Pestovanie maku v záhrade

Mak je mimoriadne obľúbená rastlina, ktorá oživí každú záhradu svojimi veľkolepými kvetmi. Môžeme ho pestovať ako dekoratívnu rastlinu alebo pre zber cenných semienok, bohatých na bielkoviny a minerálne látky. Okrem toho, mak patrí medzi tradičné a cenené rastliny, ktoré v minulosti zohrávali významnú úlohu aj v slovenskom poľnohospodárstve. Rod makov (Papaver) zahŕňa okolo 100 druhov a nespočetné množstvo odrôd, ktoré môžeme rozdeliť na úžitkové a okrasné, jednoročné a trvalky.

Charakteristika a vzhľad maku

Okrasný mak, známy pod latinským názvom Papaver, je krásna rastlina s netypicky riasenými kvetmi. Okvetné lístky môžu mať svetlofialovú, ružovú, červenú, sýto žltú, oranžovú alebo dokonca bielu farbu. Kvety môžu byť jednoduché alebo plnokveté, so strapatými, rozoklanými, hladkými či zvlnenými okrajmi. Kvety makov často pripomínajú sukienky, ktoré krásne vejú vo vetre a zjemňujú kompozíciu záhona.

Rastliny okrasného maku dorastajú do výšky 70-100 cm a skvelo ozdobia letničkové aj trvalkové záhony. Po odkvitnutí sa semenníky a makovičky stávajú obľúbeným prvkom pri aranžovaní.

Mak siaty (Papaver somniferum L.) je jednoročná rastlina vysoká 30-150 cm, lysá a modrastá. Kvetné stopky sú dlhé, chlpaté, s kvetmi až 10 cm v priemere. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3-8 cm v priemere, s viečkom, semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, silne olejnaté.

Druhy maku vhodné do záhrady

Existujú úžitkové aj okrasné druhy maku. Okrasné maky môžeme rozdeliť na jednoročné a trvalky.

Okrasné maky

• Vlčí mak (Papaver rhoeas) je najznámejším jednoročným druhom. Záhradkári ho síce často považujú za burinu, no romanticky založení ľudia obdivujú lúky divých makov. Práve vlčí mak poslúžil šľachtiteľom na vytvorenie nových, odolných a nenáročných odrôd okrasných makov.
• Trvalé okrasné maky sa tešia čoraz väčšej obľube, pretože pri minimálnej starostlivosti zdobia záhradu rok čo rok veľkými kvetmi (s priemerom až 15 cm) pestrých a sýtych farieb. Najčastejšie sa pestuje mak východný (P. orientale), pôvodom z Malej Ázie, a mak pseudo-orientálny (P. pseudo-orientale), známy aj ako mak záhradný. Tieto rastliny vyrastajú do výšky až 100 cm a v záhone ich nikto neprehliadne.
• Pre skalky sú vhodné nižšie druhy (10-40 cm), napríklad P. alpinum.

Úžitkový mak

Medzi jednoročné druhy patrí aj mak siaty (P. somniferum), ktorý sa najčastejšie využíva v poľnohospodárstve na produkciu semien a ópiových alkaloidov. Kvety maku siateho bývajú v rôznych odtieňoch bielej a fialovej alebo ich kombinácii. Pre potravinársky mak je typický len veľmi nízky obsah alkaloidov.

Odrody maku sa označujú ako „slepák“ a odroda s makovicami ako „hleďák“ - ten vytvára v hornej časti makovice otvory, z ktorých môžu vypadávať semená. Súčasné nové odrody, vyšľachtené na VŠS v Malom Šariši - MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, spĺňajú požiadavky na úspešné pestovanie.

Požiadavky na pestovanie maku

Stanovište a pôda

Maky sú nenáročné na pestovanie a darí sa im na slnečnom stanovišti. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Maky obľubujú kyprú a dobre hnojenú pôdu s dostatkom vápnika. Vápnik je pre maky veľmi dôležitý, preto pokiaľ nenájdete pôdu bohatú na vápnik, odporúča sa pridávať pomaly rozpustné vápence alebo rozdrvené vaječné škrupiny. Maky preferujú dobre priepustné, vápenaté až neutrálne pôdy. Vytrvalé druhy majú rady dostatočne hlboké a výživné pôdy, alebo vyžadujú pravidelné hnojenie.

Naopak, pre mak sú nevhodné vlhké, hlinité, zlievavé, utlačené či kyslé pôdy, ale i uzavreté polohy bez dostatočného prúdenia vzduchu. Pôda má byť pred výsevom dostatočne jemne spracovaná, aj vzhľadom na drobné semienka maku. V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou, pretože sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.

Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.

Výživa a hnojenie

Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj. Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia.

Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä zinok treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív. Pre mak sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky B, Zn a Mn.

