Dezinfekcia a optimálne podmienky pre pestovanie húb

Význam dezinfekcie pri pestovaní húb

Úspešné pestovanie húb, či už v domácich podmienkach alebo na priemyselných farmách, si vyžaduje dodržiavanie prísnych hygienických štandardov a efektívnu dezinfekciu. Huby a vlhkosť k sebe neodmysliteľne patria, no práve táto kombinácia vytvára ideálne prostredie pre rast nielen žiadaných húb, ale aj nežiaducich plesní, baktérií a vírusov, ktoré môžu kontaminovať substrát a zničiť celú úrodu. Preto je dezinfekcia kľúčová pre zabezpečenie zdravého a silného rastu húb.

Metódy dezinfekcie

Dezinfekcia ozónom

Dezinfekcia ozónom je bezpečný spôsob dezinfekcie bez vedľajších účinkov a bez použitia chemikálií, čo je obzvlášť dôležité pri pestovaní potravinárskych húb. Vďaka ozónu si dokážete vydezinfikovať všetky priestory, ktoré si želáte.

• Čo je ozón? Ozón je bezfarebný, vo vyšších koncentráciách belasý plyn, ťažší ako vzduch. Je tvorený troma atómami kyslíka (O3) a hovorí sa mu tiež "aktívny kyslík". Vzhľadom k nahromadenej energii je molekula ozónu veľmi nestabilná a po krátkej dobe sa späť samovoľne rozpadá na kyslík (O2).
• Bezpečnosť a účinnosť ozónu: Ozón je 300 až 1000-krát účinnejší ako chlór. Hoci je ozón pri vysokých koncentráciách toxický, je to bezpečná metóda dezinfekcie za predpokladu, že sú dodržané potrebné opatrenia. Ozón má veľmi silný zápach v dobe jeho produkcie v miestnosti, no po ukončení procesu dezinfekcie sa rozkladá späť na čistý kyslík. Ozón tak nie je trvalý - splní svoju úlohu a zmizne/premení sa na neškodný. Ak pri čistiacich prácach, kde sú využívané chemikálie a iné prostriedky, nie je dodržaný návod na použitie, stanú sa ich výpary nebezpečné pre vaše zdravie. Rovnaké postupy treba zachovávať aj pri čistení/dezinfekcii ozónom.
• Čo ozón likviduje? Ozón likviduje plesne, baktérie, vírusy a neutralizuje pachy a preniká do všetkých kútov a pórov všetkých materiálov. Na rozdiel od iných chemických prípravkov ozón priamo odstraňuje príčiny zápachov, neprekrýva ich. Zabezpečuje likvidáciu patogénnych mikroorganizmov: ničenie vírusov, baktérií, plesní a húb, ako aj likvidáciu alergénov. Ozón likviduje aj patogény, ktoré sú voči pôsobeniu chlórových prípravkov odolné. Ako plyn preniká do všetkých kútov a zákutí, aj do pórov najrôznejších materiálov (steny, podlahy, nábytok, koberce, textílie, zariadenie ...). Nespotrebovaný ozón sa rozkladá späť na kyslík a nezanecháva žiadne vedľajšie produkty svojho pôsobenia ani odpadové látky.
• Účinky ozónu na ľudský organizmus: Ľudský čuch je schopný rozpoznať prítomnosť ozónu vo vzduchu už pri veľmi nízkych koncentráciách. Bežné koncentrácie (v prírode) dosahujú 0,03 ppm, no dosahujú aj 0,1 ppm. Pri tejto úrovni je ozón schopný udržať patogény v prijateľnej miere a pritom nie je škodlivý voči vyšším formám života, ako sú zvieratá alebo človek. Dlhodobé vystavenie vysokej koncentrácii ozónu môže spôsobiť nevoľnosť, bolesť hlavy, pálenie očí a kašeľ, čo nás však prinúti opustiť daný priestor. Po tomto úkone symptómy ustúpia. Na rozdiel od chlóru však ozón v primeranej koncentrácii, v prípade kontaktu so živým tkanivom, ozdravuje, prekrvuje a taktiež dôkladne dezinfikuje tkanivo. Tieto javy využívajú alternatívne postupy liečenia mnohých ochorení pod spoločným názvom OZONOTERAPIA.

