Citrónovník pravý (Citrus limon)

Citrónovník pravý, vedecky známy ako Citrus limon, je vždyzelený strom pestovaný pre svoje kyslé žlté plody, ktoré sú bohatým zdrojom vitamínu C. Tento obľúbený citrus je pravdepodobne krížencom pochádzajúcim z Ázie. Má lesklé tmavozelené listy, tŕnité konáre a silno voňajúce biele kvety.

Botanické charakteristiky

Citrónovník má vajcovité listy dlhé 8-14 cm, ktoré obsahujú aromatické oleje. Jeho plody, nazývané citróny, sú botanicky klasifikované ako bobule špecifického typu s názvom hesperídium. Kyslá šťava z plodov môže dokonca fungovať ako elektrolyt na vytvorenie jednoduchého galvanického článku, známeho ako citrónová batéria.

Pôvod a rozšírenie

Pôvodom je pravdepodobne zo severovýchodnej Indie alebo juhovýchodnej Ázie, kde vznikol ako kríženec medzi pomarančovníkom horkým (Citrus × aurantium) a citrónovníkom medickým (Citrus medica). Do Európy bol zavedený Arabmi v stredoveku. V súčasnosti je rozšírený v subtropických a tropických oblastiach po celom svete, pričom najväčšími producentmi sú India, Mexiko, Čína, Španielsko a Taliansko. Na Slovensku ide o pestovaný neofyt, ktorý vo voľnej prírode nezdomácnel kvôli nízkej odolnosti voči mrazu.

Pestovanie a nároky

Citrónovník vyžaduje špecifické podmienky pre úspešné pestovanie. Preferuje ľahkú, priepustnú a výživnú pôdu s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 5,5 - 7 v závislosti od podpníka). Rastlina je výrazne svetlomilná a pre bohaté kvitnutie a plodenie vyžaduje maximálne možné oslnenie, ideálne na južne orientovanom stanovišti. Optimálna teplota pre rast citrusov je 22-30°C, pričom v byte je optimálna teplota pre dozrievanie citrusov v rozmedzí od 14 do 16°C.

Klimatické podmienky a odolnosť

Citrus Limon znáša bez poškodenia mráz o teplote -3°C, dokáže bez plodov a kvetov odolávať aj pri -4°C. Citrónovník je však chúlostivý na chlad a veľké výkyvy teplôt. Citrusy neznášajú suchý prehriaty vzduch. V najväčších letných horúčavách je vhodné rastline tieniť slnečné lúče.

Zavlažovanie a substrát

Pri pestovaní citrusov používame vzdušný substrát vhodný pre citrusy, prípadne kokosové vlákno. Vody zalejeme toľko, aby substrát bol vlhký, avšak nie premočený. Prebytočnú vodu je potrebné vyliať. Citrusy zalievame vždy vtedy, keď substrát vysychá, nie pravidelne. Úžitková voda z vodovodu a studní často obsahuje vápnik a horčík, ktorých nadbytok môže zvýšiť pH substrátu a obmedziť príjem železa rastlinami, čo sa prejaví žltnutím listov (chloróza). Znížiť nadbytok minerálov možno prevarením alebo použitím odstátej vody.

Presádzanie a rez

Citrónovník presádzame každé 2-3 roky. U starších rastlín je potrebné presádzanie každých 5-10 rokov. Rez vykonávame s cieľom vytvarovať a zahustiť korunu.

Kvitnutie a plodenie

Citrónovník kvitne v 4.-5. mesiaci roka a môže kvitnúť až 3-4x ročne. Obsahuje obojpohlavné biele kvety s výraznou vôňou. Následne z kvetov rastú plody.

Zazimovanie

V zimnom období je citrus vhodné zazimovať v interiéri. Po oddychu zakvitnú v štvrtom až piatom mesiaci a následne z kvetov rastú plody. Zimovanie pri teplotách 5-10°C nevyžaduje príliš veľa svetla, zatiaľ čo zimovanie nad 12°C už vyžaduje viac svetla. Zimný pokoj (dormancia) by mal trvať minimálne 8 týždňov, počas ktorých je potrebné teplotu znížiť na 2 až 8°C. Rastlina v tomto stave vyžaduje minimálne svetlo a obmedzenú zálievku. Prechod rastlín do vegetačného stavu musí byť pozvoľný, bez svetelného i tepelného šoku. Po ukončení vegetačného obdobia je dôležité preniesť rastlinu do interiéru tak, aby rozdiel teplôt nebol vyšší ako 5°C, inak rastlina môže zhodiť listy.