Prejavy nedostatku živín:

• Dusík: obmedzený rast, svetlozelené až žlté listy, znižuje sa počet semien v tobolkách.
• Fosfor: obmedzený rast koreňov, spomalený vývin, zníženie hmotnosti rastlín, menšie puky.
• Draslík: výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov, znižuje produkciu sušiny, klesá odolnosť proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
• Vápnik: zhoršenie fyzikálnych, biologických a chemických vlastností pôdy, zvýšenie kyslosti, znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
• Horčík: poruchy rastu, obmedzená tvorba chlorofylu.
• Síra: obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách, zhoršuje zdravotný stav rastlín.
• Bór: nekróza až odumieranie rastového vrcholu, nekrózy na horných listoch, netvoria sa kvetné puky. Bór zasahuje do procesu opeľovania.
• Zinok: ovplyvňuje vznik peľových tetrád, prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien.
• Mangán: dôležitý pre fotosyntézu, pozitívne pôsobí na úrodu zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.

Vlhkosť a zálievka

Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Pri dlhodobejšom suchu je potrebné mak zavlažovať hlavne do fázy kvitnutia. Následne mak potrebuje už suchšiu pôdu. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte. Rastliny sú zväčša pomerne odolné voči suchu.

Výsadba a množenie maku

Výsev a sadenie

Okrasné maky sadíme skoro na jar alebo koncom leta vo vzdialenosti 50-70 cm od seba. Jednoročné maky musíme každý rok vysievať priamo na stanovište, a to skoro na jar. Vzídené rastlinky je vhodné rozsadiť.

Mak siaty sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskorší termín je apríl. Zimný výsev je výhodný, pretože semená na klíčenie využijú ešte zimnú vlahu. Osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Semená vysievame len povrchovo, vo vlhkej pôde však vyklíčia aj z hĺbky dvoch centimetrov. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20°C počas 3-4 dní. Ak si maky predpestujete a potom ich presadíte von, môžete semená asi týždeň pred výsevom umiestniť do chladničky, aby začali klíčiť.

Jednotenie a kyprenie

Keď mak vzíde, je potrebné udržiavať pôdu okolo riadkov kyprú a bez buriny, pretože rastlina je náročná na „čistotu“ záhona - nedokáže totiž vzdorovať burinám. Počas vegetácie treba pôdu často kypriť - rozrušovať pôdny prísušok až do zapojenia porastu. Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotíme ich na vzdialenosť asi 5 cm, aby každá rastlina mala iba jednu hlavičku. Celkovo by na 1 m² malo byť asi 40 rastlín. Cieľom tohto zásahu je zabezpečiť ideálnu veľkosť budúcich hlavičiek.

Množenie

Okrem výsevu je najvhodnejším spôsobom množenia trvalých makov pomocou koreňových odrezkov. Z minimálne dvojročných rastlín odoberieme v jesennom období zdravé koreňové odrezky, ktoré by mali mať hrúbku približne ako ceruzka. Očistíme ich, prípadne umyjeme a narežeme na približne 5 až 8 cm dlhé odrezky. Pri práci pracujeme opatrne, keďže maky majú pomerne jemný koreňový systém. Odrezky dáme na chránené miesto a udržujeme ich mierne vlhké. Po 4 až 6 týždňoch by sa mali objaviť listy. Vtedy ich môžeme presadiť do črepníkov naplnených záhradným substrátom zmiešaným s pieskom a odložiť na miesto chránené pred mrazmi.

Drobné semená maku je možné použiť aj na ďalšie množenie alebo na posypanie pečiva. Ak chcete vysievať vlčí mak priamo do záhrady, mali by ste tak urobiť na jeseň, aby semená prežili mrazy.

Ochrana maku pred chorobami a škodcami

S narastaním pestovateľských plôch maku narastá aj potreba riešenia ochrany porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom. Mak je veľmi citlivý na pestovateľské prostredie a priebeh počasia. K tomu, aby bola dosiahnutá úroda, sú potrebné poznatky o biológii a nárokoch maku. Pri domácom pestovaní na malej ploche sa môžete mnohým škodcom do veľkej miery vyhnúť používaním namoreného osiva a voľbou lokality, kde nebol mak vysadený minimálne 3 roky.

Prevencia

Prevenciou chorôb je dôsledná likvidácia všetkých pozberových zvyškov a burín, na ktorých prežívajú spóry húb a ktoré sú zdrojom infekcie už pri vzchádzaní rastlín. Plesni môžeme predísť, pokiaľ budeme mak vysievať na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom. Dôležitá je vyrovnaná výživa a morenie osiva pred sejbou.

Choroby maku

Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám.

• Pleseň maková: môže sa vyskytnúť už na malých rastlinkách. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Primárna sa prejavuje chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktorý je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Ochranou je morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne. Ak sa pleseň objaví, okamžite odstráňte napadnuté rastliny.
• Helmintosporióza: často sa vyskytujúca choroba, napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana spočíva v udržaní dobrého zdravotného a kondičného stavu vyrovnanou výživou, ochranou proti škodcom a fungicídnym ošetrením.
• Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku, sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.

Škodcovia maku

Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov v porastoch maku. Silný porast odolá škodcovi, no napadnuté rastliny je vhodné odstrániť už pri jednotení.