UV (germicídna) sterilizácia a dezinfekcia

Germicídne žiarenie predstavuje jeden z najčastejších a najbezpečnejších spôsobov dezinfekcie a sterilizácie v rôznych priestoroch, vrátane operačných a nemocničných sál, bytových priestorov a priemyselných prostredí, ktoré sú kritické pre pestovanie húb.

• Čo je to germicídne žiarenie? Názvom germicídne žiarenie označujeme umelé žiarenie z UV časti spektra. Patrí do oblasti UV-C žiarenia (od 280 do 13,6 nm).
• Germicídne žiariče a ich použitie: Sú zariadenia slúžiace na dezinfekciu použitím ultrafialového žiarenia špeciálnej časti UV žiarenia, konkrétne žiarenia o vlnovej dĺžke 253,7 nm. Sú zdravotníckymi pomôckami triedy IIa, overené klinickými skúškami a ich použitie a účinnosť sú overené dlhoročnými skúsenosťami. Pri ich správnom použití nemôže dôjsť k žiadnemu nežiaducemu ožiareniu, no niekoľko zásad je nutné dodržiavať.
• Účinky UV žiarenia: UV žiarenie tejto vlnovej dĺžky (najmä v rozsahu 280 až 200 nm, ktoré je najzaujímavejšie z hľadiska sterilizácie vzduchu) porušuje a ničí ribonukleové kyseliny, ktoré sú v bunkách nosičom informácií. Dochádza k zmenám v plazme buniek a v jadre, čo zabrzdí alebo úplne zastaví delenie buniek.
• Spôsoby ožarovania:
  • Priame ožarovanie: Je najúčinnejší spôsob sterilizácie celkového objemu vzduchu v miestnosti. Obsiahne celý objem vzduchu, ničí zárodky na stenách a podlahách. Praktické použitie priameho ožarovania sa však obmedzuje na miestnosti, kde sa nezdržiavajú ľudia.
  • Nepriame ožarovanie: Je sterilizácia vzduchu ventiláciou vzduchu cez uzavretý germicídny žiarič alebo horizontálne ožarovanie vrchnej vrstvy vzduchu. Pri tejto metóde je ožarovaný strop miestnosti a prirodzeným alebo nutným prúdením vzduchu dochádza k sterilizácii vzduchu v celej miestnosti. Nízke miestnosti sa týmto spôsobom sterilizujú obtiažnejšie a riziko poškodenia zdravia prítomných osôb je väčšie, preto sa odporúča uzavretý žiarič, ktorý toto riziko eliminuje.
• Bezpečnosť: Žiarenie UVC je škodlivé a má negatívny účinok na ľudský organizmus aj rastliny.

Domáce pestovanie húb: Prečo a ako?

Pestovanie húb doma môže znieť ako náročný proces, ktorý si vyžaduje veľa skúseností a znalostí. Avšak, s vhodnými postupmi a podmienkami, môžete si dopestovať čerstvé a chutné huby priamo vo vašej pivnici alebo záhrade. Huby sú fascinujúcou formou života, ktorá rastie v špecifických prostrediach, a ich pestovanie v pivnici je dostupnou možnosťou aj pre začiatočníkov. Ak sa nám podarí čo najpresnejšie simulovať ich prírodné prostredie, o úrodu sa nemusíme báť. Hubárske nájazdy sú síce príjemným spestrením sezóny, no pokiaľ si nie ste v klasifikácii húb istí, domáce pestovanie je bezpečná alternatíva.

Prečo pestovať huby doma?

Existuje hneď niekoľko dôvodov, prečo vyskúšať domáce pestovanie húb:

• Celoročná dostupnosť: Nemusíte sa spoliehať len na sezónu, kedy huby prirodzene rastú v lese. S domácim pestovaním si môžete dopriať čerstvé huby prakticky po celý rok.
• Zdravotné benefity: Doma pestované huby nepodliehajú chemickým postrekom ani priemyselnému hnojeniu, čo zaručuje ich čistotu a zdravotnú nezávadnosť. Vieme, čo konkrétne sme si dopestovali a nemusíme sa obávať zberu jedovatých húb.
• Chuť a kvalita: Domáce huby si udržiavajú čerstvosť a intenzívnu arómu, čím obohatia akékoľvek jedlo.
• Úspora peňazí: Aj keď pestovateľské balíčky či substráty niečo stoja, pri pravidelnej úrode sa vám náklady rýchlo vrátia.
• Nové chute: Ak radi experimentujete v kuchyni, môžete si doma vypestovať aj rôzne exotické druhy húb, ktoré bežne v obchodoch nenájdete.

