Pesticídy sú chemické látky, ktoré nielen znečisťujú životné prostredie, ale ohrozujú aj zdravie ľudí. Každý rok ich do ovzdušia unikne viac ako 200-tisíc kilogramov. Hoci sú pre nás v určitom zmysle prospešné, napríklad v poľnohospodárstve pomáhajú zbaviť sa škodcov, problém je v tom, že ovplyvňujú nielen cieľové organizmy, ktoré chceme zneškodniť, ale aj také, ktoré zneškodniť nechceme, vrátane človeka.
Čo sú pesticídy a aké sú ich druhy?
V najširšom zmysle sú pesticídy chemikálie používané na ničenie škodcov, ktoré by mohli napadnúť alebo poškodiť plodiny, sklady potravín či domy. Pretože existuje veľa druhov potenciálnych škodcov, existuje aj niekoľko druhov pesticídov:
- Insekticídy - pesticídy určené na hubenie hmyzu v jeho rôznych vývojových štádiách.
- Herbicídy - slúžia na ničenie buriny a zlepšujú výnosy plodín.
- Rodenticídy - pesticídy na hubenie škodlivých hlodavcov. Patria sem prípravky vo forme otrávených návnad (požerové jedy), prípravky používané na fumigáciu (plynovanie) nôr a prázdnych budov (inhalačné jedy) a prípravky používané na otrávenie povrchov (kontaktné jedy).
- Fungicídy - tento typ pesticídov je obzvlášť dôležitý na ochranu plodín a semien pred plesňovou hnilobou.
Pyretroidy a ich vplyv na zdravie
Štúdia, zverejnená v časopise JAMA Internal Medicine, sa zamerala na skupinu pesticídov nazývaných pyretroidy, ktoré predstavujú asi 30 percent všetkých pesticídov používaných na celom svete. Tieto chemikálie sa používajú v poľnohospodárstve na ničenie škodcov, a tak sa konzumáciou poľnohospodárskych plodov dostávajú do tela. Nachádzajú sa aj v množstve domácich výrobkov.
Pyretroidy môžu vstúpiť do tela inhaláciou, požitím alebo vstrebaním sa do kože. Vedci poznamenávajú, že predchádzajúce výskumy o vplyve pyretroidov na zdravie mali obmedzenia, pretože sa nehľadala súvislosť medzi vystavením týmto pesticídom a úmrtnosťou. Výsledky tejto štúdie vychádzajú z údajov zozbieraných počas Národného prieskumu zdravia a výživy, pričom tím mal prístup k informáciám od 2 116 dospelých vo veku 20 a viac rokov, ktorí poskytli vzorku moču v období medzi rokmi 1999 a 2002. Počas skúšobného obdobia zaznamenali celkovo 246 úmrtí.
Vedci zistili, že ľudia s najvyššou hladinou pyretroidov v moči mali o 56 percent vyššie riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny ako jedinci s najnižšou úrovňou expozície. Výskumníci brali do úvahy aj vek, pohlavie, sociálno-ekonomický stav, životný štýl, fajčenie a hmotnosť pozorovaných. Autori štúdie, Steven D. Stellmaa, Ph.D., uviedli, že okrem fajčenia cigariet je známe, že len málo chemických látok vyvoláva zvýšenie rizika úmrtia na srdcové choroby, najmä u ľudí mladších ako 60 rokov. Keď sa vedci zamerali na rakovinu, zistili, že ľudia v skupine s najvyššou expozíciou pyretroidov mali nižšie riziko úmrtia, avšak tento výsledok nebol štatisticky významný.
Vplyv pesticídov na ľudský organizmus
Vystavenie ľudí chemickým pesticídom je spojené s chronickými chorobami, ako je rakovina, srdcové, respiračné a neurologické choroby, vývojové oneskorenia, nepriaznivé vplyvy na plodnosť a reprodukciu, ale aj problémy so správaním detí. Mnohé pesticídy majú karcinogénnu a mutagénnu činnosť, čo znamená, že môžu spôsobiť rakovinu, spontánne potraty alebo mutácie. Negatívne ovplyvňujú aj hormonálny systém a poškodzujú nervovú sústavu.
