Čo sadiť ako prvé na jar do záhrady

S príchodom jari sa mnohí záhradkári nevedia dočkať, kedy už bude možné vysádzať zeleninu do záhrady. Existujú však druhy zeleniny, ktoré sú viac prispôsobené chladnejšiemu počasiu a znesú aj mierny nočný mráz. Vďaka tomu môžeme niektoré druhy zeleniny sadiť pomerne skoro na jar, ešte pred pominutím hrozby posledných mrazov. V našich klimatických podmienkach to znamená sadenie zeleniny už počas marca a apríla.

Predpríprava pôdy a prostredia na skorú jarnú výsadbu

Jar je hlavné obdobie vysievania rastlín. Dobrá príprava pôdy je základom pre zdravý rast rastlín. Ak ste na jeseň nestihli pohrabať lístie a očistiť ju od buriny, je načase tak urobiť teraz. Väčšina ľudí zvykne záhradu prerýľovať, no jeho odporcovia zas tvrdia, že tým, že pôdu kypríme, zakopeme najúrodnejšiu časť z vrchných vrstiev hlbšie, čím zastavíme pôdne procesy a vyhubíme mikroorganizmy.

Výživa pôdy a alternatívne metódy

Inými riešeniami sú organické hnojivá, kompost, zelené hnojenie alebo mulčovanie. Aplikáciou organických hnojív či kompostu dodáte pôde živiny a zlepšíte štruktúru pôdy pre vaše rastliny. V marci dodáte vašim vopred prehrabaným záhonom živiny, aby boli optimálne pripravené na sejbu: na to dodajte na meter štvorcový asi päť litrov dobre vyzretého kompostu. Ak nemáte k dispozícii kompost, môžete použiť rohovinové odrezky, sušený hovädzí alebo konský hnoj. Kompost zapracujte do pôdy, nechajte záhon desať dní odpočívať a medzičasom odstráňte burinu.

Zelené hnojenie funguje tak, že na záhon, ktorý je bez sadeníc a ktorý nevyužívate, vysejete rýchlorastúce rastliny. Za niekoľko týždňov ich pokosíte a zapracujete do pôdy. Do ďalšieho výsevu rastlín alebo plodín sa organická hmota rozloží a pôda tak získa potrebné živiny. Cieľové rastliny je možné vysádzať zhruba tri týždne po tomto procese, aby sa hmota stihla aspoň čiastočne rozložiť.

Mulčovanie je technika, ktorá zachováva vlhkosť v pôde, zabraňuje v raste buriny a podporuje život v pôde. Pri mulčovaní sa všetko odvíja od materiálu, ktorým mulčujete. Čerstvý a vlhký materiál by ste mali nastieľať iba v tenkej vrstve, príliš hrubá vrstva by mohla začať hniť. Pod mulčom si predstavujeme najmä drevenú štiepku používanú v okrasných záhradách, no dá sa použiť aj drvený kameň, pemza, riečny kameň, slama, piliny a iné.

Pestovanie sadeníc a výber substrátu

Vysievanie zeleniny zo semien sa finančne oplatí, keď pestujeme väčšie množstvo rastlín. Pri pestovaní zo semien je dôležité zvážiť typ substrátu. Špeciálne vyrábané substráty na výsev a pestovanie sadeníc obsahujú piesok, vyzretý kompost, drevené vlákna a rašelinu. pH týchto substrátov sa pohybuje medzi 5 až 7,5, sú teda vhodné na výsev väčšiny bežne pestovaných druhov. Veľkou výhodou kupovaného substrátu môže byť jeho kvalita a predovšetkým absencia zárodkov chorôb a škodcov, čo nemožno povedať o substráte vyrábanom svojpomocne. Hoci si ho môžeme namiešať z rašeliny, záhradnej zeminy, piesku a preosiateho kompostu, ak ho nenaparíme v rúre na pečenie (pol hodiny pri teplote 100 °C), môže hroziť poškodenie vyklíčených rastlín hubovými chorobami.

Okrem substrátu môžeme semená vysievať aj do perlitu či do rašelinových tabliet, pri ktorých celkom odpadá náročné pikírovanie. Väčšie semienka môžeme vysievať jednotlivo do menších kvetináčov, vyhneme sa tak pikírovaniu.

