Pestovanie a komplexné využitie šalotky

Hoci vyzerá a chutí skoro ako cibuľa, šalotka nie je bežná cibuľa. Tento druh zeleniny je len príbuzným druhom cibuli, no s vlastnými špecifickými vlastnosťami. Šalotka býva obľúbenou pestovanou plodinou aj vďaka svojej nenáročnosti na pestovanie, výborným chuťovým a nutričným hodnotám a aj dobrej skladovateľnosti. Mnohí si bez nej nevedia predstaviť varenie a majú ju posadenú vo svojej záhrade. Ak vás trápi len otázka, či je šalotka cibuľa alebo nie, už nemusí - šalotka naozaj nie je cibuľa. I keď rovnako ako cibuľa patrí do rodiny rastlín z rodu „Allium“ - podobne ako cesnak, pór či pažítka.

Čo je šalotka? Botanika, pôvod a charakteristika

Šalotka (po latinsky Allium ascalonicum) bola v minulosti považovaná len za formu cibule kuchynskej, od ktorej sa líši tým, že vytvára viac cibuliek. Dnes sa v botanickej klasifikácii zaradzuje ako poddruh cibule (Allium cepa var. aggregatum), niekde sa ešte stále uvádza ako samostatný druh (Allium ascalonicum, respektíve Allium salota). Je to vytrvalá rastlina s podlhovastou vajcovitou cibuľou, ktorá sa nerozpadá a vytvára početné vedľajšie cibuľky. Šalotka je dvojročný až trváci druh, ktorý sa dlhý čas rozmnožoval výhradne vegetatívne, teda dcérskymi cibuľkami.

Šalotka pravdepodobne pochádza z oblasti Stredomoria a pestovala sa v Malej a Prednej Ázii, kde sa považovala za posvätnú rastlinu. Názov šalotky je pravdepodobne odvodený od mesta Ascalonu, dnes ležiaceho v Izraeli. Na západ sa začala šíriť až v 17. storočí. Je známa a vyhľadávaná najmä pre svoje jemné a mierne sladké chuťové vlastnosti, čo ju odlišuje od jej robustnejších príbuzných.

Morfologické vlastnosti

Šalotky majú menšie, šikmé hlavičky (známe sú však aj jej „guľaté“ odrody), ktoré sú často rozdelené do viacerých segmentov v jednej šupke (3-6), čo je hlavný morfologický rozdiel oproti klasickým cibuliam, ktoré spravidla tvoria jednu veľkú hlavu. Šalotka nerastie tak, ako cibuľa kuchynská (teda, že po zasadení sadzačky zberáte jednu veľkú cibuľu), ale vytvorí akoby zhluk (hniezdo) viacerých cibuliek. Sfarbenie vonkajších sukníc závisí od odrody, môže byť žlté alebo červenkasté až dofialova. Odrody šalotky s jemnejšími listami majú spravidla vretenovité cibule, tie s hrubšou vňaťou sú skôr guľatejšie alebo sploštené. Konzumuje sa cibuľka, ale môžeme použiť aj vňať.

Šalotka vs. cibuľa: Kľúčové rozdiely

Kým šalotky a cibule majú niekoľko významných rozdielov, obidve rastú väčšinou rovnakým spôsobom. Šalotka a cibuľa sú síce príbuzné rastliny, no majú svoje špecifické vlastnosti, ktoré ovplyvňujú ich použitie v kuchyni aj zdravotné benefity. Tu sú najväčšie rozdiely:

• Jemnejšia chuť: Šalotky sú známe svojou jemnejšou, sladšou a menej štipľavou chuťou oproti klasickým cibuliam. Aj preto sa s obľubou využíva na prípravu šalátov či nátierok bez tepelnej prípravy. Zato klasická cibuľa sa vďaka silnejšej chuti hodí skôr do varených jedál.
• Štruktúra: Šalotka má jemnejšiu a vrstvenú štruktúru, ktorá sa ľahko rozpadá pri varení.
• Koncentrovanejší zdroj prospešných látok: Šalotka toho obsahuje viac ako bežná cibuľa. Má viac vlákniny a bielkovín a je aj koncentrovanejším zdrojom viacerých bioaktívnych látok ako sú vitamíny a minerály (vápnik, železo, horčík, fosfor, draslík, zinok, meď, kyselina listová, vitamíny skupiny B, vitamín A a C). Okrem toho samozrejme nechýba alicín, látka zodpovedná za jej „cibuľovo“ výraznú chuť a vôňu, alebo aj rastlinný flavonoid kvercetín.
• Odolnosť: Šalotka je pri pestovaní odolnejšia ako cibuľa, takže sa s ňou môžeme stretnúť v záhradkách aj v chladnejších oblastiach a vo vyšších polohách.
• Dlhodobá skladovateľnosť: Šalotka je na skladovanie lepšia ako klasická cibuľa, pretože má priaznivejší obsah sušiny či pevnejšiu šupku. A v neposlednom rade je aj menšia, takže prípadnej hnilobe „neposkytuje toľko miesta“ na jej vznik. Nie je ničím výnimočným, že vydržala aj dva roky bez toho, aby vypučala.
• Väčšia úrodnosť: Šalotka z jedinej zasadenej cibuľky na jar vypustí 5 až 15 nových, ktoré najprv rastú spolu v jednej šupke a po jej rozpade ďalej pokračujú v rámci spoločného „podpučia“.

Výber medzi šalotkou a cibuľou závisí od požadovanej chuti, textúry a typu jedla.

Obľúbené odrody šalotky

Tradične sa šalotka rozmnožovala vegetatívne, teda dcérskymi cibuľkami. Veľkým prielomom pre záhradkárov je dnes už dostupné osivo (semená) šalotky. Podľa zeleninára Ing. Petra Gajdoština sa sejú na jar podobne ako cibuľa kuchynská a do neskorého leta vám vyrastú stredne veľké, nedelené cibule šalotky. Pestovateľ, ale, upozorňuje, aby ste sa v ďalšom roku nepokúšali vysádzať drobné cibuľky ako sadzačku. Tu sú tri najobľúbenejšie odrody:

• Red Sun (červená): Z červených šalotiek je najvyhľadávanejšia odroda Red Sun. Cibule tejto pôvodne holandskej odrody majú typicky tvrdšiu tmavočervenú šupku a ostrejšiu chuť. Z pestovateľského hľadiska sa u nej oceňuje stredne skorá úrodnosť a vysoký výnos. Je však vhodná iba na krátkodobé skladovanie.
• Golden Gourmet (žltá): Obľúbenou žltou odrodou je šalotka Golden Gourmet. Má zase typicky žlté cibuľky. Je veľmi dobre trváca, takže sa dá zasadiť aj na jeseň s plnou úrodnosťou v nasledujúcom roku. Je odolná voči chorobám a škodcom a záhradkárovi dokáže poskytnúť vysoký výnos (na vysadených 0,5 kg cibuliek vychádza až 18-20 kg).
• Zébrune (banánová): Stretnúť sa môžete aj so Šalotkou banánovou, alias Zebrune, ktorá je typická svojim predĺženým podlhovastým tvarom, pripomínajúcim banán. Červená odroda je veľmi jemná a sladká zároveň. Ideálna na dlhodobé skladovanie.

Ďalšie odrody rozmnožujúce sa semenami sú napríklad žltá odroda ‘Ambition F1’ a červené ‘Prisma F1’ a ‘Camelot F1’.

Pestovanie šalotky: Podrobný návod

Šalotka je pomerne nenáročná zelenina na pestovanie, ktorá sa dá pestovať po celom svete, bez ohľadu na zemepisnú šírku. Samotné pestovanie je v podstate rovnaké ako pri „normálnej“ cibuli.

