Komplexný sprievodca hnojením karfiolu

Hnojenie zeleniny nemusí byť veľká veda, avšak je dôležité dbať na určité zásady, ktoré vám môžu ušetriť čas, námahu aj financie. Nadmerný obsah živín alebo, naopak, ich deficit sa stávajú kľúčovými chybami, ktorých sa môžete dopustiť. V prvom rade je dobré uvedomiť si, akú zeleninu budete pestovať a aké typy hnojív máte k dispozícii.

Základné princípy hnojenia zeleniny

Význam pôdneho rozboru

Bez poznania pôdnych pomerov je aj to najlepšie hnojivo často len drahou chybou. Odborníci odporúčajú dať si urobiť pôdny rozbor aspoň raz za 3 až 5 rokov. Koľko a akých živín treba dodať, nám vždy prezradí agrochemický rozbor pôdy.

Organická hmota ako základ

Organická hmota je pre pôdu to, čo základ pre dom. Pravdou je, že aj pri ekologickom pestovaní je potrebné dodávať rastlinám živiny. Pokiaľ nemáte prístup k maštaľnému hnoju, siahnite aspoň po kvalitnom komposte a pravidelne ho zapracúvajte do pôdy. Kompost je všestranne využiteľný, ale musí byť dostatočne vyzretý (čas zrenia pri štandardných podmienkach je tri roky, pri použití urýchľovača zrenia menej). Kompost treba prekopať, aby sa dostatočne prevzdušnil a obohatil o pôdne baktérie.

Organické hnojivá rastliny vyživujú a navyše sa starajú o zdravie a dlhodobú úrodnosť pôdy. Priemyselné hnojivá účinkujú rýchlo, rastlinám dodajú potrebné prvky k rastu, ale dlhodobú úrodnosť pôdy podporiť nevedia. Naopak, môžu ju zaťažovať, brzdiť prácu užitočných mikroorganizmov a znečisťovať spodné vody, zvlášť ak sú dávkované neopatrne.

Načasovanie a zavlažovanie

Dobré hnojenie nie je o množstve, ale o načasovaní a prispôsobení konkrétnemu druhu zeleniny. Prehnojené rastliny nemusia len zlyhať - v niektorých prípadoch môžu byť dokonca zdraviu nebezpečné. Zavlažovanie a hnojenie idú ruka v ruke. Najväčší účinok má prihnojovanie vtedy, keď sa živiny dostanú ku koreňom s dostatočnou vlhkosťou pôdy. Vysušená pôda pôsobí ako bariéra a živiny z hnojiva sa nedokážu efektívne uvoľniť ani využiť. Treba dbať na správnu vlhkosť pôdy, inak môže dôjsť k spáleniu koreňov, ak je pôda presušená. Po hnojení by vždy malo nasledovať zalievanie.

Karfiol - náročná hlúbovina

Špecifické nároky na živiny

Karfiol je veľmi náročný na živiny, patrí medzi najnáročnejšie druhy zeleniny. Vyžaduje najmä bór, molybdén a NPK prvky (dusík, fosfor, draslík), pričom na dusík je veľmi náročný. Čím je pôda bohatšia na organický život a humus, tým viac živín dokáže karfiol prijať. Preto sa zapracováva hnoj do pôdy. Kapusta, kel, karfiol či brokolica patria medzi najnáročnejšie druhy na živiny.

Kritické mikroelementy: Molybdén a Bór

Karfiol je náročný na molybdén a bór. Pri ich nedostatku je ohrozený vývin rastlín, netvoria sa ružice, alebo sú nekvalitné a hnedé. Nedostatok molybdénu vplýva na tvorbu ružíc, ktoré sa netvoria, hovoríme o „vyslepnutí“ karfiolu. Ak sa aj ružice vytvoria, sú hnedé a horké. Deformujú sa i listy, zmenšujú sa listové čepele. Tento problém sa prejavuje najmä v kyslých pôdach. Rastlinám ho dodáme formou molybdénanu sodného alebo amónneho. Pri zeleri sa neskôr oplatí doplniť bór, jeho nedostatok spôsobuje tzv. „srdiečkovú hnilobu“.

