Štepenie broskyne: Výber správneho podpníka a optimálne techniky

Štepenie ovocných stromov je jednou z najstarších a najosvedčenejších záhradkárskych techník, ktorá umožňuje nielen rozmnožovať stromy a zachovávať cenné odrody, ale aj omladzovať staré dreviny. Pre úspešné pestovanie broskýň je kľúčový správny výber podpníka, rovnako ako aj vhodné načasovanie a precízne technické prevedenie štepenia.

Výhody štepenia ovocných stromov

Štepenie stromov má mnoho benefitov:

• Zachovanie kvalitnej odrody: Vrúbľovanie je jednou z najúčinnejších techník, ako zachrániť a rozmnožovať staré a krajové odrody, ktoré sa často ťažko zháňajú v záhradníctvach. Umožňuje kombinovať niekoľko odrezkov z ušľachtilých (vzácnych) odrôd na podpník či konár iného ovocného stromu, čím je pravdepodobnejšie, že vyrastie geneticky presná kópia. Je to účinnejšie ako rozmnožovanie semenami.
• Rýchlejšie rodenie ovocia: Naštepené stromy často začnú rodiť skôr ako tie vypestované zo semien.
• Omladenie starého stromu: Starý strom môžete oživiť štepením novej odrody na jeho konáre, čím sa mu navráti rodivosť.
• Rozmanitosť odrôd: Na jednom stromčeku môžeme mať aj 2 - 3 odrody, poprípade s rôznou druhovou zastúpenosťou.

Význam podpníka pri pestovaní broskýň

Podpník je neoddeliteľnou súčasťou ovocného stromu a je rovnako dôležitý ako odroda. Svojimi koreňmi upevňuje strom v pôde a umožňuje príjem živín a vody z pôdy, ako aj prepravu asimilačných látok z koruny do podzemných orgánov. Významne ovplyvňuje rast navrúbľovanej alebo naočkovanej odrody, začiatok rodivosti, celkovú úrodnosť a výkonnosť stromu. Ovplyvňuje tiež odolnosť proti nízkym teplotám, kvalitu i množstvo ovocia a iné vlastnosti.

Broskyne a marhule veľmi často odumierajú, trpia rakovinou a glejotokom, čo zvyšuje význam správneho výberu podpníka, ktorý môže zvýšiť ich odolnosť. Ak v záhradke odumrie časť s naštepenou napríklad marhuľou, ostane nám časť slivky, ringloty a podobne, čo podčiarkuje výhodu štepenia rôznych druhov na jeden podpník.

Kompatibilita podpníka a odrody

Dôležité je pripomenúť, že podpník a ovocný druh (napríklad jabloň, hruška, čerešňa a iné), ktorý naň chceme naštepiť, musia byť vzájomne príbuzné. Niekedy spolu nezrastú ani dosť blízko príbuzné druhy. Hovoríme, že im chýba vzájomná znášanlivosť (sú inkompatibilné). Opakom je dobrá afinita (kompatibilita - znášanlivosť).

V našich záhradkách často vyrastajú rôzne druhy slivkových podpníkov, najmä slivka biela a iné typy sliviek. Pokiaľ sú tieto stromčeky zdravé a nenapadnuté šárkou sliviek, môžeme do nich úspešne očkovať aj broskyne, marhule, v kombinácii so slivkami. Na jednom stromčeku tak môže rásť napríklad broskyňa s marhuľou, slivka s marhuľou a podobne.