Výber stanovišťa a pôdy

Šalotka potrebuje veľa slnka, ideálne 6 až 8 hodín slnečného žiarenia denne. Vyžaduje dobre odvodnenú, úrodnú, teplejšiu hlinitú pôdu s dostatkom živín, ideálne s pH 5,5 - 7,5. Vyberte jej miesto najlepšie po strukovinách alebo zemiakoch - pôda musí byť v starej sile. To znamená, že hnojenie organickými hnojivami (napríklad maštaľným hnojom) sa v takomto prípade neodporúča. Na menej úrodných plochách môžete použiť malé dávky minerálnych hnojív so zvýšeným obsahom draslíka. Pôda by mala byť dobre pripravená a bez buriny.

Termíny a spôsoby výsadby

Šalotka sa môže sadiť zo semien alebo zo strúčikov (sadeníc). Strúčiky sú bežnejšie, pretože sú jednoduchšie a rýchlejšie. Šalotka sa môže sadiť aj na jeseň alebo na jar. Ak ju pestujete zo semien, zasaďte ich do malých nádobiek v interiéri približne 10 týždňov pred očakávaným dátumom posledných mrazov. Keď budú dostatočne silné, presuňte ich na stále miesto vonku.

• Jarná výsadba: Vysádza sa koncom februára až do polovice marca - podľa počasia (aby dobre využila zimnú vlahu). Pri sadení z nezrelých cibuliek (sadeníc) rovno vonku na stále miesto sa uistite, že už nemrzne.
• Jesenná výsadba: Druhým vhodným termínom je začiatok až polovica októbra, kedy na hriadke prezimuje. Cibuľky saďte do hĺbky 6 až 10 cm, vďaka čomu ich nepoškodí ani silnejší mráz. Získate skoršiu úrodu, no ak by ste ju chceli ešte prirýchliť, na jar (koncom marca) hriadku na noc prekrývajte fóliovým tunelom, alebo aspoň bielou netkanou textíliou.

Pravidlá výsadby

Pri výsadbe treba dbať, aby jednotlivé strúčky šalotky boli od seba vzdialené približne 10 až 15 cm a asi 5 cm hlboko v pôde. Niektoré zdroje odporúčajú rozostup približne 15 - 20 cm medzi sadeničkami a umiestniť ich do riadkov od seba vzdialených 30 - 45 cm. Cibuľky zatlačte asi 2 cm do pôdy tak, aby špička - najtenšia časť trčala nad povrchom. Ak je to možné, na sadenie si vyberte väčšie strúčky. Po zasadení cibuľky potrebujú aspoň 1 mesiac chladu s teplotami medzi 0 °C a 10 °C, potom im vyhovuje teplota pôdy až do 30 °C. Šalotka znesie mráz do -10 °C a sucho znáša dobre.

Starostlivosť počas rastu

• Mulčovanie: Mulčovať by záhradkári mali aj na jar, a to v tom prípade, ak sadia celkom na začiatku sezóny.
• Závlaha: Na závlahu nie je náročná, polievajte len počas dlhšieho obdobia sucha. Pravidelne zalievajte, no uistite sa, že pôdu nepremočíte.
• Burina: Počas vegetácie sa záhon zbavuje buriny.
• Hnojenie: Šalotka nepotrebuje hnojivo, no na jar môžete pôde dodať živiny kompostom.
• Ochrana pred vtákmi: Po vysadení ju prikryte králičím pletivom, aby ste sa vyhli vyzobávaniu cibuliek vtáctvom.
• Odstraňovanie kvetov: Keď šalotka začne kvitnúť, kvety a ich stonky odstrihnite - berú totiž živiny cibuľkám.

Pestovanie v kvetináči

Šalotka sa dá pestovať aj v kvetináči, a to asi mesiac pred vysádzaním zeleniny na vonkajší jarný záhon. Ak šalotku pestujete v kvetináči, uistite sa, že sa o ňu staráte podobne ako na záhrade. Potrebuje kvetináč s otvormi, aby pôda nebola premočená a nezabudnite ju podľa možností presúvať na slnečné miesta. Pestovanie šalotky je veľmi jednoduché a s trochou starostlivosti môžete mať prístup k tejto chutnej surovine počas celého roka.

