Jedným z rozhodujúcich agrotechnických úkonov, ktorý sa v značnej miere podieľa na úspešnom pestovaní pšenice, je správne vykonaná sejba. Ide o jednu z najťažších a najdôležitejších disciplín v rastlinnej výrobe.
Optimálny čas sejby a klimatické zmeny
V agroklimatických podmienkach Slovenska môžeme za optimálny agrotechnický termín sejby pšenice považovať obdobie od 15. septembra do 25. októbra, v závislosti od poľnohospodárskej výrobnej oblasti. Z dôvodu klimatických zmien, prinášajúcich dlhšiu a teplejšiu jeseň, sa vytvorili podmienky, kedy aj neskôr založené porasty ozimných pšeníc stihnú do zimy vyrásť do požadovanej rastovej fázy a prezimovať bez závažnejších problémov.
Štruktúra a vlastnosti pôdy
Pôda by mala byť pred sejbou ozimných pšeníc pripravená v drobnohrudkovitej štruktúre s priemernou veľkosťou pôdnych častíc od 0,5 do 1 cm. Klíčenie zrna môžu obmedziť hrudy s priemerom viac ako 5 cm. Negatívne môže pôsobiť aj pôda pripravená príliš na jemno. V takejto pôde môže dôjsť k ohrozeniu prísunu pôdnej vlahy ku klíčiacim zrnám.
Hĺbka uloženia osiva
Optimálna hĺbka uloženia osiva do pôdy je pri ozimných pšeniciach 2 až 4 cm. V ostatnom období sa z dôvodu čoraz častejšieho nedostatku vlahy v čase sejby odporúča hĺbku sejby zvýšiť. Treba však mať na pamäti, že hĺbka sejby by nemala presiahnuť 5 až 6 cm, pretože ak je osivo vysiate hlbšie, dochádza k oslabeniu rastliny a zníženiu jej odnožovacej schopnosti. Hovorí sa, že každým centimetrom hĺbky strácame jednu jesennú odnož.
Výsevky a ich optimalizácia
Už dlhšie neplatí, že zárukou vysokých úrod pšeníc sú vysoké výsevky. Tie v posledných rokoch vedú na jeseň k prehusťovaniu porastov, znižujú ich odolnosť proti vymŕzaniu a zvyšujú ich náchylnosť na napadnutie chorobami a škodcami. Súčasné moderné odrody ozimných pšeníc sa vyznačujú vysokou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou, čo výsevky umožňuje znižovať až o polovicu.
Kým v minulosti bolo možné za optimálne považovať výsevky na úrovni až do 6,5 milióna klíčivých zŕn/ha, v súčasnosti je to od 3 do 4,5 milióna klíčivých zŕn/ha.
Význam správnej prípravy pôdy
Hoci pri príprave pôdy pre oziminy platia určité spoločné pravidlá, nie je to celkom univerzálny proces, ktorý je možné plošne aplikovať na každý typ pôdy. Samotný spôsob prípravy je závislý od pestovanej predplodiny, zaburinenia a celkového stavu pôdy. Zohľadniť je preto potrebné aj to, aký charakter malo jarné a letné obdobie, teda najmä mieru zrážok a či plodiny neboli napadnuté škodcami.
Kľúčové pre úspešnú prípravu je naplánovanie celého procesu obrábania pôdy tak, aby pšenica ozimná stihla vzísť, zakoreniť sa, odnožila sa a následne bola schopná prezimovať. Dôraz je teda potrebné venovať vytvoreniu plytkej orby, tzv. podmietky a následne príprave osivového lôžka.
Podmietka ako prvý krok
Čas na vytvorenie podmietky prichádza spravidla čo najskôr po zbere predplodiny, čo prispieva k šetreniu pôdnej vlahy. Pri podmietke, ktorej podstatou je tzv. plytká orba, má dôjsť k prerušeniu pôdnej kapilarity, čím sa zabraňuje zbytočnému odparovaniu vody. Tá sa zadržiava v podpovrchovej vrstve pôdy a vďaka tomu dochádza k rýchlejšiemu klíčeniu zapravených semien burín ale aj výmrvu semien ďalších rastlín, čo neskôr napomáha k efektívnemu odburineniu pôdy. Zvlášť veľkú pozornosť sa podmietke oplatí venovať vtedy, ak sú predplodinami napríklad strukoviny, obilniny ale napríklad aj veľmi rozšírená repka olejná. Podmietka teda vytvára priaznivé podmienky na vyklíčenie zvyškov semien zberanej plodiny a vyklíčenie semien burín. Nie je to však jej jediným účelom. Príprava podmietky má aj ďalší význam z pohľadu zapravenia hnojív či pesticídov. Predsejbovým plytkým kyprením dochádza zároveň drobeniu a utuženiu pôdy.