Rozmnožovanie

Rozmnožovanie citrónovníka je možné dvoma spôsobmi:

• Semienkami: Je to náročnejší spôsob, nakoľko nie každé semienko vyklíči.
• Odrezkami: Je to omnoho efektívnejší spôsob. Odrezky je vhodné získať z rastliny v mesiacoch apríl-máj-jún. Optimálne sú jednoročné polodrevnaté výhonky. Príliš mladé výhonky pri zakoreňovaní zhnijú, príliš staré zoschnú. Výhonky musia byť zdravé a nenapadnuté škodcami. Odrezok by mal mať 4-5 očiek, listy skrátime na polovicu, odrezok zapichneme do zeme a použijeme stimulátor zakorenenia.

Využitie plodov a tradičné použitie

Plody citrónovníka sa používajú na konzumáciu svojich štiav. Šťava plodu obsahuje 5-6% kyseliny citrónovej s pH približne 2,2. Kyslá chuť šťiav sa využíva v potravinárstve do nápojov, štiav, limonád a koláčov. Citrón je považovaný za liečivý plod - najmä jeho šťava, dreň aj šupka.

V kuchyni

V gastronómii je citrón kľúčovou surovinou. Jedlý je predovšetkým plod, ktorého šťava sa používa do nápojov, zálievok a marinád. Strúhaná kôra (z chemicky neošetrených plodov) slúži na dochutenie sladkých aj slaných pokrmov a kandizovaná kôra ako cukrovinka. Priemyselne sa z neho získava kyselina citrónová používaná ako konzervant a čistiaci prostriedok, pektín a esenciálny olej.

V aromaterapii a liečiteľstve

Silica z citrónovej kôry je obľúbená pre svoje osviežujúce účinky. Inhalácia je vhodná pri duševnej námahe, účinná pri bolestiach hlavy, infekciách dýchacích ciest, má antiseptické účinky a povzbudzuje trávenie. Masáže s využitím éterického oleja z citróna priaznivo pôsobia na pleť a celulitídu. Historicky bol citrón cenený pre vysoký obsah vitamínu C ako prevencia skorbutu. Dnes sa šťava a kôra využívajú pre svoje antiseptické a antibakteriálne účinky pri prechladnutí a na podporu trávenia.

Choroby a škodcovia

U citrónovníka sú choroby ojedinelé. Medzi najčastejšie problémy patrí opadávanie listov spôsobené nedostatkom svetla alebo napadnutie voškami. Proti voškám je účinný postrek z cesnakového odvaru. Ďalšími možnými škodcami sú roztoče, molice, puklice, štítničky a smútnice.

Možné toxické účinky

Pre ľudí nie je citrón jedovatý a plody sú bezpečne konzumovateľné. Esenciálny olej z kôry však môže pri kontakte s pokožkou a následnom vystavení slnečnému žiareniu vyvolať fototoxickú dermatitídu. Pre niektoré zvieratá, najmä mačky a psy, môžu byť listy a kôra pri požití väčšieho množstva toxické kvôli obsahu limonénu a psoralénov, čo môže spôsobiť tráviace ťažkosti, vracanie alebo apatiu.

Citrónovník v histórii a kultúre

V minulosti križiaci nazývali citróny „stredovekým jablkom“ a Arabi ho prijali ako liek proti skorbutu. V 18. storočí zohral kľúčovú úlohu v boji proti skorbutu u námorníkov Britského kráľovského námorníctva. Názov rodu „Citrus“ pochádza z latinského slova „cedrus“ (voňavý ihličnan), ktoré sa prenieslo na podobne aromatický cédrát. Druhové meno „limon“ pochádza z arabského „līmūn“. Citrónovník bol do Európy zavedený Arabmi v stredoveku a stal sa symbolom bohatstva.

Ďalšie druhy rodu Citrus

Rod Citrus zahŕňa aj ďalšie dôležité druhy:

• Citrónovník sieťkovaný (Citrus reticulata): známy ako mandarínkovník alebo tangerinkovník.
• Citrónovník médsky (Citrus medica): pestovaný pre veľké, aromatické plody (cedráty), z ktorých sa vyrába marmeláda.
• Citrónovník čínsky (Citrus ×sinensis): známy ako pomarančovník, pestovaný pre plody (pomaranče), zo ktorých sa destiluje silice na výrobu likérov.
• Citrónovník obrovský (Citrus maxima): známy ako pomelovník.
• Citrónovník rajský (Citrus ×paradisi): grapefruitovník, vznikol krížením pomaranča a pomela.
• Citrónovník horký (Citrus ×aurantium): považovaný za prirodzeného kríženca mandarínkovníka a pomelovníka.
• Citrónovník pomarančový (Citrus ×aurantiifolia): známy ako limetka.

tags: #citronovnik #pravy #latinsky