Choroby a škodcovia šalotky

Pri pestovaní šalotky je dôležité venovať pozornosť možným chorobám a škodcom, ktoré môžu ovplyvniť úrodu.

• Skleróciová hniloba: Na kyslých pôdach sa môže vyskytnúť skleróciová hniloba. Ochorenie podporuje vyšší obsah dusíka a časté pestovanie cibuľovej zeleniny.
• Vošky: Vošky môžu spôsobiť prenos vírusových ochorení, napríklad vírus žltej prúžkovitosti cibule. Ak spozorujete napadnuté rastliny, odstráňte ich z porastu, zabránite tak ďalšiemu šíreniu ochorenia.

Zber a uskladnenie šalotky

Šalotka je pripravená na zber 3 - 4 mesiace po výsadbe, pri sadení z predpestovaných sadeníc aj kratšie (2 mesiace). Zvyčajne 90-120 dní po výsadbe, alebo pri jarnej výsadbe už o 110 až 120 dní.

Kedy zbierať šalotku

To, že cibuľky môžete začať zbierať, vám šalotka dá najavo zosychaním a zhnednutím listov, prípadne zľahnutím vňate. So zberom však neotáľajte, z pôdy ju vyberte hneď ako začnú žltnúť a usychať listy. Nečakajte však, kým úplne zoschnú, pretože vtedy sa trsy začnú rozpadávať a je ťažké ich z pôdy vytiahnuť. Inak sa môže stať, že cibuľky sa rozpadnú, oddelia a začnú vytvárať nové korene. Úroda šalotky sa zberá koncom júna, alebo ak bola zasadená na jeseň, získate skoršiu úrodu v polovici júna.

Proces zberu a sušenie

Dozretú šalotku celú opatrne vytiahnite z pôdy alebo vykopávajte cibule vidlami či lopatou a oklepte z nej prebytočnú zeminu. Ak je vonku teplo a slnečno, umiestnite ju minimálne na týždeň na záhradu, kde sa trochu uleží. Ak počasie nie je priaznivé, nechajte ju vnútri na tienistom suchom mieste.

Skladovanie šalotky

Po vyschnutí šalotky z nej odstráňte suché listy a šupky. Môžete ju nechať v zhlukoch, no ak sa rozpadávajú, cibuľky od seba oddeľte. Šalotku by ste mali skladovať na suchom, tmavom, vetrateľnom a chladnom mieste, ideálne do 5 °C. Skladujte na chladnom, suchom a dobre vetranom mieste, ideálne pri teplote 0-4 °C a vlhkosti 65-70%. Najlepšie bude zavesiť ju alebo uložiť do košíka či sieťového vrecka, aby mohla dýchať. Takto vám vydrží 6 a viac mesiacov.

Šalotku by ste nemali skladovať v chladničke, najmä kvôli vlhkosti. Ak tak však urobíte, nerozrezaná šalotka vám vydrží zhruba 2 mesiace. Ak cibuľku rozrežete a obalíte potravinovou fóliou, v chladničke vydrží 7 - 10 dní.

Ak si všimnete, že cibuľky šalotky sú mäkké, mazľavé alebo z nich vyteká tekutina, sú pokazené a nemali by ste ich konzumovať. Rovnako ich vyhoďte, ak na ich povrchu uvidíte veľké tmavé škvrny, ak začnú hniť alebo plesnivieť a ak začnú zapáchať.

Zdravotné benefity šalotky

Šalotka je zázrakom pre zdravie a chutnou ingredienciou mnohých receptov. Už roky sa používa v kuchyniach a tradičných medicínach po celom svete, a to najmä v Ázii a Európe. Táto malá podlhovastá cibuľa je bohatá na živiny a rastlinné zlúčeniny, ktoré sú zdraviu prospešné.

