Čo sadiť v skleníku na jeseň a v zime

Ani s koncom leta neubúdajú možnosti, ako poriadne využiť váš záhradný skleník. Hoci mnohí záhradkári skleník po hlavnej sezóne zazimujú, jesenné a zimné pestovanie je skvelý spôsob, ako zúročiť investíciu do jeho obstarania a zabezpečiť si prísun čerstvých vitamínov aj v chladných mesiacoch. Skleník má svoje využitie skutočne počas celého roka.

Nadchádzajúca jeseň je obdobím, kedy je riziko prechladnutia väčšie, a preto by sme sa mali snažiť dopovať svoje telo vitamínmi bez prestania. A aké lepšie vitamíny ako tie, ktoré si môžete organicky vypestovať vo svojom vlastnom skleníku? Túžite využiť skleník aj počas jesene a zimy, ale neviete, kde začať? Tento podrobný sprievodca vám ukáže, čo všetko sa dá sadiť a ako sa o skleník starať v tomto období.

Základné princípy jesenného a zimného pestovania v skleníku

Najväčšou výhodou pestovania v skleníku je možnosť vypestovať viac počas celého roka. Hoci je v tomto období, po skončení hlavnej sezóny, štandardným postupom očista a dezinfekcia pestovateľskej svätyne, musíme tento proces posunúť až do doby, keď všetku úrodu zožneme. Ak nemáte skleník, rovnako dobre poslúži aj parenisko, ktorého zaobstaranie vyjde niekoľkonásobne lacnejšie než skleník.

Predtým, ako sa pustíme do podrobného sprievodcu výsevom, tu je niekoľko rýchlych tipov a poznatkov pre pestovanie v chladnom počasí:

• Dôležitá je trpezlivosť: Na jeseň a v zime môžeme siať množstvo rastlín, ale prevažná väčšina bude pomaly rastúcimi sadenicami na jarné vysádzanie.
• Pomaly a stabilne je výhra: Skôr vysadené rastliny v skleníku sa vám odvďačia za dodatočnú ochranu a poskytnú oveľa silnejšie rastliny, keď príde čas na výsadbu.
• Predbehnite prírodu: Niektoré odolné odrody zeleniny je možné zasiať aj na jeseň a dosiahnuť tak skorú jarnú úrodu.
• Vyberte si správne odrody: Ak chcete úrodu, ktorú môžete zasiať a zberať medzi jeseňou a jarou, budete chcieť rýchlo rastúce odrody odolné voči chladu - rôzne druhy šalátu sú skvelým štartom. Uhorky, paradajky a papriky sú lenivci s pomalým rastom a dlhou dobou zrenia a aj keď im už po lete odzvonilo (iba by ste mali skleník s vyhrievaním a regulovanou teplotou i svetlom), prichádza vhodná doba opäť vytasiť zeleninu s čo najkratším vegetačným procesom.
• Chráňte pred mrazom: Najväčšou výzvou pre každého záhradníka v skleníku v zime je udržať mráz vonku. Môžete nainštalovať ohrievače alebo v noci rastliny izolovať bublinkovou fóliou - bez ohľadu na to, čo si vyberiete, ochráňte skleník pred chladom čo najviac! Ak máte vyhrievaný skleník, o to lepšie! Budete mať oveľa viac možností na pestovanie.
• Úprava zálievky: Kvôli kratšej dobe slnečného svitu je potrebné upraviť mieru dennej zálievky. Zalievame striedmo a s rozumom, pretože bez spaľujúcich horúčav nepotrebuje väčšina rastlín veľkých objemov vody, naopak, nadmerná zálievka by mohla poškodiť ich koreňový systém. Toto opatrenie sa týka nielen jesenného pestovania, ale aj predpestovávania sadeníc na jar.

Čo sadiť v skleníku počas jesenných a zimných mesiacov: Podrobný sprievodca

Medzi skoré odrody, ktoré zvládnu dosiahnuť zrelý stav k zberu pokojne aj za 30 dní od výsevu, radíme rukolu, hlávkový šalát, reďkovky, pažítku alebo napríklad aromatický kôpor. Za zhruba dva týždne na to už môžeme zrezávať listy začervenaných či kučeravých šalátov, prípadne žať vitamínmi napchatú valeriánku poľnú. Skoré kaleráby, reďkovky alebo čínska i pekingská kapusta môžu obohatiť náš tanier už za dva mesiace, rovnako ako mladá mrkva, mangold či špenát. Všetky uvedené druhy sú nenáročné na pestovanie.

