Lopatka dúhová (Rhodeus amarus, syn. Rhodeus sericeus amarus) je druh ryby z čeľade kaprovité. Ide o drobnú rybku s veľmi vysokým a splošteným telom, dosahujúcu dĺžky do 10 cm, pričom Rhodeus sericeus amarus dorastá iba do dĺžky osem centimetrov a v našich podmienkach len do 7 centimetrov.
Charakteristika a popis
Telo lopatky je vysoké, z bokov sploštené a pokryté veľkými cykloidnými šupinami. Hlava je malá s výraznými očami a drobné ústa majú terminálne postavenie. Postranná čiara nie je úplná, viditeľná je iba tesne za hlavou, alebo chýba. Chrbtová plutva je zaguľatená, väčšia a posunutá dozadu, začína nad brušnými plutvami a má drobnú kresbu. Brušná výstelka je čierna. Priemerná dĺžka dospelých rýb je asi 75 mm a hmotnosť 7 g.
Sfarbenie a pohlavný dimorfizmus
Základné sfarbenie chrbta je tmavé alebo tmavo šedozelené. Boky sú striebristé s modrastým pruhom, ktorý sa tiahne od chrbtovej plutvy smerom k chvostovej, niekedy od polovice tela po chvostovú plutvu. Na bokoch tela je tmavý pruh s modrým leskom, ktorý začína ako tenká čiara pod základňou chrbtovej plutvy, postupne sa rozširuje a na konci chvostového stebla sa opäť zužuje. Brucho je biele alebo žltkasté.
Existuje výrazný pohlavný dimorfizmus. Samičky majú žltozelenú dúhovku oka, samci oranžovú, prípadne červenú. Samci sú vždy väčší a farebnejší. V čase neresu sa zafarbenie samca mení na prekrásne výrazné, ktoré môže konkurovať mnohým tropickým druhom akvarijných rýb. Hlava, chrbát a brucho takmer sčernejú. Boky a násadec chvosta sa sfarbia do červeno-fialova. Análna a chrbtová plutva sú červené s čiernym lemom, pričom špička chrbtovej plutvy u samcov je sfarbená do červena a análna plutva je načervenalá. Horná polovica tela samca je sýto červená. Na hlave, najmä na rypáku a nad okom, sa objavia výrazné neresové vyrážky. Za skreľami sa zvýrazní tmavá škvrna. Samička zostáva aj v dobe trenia nevýrazná.
Výskyt a prostredie
Lopatka dúhová sa objavuje v stojatých a mierne prúdiacich vodách takmer v celej Európe, s výnimkou Škandinávie a Fínska. Chýba aj na Pyrenejskom a Apeninskom polostrove, v Británii a Dánsku. Typickými miestami výskytu sú tône v okolí veľkých riek, mŕtve ramená, rybníky, jazerá, ale aj pomaly tečúce nížinné úseky riek. Je to eurytopný druh, čo znamená, že má široké ekologické rozpätie. Výskyt druhu na lokalite je podmienený prítomnosťou lastúrnikov, ktoré sú kľúčové pre jej rozmnožovanie.
Biológia a potrava
Lopatka dúhová je krátkoveká ryba, dožíva sa v priemere 2-3 roky, výnimočne 5 rokov. Dorastá maximálne do dĺžky 11 cm. Lopatky vytvárajú menšie húfy a sú aktívne hlavne počas dňa. Ich potravová aktivita neustáva ani v zimnom období pri teplote vody okolo 2 °C.
Živí sa prevažne rastlinným aj živočíšnym planktónom, drobnými živočíchmi, časťami rastlín, vláknitými riasami, rozsievkami a detritom. V potrave uprednostňujú rastlinnú zložku a detrit, drobný zooplanktón prijímajú iba do veku dvoch mesiacov. Prijíma aj potravu zo dna a hladiny, a tiež umelé krmivá pre kaprovité ryby. Mladé lopatky sú nútené hľadať si potravu samy po opustení lastúrnika.
Rozmnožovanie: Fascinujúca symbióza s lastúrnikmi
Rozmnožovanie lopatiek je celkom viazané na prítomnosť lastúrnikov (napr. škľabka rybničná, škľabka veľká, velevrub maliarsky, korýtko rybničné), v ktorých sa vyvíja rybia mlaď. Lopatka je ostrakofilný druh, čo znamená, že samica pomocou kladielka umiestňuje ikry do žiabrového aparátu vodných mäkkýšov.
Priebeh trenia
- Pohlavná dospelosť: Lopatka pohlavne dospieva už v prvom roku života.
- Obdobie trenia: Neres je dávkovitý a prebieha od konca apríla až do začiatku augusta, zvyčajne dvakrát do roka.
- Výber lastúrnika a teritórium: Samček si vytvorí vhodné teritórium okolo vybranej škľabky (alebo viacerých škľabiek), ktoré si následne agresívne chráni aj pred oveľa väčšími rybami. Prítomnosť vybraného lastúrnika stimuluje samca.