Pestovanie húb v pivnici je praktické, zdravé a ekologické riešenie. Vďaka produktom ako tekuté mycélium od Mycelinarium sa stáva pestovanie húb doma realitou pre každého, bez ohľadu na to, či máte záhradu alebo bývate v byte.

Vhodné druhy húb pre domáce pestovanie

Nie všetky druhy húb sú vhodné na pestovanie v pivnici. Niektoré druhy, ako tradičné hríby z lesa, často vyžadujú špecifické prírodné podmienky, ktoré sa v pivnici ťažko napodobňujú. V domácich podmienkach sa najľahšie pestuje hliva ustricová, šampiňóny a huby shiitake. Existuje však viacero druhov, ktoré sú na pestovanie v umelom prostredí veľmi vhodné:

• Šampiňóny (Pečiarky): Sú najčastejšie pestovaným druhom v domácich podmienkach. Sú však chúlostivejšie, veľmi ľahko podliehajú rôznym chorobám a pestovanie šampiňónov je veľmi náročné na sterilitu prostredia. Preto sa pre súkromníkov na pestovanie v podstate nehodia. Pre úspešné pestovanie je potrebná vysoká sterilita prostredia, substrátu a sadby, inak sa plodnice aj celé podhubie veľmi ľahko infikujú hnilobou. Optimálna teplota pre ich rast sa pohybuje v rozmedzí 10 - 13 °C a pestujú sa v tme na humuse alebo konskom hnoji zmiešanom so zeminou a slamou. Čas, kým sú šampiňóny pripravené na zber, je približne 4 - 6 týždňov. Sadbu pečiarok dostanete napríklad vo firme Mykopesta v Stupave.
• Shiitake (Húževnatec jedlý): Obľúbené najmä v ázijskej kuchyni pre svoju výraznú, jemne korenistú arómu. Pestovanie si vyžaduje mierne teplejšie prostredie (približne 18 - 24 °C). Firma Mykoprodukt v Dunajskej Lužnej najnovšie začína pokusne aj s pestovaním húževnatca jedlého (ši-take).
• Hliva ustricová: Je menej náročná a rastie pomerne rýchlo, pri stabilnej teplote okolo 10 - 15 °C. Pestuje sa na svetle, ale nie na priamom slnku. Hliva ustricová sa pestuje na drevených klátikoch, na pilinách, slame, posekaných konárikoch, kukuričnom šúpolí, odrezkoch z viniča, či na inom materiáli obsahujúcom celulózu. Sadbu hlivy dostanete napríklad vo firme Mykoprodukt v Dunajskej Lužnej. Každé mycélium, ktoré je schopné tvoriť plodnice musí byť dykaryotické a pracky môže, ale nemusí mať.
• Liečivé huby: Okrem týchto druhov môžete v pivnici pestovať aj liečivé huby ako reishi alebo cordyceps, ktoré sú známe svojimi priaznivými účinkami na ľudský organizmus.
• Bedľa: Bedle patria medzi mykorízne huby, ktoré dokážu rásť len v symbióze s koreňmi určitých drevín a pestovanie takýchto húb (napríklad aj dubákov) zatiaľ ešte nie je zvládnuté.

Základné podmienky pre pestovanie húb

Pestovanie húb v interiéri sa môže na prvý pohľad zdať náročné, no v skutočnosti je to jednoduchšie, ako by ste čakali. Stačí dodržať niekoľko zásad:

Teplota a vlhkosť

Každý druh húb si vyžaduje trošku iné teplotné rozmedzie. Väčšina pestovateľských druhov (šampiňóny, hliva, shiitake) sa však pohybuje v intervale od 10 do 24 °C. Pre pestovanie húb v suteréne domu je potrebné nájsť spôsob, ako udržať úroveň teploty a vlhkosti. Vlhkosť vzduchu v miestnosti by mala byť najmenej 65 % a najviac 95 %, a teplota by sa mala pohybovať od 15 do 25 stupňov Celzia v závislosti od štádia rastu húb. Na udržanie týchto hodnôt sa používa presný teplomer. Pri udržiavaní týchto parametrov pomáhajú aj vodné systémy a ohrievače. V pivnici ideálnu vlhkosť okolo 95 % dosiahnete napríklad zvlhčovačom vzduchu (napríklad priemyselným zvlhčovačom AKIMist® na zvlhčovanie suchou hmlou) alebo nádobou s vodou.