Tieto škodlivé látky často podliehajú kumulácii v organizme, a to najmä tie, ktoré sa veľmi dlho rozkladajú a ktoré sa požívali v minulosti. Toxická činnosť pesticídov závisí od chemického zloženia. Zlúčeniny, ktoré ich tvoria, často obsahujú kovy, ako sú arzén, ortuť a cín, ktoré sú pre ľudský organizmus veľmi škodlivé. Najčastejšie vyvolávajú poškodenie obličiek a pečene, kde podliehajú detoxikácii a odstraňovaniu. V prípade dlhodobého (chronického) pôsobenia sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, nespavosť, podráždenosť, ťažkosti s koncentráciou, niekedy aj nevoľnosť a bolesti žalúdka.
Ďalším problémom je, že bezpečnosť pesticídov pre životné prostredie a zdravie ľudí je hodnotená samostatne, v rámci účinnej látky alebo prípravku. Avšak v praxi sa používa niekoľko prípravkov alebo účinných látok naraz, čo môže spôsobiť tzv. koktailový efekt. To znamená, že rezíduá spolu môžu reagovať, ovplyvňovať sa a pôsobiť toxickejšie. V súčasnosti nevieme, čo môžu tieto látky spôsobiť pri dlhodobom používaní, napríklad päťdesiat rokov. Dochádza aj k rýchlemu rozšíreniu pôsobenia jednotlivých prípravkov, čo často znemožňuje zachytiť a určiť ich toxicitu, pričom výsledky prvých laboratórnych výskumov na zvieratách sa nie vždy vzťahujú aj na človeka.
Pesticídy v životnom prostredí a ich expozícia
Európske systémy výroby potravín sa spoliehajú na veľké objemy chemických pesticídov, aby sa zabezpečila stabilita a množstvo plodín a zachovala sa potravinová bezpečnosť. Rozsiahle používanie pesticídov je však hlavným zdrojom znečistenia životného prostredia. Pesticídy kontaminujú vodu, pôdu a vzduch, čo vedie k strate biodiverzity a k odolnosti voči škodcom. Tieto látky, najmä tie, ktoré sú odolné voči fyzikálno-chemickému rozkladu a biodegradácii, prenikajú do povrchových vôd predovšetkým vyplavovaním z orných pôd, zo vzduchu prostredníctvom atmosférických zrážok, a niekedy následkom rôznych havárií a nezodpovednej ľudskej činnosti.
Zoznámte sa s farmármi z EÚ, ktorí používajú menej pesticídov, aby bolo poľnohospodárstvo ekologickejšie
Pesticídy sa používajú aj v nepoľnohospodárskom prostredí; napríklad v lesníctve, pozdĺž ciest a železníc a v mestských oblastiach, ako sú verejné parky, ihriská alebo záhrady. Niektoré z týchto oblastí, najmä mestské zelené plochy, sú široko využívané verejnosťou - najmä deťmi a staršími ľuďmi, ktorých zdravie je citlivejšie na pesticídy. Riziká, ktoré pesticídy predstavujú pre ľudské zdravie a ekosystémy, nezávisia len od ich účinných látok, ale aj od spôsobu ich použitia - vrátane frekvencie aplikácie a objemov.
Európsky kontext a merania
V rokoch 2014 až 2021 rozsiahla štúdia merania ľudí vykonaná v piatich európskych krajinách zistila, že najmenej dva pesticídy boli prítomné v telách 84 % účastníkov prieskumu. Hladiny pesticídov boli trvalo vyššie u detí ako u dospelých.