Prečítajte si nášho mesačného sprievodcu, aké kvety a zeleninu môžeme siať a sadiť počas chladných mesiacov. Uistite sa však, že ste skontrolovali podmienky, za akých rastliny možno pestovať predtým, ako začnete hromadne kupovať balíčky semien, pretože niektoré si vyžadujú viac pozornosti ako iné, dokonca aj v skleníku.

Siatie v skleníku počas septembra

• Zelenina: Pre skorú jarnú úrodu - špenát, hrach, fazuľa. Na jarnú výsadbu - strúčiky cesnaku, jarná kapusta, sadenice cibule. Reďkovky na jesenný zber, repa pre zber na jar a jeseň.
• Šalátové plodiny a bylinky: Na celoročné pestovanie.
• Kvety: Prýštec, zvončeky, nechtík, lupiny, orlíček, ježibaba, šalvie viacročné, náprstník.
• Cibuľoviny: Jarné cibuľoviny - narcisy, krókusy, hyacinty. Letné cibuľoviny - ľalie, cesnak, montbrécia.

Siatie v skleníku počas októbra

• Zelenina: Pre skorú jarnú úrodu - hrach, fazuľa, mrkva. Karfiol, sadenice šalotky na jarnú výsadbu.
• Šalátové listy, mikrozelenina, bylinky: Na celoročné pestovanie.
• Kvety: Škarda, topoľovka, orlíček, orientálne maky, čemerice, náprstníky.
• Cibuľoviny: Letné cibuľoviny - ľalie, cesnak, montbrécia.

Siatie v skleníku počas novembra

• Zelenina: Mikrozelenina, bôb, mrkva.
• Bylinky: Na celoročné pestovanie.
• Kvety: Cyklámen, stračonôžka, divozel, náprstník, tulipány.

Siatie v skleníku počas decembra

• Zelenina: Pre skorú jarnú úrodu - bôb, mrkva. Sadenice cibule, šalotka, cesnak na jarnú výsadbu.
• Mikrozelenina, bylinky: Na celoročné pestovanie.
• Kvety: Papuľka (dračie kvety), pakost, cyklámen, begónia.

Siatie v skleníku počas januára

• Zelenina: Mikrozelenina, bylinky - na celoročné pestovanie. Pre skorú jarnú úrodu - bôb, mrkva, špenát. Cibuľa, šalotka, cesnak - na jarnú výsadbu. Fazuľa, karfiol, kapusta - na skorú letnú úrodu.
• Kvety: Papuľka (dračie kvety), pakost, begónia, klinček, lobelka.

Siatie v skleníku počas februára

• Zelenina: Pór, cibuľa, šalotka, cesnak, hrach - na jarnú výsadbu. Mikrozelenina, bylinky - na celoročné pestovanie. Pre skorú jarnú úrodu - mrkva. Ako úplne prvé sa však sadia reďkovky. Samozrejme sa musíte riadiť aj počasím, nie len mesiacom. Ak už máme vonku teplotu 10 až 12 stupňov, môžeme reďkovky vysádzať.
• Kvety: Papuľka (dračie kvety), begónia, lobelka, georgíny, chryzantéma, muškáty.

Špecifické jesenné a zimné plodiny a ich pestovanie

Kel

Medzi zeleninu, ktorej zima nevadí patrí najmä kel. Niektorým druhom kelu chlad dokonca vyhovuje. Kučeravý kel, ružičkový alebo hlávkový kel bez problémov zvládajú aj mráz, a tak ich je možné v zime pestovať aj vonku. V skleníku však prosperujú ešte lepšie a chránenejšie.

Reďkovky

Ako už bolo spomenuté, reďkovky sú ideálne na skoré výsevy. Medzi reďkvičkami by mal byť dostatočný odstup (podľa potreby až 3 cm). Aj keď nepotrebujú až tak mnoho slnka, ako napríklad paradajky, stále je pre ne dôležité, pretože bez neho nevyrastú do dostatočnej veľkosti. Dôležité je pravidelné, mierne polievanie - zem nesmie byť preliata, ale ani úplne suchá. Ak reďkovky hnojíte dreveným popolom, ochránite ich týmto pred škodcami. Popol môžete použiť napríklad aj z ohniska. Neodporúčame vám pestovať reďkovky s bylinkou yzop. Naopak ich môžete vysádzať blízko kalerába, listového šalátu a k šalátovým uhorkám.

