Čierna reďkovka (Raphanus sativus var. niger) je aromatická, chutná a výživná koreňová zelenina s výnimočnými vlastnosťami. Táto dvojročná rastlina z čeľade kapustovitých má, na rozdiel od klasickej červenej či bielej reďkovky, čierny povrch. Jej biela „chrumkavá“ dužina má o niečo štipľavejšiu chuť, ktorú zapríčiňujú éterické oleje a síra. Buľvy sú zvyčajne okrúhle, s priemerom okolo 5 cm a majú hustú pokožku s drsnejším povrchom.
Reďkev čierna pochádza z oblasti Stredomoria a Ázie, kde sa pestuje už tisícky rokov a bola známa už v staroveku. Zaujímavosťou je, že napríklad v starovekom Egypte bola významnou súčasťou stravy robotníkov, ktorí stavali pyramídy, a to vďaka jej skvelým výživovým hodnotám a posilňujúcim účinkom. Do strednej Európy sa čierna reďkovka rozšírila v 16. storočí.
Výživové hodnoty a liečivé účinky
Čierna reďkovka je bohatá na vitamín C, vitamíny skupiny B, ako aj minerálne látky ako vápnik, draslík, horčík, železo, síra, chlór, sodík a fosfor. Obsahuje tiež vitamín E.
Vitamín C zvyšuje obranyschopnosť organizmu, činnosť mozgu a urýchľuje nervovo-svalové reakcie. Draslík pôsobí priaznivo pri vylučovaní vody z organizmu, posilňuje krvný obeh a činnosť svalov. Vápnik je dôležitý pre stavbu kostí a zubov. Síra má fyziologickú funkciu pri metabolizme aminokyselín a bielkovín a nachádza sa v horčičnom oleji, ktorý dodáva reďkvi charakteristickú štipľavú chuť. Čierna reďkovka je tiež bohatá na vlákninu, ktorá podporuje trávenie. Obsahuje aj sírne zlúčeniny, ktoré sú zodpovedné za jej detoxikačné účinky.
Liečivé využitie
Čierna reďkovka je jedna z mála zelenín, ktoré majú výrazné liečivé účinky. Uplatňuje sa ako liek pri prechladnutí, tráviacich ťažkostiach, ochoreniach pečene a žlčníka.
- Pôsobí posilňujúco na črevá, zvyšuje ich peristaltiku.
- Šťava z reďkvi zlepšuje trávenie a chuť do jedla.
- Pri ochorení žlčníka zvyšuje vylučovanie žlče a priaznivo pôsobí na pečeň. Je známa aj svojimi blahodarnými účinkami na žlčník, pomáha pri rozpúšťaní žlčníkových kameňov a podporuje správnu činnosť obličiek (pri ťažkostiach spojených s obličkovými kameňmi).
- Využíva sa na liečbu kašľa, pri zahlienení dýchacích ciest na rozpúšťanie hlienu. Pri zápale priedušiek sa čerstvá šťava používa zmiešaná s cukrom alebo medom.
- Pomáha vylučovať škodliviny z tela.
- Priaznivo vplýva na imunitný systém a má antiseptické účinky.
- Reďkovková šťava detoxikuje telo, zlepšuje stav pri osteoporóze, anémii a alergiách.
Pestovanie čiernej reďkovky
Nároky na pestovanie čiernej reďkovky sú podobné ako pri klasickej reďkovke. Je to zimný kultivar, ktorý sa pestuje hlavne ako jesenná a zimná zelenina. Je odolná voči mrazu a preferuje chladnejšie podmienky počas rastu, no vyžaduje slnečné stanovisko bez silného vetra. Reďkovkám sa najlepšie darí, ak sa im každý deň dostane aspoň šesť hodín plného slnka.
Pôda a jej príprava
Reďkovke sa dobre darí vo voľnej, dobre odvodnenej pôde bohatej na organické látky, ideálne v hlinito-piesočnatých až hlinitých pôdach s dostatkom humusu. Pôda by mala byť stredne ťažká až ľahká, nie priveľmi piesočnatá, s dostatkom živín a dobre prepracovaná. Ílovitá pôda nie je vhodná, pretože v nej dorastajú zdeformované korene. Takisto vo veľmi piesočnatej pôde sú buľvy reďkovky tvrdé a získavajú pálivú chuť, zatiaľ čo v ťažkej pôde sa deformujú a majú ostrú a drsnú chuť. Je užitočné, ak má pôda menej kameňov alebo nie je kamenistá vôbec.
Pôdu treba pred siatím dokonale spracovať. Najvhodnejšie je pestovanie po plodine, ktorá bola hnojená maštaľným hnojom, v druhej alebo tretej trati. Pôdu pre reďkovku nehnojte priamo maštaľným hnojom, priame hnojenie hnojom jej neprospieva. Vhodné je prihnojiť ju kompostom. Reďkovku je tiež vhodné mulčovať hnojivom obohateným dreveným popolom, čo pomáha odpudzovať koreňové červy a udržiava správnu vlhkosť pôdy.
