: Je to malá mucha, ktorá v máji vyletuje a kladie vajíčka v blízkosti cibuľovín. Larvy ničia mladé rastliny, pri starších rastlinách hnije cibuľa. Larvy požierajú jej vnútro.
• Háďatko zhubné: Larvy prezimujú v pôde. Na jar vnikajú do mladých rastlín, kde sa živia bunkovými šťavami. Samičky kladú do rastlín vajíčka, z ktorých sa po 5 - 7 dňoch liahnu larvy. Poškodené rastliny je potrebné odstrániť a zlikvidovať. Dôležité je pred výsadbou dezinfikovať pôdu bakteriálnym produktom.
• Krytonos cibuľový: Prezimujúci chrobák. Na jar požiera listy a následne znáša vajíčka. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré požierajú vnútro listov. Larvy škodia hlavne v máji a júni. Poškodené rastliny je potrebné odstrániť a zlikvidovať.
• Molička cesnaková: Húsenice vyžierajú v listoch chodbičky od špičky listov až po srdiečko. Postrek treba urobiť v čase liahnutia lariev.

Aj rastlinka askamietnica rozložitá dokáže účinne bojovať proti hádatkám. Boroil BIO je listové hnojivo určené na optimalizáciu výživy rastlín bórom. Zvyšuje odolnosť rastlín proti škodcom a hubovým chorobám.

Zber a skladovanie

Zrelú cibuľu spoznáme podľa zaschnutej vňate, ktorá začne žltnúť a poliehať. Keď je vňať úplne suchá, cibuľa je pripravená na zber. Najskôr sa zberá cibuľa vysadená na jeseň (máj až jún), potom cibuľa z jarnej výsadby (koniec júla až september). Cibuľu z priamej sejby zberáme koncom augusta a v septembri; cibuľu z priesad zberáme v polovici augusta. Sadzačkovú cibuľu zberáme najskôr, už v júli. Zberová zrelosť sa pozná podľa pevnosti cibule, typického zafarbenia šupky a vädnutia či zožltnutia vňate.

Po zbere je dôležité cibuľu nechať na záhone 7-10 dní presušiť na slnku (v suchom a slnečnom počasí). Následne sa odstráni vňať, očistí sa a pripraví na uskladnenie. Vňať, ak je dobre usušená, sa dá použiť na viazanie cibule do zväzkov. Cibuľu skladujeme na suchom, chladnom (ale bezmrazej) a tmavom mieste, ideálne pri teplote okolo 4-10 °C. Pre dlhodobé skladovanie je vhodnejšia cibuľa vypestovaná zo semena. Po zbere je potrebné vytriediť všetky poškodené cibule, ktoré nie sú vhodné na dlhšie skladovanie.

Cibuľu zalievajte pravidelne, najmä v suchých obdobiach, ale dbajte na to, aby pôda nebola premočená. Cibuľu skladujte na suchom a chladnom mieste, najlepšie pri teplote okolo 4-10 °C. Nechajte ju dobre preschnúť po zbere, aby sa predĺžila jej trvanlivosť.

Partnerské pestovanie

Niektoré plodiny dokážu pri pestovaní v blízkosti cibule vzájomne benefitovať. Medzi ideálnych spoločníkov cibule patria: Mrkva, Petržlen, Paštrnák, Červená repa, Uhorky, Kôpor, Hlávkový šalát. Naopak, cibuľu nie je vhodné sadiť blízko kalerábu, hrachu a fazule.

Pestovanie iných druhov Allium

Pór (Allium ampeloprasum L. subsp. porrum)