Miesto v osevnom postupe

Okrem správneho hnojenia nezabúdajte na správny osevný postup - vďaka nemu obmedzíte výskyt chorôb, škodcov aj burín a zároveň zlepšíte úrodnosť pôdy. Ideálne je ho pestovať na mieste, kde ste predtým pestovali šalát, skoré zemiaky či strukoviny.

Druhy hnojív pre karfiol

Organické hnojivá

Táto hlúbovina vyžaduje hnojenie organickými hnojivami, preto ho zaraďujeme do prvej trate. Pri pestovaní v prvej trati im počas vegetácie doprajte až tri dávky hnojiva. V prípade, že sa vydáte cestou organických hnojív, k dispozícii je čerstvý alebo sušený hnoj (konský, maštaľný alebo hydinový). Alternatívou hnoja je prírodný produkt Humac Agro, ktorý vďaka svojmu zloženiu obohatí pôdu a podporuje pôdny život. Karfiol veľmi dobre reaguje na zakopanie kompostu ku koreňom. Hnojivá na karfiol sú hlavne zo Slovenska. Granulované hnojivo vydrží dlhšie ako tekuté hnojivo.

Minerálne a viaczložkové hnojivá

Ak ste na jeseň nehnojili do zásoby fosforom a draslíkom, alebo ste dodali len časť týchto živín, zvyšok doplníme pred výsadbou viaczložkovým hnojivom NPK alebo Cereritom. Tekuté hnojivo na karfiol odporúčame použiť tiež, najmä v priebehu rastu karfiolu. Na podporu koreňového systému a pre správny rast rastliny sú vhodné kombinované univerzálne hnojivá, ktoré poskytujú širšie spektrum živín.

Špeciálne prípravky a stimulátory

• Koreňový stimulátor podporuje explozívny rast koreňového systému.
• Stimulátor pre pôdny život stimuluje produkciu pôdnych mikroorganizmov a užitočných baktérií.
• Stimulátor metabolizmu podporuje silný rast a odolnosť karfiolu.

Kedy a ako hnojiť karfiol

Príprava pôdy

Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar, hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Dávku fosforečno-draselného hnojiva si rozdelíme na tri. Jednu tretinu zapracujeme na jeseň, druhú na jar a tretiu si necháme na prihnojovanie počas vegetácie. Fosfor je nevyhnutný na rast rastlín najmä v počiatočných fázach vegetácie. Ideálne je aplikovať ho na jeseň s organickými hnojivami alebo na jar pred výsevom. Výživa fosforom je dôležitá hlavne na začiatku vegetácie, resp. v začiatočných rastových fázach. Hnojenie fosforom je preto potrebné realizovať na jeseň v kombinácii s organickými hnojivami alebo na jar pred výsevom či výsadbou sadeníc. Pri sejbe je vhodné predsejbovo vyhnojiť pozemok, aby v okolí semienka bol dostatok živín na počiatočný rast.

Hnojenie priesad a mladých rastlín

Karfiol je vhodnejšie pestovať z priesad. Na sadenie vyberieme silné, zdravé, dobre vyvinuté sadenice s tromi až štyrmi pravými listami. Priesady vysádzame hlbšie, ako boli pestované v nádobách, a takzvane „na vodu“, to znamená, že do pripravenej jamky najprv nalejeme vodu, necháme vsiaknuť, vložíme sadenicu, pôdu a zahrnieme suchou pôdou. Sadenice a mladé rastlinky pravidelne zalievajte, kým si nevytvoria dobrý koreňový systém. Priamo pri vysádzaní stačí priesadu iba poliať, hnojivá aplikujte až dva, prípadne tri týždne po výsadbe, aby ste rastlinke dopriali pokoj po samotnej výsadbe a zmiernili tzv. „presadzovací šok“.