Výsev
Semená čiernej reďkovky sa vysievajú priamo do voľnej pôdy. Doba výsevu závisí od odrody a podmienok. Najčastejšie je však pestovaná z júlového až augustového výsevu, s možnosťou výsevu až do septembra. Je preto vhodnou zeleninou, ak hľadáte druhy na zaplnenie hriadok po skorých plodinách. Existujú však aj odrody, ktoré možno vysievať už na jar od apríla. Pre rýchlejšiu úrodu je možné vysádzať veľmi skoré odrody určené na rýchlenie už vo februári v teplom skleníku. Praktickým tipom je vysievať reďkovku s odstupom (napríklad 10. augusta a potom 21. augusta), aby sa zabezpečila dobrá úroda aj pri premenlivých podmienkach.
Reďkovky sejeme do riadkov vzdialených 15 až 20 cm, s hĺbkou 1,5 až 3 cm. Semienka po vysiatí prihrňte a jemne pritlačte pôdu. V riadku je ideálna vzdialenosť medzi rastlinami 10 až 15 cm v závislosti od vzrastnosti odrody. Odporúča sa siať trochu nariedko, aby sa porast nemusel prehnane jednotiť.
Starostlivosť počas vegetácie
Po vzídení a dorastení na veľkosť približne 2 pravých listov skontrolujte rozostupy medzi rastlinkami. Mali by byť 3 až 5 cm podľa zvolenej odrody. Prebytočné rastliny pretrhajte (jednotíme). Pôdu počas vegetácie udržiavame čistú, kyprú a bez burín, pričom záhon pravidelne okopávame a plečkujeme.
Čierna reďkovka potrebuje dostatok vlhkosti, preto je veľmi dôležité pravidelné zavlažovanie. Substrát udržujeme stále mierne vlhký, nie však premokrený. Ak je pôda extrémne suchá, reďkovka sa scvrkne, môže byť kratšia a príliš kyslá. Naopak, ak je príliš nasýtená vodou, jej korene sa môžu zlomiť a rozpadnúť. Nedostatok vody môže viesť aj k „dutým“ plodom.
Pri pestovaní reďkoviek sa prakticky nevyskytujú žiadne závažné choroby.
Výsev zeleniny v říjnu - 15+ tipů
Zber a uskladnenie
Vegetačná doba čiernej reďkovky je často krátka, trvá približne 30 až 40 dní pre skoršie odrody. Pre hlavnú úrodu sa zber zvyčajne vykonáva na jeseň v októbri až v novembri, kedy má koreň plnú veľkosť. Je ideálne zozbierať úrodu ešte pred prvými mrazmi. Na záhone by sa nemala nechávať po príchode mrazov, preto pred prvými mrazivými dňami pozbierajte celý zvyšok úrody naraz. Nie je žiaduce nechávať rastliny príliš dlho v záhone, pretože tie, ktoré začnú nakvitať, majú potom zbytočne horké až pálivé buľvy, prípadne prerastajú a drevnatejú.
Očistené buľvy čiernej reďkovky sú vhodné na dlhodobé uskladnenie. Najlepšie ich uskladnite v chladnej pivnici alebo v debničkách s pieskom pri teplote 0 °C a pri 95-percentnej relatívnej vlhkosti vzduchu. Takto uskladnené vydržia čerstvé až šesť mesiacov. Zozbierané reďkovky majú tendenciu rýchlo vädnúť, preto po zbere najprv odstráňte listy (ktoré sú tiež jedlé a môžete ich použiť napríklad do šalátu) a následne buľvy očistite od hliny. Krátkodobo ich skladujte v chladničke, najlepšie v uzatvárateľnej nádobe s čistou vodou, aby si zachovali šťavnatosť a chrumkavosť.
Konzumácia a kulinárske využitie
Čierna reďkovka sa konzumuje predovšetkým v surovom stave. Jej buľva vás na tanieri osloví aj príjemnou arómou. Olúpaná, nakrájaná na plátky a posolená je vynikajúca k pivu a vínu. Jemne nastrúhaná je chutná s maslovým chlebom alebo ako prísada do nátierok a šalátov.
Recepty a tipy
- Čierna reďkovka s medom: Tradičný prírodný liek na kašeľ a prechladnutie. Reďkovku nakrájajte na plátky alebo nastrúhajte a prelejte medom. Šťava, ktorá sa uvoľní, je výborná na užívanie.
- Šalát z čiernej reďkovky a mrkvy: Nastrúhaná reďkovka s mrkvou a jogurtovým dresingom tvorí chutný a osviežujúci šalát.
- Nakladaná čierna reďkovka: Reďkovku nakrájanú na plátky naložte do octového nálevu s korením a prisoľte podľa chuti.
- Polievka z čiernej reďkovky: Polievka so zemiakmi a čiernou reďkovkou má jemnú pikantnú chuť a je ideálna na zimu.
- Pečená čierna reďkovka: Pečená reďkovka s olivovým olejom, cesnakom a bylinkami je zdravá alternatíva k tradičným prílohám.
Možné nežiaduce účinky
Hoci má čierna reďkovka mnoho zdravotných benefitov, nadmerná konzumácia môže viesť k podráždeniu tráviaceho traktu a nadúvaniu. Nie je najvhodnejšia pre ľudí so zápalovými ochoreniami žalúdka alebo čriev.