Skleník predstavuje ideálne prostredie na pestovanie vlastnej zeleniny a iných plodín počas dlhšieho obdobia. Vďaka ochrane pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, ako sú dážď, vietor či sneh, rastliny často prospievajú podstatne lepšie ako vo vonkajšom prostredí. Možnosť výsadby o niekoľko týždňov skôr výrazne predlžuje čas zberu úrody. Skleník taktiež umožňuje zabezpečiť vyššie teploty, čo značne zjednodušuje pestovanie teplomilných druhov zeleniny, ako sú paprika, rajčiaky a baklažán. V zimných mesiacoch môže slúžiť aj na prezimovanie kvetináčových rastlín.
Typy skleníkov a ich využitie
Pri výbere skleníka rozlišujeme predovšetkým medzi vyhrievanými a nevyhrievanými skleníkmi. Pre pestovanie tropických rastlín, druhov ovocia a zeleniny, ktoré obľubujú teplo, alebo nesezónnej zeleniny, je lepšou voľbou vyhrievaný skleník. Na pestovanie bežnej regionálnej zeleniny je však nevyhrievaný skleník viac ako dostatočný.
Okrem toho existujú rozdiely v konštrukciách skleníkov. Môžete si vybrať z viacerých možností: voľne stojaci skleník, prístavbový domček alebo, pokiaľ chcete, dizajnový altánok. Veľkosť skleníka, napríklad polykarbonátový skleník s rozmermi 3x4 m, je často ideálnou voľbou pre bežnú rodinnú záhradu.
Čo môžem pestovať v skleníku?
V skleníku sa mimoriadne dobre darí kapustovitej a listovej zelenine, ako sú šalát a kaleráb, ako aj ľuľkovitým rastlinám, ako sú rajčiaky, baklažány a papriky. Pod sklom sa dajú krásne vypestovať aj bylinky, napríklad bazalka a žerucha, a samozrejme, uhorky.
Zoznam rastlín vhodných na pestovanie v skleníku je rozsiahly a zahŕňa:
- Zelenina: paradajky (kríčkové, cherry, veľké), uhorky, papriky, šalát, reďkovky, cibuľka, mrkva, kaleráb, fazuľa, hrášok, špenát, mangold, baklažán, okrúhlica (ibištek jedlý).
- Ovocie: jahody, maliny, citrusové plody.
- Bylinky: bazalka, tymian, rozmarín, mäta, pažítka, šalvia, koriander, petržlen, trebuľka.
- Kvetiny: orchidey, ruže, fuchsie, begónie.
Skleník tiež ponúka možnosť predpestovať si priesady pre vonkajšie záhony, napríklad kapusty či póru.
Základné princípy pestovania v skleníku
Príprava pôdy a priestoru
Pre zdravé rastliny a dobrú úrodu je okrem správneho výberu plodín významná aj pôda. Mala by byť bez burín, prekyprená a obsahovať dostatok živín podľa potrieb konkrétneho druhu zeleniny. Na obohatenie pôdy môžete pridať vlastný kompost, žihľavovú močovku alebo vhodné hnojivo. Po zbere úrody je dôležité pôdu pripraviť na ďalšiu sezónu - odstrániť zvyšky rastlín, zapracovať kompost alebo vyzretý maštaľný hnoj a vykonať dezinfekciu pôdy, napríklad dusíkatým vápnom alebo sírnym knôtom.
Dôležité je tiež dopriať rastlinám dostatok miesta. Plodiny by sa v skleníku nemali príliš tlačiť, aby sa predišlo rýchlejšiemu prenosu škodcov či chorôb. Vo všeobecnosti by mali byť jednotlivé rastliny od seba vzdialené približne 30 až 60 cm, v závislosti od typu plodiny a metódy sadenia.
Načasovanie výsadby
Čas začatia výsadby v skleníku závisí od druhu zeleniny a od toho, či je skleník vyhrievaný alebo nie. Rastliny s najdlhším časom dozrievania by si mali v skleníku nájsť miesto ako prvé. Pre druhy zeleniny s krátkou dobou klíčenia, ako reďkovka a šalát, je významná priama výsadba do skleníka. Pri druhoch s dlhšou dobou klíčenia, ako sú rajčiaky, paprika a čili, sa odporúča najskôr predkultivácia (napríklad na parapete v kvetináčoch alebo v miniskleníku) a až potom pestovanie v skleníku.
Prvé semienka je možné do skleníka vysádzať už koncom februára až začiatkom marca, v závislosti od počasia. V tomto období sa najlepšie darí reďkovke, mrkve, šalátu a kalerábu. Po ich dopestovaní prichádza čas na výsadbu paradajok, paprík či uhoriek, ktoré sa odporúča najskôr predpestovať ako priesady. Správny čas na ich výsadbu do skleníka nastáva približne koncom apríla až začiatkom mája, opäť s ohľadom na počasie.
Na jeseň je ideálny čas na výsev rýchlo rastúcej listovej zeleniny a byliniek. V septembri sa sejú reďkovky, rukola, mizuna, baby šaláty. V októbri sa sústreďte na druhy určené na prezimovanie, ako ozimný špenát, poľníček či zimné šaláty. November je vhodný už len na výsevy na jarný štart.