V podmienkach regulácie burín okrem herbicídov má významné miesto podmietka (plytké obrábanie pôdy). V minimalizačných technológiách pri zakladaní porastov obilnín, ale aj repky olejky, sa môže použiť plytké obrábanie pôdy, ktorého funkciu plní podmietka strniska. Kvalitu podmietky ovplyvňuje termín, hĺbka a ošetrenie. Pri moderných technológiách sa vyžaduje dodržanie hĺbky podmietky (plytko 50 - 100 mm), s presným rezom v profile pôdy, ktorý vytvára základ budúceho lôžka pre osivo. Plytká práca podmietačov vylučuje hlboké zapracovanie pozberových zvyškov. Zemina sa premieša so slamou pri povrchu pôdy a zabraňuje tomu, aby sa pri sejbe osivo dostávalo do slamy. Plytké obrobenie pôdy po zbere (podmietka) je vhodnejšie pre reguláciu burín strniskového aspektu a čerstvo vypadaných semien. Hlbšia podmietka je vhodná pre reguláciu trvácich burín. Tá aktivizuje biologické a fyzikálne procesy v pôde, zlepšuje hospodárenie pôdy s vodou, potláča škodlivé organizmy, vytvára lepšiu spracovateľnosť ornice pri následnom obrábaní pôdy, čím súčasne znižuje jeho energetickú náročnosť.
Príprava osivového lôžka pre optimálne klíčenie
Ďalším dôležitým procesom v rámci prípravy pôdy pre oziminy je príprava osivového lôžka, ktoré má zásadný vplyv na to, ako bude vyzerať následný zber úrody. Osivové lôžko má spravidla podobu uľahnutej resp. utlačenej pôdy, ktoré poskytuje vysiatemu osivu dostatok vody a vytvára ideálne prostredie pre rast koreňov plodiny a tiež klíčenie. Z tohto pohľadu je ideálne, ak sú v rámci pôdy vytvorené dve vrstvy s rozdielnymi vlastnosťami.
Správne pripravené osivové lôžko spoznáme podľa mierne utuženej vrstvy pôdy, na ktorej je uložené samotné osivo, ktoré je následne zahrnuté kyprou vrstvou pôdy. Týmto spôsobom zabezpečíte pre osivo dostatok vlahy z kapilárnej vody, o ktoré sa postará utužená vrstva pôdy. Vrchná, rovnomerne kyprá vrstva pôdy zasa zabezpečí, aby malo osivo prístup k vzduchu a vytvorené vhodné podmienky na vzchádzanie. Platí, že osivové lôžko by malo byť o 10 - 20 mm hlbšie, ako je hĺbka samotnej sejby. Napríklad, pri už spomínanej pšenici ozimnej je hĺbka sejby približne 40 až 60 mm.
Pri zakladaní porastov repky a jačmeňa ozimného (august, prvé dve dekády septembra) býva pôda suchšia, a preto treba urobiť kvalitnejšie lôžko pre osivo, ako pre neskoršie výsevy pšenice letnej (f.o.), ktoré spravidla dostanú viacej vlahy. Na ťažkých pôdach, s vyšším obsahom ílovitých častíc, dochádza po silnejších dažďoch k tvorbe prísušku, ktorý znižuje poľnú vzchádzavosť. Preto je žiaduce, aby na povrchu pôdy pred sejbou boli väčšie pôdne agregáty a osivo bolo v kontakte s menšími agregátmi.
Význam predplodiny a stavu pôdy
Spôsob prípravy pôdy pod oziminy závisí od predplodiny. Celý systém obrábania pôdy sa snažíme realizovať tak, aby ozimné plodiny dobre vzišli, zakorenili, primerane odnožili, čím si vytvoríme predpoklady na ich dobré prezimovanie. Dôležitým predpokladom založenia dobrého porastu ozimín je primerane uľahnutá pôda. Pri neskoršom obrábaní (pri kyprej pôde) ju utlačíme náradím. Zachovanie a zlepšenie pôdnej štruktúry možno zabezpečiť redukovaním počtov prejazdov strojov po pôde pri súčasnom obmedzovaní utláčania povrchovej vrstvy pôdy pneumatikami traktorov. Pri predsejbovej príprave a sejbe najmä na vlhšej pôde je vhodné používať dvojmontáže pneumatík.