Od roku 2011 do roku 2020 zostal predaj pesticídov v EÚ-27 relatívne stabilný na úrovni približne 350 000 ton ročne. V 11 členských štátoch predaj v tomto období klesol, pričom najprudšie poklesy zaznamenali Česko, Portugalsko a Dánsko. Zatiaľ čo Lotyšsko a Rakúsko zaznamenali najprudší nárast predaja pesticídov, najväčší celkový nárast predaných objemov bol v Nemecku a Francúzsku. Tieto dve krajiny spolu so Španielskom a Talianskom predstavujú najvyššie objemy predaných pesticídov vo väčšine skupín účinných látok a sú tiež štyrmi najväčšími poľnohospodárskymi výrobcami v EÚ.
Čo sa týka životného prostredia, 83 % poľnohospodárskych pôd testovaných v štúdii z roku 2019 obsahovalo rezíduá pesticídov. V rokoch 2013 až 2021 sa na 10 % až 25 % všetkých monitorovacích miest povrchových vôd zistil jeden alebo viacero pesticídov nad rámec noriem kvality životného prostredia. V roku 2020 bol jeden alebo viacero pesticídov zistených nad limitnými hodnotami na 22 % všetkých monitorovacích miest aj v riekach a jazerách v celej Európe.
Cesty expozície a rizikové skupiny
Zatiaľ čo k priamej expozícii zvyčajne dochádza prostredníctvom manipulácie s pesticídmi (na domáce alebo profesionálne použitie), populácia môže byť vystavená prostredníctvom rôznych iných zdrojov vrátane potravín, pitnej vody a kontaminovaného vonkajšieho a vnútorného vzduchu. Poľnohospodárski pracovníci a ľudia žijúci v blízkosti poľnohospodárskych oblastí budú pravdepodobne obzvlášť vystavení úletu pesticídov z polí, znečisteniu pôdy a tým pádom aj znečisteniu spodných vôd. Majitelia studní v poľnohospodárskych oblastiach by mali pristupovať k tomuto riziku zvlášť citlivejšie.
Ako znížiť vystavenie sa pesticídom?
Ako domáci záhradkári by sme sa mali snažiť používať alternatívne prostriedky na ničenie škodcov, nie na báze pesticídov a herbicídov. Dávajme prednosť bio zelenine a ovocí, aj keď toto nie je záruka toho, že neboli použité vôbec žiadne pesticídy. Pred konzumáciou je nevyhnutné vždy umývať zeleninu a ovocie.
Kvalita pitnej vody
V prvom rade je dôležitá voda, ktorú pijeme. Nakoľko zo zákona nevyplýva povinnosť merať vo vode pesticídy na to, aby bola voda označovaná ako pitná, nevieme, koľko takýchto látok sa naozaj vyskytuje v našej pitnej vode. Nemáme záruku ani pri mestskej pitnej vode priamo z vodovodu, nakoľko zo zákona nevyplýva povinnosť merať tieto chemikálie. Najbezpečnejší spôsob, ako si byť istý a mať odstránené nielen škodlivé pesticídy z vody, je filtrovanie vody pomocou reverznej osmózy. Stačí filtrovať pitnú vodu, ktorú pijeme a z ktorej varíme v kuchynskom dreze, a budeme mať istotu, že pijeme naozaj vodu bez pesticídov, herbicídov, ťažkých kovov a iných škodlivých látok. Systémy reverznej osmózy garantujú odstránenie všetkých pesticídov a reziduí z vody, ktorá ňou prejde.
Alternatívne metódy ničenia škodcov
Existuje viacero metód, ako nahradiť pesticídy. Buriny sa napríklad dajú odstrániť mechanicky - jednoduchým vytrhaním, okopaním alebo použitím rotačných kief. Potom existuje termický spôsob zneškodňovania burín pomocou horúcej pary, vody, peny alebo priamo plameňa.
