Rod citrónovník (lat. Citrus) je významný rod rastlín z čeľade rutovité (Rutaceae). Patrí sem množstvo vždyzelených dvojklíčnolistových krov alebo stromov, známych predovšetkým pre svoje chutné plody s vysokým obsahom vitamínu C a ďalších vitamínov. Pôvodom citrónovníkov je juhovýchodná Ázia, odkiaľ sa postupne rozšírili do subtropických oblastí celého sveta a do teplých oblastí mierneho pásma.
Dnešné druhy citrónovníkov sú väčšinou hybridného pôvodu, pričom niektoré sú dokonca až pätnásobnými hybridmi. Mnohé typy vznikli aj ako púčikové variácie. Názory na systematické hodnotenie jednotlivých druhov sa veľmi líšia, najmä preto, že v oblastiach pôvodného výskytu dochádzalo už v dávnych časoch k mnohým kríženiam a veľa kultúrnych taxónov sa medzitým zdomácnelo.
Citrónovník pravý (Citrus limon)
Citrónovník pravý (lat. Citrus limon) je najznámejší druh z rodu citrónovník, vedecky známy ako Citrus limon. Je to malý subtropický vždyzelený strom pestovaný pre svoje kyslé žlté plody, ktoré sú bohatým zdrojom vitamínu C.
Botanické charakteristiky
Citrónovník pravý má jednoduché vajcovité listy dlhé 8 až 14 cm, ktoré obsahujú aromatické oleje. Strom kvitne od apríla do mája, ale môže kvitnúť aj viackrát ročne. Jeho malé, obojpohlavné biele kvety sú usporiadané vo zväzkoch a sú veľmi voňavé. Má lesklé tmavozelené listy a tŕnité konáre.
Plod citrónovníka, nazývaný citrón, je botanicky klasifikovaný ako bobuľa špecifického typu s názvom hesperídium. Hesperídium je definované ako synkarpický plod s mäsitým alebo dužinatým oplodím a blanitými priehradkami, ktoré oddeľujú semenné puzdrá vyplnené šťavnatou dužinou, tvorenou veľkými bunkami zbujenej vnútornej epidermy. Exokarp hesperídia je rozlíšený na vonkajšiu časť, nazývanú flavedo, a vnútornú časť, nazývanú albedo.
Pôvod a rozšírenie
Tento obľúbený citrus je pravdepodobne krížencom pochádzajúcim zo severovýchodnej Indie alebo juhovýchodnej Ázie, kde vznikol skrížením medzi pomarančovníkom horkým (Citrus × aurantium) a citrónovníkom medickým (Citrus medica).
Do Európy bol citrónovník pravý zavedený Arabmi v stredoveku. Do Talianska bol introdukovaný už v 2. storočí pred Kristom a v Iraku a Egypte sa pestoval v 7. storočí nášho letopočtu. V súčasnosti je rozšírený v subtropických a tropických oblastiach po celom svete, pričom najväčšími producentmi sú India, Mexiko, Čína, Španielsko a Taliansko. Na Slovensku ide o pestovaný neofyt, ktorý vo voľnej prírode nezdomácnel kvôli nízkej odolnosti voči mrazu.
Pestovanie a starostlivosť o citrónovník pravý
Citrónovník vyžaduje špecifické podmienky pre úspešné pestovanie a bohaté plodenie. Je to chúlostivá rastlina na chlad a veľké výkyvy teplôt.
Svetlo a teplota
- Rastlina je výrazne svetlomilná a pre bohaté kvitnutie a plodenie vyžaduje maximálne možné oslnenie, ideálne na južne orientovanom stanovišti.
- Citrónovník vyžaduje rovnováhu svetla a tepla.
- Optimálna teplota pre rast citrusov je 22-30°C. V byte je optimálna teplota pre dozrievanie citrusov v rozmedzí od 14 do 16°C.
- Citrus limon znáša bez poškodenia mráz o teplote -3°C a dokáže bez plodov a kvetov odolávať až niekoľko dní aj pri -4°C.
- Citrónovník neznáša suchý prehriaty vzduch. Cez poludnie v najväčších letných horúčavách je vhodné rastline tieniť slnečné lúče.
Substrát a zavlažovanie
Na pestovanie citrusov používame vzdušný substrát vhodný pre citrusy, prípadne kokosové vlákno. Preferuje ľahkú, priepustnú a výživnú pôdu s mierne kyslou až neutrálnou reakciou. Hodnota pH pre podpníky citrónovníkovca je vhodná v rozmedzí od 5,5 do 6, pri iných podpníkoch až od 6 do 7 pH.
Zavlažujeme toľko, aby substrát bol vlhký, avšak nie premočený. Pri premočení je potrebné prebytočnú vodu vyliať. Citrusy zalievame vždy vtedy, keď substrát vysychá, nie pravidelne. Úžitková voda z vodovodu a studní často obsahuje vápnik a horčík v uhličitanovej forme. Nadbytok týchto minerálov môže zvýšiť pH substrátu a obmedziť príjem železa rastlinami, čo sa prejaví žltnutím listov (chloróza). Znížiť nadbytok minerálov dokážeme až o 10 % prevarením vody alebo používaním odstátej vody.