Rozhodujúci vplyv na stav osivového lôžka má druh technologického systému obrábania pôdy, ktorý bol použitý k predplodine. V inom stave bude pôda, ktorá bola zoraná klasickým pluhom a iné fyzikálno-chemické parametre bude mať pôda spracovaná bezorbovým systémom pôdochranného obrábania. Navyše, treba brať do úvahy aj poveternostné podmienky ročníka.
Vplyv slamy a pozberových zvyškov
Slama predstavuje organickú hmotu chudobnú na dusík (N) a fosfor (P) s vysokým podielom celulózy a hemicelulózy. Na jej rozklade sa primárne podieľa celulolytická mikroflóra, náročná na výživu dusíkom. Pridaním slamy do pôdy sa v podstatnej miere zvýši zdroj uhlíka a energie, a tým aj jej biochemická aktivita. Súčasne sa zvyšujú aj nároky mikroflóry na dusík, ktorý odčerpávajú z pôdy. Slama obilnín je bohatá na organické látky. Na tonu slamy obilnín pridávame 8 - 10 kg N, najlepšie v kvapalnej forme.
Pri minimalizačných technológiách zostávajú pozberové zvyšky pri povrchu, zatiaľ čo pri bezorbových technológiách na povrchu pôdy. Zvyšky chránia pôdu pred eróziou. Pri zakladaní porastov ozimín však spôsobujú celý rad komplikácií. Lepšie výsledky pri zakladaní porastov sa dosahujú drvením slamy (štiepaním). Pri konvenčnej agrotechnike, ale aj pri minimálnom obrábaní pôdy pri rozklade pozberových zvyškov rastlín (lucerna, slama obilnín) vznikajú v pôde látky, ktoré inhibujú klíčenie a vzchádzanie rastlín pšenice. V suchších podmienkach nepriaznivo pôsobia i horšie vlahové pomery a biologická blokácia živín, najmä dusíka.
Výskumy tejto problematiky pri pšenici letnej f.o. (po repke, po pšenici) ukázal ako vhodné plytké zapravenie podrvenej a na povrchu pôdy rozprestretej slamy do pôdy radličkovým kypričom a následné založenie porastu sejačkou Horsch Exactor. Pri uložení slamy pod lôžkom pre osivo sa v dobrých vlahových podmienkach dosahuje približne 80 % poľná vzchádzavosť. Podobná vzchádzavosť sa dosiahla obrobením pôdy frézou alebo rotačným kypričom a uložením slamy na povrch pôdy. Používanie rotačného kypriča „bez sita“ zaprávajúceho slamu hlavne do lôžka pre osivo však spôsobuje zníženie poľnej vzchádzavosti. Obvykle sa predpokladá, že nízka poľná vzchádzavosť pri zapravení slamy do oblasti lôžka pre osivo je dôsledkom zlej práce výsevných pätiek. Vedú k tomu skúsenosti s horšou prácou klasických výsevných pätiek v lôžku pre osivo so slamou. Využitie frézy a traverzy pre sejbu naširoko (napríklad systém Horsch Exactor) zabezpečuje na rovných pozemkoch lepšiu rovnomernosť v hĺbke sejby, najmä keď slama zostane na pozemku. Dobré vzchádzanie ozimín pri využití rotačnej kultivácie s ukladaním slamy na povrchu pôdy ukazuje, že umiestnenie osiva v profile pôdy pravdepodobne nie je hlavným dôvodom nízkej vzchádzavosti. Výskum tejto problematiky ukázal, že vodné extrakty zo slamy brzdia vzchádzanie semien.
Výber vhodných odrôd
V súčasnosti sú medzi pestovateľmi obľúbené také ozimné pšenice, ktoré sú plastické z hľadiska agroekologických podmienok, majú vysoký úrodový potenciál a dobrú odolnosť proti patogénom.
- IS RUBICON: Skorá, bezostinatá odroda s veľmi vysokým úrodovým potenciálom, vyznačuje sa veľmi produktívnym klasom a vysokou HTZ (Hmotnosť tisícich zŕn).