Rady do záhrady: FARMÁRČENIE BEZ RÝĽU?
Kombinovateľnosť rastlín: Kto je dobrý sused?
Nie všetky zeleniny sa vzájomne znášajú. Pri pestovaní rôznych druhov by ste mali dbať na to, čo sadíte vedľa seba. Dôvodom neznášanlivosti môže byť rozdielna potreba vody, miesta a živín, alebo prenos chorôb a škodcov.
Priaznivé kombinácie:
- Paradajky sa dobre znášajú s: skorou bielou kapustou, listovými šalátmi, reďkovkami, petržlenom, cibuľou, pórom, melónom. Bazalka vysadená v blízkosti paradajok môže zlepšiť ich chuť a odpudzovať komáre.
- Uhorky si rozumejú s: feniklom, kôprom, petržlenom, listovými a kapustovými šalátmi, reďkovkami, strukovinami. Fazuľa alebo hrášok môžu chrániť uhorky pred škodcami.
- Papriky sa dobre znášajú s: bazalkou (majú podobné nároky na rast), okrou (ibištek jedlý), cibuľou, cuketou, mrkvou, karfiolom. Petržlen podporuje rast papriky.
- Reďkovky sa dobre znášajú s: hráškom, jahodami, mrkvou, kapustou, priestorom vedľa paradajok.
- Mrkva sa dobre znášajú s: hrachom, šalátom, špenátom, cibuľkou, kapustou.
- Šalát je veľmi univerzálny a dobre sa znáša s: jahodami, šalátovými uhorkami, mrkvou, reďkovkami.
- Špenát sa znáša s takmer každou plodinou, okrem červenej repy.
Nevhodné kombinácie (čoho sa vyvarovať):
- Paradajky by sa nemali sadiť vedľa: kôpru, feniklu, zemiakov, uhoriek, brokolice.
- Uhorky by sa nemali sadiť vedľa: paradajok, zemiakov (náchylnejšie na zemiakovú plesňu).
- Papriky by sa nemali sadiť vedľa: zemiakov.
- Reďkovky by sa nemali sadiť vedľa: Yzopu (bylinka).
- Mrkva by sa mala sadiť ďalej od: kôpru.
Pri plánovaní výsadby je dôležité zohľadniť aj veľkosť rastlín. Rastliny, ktoré potrebujú viac priestoru (napr. kolíkové paradajky, šalátové uhorky), sa zvyčajne vysádzajú na okraj skleníka alebo samostatne, aby nezaťienili iné rastliny. Menšie rastliny, ako bylinky, môžu vyplniť zostávajúci priestor.
Starostlivosť o rastliny v skleníku
Po zasadení priesad či výseve semien nastáva fáza starostlivosti. V závislosti od druhu zeleniny dbajte na individuálne zavodnenie a zabráňte hromadeniu vlhkosti. Polievajte zavčas ráno alebo neskôr večer, ideálne pri koreňoch rastlín, nie na listy. Vhodná je odstáta alebo dažďová voda; voda z vodovodu nie je ideálna kvôli chlóru.
Mimoriadne dôležité je zabezpečiť rastlinám pravidelný prísun čerstvého vzduchu, najmä počas horúcich letných dní, aby sa predišlo akumulácii tepla alebo tvorbe plesní. Vetranie skleníka je kľúčové, najmä v najteplejšej časti dňa. Pri veternom počasí buďte opatrní, niektoré rastliny prievan zle znášajú.
Pre optimálny rast je rozhodujúca aj správna teplota. Ak sadíte rastliny citlivé na mráz, v nevykurovanom skleníku môžete v núdzových situáciách použiť teplovzdušný ventilátor alebo sviečkofor s kahancami, prípadne rastlinky prikryť rúnom. Pri použití sviečkofora dbajte na protipožiarne opatrenia a vetranie.
Vzhľadom na rýchly rast zeleniny v skleníku je nevyhnutné aj pravidelné hnojenie, často s dôrazom na draslík a fosfor pre paradajky. Rovnako dôležitá je pravidelná kontrola výskytu škodcov a chorôb, pretože v skleníku sa šíria rýchlo, ale za to sa im dá aj rýchlejšie a úspešnejšie predchádzať.
Zber úrody v skleníku
Vďaka skleníku si môžete užívať dlhšie obdobie zberu úrody. Letná zelenina ako uhorka, paprika a rajčiak býva zozbieraná do konca augusta. Následne však nemusí vaše pestovanie skončiť. Teraz je čas zabezpečiť si následné kultúry, ako valeriánku, čakankový šalát alebo špenát. Po opätovnom pohnojení pôdy ich môžete vysiať a na jeseň už znovu zbierať úrodu.
Kvalitné polykarbonátové skleníky umožňujú pestovať zeleninu, ktorá prezimuje a na jar poskytne extra skorú úrodu. Okrem ozimných odrôd špenátu a šalátu funguje aj listový petržlen a trebuľka.