Je to otužilá dvojročná zelenina. V zemi má vajcovitú až podlhovastú cibuľu, pokrytú striebristými šupinkami. Z cibule vyrastá oblá byľ, ktorá je naspodku obalená dlhými listovými pošvami. Listy sú ploché, podlhovasté, kopijovité. Kvetná os vyrastá v druhom roku. Na vrchole má okolík belavých alebo ružovkastých kvetov. Plod je tobolka so semenami tvarom a vlastnosťami podobnými semenám cibule. Pór nie je náročný na pôdu ani polohu. Je mrazuvzdorný, znáša aj vlhkejšie pôdy, ale potrebuje dostatok humusu a živín. Môže byť zaradený do prvej pestovateľskej trate. Na jeseň hnojíme bežnou dávkou maštaľného hnoja a pozemok zorieme. Pór môžeme pestovať dvoma spôsobmi: buď ho vysejeme priamo na pole, alebo sadíme predpestované priesady. Pre veľkoplošné pestovanie sa hodí priama sejba. Sejeme koncom marca až začiatkom apríla do riadkov vzdialených 40 cm. Na 1 m² vysievame 0,8 - 1 g osiva. Aby sme zabránili hustej a nerovnomernej sejbe, pridávame k osivu preosiaty piesok alebo hrubozrnný materiál; niekedy aj špenátové či šalátové semeno. Veľmi dobre účinkuje časté okopávanie na vzdialenosť asi 10 - 12 cm. Pór môžeme zberať aj cez zimu až do jari. Vykopávame ho väčšinou ručne rýľom, vonkajšie listy odstránime. Pri čistení korene skrátime.

Cesnak (Allium sativum L.)

Je to trváca zelenina, ktorá má v zemi cibuľu zloženú z niekoľkých jednoduchých cibuliek - strúčikov. Listy sú ploché, stužkovité. Celá rastlina, hlavne však cibuľa, obsahuje štipľavú cesnakovú silicu.

• Cesnak biely: S bielymi sukničkami obaľujúcimi zloženú cibuľu. Tento cesnak nekvitne. Listy má úzke, dlhšie a silno osrienené. Je prispôsobený suchším podmienkam.
• Cesnak fialový: Listy má kratšie, ale širšie a menej osrienené. Tvorí kvetné osi s okolíkmi kvietkov, ktoré kvitnú len zriedkavo. Miesto nich sa tvoria v súkvetí malé pacibuľky, ktoré sa môžu použiť na množenie. Cibule sú väčšie s ťažšími strúčikmi, obalené modrofialovými sukničkami.

Zrelosť sa určuje, keď spodné listy začnú žltnúť. Cesnak potrebuje ľahšie, humózne, kypré a výhrevné hlinitopiesočnaté pôdy v starej hnojivej sile. Neznáša hnojenie čerstvým maštaľným hnojom. Poloha má byť chránená a slnečná. V ťažkých a zamokrených pôdach sa cesnaku nedarí. Cesnak nesmieme prehnojovať dusíkom, pretože to negatívne ovplyvňuje jeho kvalitu a trvácnosť. Potrebuje dostatok draslíka a vápnika. Vápnime k predplodine. Pri hlbokej orbe dávame na 1 m² 40 g Thomasovej múčky, 30 g 40% draselnej soli a 30 g síranu amónneho. Najlepšie je sadiť v septembri až októbri alebo skoro na jar do riadkov vzdialených 30 cm a strúčiky v nich na 10 - 15 cm. Strúčiky sadíme 4 - 5 cm hlboko, podobne ako cibuľu sadzačku. Na 1 m² potrebujeme 50 - 80 g strúčikov, t. j. asi 30 kusov. Závisí to od priemernej veľkosti a odrody. Jarné sadenie, aj keď skoré, nie je také spoľahlivé a úroda býva menšia. Prezimovanie mrazuvzdorných strúčikov v pôde je istejšie než uskladňovanie. Ošetrovanie spočíva v niekoľkonásobnej okopávke a plečkovaní. Pri zbere dbáme na určenie správnej zrelosti cibúľ. Rastliny nenechávame v zemi príliš dlho, aby sa cibule ľahko vyberali. Z jesenného sadenia zberáme koncom júna až v júli, z jarného v auguste.

Pažítka (Allium schoenoprasum L.)