Hnojenie, presádzanie a rez
Citrónovník musí mať črepník dostatočne veľký, aby sa korene netlačili z otvorov von. Mladé citrónovníky presádzame každé 2-3 roky. U starších rastlín je potrebné presádzanie každých 5-10 rokov. Rez vykonávame s cieľom vytvarovať a zahustiť korunu. Citrusy hnojíme hnojivami určenými pre citrusy, ktoré sú obyčajne tekuté. Základom je dusík-fosfor-draslík (NPK), dôležité sú aj mikroelementy ako železo, bór, zinok, meď, mangán a iné.
Kvitnutie a plodenie
Citrónovník kvitne v 4.-5. mesiaci roka a môže kvitnúť až 3-4x ročne. Po odkvitnutí sa z kvetov následne vyvíjajú plody.
Zazimovanie
V zimnom období je citrus vhodné zazimovať v interiéri. Po oddychu (dormancii) zakvitnú v štvrtom až piatom mesiaci a následne z kvetov rastú plody. Zimovanie pri teplotách 5-10°C nevyžaduje príliš veľa svetla, zatiaľ čo zimovanie nad 12°C už vyžaduje viac svetla. Zimný pokoj (dormancia) by mal trvať minimálne 8 týždňov, počas ktorých je potrebné teplotu znížiť na 2 až 8°C. Rastlina v tomto stave vyžaduje minimálne svetlo a obmedzenú zálievku tak, aby substrát úplne nepreschol a zostal mierne vlhký.
Prechod rastlín do vegetačného stavu musí prebehnúť pozvoľna, bez svetelného i tepelného šoku. Po ukončení vegetačného obdobia je dôležité preniesť rastlinu do interiéru tak, aby rozdiel teplôt nebol vyšší ako 5°C, inak rastlina môže zhodiť listy.
ŠTIEPANIE CITRUSOVÝCH PLODOV | ŠTYRI (4) FAKTORY A AKO MINIMALIZOVAŤ RIZIKÁ
Rozmnožovanie
Rozmnožovanie citrónovníka je možné dvoma spôsobmi:
- Semienkami: Je to náročnejší spôsob, nakoľko nie každé semienko z citróna vyklíči.
- Odrezkami: Je to omnoho efektívnejší spôsob. Odrezky je vhodné získať z rastliny v mesiacoch apríl-máj-jún. Optimálne výhonky sú jednoročné, polodrevnaté. Príliš mladé výhonky pri zakoreňovaní zhnijú, príliš staré zoschnú. Výhonky musia byť zdravé a nenapadnuté škodcami. Odrezok by mal mať 4-5 očiek, listy skrátime na polovicu, odrezok zapichneme do zeme a použijeme stimulátor zakorenenia.
Choroby a škodcovia
U citrónovníka sú choroby ojedinelé. Medzi najčastejšie problémy patrí opadávanie listov spôsobené nedostatkom svetla alebo napadnutie voškami, ktoré požierajú listy. Proti voškám je účinný postrek z cesnakového odvaru. Ďalšími možnými škodcami sú roztoče, molice, puklice, štítničky a smútnice.
Možné toxické účinky
Pre ľudí nie je citrón jedovatý a plody sú bezpečne konzumovateľné. Esenciálny olej z kôry však môže pri kontakte s pokožkou a následnom vystavení slnečnému žiareniu vyvolať fototoxickú dermatitídu. Pre niektoré zvieratá, najmä mačky a psy, môžu byť listy a kôra pri požití väčšieho množstva toxické kvôli obsahu limonénu a psoralénov, čo môže spôsobiť tráviace ťažkosti, vracanie alebo apatiu.
Využitie citróna a jeho význam
Plody citrónovníka sa používajú na konzumáciu predovšetkým pre svoje šťavy. Šťava plodu obsahuje 5-6 % kyseliny citrónovej, ktorá má pH o kyslosti približne 2,2. Kyslá chuť šťavy sa využíva v potravinárstve, do nápojov, štiav, limonád a koláčov. Citrón je považovaný za liečivý plod - najmä jeho šťava, dreň aj šupka.
V kuchyni a priemysle
V gastronómii je citrón kľúčovou surovinou. Jedlý je predovšetkým plod, ktorého šťava sa používa do nápojov, zálievok a marinád. Strúhaná kôra (z chemicky neošetrených plodov) slúži na dochutenie sladkých aj slaných pokrmov a kandizovaná kôra ako cukrovinka. Priemyselne sa z neho získava kyselina citrónová používaná ako konzervant a čistiaci prostriedok, pektín a esenciálny olej. Kyslá šťava z plodov môže dokonca fungovať ako elektrolyt na vytvorenie jednoduchého galvanického článku, známeho ako citrónová batéria.