• Krytonos koreňový: porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu, kedy dochádza k invázii tohto škodcu. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. Keď odznieva reziduálna účinnosť moridla, je možný foliárny zásah insekticídom.
• Voška maková: môže významne škodiť, vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia.
• Krytonos makovicový: významný škodca maku. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru (oranžovo sfarbené). Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú, vnútrajšok býva napádaný plesňami.
• Ďalší škodcovia: žĺbatka, byľomor makový, no aj vtáky.

Herbicídy a ich použitie

O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Mak je ale veľmi citlivý na fytotoxicitu herbicídov, a preto je niekedy zaburinený, ručne pozberaný porast schopný poskytnúť vyššiu úrodu ako odburinený. Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú.

• Preemergentná ochrana: zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť.
• Postemergentná ochrana: vyžaduje zohľadňovanie viacerých faktorov pre úspešnosť použitia herbicídov, ako sú skladba burín, vývinové štádium maku a burín, a poveternostné podmienky. Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov.

Zodpovedný pestovateľ sleduje porast maku denne, minimálne každý tretí deň, aby vedel správne reagovať na všetky požiadavky rastlín a operatívne zakročiť pri výskyte nežiaducich faktorov. Práca pestovateľov maku sa komplikuje zákazy používania viacerých pesticídov, na ktoré boli zvyknutí, a adekvátna náhrada za ne väčšinou neexistuje. Preto je potrebné hľadať nové spôsoby udržania kvality porastov a úrody.

Zber a využitie maku

Zber maku

Maky môžete vidieť kvitnúť vo voľnej prírode prakticky celé leto, od mája do augusta, a v niektorých prípadoch dokonca až v októbri, ak je priaznivé počasie. Ak pestujete maky na semeno, zberajú sa po úplnom dozretí rastliny, zvyčajne začiatkom alebo koncom jesene. Zrelý mak môžete očakávať na prelome mesiacov júl a august.

Mak sa zbiera v plnej zrelosti vo chvíli, keď sú makovice už zaschnuté. Stonka by mala ísť ľahko zlomiť a makovica by sa mala dať ľahko rozdrviť rukou. Mak môžete zberať jednoducho odrezaním makovice aj s kúskom stonky. Makovice na lieskach necháme aspoň dva dni dôjsť na slnku a potom ich hneď ručne odsemeníme, kým sú mäkké. Semená sa po vysušení vyberajú odrezaním vrchnej časti makovice a jednoduchým vysypaním. Nazbierané okvetné lístky by mali byť voľne rozložené na suchom mieste, aby nestratili svoju farbu.

Skladovanie maku

Mak skladujeme v chladnejšej, dobre vetranej miestnosti. Na jeho uchovanie je najlepšie použiť plátenné vrecká.

Využitie maku

V zahraničí sa mak pestuje hlavne pre farmaceutický priemysel. U nás je mak dôležitou súčasťou potravinárskej výroby. Mak siaty je známy svojimi upokojujúcimi účinkami, využívanými už našimi prababičkami. Semená maku sa používajú na pečivo, olejniny a v medicíne.

Mak obsahuje veľké množstvo vápnika (viac ako desaťnásobok v porovnaní s mliekom a v oveľa ľahšie vstrebateľnej forme), zinku a železa. Je bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny a tukov s priaznivým zastúpením nasýtených mastných kyselín, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín. Semená maku, bohaté na vápnik, sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy. Energetická hodnota maku dosahuje približne 550 kcal. V nezrelých makoviciach sa vyskytuje sedatívum kodeín a ďalšie alkaloidy, ako napríklad morfín a papaverín.

Zo sušených okvetných lístkov maku sa môže pripraviť čaj, ktorý sa odporúča pri ochoreniach dýchacích ciest a má údajne upokojujúce účinky.

Legislatíva a pestovanie maku siateho v SR

Pre vysoký obsah alkaloidov v rastlinách je pestovanie maku vo väčšine krajín EÚ zakázané. Hoci na Slovensku je povolené, podlieha určitým pravidlám. V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky.

Kľúčové pravidlá pre pestovateľov maku v SR:

• Mak siaty môžete pestovať bez povolenia na ploche menšej ako 100 metrov štvorcových iba na potravinárske účely.
• Pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 metrov štvorcových na účely výroby omamných a psychotropných látok je možné iba na základe povolenia.
• Každý pestovateľ maku na potravinárske účely je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok.
• Maková slama je prázdna tobolka so stonkou dlhou najviac 15 cm. Po zbere úrody musíte makovú slamu bezodkladne zapracovať do pôdy alebo ju odovzdať výrobcovi omamnej a psychotropnej látky, ktorý je držiteľom povolenia.
• Je zakázané vstupovať do porastu maku cudzím osobám. To neplatí pre držiteľa povolenia na pestovanie maku siateho, jeho odborného zástupcu a nimi poverenej osoby a zástupcov orgánov vykonávajúcich kontrolnú činnosť.
• Nesmiete narezávať alebo zbierať tobolky maku siateho v mliečnej zrelosti. V bielom latexe sa postupne pri vzchádzaní tvorí 30 alkaloidov - napríklad morfín, kodeín, papaverín.
• Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho je povinný bezodkladne po zistení poškodenia porastu nepovolanou osobou oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.

tags: #da #sa #pestovat #trocha #maku #na