Nutričné hodnoty a bioaktívne látky

Šalotka je zásaditá potravina a v porovnaní s bežnou cibuľou je koncentrovanejším zdrojom bielkovín, vlákniny a mikroživín vrátane vápnika, železa, horčíka, fosforu, draslíka, zinku, medi, kyseliny listovej, vitamínov skupiny B a vitamínov A a C. Obsahuje až dvojnásobok sacharidov (10-16%), vňať obsahuje vitamín C a provitamín A. Okrem toho sú šalotka a ďalšie druhy zeleniny z rodu cesnak plné silných antioxidantov a organických zlúčenín síry, ktoré majú významné zdravotné účinky. Jednou z týchto účinných látok je alicín, ktorý vzniká pri drvení alebo krájaní šalotky, čím sa uvoľňujú jej antioxidanty, a zároveň je zodpovedný aj za typickú výraznú chuť a vôňu. Okrem toho je šalotka bohatá aj na rastlinný flavonoid kvercetín.

Šalotka má antioxidačné, antimikrobiálne, antikoagulačné a protizápalové účinky a pomáha bojovať proti voľným radikálom a oxidačnému stresu.

100 gramov šalotky obsahuje:

• 75 kalórií
• 2,5 gramu bielkovín
• 0 gramov tuku
• 17 gramov sacharidov
• 3 gramy vlákniny

Účinky šalotky na zdravie

Aj keď má šalotka na naše zdravie priaznivé účinky, pri zdravotných problémoch vždy navštívte lekára. Ako prevencia vám však vo väčšine prípadov neuškodí.

• Alergie: Kvercetín v šalotke zabraňuje bunkám imunitného systému uvoľňovať histamíny spôsobujúce alergické reakcie. Pomáha tak zmierniť príznaky súvisiace so sezónnymi alergiami.
• Kardiovaskulárne ochorenia: Alicín stimuluje tvorbu glutatiónu, ktorý má pozitívny vplyv na zdravie srdca. Látky obsiahnuté v šalotke pomáhajú zabrániť vstrebávaniu „nezdravého“ LDL cholesterolu a znižujú krvný tlak. Antikoagulačné vlastnosti pomáhajú znižovať zrážanlivosť krvi a predchádzať trombóze.
• Cukrovka: Flavonoidy v šalotke môžu znížiť hladinu cukru v krvi tým, že blokujú rozklad inzulínu v pečeni.
• Rakovina: Silné antioxidanty spomaľujú rast rakovinových buniek a jej protizápalové účinky sú dôležité pri prevencii a liečbe rakoviny.
• Neurologické ochorenia: Vitamín B9 (folát) zlepšuje funkciu mozgu a prispieva k psychickému zdraviu. Boj proti voľným radikálom pomáha chrániť nervový systém a mozog pred demenciou, depresiou a úzkosťou.
• Obezita: Niektoré zložky šalotky môžu pomôcť predísť ukladaniu nadbytočného tuku a urýchliť metabolizmus.
• Ochorenia kostí: Antioxidačné a protizápalové vlastnosti spolu s vápnikom, horčíkom a vitamínmi pozitívne vplývajú na hustotu a celkové zdravie kostí a kĺbov. Tieto účinky sa preukázali najmä u žien po menopauze.
• Oslabená imunita: Vitamíny a minerály, antimikrobiálne a antioxidačné účinky posilňujú imunitu a bojujú proti vírusovým, bakteriálnym a mykotickým ochoreniam.
• Tráviace ťažkosti: Antimikrobiálne a protizápalové vlastnosti pomáhajú pri liečbe žalúdočných vredov a iných ochorení tráviaceho traktu. Stimuluje sliznicu žalúdka, podporuje sekréciu žalúdočných štiav a reguluje funkciu hrubého čreva. Vláknina pomáha predchádzať zápche a prečisťuje pečeň.
• Kožné problémy a slabé vlasy: Vďaka protizápalovým a antimikrobiálnym vlastnostiam sa používa na lepšie hojenie rán. Obsah síry (sulfur) pomáha pri liečbe akné, svrabu a seboroickej dermatitídy. Selénium a vitamíny bojujú proti voľným radikálom, čím pokožka vyzerá mladšie a pružnejšie. Môže pomôcť aj pri infekciách pokožky hlavy a nadmernom vypadávaní vlasov.