Odporúčané podpníky pre broskyne

Výber správneho podpníka je pre úspešné pestovanie broskýň kľúčový. Tu sú najčastejšie používané a odporúčané podpníky pre broskyne:

• Broskyňový semenáč: Je to univerzálny podpník vhodný do všetkých oblastí, kde sa pestujú broskyne. Stromčeky na tomto podpníku rastú bujnejšie ako na vegetatívnych podpníkoch a majú dlhšiu životnosť.
• GF 677 (Broskyňomandľa): Tento kríženec Prunus persica x Prunus amygdalus, vyšľachtený vo Francúzsku, je stredne (na kvalitných pôdach až bujne) rastúci podpník vhodný najmä pre broskyne, ale aj pre mandle, marhule a slivky. Je vzrastnejší oproti broskyňovému semenáču o 20%. Znesie až 12%-ný obsah vápenca v pôde bez príznakov chlorózy. Koreňový systém je silný a dobre ukotvuje strom v pôde. Je prispôsobivý chudobným a suchým pôdam, ale neznáša premokrenie. Je vhodný aj do ťažších pôd a pôd bohatých na vápnik.
• BSB-1: Je to bujne rastúci podpník vhodný pre marhule, broskyne a mandle. Hlboko korení a nevyžaduje oporu, má väčšiu mrazuvzdornosť a je tolerantný voči zásaditým pôdam.
• Myrobalán (vrátane červenolistého myrobalánu): Je bujne rastúci podpník, využívaný aj pre kôstkoviny ako marhule a broskyne. Červenolistý myrobalán je univerzálny podpník najmä pre horšie pôdne a klimatické podmienky. Po naštepení ušľachtilých odrôd kôstkovín (marhule aj broskyne) rastie zhruba o tretinu slabšie než obyčajný myrobalán. Je mrazuodolný, nenáročný na pôdne podmienky a agrotechniku, a netvorí koreňové výmladky.

Kedy štepiť broskyne?

Správne načasovanie je pri štepení kľúčové pre úspešné prijatie štepu.

• Jarné štepenie: Broskyne a mandle je možné štepiť aj v jarnom období. Pre teplomilné ovocné stromy, ako sú broskyne alebo nektarinky, by sa mal termín štepenia posunúť o dva až štyri týždne, v závislosti od klimatickej zóny, oproti skorším ovocným druhom (ako slivky, jablone). Staré príslovie hovorí, že štepiť začíname vonku vtedy, keď je štepár schopný udržať nôž bez toho, aby mu mrzli ruky. V našich končinách tento termín zväčša pripadá na koniec februára, kedy už môžeme spojkovať čerešne, višne, postupne aj slivky, marhule, hrušky, duly, jarabiny aj oskoruše, ako posledné si nechávame jablone, moruše a gaštany na polovicu apríla. Ak má podpník naliate púčiky, znamená to, že pletivá sú aktívne, a môžeme štepiť. Broskyne napriek skorému rašeniu nastupujú do plnej miazgy pomerne neskoro, často až v druhej polovici apríla.
• Letné očkovanie (august): Lepšie výsledky pri štepení broskýň a mandlí sa však získajú pri augustovom očkovaní. Očkujeme od júla do konca septembra, aby sa predišlo rýchlemu vyklíčeniu a vymrznutiu. Očká sa po vyrezaní do 24 hodín vkladajú na štepený strom.

Techniky štepenia vhodné pre broskyne

Znalosť techniky štepenia je rovnako dôležitá ako výber správneho termínu. Očkovanie alebo vrúbľovanie (štepenie) sú dva možné spôsoby nepriameho vegetatívneho rozmnožovania ovocných stromov. Očkovanie je špecifický typ štepenia, pri ktorom sa neprenáša celý výhonok (ako pri vrúbľovaní), ale len jeden jediný púčik - tzv. očko - spolu s kúskom kôry.

Očkovanie (letné štepenie)

Očkovanie je rýchla technika v lete, kde sa prenáša len púčik, a je ideálna pre slivky, marhule, čerešne, a tým pádom aj pre broskyne. Najčastejšie sa používa letné očkovanie do T-rezu, ktoré sa robí v čase, keď sa kôra ľahko oddeľuje - to je spravidla od polovice júla do konca augusta, v závislosti od počasia. V skorších termínoch (koniec júna, začiatok júla) sa očkuje tzv. „na spiace očko“, ktoré vyraší až na jar. Očkovanie možno použiť pri všetkých ovocných stromčekoch a kríkoch, ale aj pri okrasných stromoch. Očká treba okamžite po vyrezaní naočkovať na štepený strom.