Hĺbka výsevu a vlhkosť

Všetkým výsevom dožičíme mierne vlhký substrát, no vyvarujeme sa extrémov. Nepremáčame ho, no nesmie byť ani vyschnutý. Namiesto krhličky s prúdom vody substrát zvlhčujeme pomocou nádobky s rozstrekovačom, aby sa semená nevyplavovali na povrch, prípadne nezlievali. Hĺbka výsevu v niektorých prípadoch doslova rozhoduje o tom, či semeno vôbec vyklíči, preto ju nepodceňujeme. Napríklad pri príliš hlbokom výseve nemusí rastlinám klíčiacim z drobných semienok stačiť energia na to, aby prerástli vrstvu substrátu a dostali sa na svetlo. Všeobecne platí, že čím sú semena drobnejšie, tým menšia má byť hĺbka výsevu. Niektoré semienka sa so substrátom na povrchu iba zľahka premiešajú, prípadne ich povrch len zakryjeme na niekoľko dní vlhkým papierom.

Výber semien a vrúbľovanie

V prípade osiva je určite z čoho vyberať. Hybridy F1 sú krížence, ktoré bývajú v porovnaní s pôvodným druhom alebo staršími odrodami odolnejšie proti chorobám, poskytujú väčšie výnosy, prípadne sú niečím atypické. Osivo z F1 hybridov síce vyklíči, ale záhradkári sa dočkajú odlišnej úrody, podobnej „rodičom“, z ktorých bol „potomok F1“ vyšľachtený. Na zber vlastných semien sú oveľa lepšie semienka pôvodných a starých druhov zeleniny, ktoré neprešli šľachtením.

Nielen ovocie vrúbľujeme, táto praktika sa dá realizovať aj pri zelenine. Vrúbľovaním získa cieľová časť rastliny lepšie vlastnosti, je odolnejšia proti chorobám a škodcom, skôr dozrieva a prináša vyššiu úrodu. Paradajky, papriky, uhorky, baklažány, cukrové i vodné melóny sa sem-tam dajú zakúpiť ako predpestované vrúbľované sadenice, sú však vzhľadom na prácnosť drahšie ako nevrúbľované.

Zelenina vhodná na skorú jarnú výsadbu

Mnohé druhy zeleniny dokážu klíčiť už pri nízkych teplotách a odolávajú miernym jarným mrazom, čo ich robí ideálnymi kandidátmi na skorú jarnú výsadbu.

Odolné cibuľoviny a cesnakovité

• Medvedí cesnak: Je dokonale prispôsobený na nízke teploty a mráz, takže klíči a rastie veľmi skoro na jar ako jedna z prvých rastlín. Môžeme sa s ním stretnúť voľne v prírode, no je ho možné pestovať aj v záhrade ako trvalku. Cibuľky medvedieho cesnaku je možné vysádzať podobne ako pri bežnom cesnaku počas neskorej jesene, prípadne v predjarnom období po rozmrznutí pôdy. Tejto rastline sa najviac darí na polotienistých stanoviskách pod stromami a kríkmi.
• Cibuľa: Malé cibuľky sa vysádzajú od konca marca do apríla. Ak ste výsadbu cesnaku nestihli na jeseň, môžete ju vykonať aj skoro na jar. Použiť môžete strúčiky z pekných hlavičiek cesnaku.
• Všeobecne cesnakovité: Všetky druhy zeleniny z čeľade cesnakovité sú skvelým kandidátom na skorú jarnú výsadbu. Sú obzvlášť odolné voči nízkym teplotám aj tuhým mrazom a preto sa často vysádzajú už na jeseň. V prípade jarnej výsadby môžeme so sadením začať okamžite po rozmrznutí pôdy. Ďalšou výhodou cibuľovín je aj ich odolnosť voči škodcom.

Koreňová zelenina

• Mrkva: Je jedna z najmenej náročných druhov zeleniny aj z pohľadu odolnosti voči nízkym teplotám. Aj mrkva je preto vhodná na skorú jarnú výsadbu, pričom dokáže odolávať teplotám do -8°C. Mrkva nie je náročná ani na množstvo svetla, no pre rast veľkých, rovných koreňov potrebuje ľahkú, priepustnú pôdu.
• Reďkovka: Je vďačná koreňová zelenina, ktorá je veľmi odolná voči chladnému počasiu a dozrieva veľmi skoro po výsadbe. Preto patrí k druhom zeleniny, ktoré prinášajú skorú úrodu už počas jari. Reďkovka nezaberie v záhrade veľa miesta a nie je ani náročná na podmienky pestovania.
• Okrúhlica: Podobne ako reďkovka, aj okrúhlica je koreňová zelenina z čeľade kapustovitej, ktorá má ostrejšiu chuť. I keď nie je až taká mrazuvzdorná ako reďkev, mierne jarné mrazíky jej neublížia. V chladnejšom počasí je jej chuť jemnejšia a okrúhlica je sladšia.
• Červená repa (cvikla): I keď nie je až taká mrazuvzdorná ako ostatné druhy zeleniny, dokáže odolávať miernym jarným mrazíkom a preto je tiež vhodná na skorú výsadbu. Tomuto druhu koreňovej zeleniny sa bude najviac dariť v ľahkej priepustnej pôde, kde bude môcť vytvoriť veľký zásobný koreň.