Používa sa aj systém biologickej kontroly, čo znamená, že sa na škodlivé organizmy nasadia iné (prirodzení predátori), ktoré ich zneškodnia. Napríklad za efektívnu biologickú kontrolu komárov v intraviláne miest môžeme považovať netopiere. Vytvorením vhodného prostredia pre ich život redukujeme nežiaduce komáre. Podobný efekt majú aj vtáky.
Iniciatívy na znižovanie používania pesticídov
Občianske združenie Zóny bez pesticídov umožňuje mestám a verejnoprávnym zariadeniam zapojiť sa aktívne do procesu znižovania chemických zásahov pri údržbe miest a obcí. Bolo založené v roku 2018 na Katedre biológie Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave doc. Vierou Peterkovou, PhD., a prof. Alfrédom Trnkom, PhD. Venujú sa niekoľkým projektom, z ktorých asi najznámejší je projekt Zóny bez pesticídov, ktorý začal pilotne v Trnave, kde založili sedem zón bez používania pesticídov. Aktuálne sú v projekte zapojené aj ďalšie mestá ako Košice, Nové Zámky, z Bratislavy sú to Rusovce a Petržalka. Do projektu sa zapojili aj Bratislavské mestské lesy s rozlohou vyše 3 000 hektárov.
Ďalší dcérsky projekt občianskeho združenia, zameraný na školy, sa nazýva Školy bez pesticídov. Jeho cieľom je zahrnúť problematiku pesticídov do vzdelávania, pričom pilotné spustenie prebehne na vybraných základných školách v Trnave. Tretím projektom, na ktorom spolupracujú s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, je Informačný systém o používaní pesticídov (ISOPP). Tento online systém sprostredkováva informácie verejnosti týkajúce sa aplikácie pesticídov v intraviláne a extraviláne miest a obcí. Aktéri, ktorí aplikujú pesticídy (napríklad poľnohospodári, lesníci, samosprávy, železničiari), pridávajú do systému údaje zamerané na miesto a čas realizácie postreku. Vďaka prehľadnému prístupu sa informácie občanom zobrazia v prehľadnej mape bez nutnosti registrácie a poplatkov, v reálnom čase na webovom sídle systému. Cieľom je poskytnúť informácie verejnosti o plánovaných postrekoch pred ich realizáciou, na základe čoho sa môže verejnosť daným miestam vyhnúť a ochrániť svoje zdravie pred negatívnymi účinkami pesticídov a takisto ochrániť domáce a hospodárske zvieratá.
Ďalšia činnosť združenia spočíva v publikovaní príručiek pre mestá a verejnosť, ktoré sú zamerané na zvyšovanie povedomia o pesticídoch a spôsobe, akým ich možno efektívne nahradiť.
Výskum alternatívnych riešení
V roku 2020 bol v Rusovciach v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou (SPU) uskutočnený výskum, ktorého cieľom bolo určiť vplyv dodatočného zavlažovania a zneškodňovania listovej opadanky na obmedzenie poškodenia listov ploskáčikom pagaštanovým. Z predbežných výsledkov vyplýva, že dotácie vodou mali významný vplyv na zachovanie listovej plochy po napadnutí ploskáčikom. V niektorých prípadoch malo dokonca pravidelné zavlažovanie v kombinácii s odstránením listovej opadanky na jeseň podobný účinok ako chemická ochrana aplikovaná v iných lokalitách.
Na fotografickej koláži možno porovnať lokalitu, ktorá bola dotovaná vodou a z ktorej bola odstránená listová opadanka (hore), a kontrolnú lokalitu, s ktorou sa nerobilo nič (dole). Je vidieť, že strom, ktorý bol polievaný a zbavený listovej opadanky, má v septembri dostatok asimilačnej plochy, zatiaľ čo strom z kontrolnej skupiny lístie takmer nemá. Obe lokality sa nachádzajú v Rusovciach len niekoľko metrov od seba.
tags: #postrek #jedovaty #pre #organizmus