Šalát

Najlepšia zelenina na pestovanie v skleníku je šalát, pretože ho môžete pestovať celoročne. Šalát sa sadí až potom, čo skončia posledné jarné mrazy, ale pre zimnú úrodu sa vysieva na jeseň. To, v akých vzdialenostiach sa šalát sadí, záleží od toho, aký druh sa chystáte vysadiť. Napríklad ak je to hlávkový šalát, vzdialenosť medzi jednotlivými semiačkami by mala byť 20 až 40 cm. Ak už máte semiačka v riadku, zasypte ich hlinou, ktorá má hrúbku 1,5 cm. Následne semiačka polejte. Čo sa týka teploty, cez deň by malo byť v skleníku 10 do 20 °C. Šalát treba polievať iba mierne, a preto aby ste dosiahli toho najlepšieho výsledku, môžete si obstarať vodnú hmlu, ktorá zabezpečí vlhkosť aj listom. Šalátu sa bude dariť vo vopred pripravenej pôde, ktorá je obohatená hnojom. Tak tiež potrebuje aj veľké množstvo svetla, preto je veľmi dôležité to, kde skleník stojí. Naopak šalát nemá rád vysoké teploty, preto je dôležité skleník pravidelne vetrať. A, aby ste sa vyhli tomu, že sa šalát spáli, ochráňte ho tieniacou textíliou. Ak sa rozhodujete, čo k šalátu môžete posadiť, sú nimi jahody, uhorky, mrkva, ale aj reďkovka. Na jeho posilnenie a ochranu pred strapkami, vám odporúčame k šalátu tiež posadiť pažítku alebo cesnak.

Príprava pôdy a starostlivosť o skleník na jeseň a v zime

Správna orientácia a konštrukcia skleníka

Záhradný skleník je vhodné orientovať tak, aby slnko svietilo čo najdlhšie na širšiu stranu. Najlepšie je, ak je zároveň chránený zo severnej strany proti chladu a vetru, napríklad budovou alebo primerane vysokou výsadbou. Najideálnejšie by bolo, ak by skleník smeroval na juh alebo juhozápad. Rady v skleníku by mali smerovať z juhu na západ. V zadnej časti skleníka je ideálne pestovať väčšie, vyvinutejšie sadenice a dopredu zase sadíme rastliny, ktorým dlhšie trvá ich vývin. Pre ochranu pred nízkymi teplotami je výhodou polykarbonátový skleník, ktorého vzduchové komôrky v polykarbonáte spomaľujú prestup chladu do vnútra.

Ak si ešte nie ste istí veľkosťou skleníka, najideálnejší je vyšší, kratší. Dvere by mali byť umiestnené na mieste, kde svieti slnko, najlepšie na južnej strane. Môžete dať dvere na jeden aj druhý koniec, čím sa vetranie stane efektívnejšie. Dvoje dvere oceníme najmä pri miernom vetre a teplotách nad 25 °C. Čím sú dvere väčšie, tým je vetranie efektívnejšie. Ak má skleník viac ako 6 metrov, je efektívnejšie, ak si nainštalujete aj strešné okná.

Príprava pôdy

Na to, aby bola vaša úroda bohatá, je potrebné vedieť, ako pripraviť pôdu v skleníku. Základom je správne pripraviť pôdu, čo začína už na jeseň, po zbere poslednej úrody. Po zbere úrody pozbierajte zvyšky rastlín a dajte ich do kompostéra - kompostovaním sa tieto zvyšky zmenia na kvalitné hnojivo. Vyzretý kompost, prípadne ak máte možnosť použiť vyzretý maštaľný hnoj, zapracujete na jeseň do pôdy v skleníku. Na jesenné zahrievanie pôdy však nepoužívame maštaľný hnoj, kvôli vysokému obsahu dusíkatých látok, ale nakrátko pokosenú trávu, prípadne lístie, ktoré do zeminy zaryjeme.

Na jar prichádza na rad dezinfekcia pôdy v skleníku. Postará sa o to dusikaté vápno - poprášte ním všetku pôdu v skleníku. Následne ju skypríte a podľa druhu pestovanej zeleniny môžete aj prihnojiť. Dezinfikovať skleník pred výsadbou môžete aj zapálením sírneho knôtu, ktorý sa bežne používa na dezinfekciu drevených sudov. Najmä sírne sviece a dymovnice sú jedovaté a zahubili by všetky živé organizmy. Po ich užití je potrebné vždy počkať minimálne 3 týždne, kým novo vysadíte.

Skontrolujte skleník a opravte prípadné poškodenia ešte pred zimou.