- Vývoj kladielka: V čase dozrievania ikier narastie samičke močopohlavná bradavka na dlhé kladielko, ktoré môže dosiahnuť až päť centimetrov, niekedy aj dĺžku srovnateľnú s dĺžkou ryby.
- Lákanie a kladenie ikier: Samček láka samičku k treniu akýmsi tancom k lastúrnikovi. Samička sa postaví pred výstupný otvor lastúrnika a veľmi rýchlo vsunie kladielko otvorom do telovej dutiny škľabky, do priestoru vnútorných žiaber. Tým dopravuje dozreté ikry. Do každej škľabky nakladie len 1-2 ikry, v jednej dávke býva 20-40 ikier, celková plodnosť je 95-225 ikier. Ikry sú lepkavé, oválne a veľmi elastické.
- Oplodnenie: Samec ju okamžite vyženie a nad dýchacím otvorom škľabky vypustí mliečie, ktoré škľabka nasaje s okysličenou vodou a ikry oplodní. Samci potom aj bez prítomnosti samíc bežne vypúšťajú mliečie nad otvor lastúrnikov. Samička ešte niekoľkokrát kladenie zopakuje.
- Vývoj plôdika: Plod sa liahne približne za 2-3 dni. Larvy lopatky majú na bokoch tela výrastky, ktorými sa prichytávajú k žiabram lastúrnika. Niekoľko dní strávia žĺtkový váčok. V žiabrovom priestore škľabky plôdik trávi približne 20-30 dní. Po zhruba štyroch týždňoch (cca mesiaci) lastúrnik vypudí už celkom vyvinutý plôdik malých lopatiek vo veľkosti okolo 1 cm.
Dokonalá symbióza
Symbióza lastúrnika a lopatky je dokonalá. Lastúrnik, v prípade priblíženia alebo dotyku akýmkoľvek iným druhom ryby, sa zatvorí. Naopak, lopatku nechá dokonca aj očistiť veľmi citlivé okolie vstupných i výstupných otvorov. Za túto službu opláca lopatka škľabke rovnakým dielom: lastúrnik pri rozmnožovaní prechádza larválnym vývojom (glochídie), pri ktorom sa larvy zachytávajú na telách dospelých lopatiek a určitú dobu tam žijú.
Hospodársky význam a ochrana
Vzhľadom na svoju veľkosť nemá lopatka dúhová žiadny hospodársky význam. V minulosti lopatkami a mlaďou iných kaprovitých druhov rýb na Podunajsku kŕmili vodnú hydinu a často slúžila aj ako nástražná rybka pri love zubáčov. Je však dôležitou potravou dravých druhov rýb a na lokalitách, kde žije hojne, môže vďaka odlišnej potrave zvyšovať celkovú produkciu ekosystému.
Lopatka dúhová je nepriamo ohrozený druh, pretože jej výskyt je podmienený výskytom mlžov, ktorí sú na pokraji vyhynutia alebo sú ohrozovaní znečisťovaním životného prostredia. Lastúrniky sú veľmi citlivé na chemické znečistenie. Z tohto dôvodu môže tento druh v krátkom čase z postihnutého úseku úplne vymiznúť. Preto bola v Červenom zozname zaradená medzi druhy patriace do kategórie „ohrozený“. Na území ČR patrí v niektorých tokoch medzi chránené druhy. Na miestach s čistou vodou je však veľmi hojná.
Chov v akváriu alebo jazierku
Chov lopatiek nie je zložitý, ak sa dokážu vytvoriť vhodné podmienky studenovodnej nádrže. Lopatka dúhová je čilá hejnovitá kaprovitá ryba, ktorá sa môže chovať ako v studenovodnom akváriu, tak aj v záhradnom jazierku. Pre chov sa odporúča objem akvária aspoň 150 litrov. Dno by malo byť štrkovo-piesčité s voľnými plochami pre mlže. Voda má byť mierne prúdiaca a dobre prekysličená. Ako každá kaprovitá ryba, aj lopatka produkuje väčšie množstvo odpadových látok, preto je nutné akvárium udržiavať v čistote a pravidelne odkaľovať. Nevyhnutné je tiež vzduchovanie.
Vzhľadom k tomu, že ide o studenovodný druh z lokalít, ktoré v zime bežne zamŕzajú, teplota vody by nemala byť príliš vysoká. Rozpätie pH je 6.5 - 8. V jazierku hlbokom aspoň 90 cm prežije lopatka zimu bez problémov. Pokiaľ ryby nechcete množiť, nie je nutné pridávať mlže, avšak neprejaví sa tak prirodzené správanie druhu. Ryby stimuluje prítomnosť mlžov, takže sfarbenie samcov je aj mimo trenia výraznejšie. Ak chcete lopatky rozmnožovať, musíte udržať v chovnej nádrži aj živé mlže. Lastúrniky je vhodné dvakrát týždenne prikrmovať rozmixovanou zmesou spiruliny a cyklopu, ktorá sa rozptýli prúdením rovnomerne v nádrži, nakoľko mlže v prírode filtrujú planktón z vody. Rozmnožovanie lopatky je v zajatí možné a fascinujúce.
tags: #lopatka #duhova #rozmnozovanie