1. Z podnože odstránite bočné výhony a očistíte miesto, kam pôjde očko.
2. Na kôre urobíte očkovacím nožom rez v tvare písmena T (vertikálny asi 2,5 cm dlhý a horizontálny asi 1 cm) vo výške 0,2 až 0,3 m nad koreňovým systémom. Špičkou noža kôru jemne odchýľte.
3. Z vrúbľa (odrody, ktorú chcete naštepiť) vyrežete očko s tenkou vrstvou kôry a vložíte ho pod okraje T-rezu.
4. Následne očko pevne previažete očkovacou páskou alebo gumičkou, aby dobre priliehalo.

Ak sa nám kôra podpníka, či už vplyvom sucha alebo, keď očkujeme na konci vegetácie, nedá odlúpiť, vtedy použijeme Forkertovo očkovanie, t. j. na podpníku urobíme hladký zárez s jazýčkom, podobne ako pri štepení do boku.

Očkujeme do podpníkov s priemerom asi 0,5 - 1 cm, to znamená, že očkuje sa len do tenkých mladých letorastov, ktoré nám vyrastú od apríla do začiatku očkovania. Ak očkujeme do hrubších výhonkov, ujateľnosť je veľmi nízka, poprípade žiadna. Ak sa rozhodneme očkovať staršie stromčeky, tie si už skoro na jar pripravíme. To znamená, že jednotlivé staršie podpníky voľne rastúce v záhradke skrátime na výšku 30 - 40 cm, aby sa nám do začiatku očkovania rozvetvili a vytvorili tenké letorasty, do ktorých v auguste budeme očkovať.

Vrúbľovanie za kôru

Tento spôsob vrúbľovania je vhodný, ak je podnož hrubšia ako vrúbeľ. Uplatňuje sa najmä pri jarnom štepení. Podpník sa vodorovne zreže a rovnako tak sa šikmo zreže z jednej strany kôra aj s časťou dreva, čím sa vytvorí primeraný rez pre vrúbeľ. Vrúbeľ sa následne priloží k šikmej zrezanej časti a pevne zviaže. Pri štepení väčšieho počtu podpníkov používame plátkovanie s jazýčkom.

Spojkovanie (kopulácia)

Používa sa najmä pri rovnakom priemere podnože a vrúbľa, ideálny je v priemere cca 1 cm. Pre aplikovanie vrúbľa vykonajte hladký a šikmý rez na podpníku i samotnom výhone. Dĺžka reznej plochy je spravidla trikrát priemer podpníka. Vrúbeľ sa následne zreže tak, aby mal výhon maximálne 2-3 púčiky. Potom sa priloží k rezu podpníka a pevne zviaže štepárskou páskou. Nadstavbou je spojkovanie s jazýčkom, teda anglická kopulácia, ktorá šetrí prácu a zabezpečuje pevnejšie spojenie.

Zber a uskladnenie vrúbľov pre broskyne

Vrúble odoberajte v zime, ešte pred naliatím púčikov, a uchovávajte ich v chladničke v mierne vlhkom prostredí. Ideálnym termínom pre odoberanie vrúbľov je obdobie Vianoc, najneskôr do polovice januára. To platí najmä pre kôstkoviny (kam patria aj broskyne), ktorých púčiky pri neskoršom odobratí môžu „narašiť“ a zle sa takto prijímajú. Vrúble týchto druhov veľmi rýchlo rašia a ťažšie ich udržať v stave vhodnom na štepenie.

Odoberať vrúble je možné ešte aj vo februári až v marci, ale už ich neuskladňujeme, len čo najskôr štepíme zo stromu na strom. Vrúble odoberáme z obvodu koruny, nie zvnútra. Vyberáme jednoročné, dobre vyzreté výhony zo zdravých materských stromov, ceruzkovitej hrúbky (cca 35-45 cm dlhé), s husto rozmiestnenými púčikmi. Dĺžka vrúbľov je ideálne 30 cm. Zviažeme a zväzky označíme. Skvelým tipom je odobrať jednoročné a k nemu pár výhonkov dvojročného dreva pre lepšiu výživu a neskoršie vysychanie.