Listová zelenina a strukoviny

• Hrach: Patrí k druhom zeleniny, ktoré dokážu klíčiť už pri teplotách mierne nad nulou a odolávajú aj miernym jarným mrazom, takže sú ideálnymi kandidátmi na pestovanie počas skorej jari. Túto strukovinu môžeme sadiť už 6 týždňov pred predpokladaným termínom posledného mrazu. Hrachu sa naopak až tak nedarí počas letných horúčav a preto je skôr vhodný na skorú jarnú, prípadne neskorú letnú výsadbu.
• Kel: Listový aj ružičkový kel patria k najodolnejším druhom listovej zeleniny, ktorá je výborne prispôsobená aj proti nízkym teplotám. Odolávajú aj teplotám -10°C, takže jarné mrazy ich väčšinou neohrozujú. Naopak, pôsobením slnečných dní a nočných mrazov je kel sladší a chutnejší. Obzvlášť odolné sú niektoré odrody kelu (kel kučeravý ‘scarlet’ a viaceré odrody ružičkového a listového kelu), ktorým nevadí sneh ani mráz.
• Šalát: Aj šalát patrí k druhom zeleniny, ktoré majú rady chladnejšie počasie. Mladé výhonky šalátu sú odolnejšie voči mrazom ako už vyrastený šalát a preto sú obzvlášť vhodné na skorú jarnú výsadbu zopár týždňov pred predpokladaným posledným mrazom.
• Ďalšie chladu-odolné listové zeleniny: Ponuka jednotlivých druhov je naozaj široká. Medzi najodolnejšie druhy listovej zeleniny vhodnej na skorú jarnú výsadbu patria mangold, mizuna, rukola, tat soi, klajtónia prerastená, štiav, valeriánka poľná ako aj špenát.

Jarná výsadba podľa mesiacov

Marec: Začíname v záhrade aj v interiéri

V marci môžete doma predkultivovať niektoré druhy zeleniny a v závislosti od počasia ich priamo vysiať, príp. pestovať. Väčšina druhov zeleniny potrebuje na úspešné klíčenie teplotu nad 20 °C, no výnimkou sú napríklad zeler, kapusta, kaleráb a kel, ktoré klíčia aj pri nižších teplotách.

• Na parapete alebo v parenisku môžete predkultivovať kaleráb, karfiol a hlávkový šalát, okrem toho aj rajčiaky, jarnú cibuľku a zeler.
• Papriku, čili a baklažán predkultivujete vo vyhriatom skleníku. Predpestovanie vo februári a marci je možné v interiéri alebo vo vyhrievanom skleníku.
• Ak chcete sadiť skoré zemiaky, nechajte ich predklíčiť v plochých debničkách.
• Skoré odrody špenátu a reďkvi, ako aj šalátu, vysadíte priamo do pareniska alebo do skleníka.
• Priamo von (keď nemrzne) môžete dať: mrkvu, strukový hrášok alebo hrach siaty, odrody kapusty (červená kapusta, biela kapusta a hlávkový kel), petržlen a paštrnák.
• Keď už nemrzne, nasadíte rovno von mladú cibuľku, sadzačku a chren.

Apríl: Rozširovanie výsadby a ochrana

Apríl je ideálny na výsadbu odolných druhov zeleniny. Hoci aprílové počasie prináša čoraz viac slnečných dní a príjemnejšie teploty, výnimkou nebývajú ani prízemné mrazy. Možno očakávať aj dlhšie trvajúce chladnejšie obdobia, a preto je vhodné vysievať a vysádzať predovšetkým „otužilé“ druhy zeleniny. Vysievame aj do nevyhrievaného skleníka, fóliovníka či pareniska. V prípade nečakaných hlbších poklesov teplôt si do určitej miery môžeme pomôcť bielou netkanou textíliou, fóliou či starými kobercami. Prvou spomenutou výsevy zakryjeme. Priesvitnú fóliu nekladieme priamo na pestovateľské nádoby či na pôdu, ale ju umiestnime na nízku drôtenú konštrukciu, čím dosiahneme provizórny ochranný tunel.