Po uvedenej fáze pokoja a aklimatizácii môžete rastliny prihnojiť zálievkou na podporu koreňového systému a aby rastlina začala správne rásť. Dusíkaté hnojivá treba na jar (prípadne spolu s kompostom), aby sa podporil rast. Neskôr prihnojujte po vzídení, keď sa aplikuje druhá dávka hnojív.

Hnojenie počas vegetácie

Keďže karfiol je z hlúbovín najnáročnejší na živiny, treba ho hnojiť aspoň v dvoch termínoch - najprv tri týždne po výsadbe a druhýkrát na začiatku tvorby ružíc. Pri pestovaní v prvej trati im počas vegetácie doprajte až tri dávky hnojiva. Prvú, keď majú 5 až 8 listov, druhú na začiatku tvorby hláv či ružíc - tá je rozhodujúca pre konečnú kvalitu úrody. V prvých fázach hnojením podporíme produkciu vegetatívnych častí rastliny (zelená fytomasa) a produkčným a kvalitatívnym hnojením zabezpečíme kvalitnú a bohatú úrodu.

Je dôležité potrebnú dávku hnojiva (prepočítanú na základe analýzy pôdy a potreby rastliny na výživu) správne rozdeliť. Nie je možné aplikovať celkovú dávku hnojiva jednorazovo, napríklad pred sejbou či výsadbou, je dobré stanovené dávky rozdeliť na dve až štyri aplikácie. V lete sa dusíkom prihnojuje menej, keďže sú typy zeleniny, ktoré sú náchylné na kumuláciu dusičnanov. Na jeseň sa dusíkatá výživa odporúča minimálne alebo ju vynechajte, ak sa dá, aby plodina lepšie prezimovala. Vyššie dávky dusíka totiž spôsobia prerastanie nadzemných častí, ktoré počas zimy ľahko vymrznú. Neskoršie hnojenia realizujte podobne ako pri priamom výseve.

Vplyv pH pôdy a chlóru

Karfiol potrebuje pôdu s neutrálnou reakciou. Ešte pred založením porastu (výsev alebo výsadba) treba zistiť pH pôdy. Pri kyslých pôdach je nutné pôdnu reakciu (pH pôdy) upraviť vápnením. Je známe, že vyššie pH pôdy znášajú hlúboviny, mrkva, cibuľa a strukoviny. Uvedené plodiny možno priamo vápniť. Vápnenie sa odporúča vykonať na jeseň predchádzajúceho roka.

Pri výžive zeleniny je dôležitý aj chlór. Existujú druhy, ktoré sú citlivé na hnojenie týmto prvkom. Vtedy je potrebné nahradiť chloridové formy draselných hnojív síranovými, a to vo forme síranu draselného. Menšie dávky chlóru tolerujú napríklad zeler, špargľa, kapusta, kaleráb, chren, karfiol, mrkva, rebarbora a kel. Chloridové formy draselných hnojív (draselná soľ, NPK) sa uprednostňujú pod hlúboviny, kukuricu a zeler. Naopak, plodová zelenina, ako aj zemiaky a zeler sú citlivé na chlór, preto sa pri nich používajú špeciálne bezchloridové NPK hnojivá.

Karfiol v skupinách zeleniny podľa náročnosti

Jednotlivé druhy zeleniny patria na základe ich charakteristiky do príslušnej skupiny, ktorá zastrešuje potrebu živín a teda aj hnojenia.