Pažítka tvorí husté trsy rúrkovitých tmavozelených listov. V druhom roku po vysadení vyrastajú kvetné osi s okolíkmi bledoružových až fialkastých kvietkov. Najlepšie sa darí v ľahkej, hlinitopiesočnatej pôde; poloha nerozhoduje. Pestujeme ju v druhej trati; na jeseň hnojíme primerane 150 - 200 g haseného vápna na 1 m² a na jar pred vysádzaním 40 g superfosfátu, 30 g draselnej soli a 20 - 30 g liadku na 1 m². Pôdu pripravujeme podobne ako pod cibuľu. Na väčších plochách pestujeme pažítku len na rýchlenie, na ktoré sa najlepšie hodí dvojročná pažítka. V prvom roku ju sejeme v apríli do riadkov vzdialených 30 cm. Získané priesady sadíme v nasledujúcom roku vo zväzkoch do sponu 50 × 20 cm a v zime ju rýchlime. Ako jednoročnú ju pestujeme tak, že v marci sejeme do pareniska, v máji sadíme na pozemok a na jeseň je pripravená na rýchlenie.

Cibuľa zimná (Allium fistulosum)

Pochádza z planého druhu rastúceho na Sibíri v Altaji. Vytvára trsy valcovitých polocibúľ s bočnými cibuľkami. Je mrazuvzdorná a nenáročná na pôdu; môže zostať na jednom mieste aj niekoľko rokov. Poskytuje od jari do zimy vňať s chuťou podobnou póru. Cibuľky čiastočne nahrádzajú kuchynskú cibuľu.

Šalotka (Allium ascalonicum Str.)

Je trváca rastlina podobná silnejšej pažítke. Vytvára menšie vajcovité až guľovité cibuľky, zložené z 3 až 10 menších cibuliek činkovitého tvaru. Zhluky cibuliek sú voľnejšie ako u cesnaku. Rozmnožuje sa ľahko, vegetatívne. U nás nekvitne. Má jemnú chuť a je veľmi cenná v kuchyni. Darí sa v podobných pôdach ako cibuľa kuchynská a má rovnaké nároky na hnojenie. Je úplne mrazuvzdorná. Vysádzame ju na jar v marci alebo na jeseň, najneskôr v októbri. Sadíme do 5 cm hlbokých brázdičiek vzdialených 30 cm a v nich na 8 - 10 cm. Na 1 m² potrebujeme asi 50 - 60 g cibuliek. Z jesenného sadenia zberáme už v júni, z jarného v auguste. Keď vňať zožltne, vykopávame ju rýľom a necháme obschnúť.

Cibuľa v kuchyni a pre zdravie

Cibuľa je jednou z najpoužívanejších plodín v kuchyni po celom svete. Pridáva sa do základu väčšiny jedál, ktorým vďaka tomu dodáva lepšiu chuť. Cibuľa dáva výbornú chuť polievkam. Dokonca ak robíte vývar, pridajte jednu neočistenú. Vďaka tomu bude mať krajšiu farbu a lepšiu chuť. Keď robíte základ a je to v danom jedle možné, použite vždy maslo. Ich spojenie totiž predstavuje jednu z najlepších kombinácií, ktorá ovplyvní finálne jedlo. Ak robíte pomaly dusené jedlo, prihoďte ku nemu aj cibuľu, ktorá skvele doladí omáčku. Na záver ju môžete vybrať von, nemusíte ju do nej rozmixovať. Počas restovania dávajte pozor, pretože keď vám zhorí, jedlo dostane horkastú príchuť.

Cibuľa má aj významné zdravotné benefity. Podľa viacerých štúdií má protirakovinové účinky, takže spolu so zdravým životným štýlom môže slúžiť ako dobrá prevencia. Sirup z cibule a medu pomáha pri chorobách dýchacích ciest. Taktiež lieči zápal, je výborná pri uštipnutí osou či včelou. Zlepšuje kvalitu vlasov a nechtov a posilňuje kosti.

Na cibuľu by si mali dávať pozor ľudia s problémami so žlčníkom, pre ktorých môže byť ťažšie stráviteľná. Pri nich použite pár trikov. V prvom rade je dobré uvariť ju úplne do mäkka, pretože tak sa bude rozpadávať a zanikne. Taktiež je vhodným trikom pokrájať ju na čo najmenšie kúsočky.

tags: #cibula #chocholatka #pestovanie