• Vaše predklíčené zemiaky „položte“ asi od stredu apríla do záhona.
• Predkultivovaný šalát vysaďte a vybavte ochranným rúnom, pareniskovým tunelom alebo rastlinným pokrytím.
• Vaše zeleninové kultúry by mali byť po nasadení alebo výsadbe chránené pomocou sieťky na zeleninu pred larvami kvetárkovitého hmyzu, vŕtavky mrkvovej a cibuľovej mušky.
• Mrkva sa seje priamo do hriadky do dobre prehrabanej pôdy.
• Petržlen - keďže rastie pomaly, odporúča sa vysievať čo najskôr. Počas klíčenia a rastu vyžaduje dostatok vlahy.
• V apríli je ideálny čas na výsadbu špeciálnej odrody cibule, tzv. „sadzačka“.
• Špenát - možno vysievať už v marci, ale aj v apríli je stále vhodný čas.
• Šalát - hlávkový aj listový šalát sa môže vysievať priebežne počas celej sezóny.
• Ak chcete pestovať uhorky, tekvice, cuketu a melóny, teraz ich predkultivujte na parapete.
• Vaše v marci predkultivované rajčiaky treba teraz pikírovať, teda rozjednotiť, keď sa vyženú prvé skutočné listy.

Ovocie, bylinky a kvety na jarnú výsadbu

Ovocné stromy a kríky

Jar je ideálnym obdobím na výsadbu rôznych druhov ovocných stromov a kríkov.

• Jahody patria medzi prvé plodiny, z ktorých sa môžete tešiť v záhrade. Vysaďte ich na slnečné miesto.
• Ríbezle a egreše sa dajú ľahko pestovať a možno ich vysádzať z odrezkov.
• Na jar možno vysádzať aj maliny, ostružiny, čučoriedky a brusnice.
• Ovocné stromy, ako sú jablone a hrušky, je najlepšie vysádzať na jeseň. Jar je však ideálny čas na výsadbu kôstkového ovocia, ako sú slivky, marhule, broskyne, čerešne a višne.

Voňavé bylinky

Myslite aj na voňavé bylinky, ako je pažítka, petržlen, bazalka, mäta. Teplomilné bylinky ako bazalka, koriander, oregano a petržlen sú citlivejšie na mráz a mali by sa vysádzať von až po mrazoch, t. j. po 15. máji.

Okrasné kvety

Oživte svoju záhradu sirôtkami, sedmokráskami, violkami, zvončekmi, prvosienkami a ďalšími kvitnúcimi trvalkami. Semená letničiek si môžete doma predpestovať od februára do marca. Sadenice by sa mali vysádzať von po mrazoch, t. j. po 15. máji. Trvalky sa môžu vysádzať na jar (napr. pivonky) alebo na jeseň (napr. chryzantémy). Cibuľoviny sa vysádzajú na jeseň (napr. tulipány) alebo na jar (napr. gladioly).

V okrasnej časti záhrady môžete v období marca začať sadiť astrovky, čínske klinčeky, papulky, portulaky alebo nechtíky.

Zásady spolusadenia rastlín a striedania plodín

Spolusadenie rastlín v záhrade je tradičná metóda, ktorá má svoje korene v prírodných ekosystémoch. Správne zvolené rastlinné kombinácie môžu podporiť rast, zlepšiť úrodu a ochrániť plodiny pred škodcami či chorobami. Ako však vyberať rastliny, aby sa vzájomne podporovali?

• Lepšia úroda: Niektoré rastliny si navzájom vylepšujú podmienky na rast, napríklad viažu dusík v pôde alebo poskytujú tieň.
• Prírodná ochrana: Rastliny môžu odpudzovať škodcov alebo prilákať užitočný hmyz. Napríklad bazalka pri paradajkách pomáha odpudzovať vošky.
• Konkurenčné druhy: Niektoré rastliny bojujú o rovnaké živiny a môžu si navzájom škodiť, napríklad cibuľa a fazuľa.
• Podobné nároky na pôdu, slnko a vlhkosť: Rastliny s rovnakými požiadavkami budú lepšie prosperovať vedľa seba.
• Striedanie plodín a rotácia: Každý rok by sa mali plodiny meniť, aby sa zabránilo vyčerpaniu živín a šíreniu chorôb.

tags: #co #sadit #prve #na #jar #do