• Prvá skupina: Najnáročnejšie druhy
  Zahŕňa hlúbovú a plodovú zeleninu (kapusta, kel, kaleráb, karfiol, uhorka, melón, tekvica, patizón, baklažán, rajčiak, zeler, zemiaky, pór, kukurica). Uvedené druhy vyžadujú priame hnojenie organickými hnojivami (napr. granulovaný kravský hnoj alebo zmes kravského a konského hnoja) a hlboké kyprenie pôdy. Karfiol i brokolica sú ľahko stráviteľné a obsahujú menej vlákniny ako ostatné hlúboviny.
• Druhá skupina: Menej náročné druhy
  Sem spadá koreňová a listová zelenina (napr. mrkva, petržlen, paštrnák, červená repa, reďkovka, reďkev, šalát, špenát, čakanka). Koreňová zelenina je náročná na vysoký obsah organických látok v pôde, ale neznáša priame hnojenie týmito organickými hnojivami. Je teda dobré aplikovať ich k predplodinám. Rovnako listová zelenina patrí do druhu zeleniny pestovanej v druhej trati po organickom hnojení, pretože je náchylná na kumuláciu (hromadenie) dusičnanov. Preto je lepšie rýchlorastúcu a nadmerne hnojenú zeleninu vôbec nehnojiť dusíkatými hnojivami, najmä pri rýchlenej zelenine v skleníkoch.
• Tretia skupina: Najmenej náročné druhy
  Patria sem cibuľoviny a strukoviny (cibuľa, cesnak, šalotka; hrach, bôb, fazuľa). Vyhovuje im pôda s nižším obsahom humusu a dusíka. Zeleninu pestovanú v tretej trati po organickom hnojení zabezpečujeme iba menším množstvom živín dodávaných v priemyselných hnojivách. Najmä dusíkaté hnojivá aplikujeme v minimálnych dávkach.

Praktické skúsenosti a výskum

Výživa a hnojenie plodín má nezastupiteľnú a nenahraditeľnú funkciu v ich technológii pestovania. Je významným úrodotvorným prvkom a použitím správneho pomeru živín je možné dosiahnuť vyššiu úrodu pestovaných plodín.

Príklad poľného pokusu

Poľný pokus s karfiolom bol založený v roku 2008 v areáli Demonštračnej záhrady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre na stredne ťažkej pôde. V pokuse sa sledoval vplyv troch rozdielnych variantov hnojenia na úrodu karfiolu:

1. Kontrolný variant: Bez aplikácie priemyselných hnojív.
2. Variant 2: Hnojenie na hladinu dusíka 200 kg/ha.
3. Variant 3: Živiny doplnené na úroveň N : S = 250 : 60 kg/ha, použité hnojivá LAD27 (27 % N, 4 % MgO a 7 % CaO) a DASA 26/13 (26 % N a 13 % S). DASA hnojivo bolo aplikované 3 týždne pred výsadbou. Hnojivo LAD27 bolo aplikované v dvoch termínoch - 3 a 6 týždňov po výsadbe. Fosfor a draslík nebol aplikovaný, pretože ich obsah v pôde bol zodpovedajúci požiadavkám.

Výsadba priesad sa uskutočnila 24. 6. 2008. V rámci opakovania bolo vysadených 8 rastlín do sponu 0,5 x 0,5 m. Zber karfiolu sa realizoval ručne.

Odrody karfiolu a hnojenie

• 'Flamenco F1' - určená pre letné a skoré jesenné pestovanie pre čerstvý trh, odolná voči suchu a vysokým teplotám. Silné listy dokonale kryjú ružicu, ktorá má vynikajúcu kvalitu, je ťažká, snehobiela a úplne bez antocyánu.
• 'Amfora F1' - stredne skorá odroda typu Romanesco pre jesenný zber. Produkuje klenuté ružice zložené z ružičiek vežičkovitého tvaru svetlozelenej farby.

Zber karfiolu odrody 'Flamenco F1' prebiehal od 2. 9. do 9. 9. 2008. Zber ružíc odrody 'Amfora F1' bol realizovaný v období od 18. 9. do 6. 10. Zber ružíc sa uskutočňoval postupne, t. j. celková úroda pozostávala z viacerých čiastkových zberov.

Najvyššie úrody karfiolu boli pri oboch odrodách zistené na variante 3, kde bol dusík aplikovaný v kombinácii so sírou. Pri odrode 'Flamenco F1' predstavoval nárast úrody 21,5 %, zatiaľ čo pri odrode 'Amfora F1' bol nárast 25,7 %. Potvrdil sa teda jednoznačne kladný vplyv správneho hnojenia na úrodu ružíc karfiolu.

tags: #cim #hnojit #karfiol