Zálievka

Pôdu v skleníku polievajte vodou, ktorá určitý čas odstála. Najlepšie je zberať dažďovú vodu do sudov alebo barelov. Prípadne využite vodu zo studne - tú však musíte nechať ohriať. Pre vysoký obsah chlóru je nevhodné používať vodu z vodovodu. Polievajte zavčas ráno alebo neskôr večer, keď už na skleník nepáli slnko. Využiť môžeme aj zavlažovanie kvapkovým systémom a polievať priamo korene rastlín. Listy nikdy nepolievajte, pretože týmto spôsobom môžu vzniknúť hubové ochorenia. Pravidelne kontrolujte stav rastlín a v prípade, že nájdete suché či inak poškodené listy či plody, záhradnými nožnicami ich odstráňte.

Vetranie

Najmä počas veľkých horúčav je v skleníku dôležité vetranie. Vetrať môžete skleníkovými oknami, alebo v prípade vysokej teploty aj otvorenými dverami. Počas horúčav otvárajte obe dvere. Na jar a jeseň otvárajte iba hlavné dvere (na južnej strane). Týmto spôsobom chránime rastliny pred vetrom a chladom. Vetrať môžete až do -5 °C. Pozor treba dávať pri veternom počasí - niektoré rastliny znášajú prievan zle a pri silnom vetre im hrozí aj mechanické poškodenie. Pravidelným vetraním môžete predísť plesniam.

Ochrana pred mrazom a prehriatím

Najväčšou výzvou pre každého záhradníka v skleníku v zime je udržať mráz vonku. Ak napadne sneh, nezabudnite ho zo skleníka odpratávať, aby mali rastliny dosť svetla. Ostatne sneh je nutné odpratávať aj zo zazimovaných skleníkov, kde nič nerastie. Aj keď budú rastliny v skleníku, stále im hrozí, že sa môžu spáliť. Je preto vhodné použiť tieniacu textíliu.

Obľúbené celoročné plodiny a ich špecifiká v skleníku

Hoci sa nasledujúce plodiny primárne pestujú v hlavnej sezóne, skleník umožňuje ich skoršie pestovanie a optimalizáciu úrody v priebehu roka. Pravidlo je jednoduché - v skleníku nepestujeme plodiny a byliny, ktoré sú chladuvzdorné a majú dlhé vegetačné obdobie. Je to kvôli tomu, že skleník urýchľuje rast rastlín. Ak by ste do skleníka nasadili rastliny, ktoré potrebujú príliš dlhý čas na dozrievanie, zbytočne by ste prišli o možnosť bohatšej úrody. Medzi takéto rastliny patrí napríklad karfiol, či koreňová zelenina ako je petržlen a zeler. V praxi to znamená, že ako prvé môžete do skleníka vysadiť rastliny ako je reďkovka, mrkva, šalát či kaleráb. Po ich zozbieraní prichádza rad na papriku, uhorky, paradajky či fazuľu. Prvé semienka je možné do skleníka vysádzať už koncom februára až začiatkom marca (v závislosti od počasia). Po ich dopestovaní prichádza ten pravý čas, kedy sadiť paradajky, papriky či uhorky. Tieto rastliny vám odporúčame si najskôr predpestovať ako priesady a následne do skleníka vysadiť už malé rastlinky. Správny čas, kedy priesady sadiť do skleníka, nastáva približne koncom apríla až začiatkom mája, opäť sa riaďte najmä počasím. Výsadba závisí od druhu vysádzanej zeleniny. Každý druh vysádzame do riadkov podľa veľkosti, do ktorej vyrastú. Musíme myslieť na to, že ku každej rastline sa potrebujete dostať pri zbere tak, aby sme nepoškodili ani ju, ani rastliny okolo. Poškodené časti sú totiž často napádané chorobami a škodcami. Rastliny v skleníku udržiavame v bezburinovom stave. Zeleninu sadíme podľa druhu - buď jednotlivo (zeler, kaleráb) alebo po dvojiciach (paprika, paradajka).