V aromaterapii a liečiteľstve
Silica z citrónovej kôry je obľúbená pre svoje osviežujúce účinky. Inhalácia je vhodná pri duševnej námahe, účinná pri bolestiach hlavy, infekciách dýchacích ciest, má antiseptické účinky a povzbudzuje trávenie. Masáže s využitím éterického oleja z citróna priaznivo pôsobia na pleť a celulitídu. Historicky bol citrón cenený pre vysoký obsah vitamínu C ako prevencia skorbutu. Dnes sa šťava a kôra využívajú pre svoje antiseptické a antibakteriálne účinky pri prechladnutí a na podporu trávenia.
Citrónovník v histórii a kultúre
V minulosti križiaci nazývali citróny „stredovekým jablkom“ a Arabi ho prijali ako liek proti skorbutu. V 18. storočí zohral kľúčovú úlohu v boji proti skorbutu u námorníkov Britského kráľovského námorníctva. Názov rodu „Citrus“ pochádza z latinského slova „cedrus“ (voňavý ihličnan), ktoré sa prenieslo na podobne aromatický cédrát. Druhové meno „limon“ pochádza z arabského „līmūn“. Citrónovník bol do Európy zavedený Arabmi v stredoveku a stal sa symbolom bohatstva.
Rod Citrónovník (Citrus) a ďalšie významné druhy
Okrem citrónovníka pravého patrí do rodu Citrus mnoho ďalších dôležitých druhov, ktoré sú významné pre svetové ovocinárstvo a kultúru.
Citrónovník médsky (Citrus medica)
Citrónovník médsky (lat. Citrus medica), známy aj ako citronátovník alebo cedrát, je starobylý druh citrónovníka. Treba dávať pozor na zámenu s anglickým výrazom „citron“, ktorý označuje tento druh, zatiaľ čo v slovenčine (a mnohých iných jazykoch) je citrón dnes názvom plodov druhu citrónovník pravý (Citrus limon), hoci v minulosti sa aj v slovenčine niekedy názvom citrón označoval plod druhu Citrus medica. Dorastá do výšky až 4 m a má hrubú kôru s malými oddeleniami. Vo všeobecnosti sa konzumuje zaváraný alebo v pečive, napríklad v ovocnom koláči, pričom pri pečení sa často používa namiesto dužiny kandizovaná šupka.
Cedrát bol prvým citrusovým plodom známym Rimanom. Plíniova prírodoveda spomína strom, ktorý niektorí nazývali asýrske, iní médske „jablko“ (všeobecné grécko-rímske meno pre guľaté plody). V Plíniovej dobe sa toto ovocie nikdy nejedlo (začalo sa používať pri varení na začiatku 2. storočia), ale jeho intenzívna vôňa sa využívala na napustenie šiat, aby odpudzovali otravný hmyz. Podľa Plínia boli pokusy pestovať citrónovník médsky pre jeho medicínske vlastnosti v kvetináčoch neúspešné.
Variety a kultivary citrónovníka médskeho
Tak ako mnohé kultúrne rastliny, aj citrónovník médsky sa zvykne deliť na variety alebo na kultivary. Medzi jeho najznámejšie variety patrí Citrus medica var. sarcodactylis, známa ako tzv. Budhova ruka pre svoje prstovité plody, a Citrus medica var. ethrog, označovaná ako etrog. Kultivary sa delia na kyslé (napríklad China, Poncire, Diamant a Ethrog) a sladké (napríklad Corsican a Dulcia).
Prehľad ďalších významných druhov rodu Citrus
- Citrónovník sieťkovaný (Citrus reticulata): Známy aj ako mandarínkovník alebo tangerinkovník, je to vždyzelený nízky strom alebo ker pochádzajúci z Číny a juhovýchodnej Ázie.
- Citrónovník čínsky (Citrus ×sinensis): Bežne nazývaný pomarančovník, je vždyzelený strom dorastajúci do 10 m, pochádzajúci z Mjanmarska, Číny a Východnej Indie. Z plodov (pomarančov) sa destiluje výťažok na výrobu likérov a surová dužina sa používa v konzervárenskom priemysle na výrobu džúsov.
- Citrónovník obrovský (Citrus maxima): Známy ako pomelovník, je vždyzelený strom vysoký 5 - 15 m, pochádzajúci pravdepodobne z juhovýchodnej Ázie.
- Citrónovník rajský (Citrus ×paradisi): Grapefruitovník je najmladší z citrónovníkov. Tento vždyzelený, 5 - 15 m vysoký strom alebo ker, vznikol na ostrove Barbados v 18. storočí skrížením citrónovníka čínskeho (pomaranča) a citrónovníka obrovského (pomela).
- Citrónovník horký (Citrus ×aurantium): Tiež známy ako oranžovník, je vždyzelený strom dorastajúci do 10 m, pochádzajúci z východnej časti polostrova Zadná India. Považuje sa za prirodzeného kríženca citrónovníka sieťkovaného a citrónovníka obrovského.
- Citrónovník pomarančový (Citrus ×aurantiifolia): Známy ako citrónovník limetový (limetka), je vždyzelený strom dorastajúci do 5 m, pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie.
tags: #citronovnik #pravy #celad