- IS CARRIER: Stredne skorá až skorá ostinatá odroda s veľkým klasom a zrnami s vysokým obsahom lepku so špičkovou potravinárskou akosťou. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou proti mrazu.
- IS SPIRELLA: Spĺňa požiadavky na extra skorú vysokolepkovú pšenicu exportnej kvality. Klasí súčasne so stredne skorými odrodami ozimného jačmeňa. Odnožovanie je synchrónne, porast je jednotný, s klasmi vyrovnanej veľkosti. Vyniká veľmi dobrou odolnosťou proti poliehaniu.
- IS DIMENZIO: Univerzálna a veľmi spoľahlivá odroda, vhodná do všetkých agroekologických podmienok Slovenska.
- IS LAUDIS: Ostinatá odroda intenzívneho typu s vysokou potravinárskou akosťou vhodná do všetkých poľnohospodárskych výrobných oblastí.
- IS FORTIDUR: Stredne neskorá odroda tvrdej ozimnej pšenice, ktorá výborne odnožuje, má vysoký úrodový potenciál a nadpriemernú stabilitu sklovitosti zrna, čo ju predurčuje na výrobu tých najkvalitnejších cestovín.
- IS KARMADUR: Odroda tvrdej ozimnej pšenice, ktorá vytvára klasy s veľkými zrnami.
Pšenica (Triticum) je jednou z najstarších a najdôležitejších obilnín na svete. Pestuje sa na všetkých kontinentoch a je základom stravy pre miliardy ľudí. Pestovanie pšenice nie je náročné, no vyžaduje si vhodné podmienky a starostlivosť.
Druhy pšenice:
- Tvrdá pšenica (Triticum durum): Má vysoký obsah bielkovín a používa sa hlavne na výrobu cestovín.
- Mäkká pšenica (Triticum aestivum): Tento druh je najrozšírenejší a používa sa na výrobu múky pre chlieb, pečivo a ďalšie pekárenské výrobky.
- Jarová pšenica: Pestuje sa na jar a zberá sa v lete.
- Ozimná pšenica: Pestuje sa na jeseň a zberá sa na jar alebo začiatkom leta.
- Špalda (Triticum spelta): Starodávna forma pšenice, ktorá je známa pre svoje vysoké nutričné hodnoty.
Základné kroky pri pestovaní pšenice
- Čas výsevu: Ozimnú pšenicu seješ na jeseň, zvyčajne od konca septembra do novembra, aby mohla prezimovať a na jar začať rásť.
- Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená vysievaj do hĺbky 2-3 cm, pričom medzi riadkami nechaj vzdialenosť 15-20 cm.
- Slnečné miesto a priepustná pôda: Pšenica vyžaduje slnečné stanovište, kde bude mať prístup k minimálne 6 hodinám slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlinitá alebo piesočnato-hlinitá, bohatá na živiny.
- Pôdna príprava: Pred výsevom je dôležité pôdu hlboko prekypriť, aby si zlepšil prístup vzduchu a vody ku koreňom.
- Mierne zavlažovanie: Pšenica je pomerne nenáročná na zálievku, no počas obdobia klíčenia a tvorby klasov je dôležité, aby pôda zostala mierne vlhká.
- Výživa: Pšenica je náročná na živiny, najmä na dusík, ktorý podporuje rast zelenej hmoty a tvorbu zdravých klasov. Pred výsevom môžeš do pôdy zapracovať hnojivo bohaté na dusík. Fosfor a draslík sú dôležité pre tvorbu silných koreňov a zlepšenie kvality zŕn.
- Škodcovia a choroby: Pšenicu môžu napádať rôzni škodcovia, ako sú hlodavce, vošky, húsenice a hrdza. Pšenica môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka alebo hrdza pšenice.
- Čas zberu: Pšenica je pripravená na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú tvrdé na dotyk. Najlepšie je počkať, kým sa listy a stonky rastlín úplne vysušia, čo naznačuje, že rastlina je pripravená na zber.
- Spracovanie po zbere: Po zbere musíš pšenicu dôkladne vysušiť, aby si zabránil vzniku plesní. Zrná pšenice môžeš uskladniť v suchom a tmavom priestore, kde vydržia niekoľko mesiacov.
Pšenica zvyčajne dozrieva približne 4-5 mesiacov po výseve, v závislosti od podmienok a druhu pšenice. Pestovanie pšenice je možné aj v menšom meradle, či už v záhrade alebo na poli.