Uhorky

Uhorky potrebujú predpripravenú pôdu, bohatú na kompost a hnoj. Dôležitou vecou, ktorú šalátové uhorky potrebujú, je priestor. Preto bude najideálnejšie, ak medzi jednotlivými rastlinami bude medzera 1 až 3 metre. Môžete ich sadiť rovno zo semiačok alebo predpestovaných priesad. Ideálne obdobie na ich vysádzanie do skleníka je apríl - máj. Uhorky sa pestujú najlepšie vertikálne, čím nielenže budú uhorky chutnejšie a celkovo lepšie, ale týmto spôsobom ušetríte priestor. Na vertikálne pestovanie môžete použiť sieť alebo špirálovú podperu. Uhorky potrebujú pravidelnú zálievku. Neodporúčame pestovať uhorky spolu s paradajkami v jednom skleníku, pretože potrebujú odlišné podmienky pre rast. Tak tiež spolu s uhorkami neodporúčame pestovať zemiaky či voňavé bylinky. Vhodná je však fazuľa a hrášok. Môžete tiež ku každej hrobličke vysiať aj reďkovky, pretože tie ochránia uhorky pred škodcami. Nechajte reďkovky vykvitnúť a vysemeniť.

Papriky

Papriky sú chutné a prospešné pre náš organizmus. Papriky sadíme do brázd, ktoré si urobíme motykou. Jednotlivé brázdy by mali mať medzi sebou vzdialenosť 35 až 45 cm. Tak, ako paradajky či iné ťahavé rastliny, aj papriky potrebujú oporu pre svoj rast. Ak máte už vopred vypestované priesady, je potrebné ich sadiť do mokrej a pohnojenej zemi. Rovnako ako uhorky, aj papriky sa sadia koncom apríla a z prvých plodov sa môžete tešiť už začiatkom júna. Papriky potrebujú neuveriteľné množstvo vody, ale dávajte si pozor, aby ste to neprehnali - na jednu zálievku by ste nemali použiť viac ako 4 litre vody. Teplo je pre rast paprík veľmi dôležité. Rovnako ako uhorka, ani papriky sa neodporúča pestovať spolu s paradajkami. Naopak vhodnou rastlinkou je bazalka, ktorá má rovnaké podmienky na rast. Tak isto sa veľmi dobre znáša s ibištekom jedlým. Keď vyrastie, je vyšší ako samotná paprika a stáva sa s ňou prirodzenou oporou pre krehké listy papriky.

Paradajky

Výhodou pestovania paradajok v skleníku je, že rast je veľmi rýchly, rovnako ako dozrievanie plodov. Paradajky sú zelenina, ktorá miluje teplo, preto im nerobí chlad a mráz dobre. Aj paradajky si môžete najprv predpestovať u seba doma, v malých nádobách, ktoré umiestnite na parapete okna. Tieto doma predpestované rastlinky môžete rovno zasadiť do skleníka, zatiaľ čo kupované priesady sa musia najprv aklimatizovať. Najlepšie je sadiť maximálne dve priesady na 1 m2 v prípade, že sadíte paradajky, ku ktorým budete neskôr dávať tyče. Ak sa však chystáte pestovať kríčkové paradajky, môžete tento počet zvýšiť na 5 kusov. Motykou si vykopeme hlboké jamy a sadenice doň posadíme tak, aby vytŕčajúca rastlina mala 2 cm. Ak máte kolíkové paradajky, opora by mala byť 15 cm od nej. Paradajky, a to najmä vo vysokých teplotách, potrebujú pravidelné vetranie. Pre zdravý rast paradajok je tiež dôležité pravidelné vylamovanie záliskov. Tiež nezabúdajte paradajky pravidelne hnojiť, a to konkrétne hnojivom bohatým o draslík a fosfor. Problémom pestovania paradajok je opeľovanie. Preto treba z času na čas paradajkami zatriasť, aby sme tým zaručili úrodu. Paradajky odporúčame pestovať s pažítkou, petržlenom, nechtíkom, cibuľou, mrkvou a kapucínkou.

Záver a odporúčané zdroje

Pestovanie v skleníku je ideálna možnosť, ako si vďaka pomerne jednoduchej starostlivosti dopriať množstvo úrody takmer po celý rok. V našich podmienkach nám môže skleník zaručiť lepšiu úrodu a vyrovnanejší výnos. Ak sa rozhodnete zaobstarať si elektrické vykurovanie, dokážete posunúť výnosnosť ešte o niekoľko priečok ďalej. Keby ste sa pre pestovanie nerozhodli, môžete skleník použiť napríklad na prezimovanie vašich okrasných kvetov (iba do vonkajších teplôt nad bod mrazu).

Na záver tu máme odporúčanie na knihu, ktorá vás o zimnom pestovaní v skleníku, či fóliovníku presvedčí. V knihe o zimnom pestovaní od Eliota Colemana - The Winter Harvest Handbook nájdete vynikajúce skúsenosti a návody.

tags: #co #sa #da #sadit #na #jesen