Nežiaduce účinky a kontraindikácie šalotky

Hoci má šalotka pre telo veľa výhod, mala by sa konzumovať s mierou a ideálne po konzultácii s lekárom. Šalotku sa neodporúča užívať v nasledovných prípadoch:

• bezprostredne po operácii alebo ak užívate lieky na riedenie krvi;
• ak sa prejavia tráviace problémy - najmä pri nadmernej konzumácii alebo pri alergii na niektorú zo zložiek sa môže objaviť pálenie záhy, bolesť žalúdka, nevoľnosť, hnačka, plynatosť a kŕče;
• ak trpíte nízkym krvným tlakom;
• ak sa vám po priložení na pokožku alebo po konzumácii objaví žihľavka, pálenie, svrbenie, bolesť hlavy alebo ak máte ťažkosti s dýchaním.

Okrem toho majte na pamäti, že šalotka je toxická pre zvieratá.

Šalotka v kuchyni: Tipy a recepty

Šalotka je obľúbenou ingredienciou v kuchyni vďaka svojej jemnej a sladkej chuti. Je ideálna pre dressingy, omáčky, marinády, alebo ako jemný základ pre mnohé pokrmy. Využitie hľadajte hlavne v gastronómii, populárna je najmä vo francúzskej kuchyni (po francúzsky sa povie „L’échalote“).

Šalotku možno jesť surovú, nakladanú, karamelizovanú alebo praženú či používať do šalátových dresingov. Šalotka sa niekedy pridáva do polievok, cestovín, pečená ako príloha, nakrájaná na pizzu alebo pomixovaná s inou zeleninou na domácu salsu. Je skvelá v šalátoch a dresingoch, smažená alebo karamelizovaná do omáčok, marinád a ako príloha, pečená alebo dusená je vhodná na prípravu jemných pokrmov a príloh.

NÁŠ TIP: Zaváraná šalotka

Zaváraná šalotka je skvelý spôsob, ako si uchovať jej chuť na dlhšie obdobie. Nielenže takto pripravená šalotka vynikne ako príloha k mäsu alebo syrom, ale môže byť aj originálnym darčekom.

Čo k tomu potrebujete?

• 1 kg šalotiek
• 500 ml vínneho alebo jablčného octu
• 200 g cukru
• 2 lyžičky soli
• 2 bobkové listy
• Niekoľko celých klinčekov
• 1 lyžičku celého čierneho korenia (môže byť aj farebné)
• 1 lyžičku horčičných semienok (voliteľné)

Postup

1. Príprava šalotiek: Šalotky očistite a olúpte. Ak sú väčšie, môžete ich prerezať na polovicu alebo štvrtiny, aby boli všetky približne rovnakej veľkosti a lepšie sa zavárali.
2. Sterilizácia pohárov: Poháre na zaváranie dôkladne umyte a sterilizujte. To môžete urobiť vyvarením vo vode alebo zahriatím v rúre na 100°C po dobu 10 minút.
3. Príprava nálevu: Vo veľkom hrnci zmiešajte ocot, cukor, soľ a koreniny. Pridajte bobkové listy, celé klinčeky, celé korenie a horčičné semienka. Zmes priveďte k varu, potom znížte teplotu a nechajte pár minút vrieť, aby sa cukor úplne rozpustil a chute sa spojili.
4. Zaváranie šalotiek: Do vriaceho nálevu vložte šalotky a varíte ich asi 2-3 minúty, aby boli mierne zmäknuté, ale stále chrumkavé. S pomocou klieští alebo lyžice preložte šalotky do sterilizovaných pohárov.
5. Plnenie a uzavretie pohárov: Nálev znova priveďte k varu a potom ním prelejte šalotky v pohároch tak, aby boli úplne pokryté. Uistite sa, že medzi šalotkami nezostali žiadne vzduchové bubliny. Ak je to potrebné, nálev doplňte. Poháre dôkladne zatvorte.
6. Pasterizácia (voliteľné): Ak chcete zaváranú šalotku skladovať dlhodobo pri izbovej teplote, poháre s šalotkou pasterizujte vo vodnom kúpeli. Poháre vložte do veľkého hrnca s vodou tak, aby boli úplne ponorené, a vodu nechajte jemne vrieť 10 minút. Potom nechajte poháre v hrnci, kým voda nevychladne, aby sa zabránilo prudkému teplotnému šoku. Po vychladnutí poháre skontrolujte, či sú dobre uzavreté, a uskladnite ich na chladnom, tmavom mieste. Zaváraná šalotka by mala byť pripravená na konzumáciu po niekoľkých týždňoch, keď sa chute poriadne prepoja, ale v skutočnosti je jedlá už ihneď po zaváraní.