Skladujte ich na studenom a vlhkom mieste - napr. v zeleninovom priehradke chladničky pri teplotách okolo 0,5° až 5°C. Zabezpečte, aby vrúble počas skladovania nevyschli, ale ani neboli príliš mokré. Preto pravidelne kontrolujte vrúble, aby ste zabránili vysychaniu a chránili ich pred predčasným vyrašením alebo poškodením etylénom z dozrievajúceho ovocia. Pre krátkodobé uskladnenie je alternatívou zakopanie do vlhkého piesku na mieste mimo priameho slnečného žiarenia, čím vrúble vydržia asi štyri týždne bez vyrašenia.

Praktické rady pre úspešné štepenie broskýň

• Zdravá podnož je základom úspechu.
• Sterilizujte nástroje: Používajte vždy ostrý a čistý štepársky nôž a záhradné nožnice, aby ste zabránili prenosu chorôb.
• Presnosť spojenia: Medzi vrúbľom a podpníkom musí byť kompatibilita. Pre hojenie je potrebné, aby nad reznou ranou podpníka zostala trčať polmesiačiková ranka vrúblika. Rezy musia na seba dokonale priliehať. Vrúbeľ môže byť mierne tenší ako podpník.
• Zviazanie a voskovanie spoja: Spoje spevňujeme štepárskou páskou, všetky rany (po celej ploche) ošetrujeme voskom alebo emulziou, aby ste ochránili štep pred vysychaním. Pri viazaní pásku dobre uťahujeme, púčiky môžeme taktiež obviazať. Zvyšnú časť vrúbľa nad spojením tiež chráňte pred vysychaním štepárskym voskom alebo páskou.
• Označenie odrôd: Označte si odrody, aby ste neskôr vedeli, kde je čo naštepené.
• Starostlivosť po štepení: Po dokončení štepenia doprajte rastline čas na zotavenie. Ak je to možné, chráňte ju pred extrémnym počasím. Po niekoľko nasledujúcich rokov na jar vykonávajte rez. Tri až štyri roky po štepení by už štep vysadený na trvalom mieste mal byť dostatočne vyvinutý.
• Zdravý vrúbeľ: Na vrúbľoch musí byť dosť zdravých púčikov. Pri kôstkovinách (napr. broskyniach) sa nesmú nachádzať len bočné púčiky, ale mali by obsahovať aj púčik vrcholový. Táto zásada je kľúčová pri štepení tenkých vrúbľov zo starých stromov.

Najčastejšie chyby pri štepení

Aby bolo štepenie úspešné, je dôležité správne načasovanie, vhodný typ štepu a presné technické prevedenie. Najčastejšou príčinou neúspechu nie je ani tak nekvalita rezu, skôr sa pod nezdar podpíše výber nesprávneho spôsobu štepenia.

• Zlý termín štepenia: Napríklad príliš skoré štepenie počas silných mrazov, alebo príliš neskoré v lete. Broskyne napriek skorému rašeniu nastupujú do plnej miazgy pomerne neskoro, často až v druhej polovici apríla. Štepenie pod kôru v čase, kedy nie je prítomná miazga, je častou príčinou neúspechu.
• Nesprávne spojenie kambiu: Kambium (živé pletivo pod kôrou) musí byť v kontakte, inak štep neprežije.
• Použitie vyschnutých vrúbľov: Dbajte na správne uskladnenie. Vrúble poškodené nesprávnym skladovaním sú častou príčinou neúspechu.
• Zabudnutie na zavlažovanie: Najmä v letnom období po očkovaní.

Pamätajte, že štepenie je trochu umenie aj veda. Ak vaše prvé pokusy nebudú dokonalé, netrápte sa. Odporúča sa precvičovať štepenie na menej cennom materiáli, kým nezačnete štepiť na cenné ovocné stromy.

tags: #co #mozem #stepit #na #broskyne