Ďalšie recepty a tipy na prípravu

Šalotková Vinaigrette

Nakrájajte nadrobno 2 šalotky, zmiešajte s 3 lyžicami olivového oleja, 1 lyžicou bieleho vínneho octu, soľou a čerstvo mletým čiernym korením. Je to perfektný dresing pre ľahký letný šalát.

Karamelizované šalotky

Olúpte a nakrájajte na polovičky 500 g šalotiek. Na panvici na strednom ohni rozpustite maslo, pridajte šalotky, trochu cukru, soľ a čerstvo namleté čierne korenie. Pomaly karamelizujte, kým nezískajú zlatohnedú farbu - sú skvelé ako príloha. Šalotku nakrájajte na tenké pásiky. Rozohrejte olej na strednom ohni a na panvicu pridajte maslo (v pomere 1 : 1). Pridajte šalotku, štipku soli, cukru a čierneho korenia. Varte, kým nezačne hnednúť, potom ešte 10 minút na miernom ohni. Karamelizovaná šalotka by sa mala podávať teplá a najlepšie chutí napríklad v hamburgeri.

Šalotková omáčka

Na masle opražte nakrájané šalotky, pridajte trochu múky na zahustenie, zalejte vývarom a nechajte pomaly povariť. Pridajte soľ, korenie a bylinky podľa chuti. Ideálne k mäsu alebo rybám.

Nakladaná šalotka (jednoduchý recept)

Šalotku ošúpte, nakrájajte na krúžky a vložte do sklenenej zaváraninovej fľaše. Na strednom ohni v hrnci zmiešajte podľa chuti jablčný ocot, cukor, soľ a čierne korenie. Šalotku zalejte touto zmesou, fľašu zatvorte, nechajte vychladnúť a uložte do chladničky. Takto vám vydrží zhruba 3 týždne a vychutnať si ju môžete v šalátoch, cestovinách, na chlebíčkoch a sendvičoch či wrapoch. Šalotky môžete naložiť aj celé bez krájania.

Pražená šalotka

Namočte nakrájanú šalotku do osolenej vody na 10 minút, potom ju vyberte a jemne osušte papierovou utierkou. V miske ju zamiešajte s kukuričným škrobom a soľou tak, aby bola celá pokrytá. Rozohrejte olej a šalotku vyprážajte na strednom ohni. Keď sa opečie do zlatohneda, odstavte ju z ohňa a znova položte na kuchynskú utierku, aby z nej odtiekol prebytočný olej. Olej, v ktorom ste vyprážali, si môžete precediť a nechať na ďalšie varenie. Šalotku uložte do sklenenej fľaše a odložte na suché chladné miesto, kde vydrží zhruba mesiac. Praženú šalotku môže chrumkať ako snack alebo ju pridajte do rizota, polievok, alebo ňou ozdobte akékoľvek slané jedlo.

Čím môžete nahradiť šalotku?

Ak nemáte po ruke šalotku, ale chcete dosiahnuť podobnú chuť, najlepšou náhradou je obyčajná cibuľa a trochu pretlačeného cesnaku alebo sušeného prášku. Nezabudnite, že šalotka a obyčajná cibuľa majú trochu odlišnú chuť. Ak, naopak, nahrádzate cibuľu šalotkou, všeobecne sa odporúča použiť tri šalotky na každú cibuľu potrebnú v recepte.

tags: #cibula #salotka #sadenie