Svetlo

Hoci mnohí veria, že huby rastú len v tme, väčšina druhov potrebuje aspoň minimálny prísun svetla, aby sa správne vyvíjali. V pivnici sa dá prirodzené denné svetlo ľahko nahradiť UV lampou alebo žiarivkami s nižšou intenzitou. Treba mať na pamäti, že rôzne druhy húb si vyžadujú rôzne svetelné podmienky. Hliva ustricová potrebuje menej svetla ako šampiňóny. Miestnosť môžeme rozdeliť na niekoľko svetelných zón, ktoré budú od seba oddelené regálmi alebo priečkami.

Vetranie

Správna cirkulácia vzduchu je kľúčová, aby sa zabránilo vzniku plesní, ktoré by mohli kontaminovať substrát či plodnice. Aby bolo pestovanie húb v suteréne úspešné, je potrebné vytvoriť špeciálnu mikroklímu, a to sa nedá dosiahnuť bez organizovania správneho vetrania. Na procese vetrania by sa mali podieľať nielen okná a dvere, ale je potrebná aj inštalácia odsávača pár, ktorý zlepší prístup čerstvého vzduchu. S tým súvisí aj zimné vykurovanie na udržanie teploty v suteréne. Ventilačný systém nie je nič iné ako súbor špeciálnych sietí, ktoré sa inštalujú na vetracie otvory. Okrem toho chráni rastliny pred hlodavcami, hmyzom a spórami plesní.

Substrát a jeho sterilizácia

Každá huba si žiada svoj špecifický druh substrátu. Hubový substrát sú vlastne piliny preniknuté hubovým mycéliom - koreňovou štruktúrou húb. Podobne, ako rôzne druhy sadeníc, aj huby potrebujú „pôdu“ na rast. Dôležité je, aby ste ho v prvom kroku sterilizovali. Hliva ústricová sa pestuje na drevených klátikoch, na slame, drevených pilinách, odrezkoch z viniča, či na inom materiáli obsahujúcom celulózu. Tieto materiály treba vopred vysterilizovať horúcou vodou alebo parou. Pre šampiňóny je to často kompostovaná zmes s prímesou slamy.

Dnes sú na trhu bežne dostupné tzv. „pestovateľské balíčky“, ktoré obsahujú všetko potrebné. Stačí ich podľa návodu umiestniť do vhodných podmienok a pravidelne kontrolovať vlhkosť. Dobré je po kúpe substrátu pod huby najskôr rozšíriť mycélium, a to ešte pred tým, než ho umiestnime na vonkajšie stanovište.

Proces pestovania húb krok za krokom

Proces pestovania húb v pivnici sa môže líšiť v závislosti od druhu húb, ale základné kroky sú podobné:

1. Príprava substrátu a očkovanie: Dôležité je, aby ste substrát v prvom kroku sterilizovali. Sterilizácia prebieha tak, že substrát nasypete do misky, zalejete ho vodou tak, aby sa slama alebo piliny navlhčili, a zohrievate ho aspoň 2 minúty v mikrovlnnej rúre, pokým sa nevyparí všetka voda (alebo inak tepelne vysterilizujete horúcou parou). Po sterilizácii je potrebné substrát naočkovať tekutým mycéliom alebo zrnitou sadbou. Sadba sa očkuje na obilné zrná, ktoré sa nechajú prerásť mycéliom.
2. Inkubačné obdobie: V hubovom substráte sa mycélium musí dostatočne rozšíriť. Primerané množstvo vysypte napríklad na plech či pekáč a umiestnite ho do tmy pri teplote 21 °C približne na 3 týždne. Substrát by mal byť po tomto čase pokrytý „bielymi chĺpkami“. Inkubačné obdobie (pred objavením sa plodníc) si vyžaduje udržiavanie vlhkosti 70 - 95 %. Aby ste predišli strate vlhkosti, substrát „zasypte“ trochou zeminy (zmes rašeliny, ílovito-piesočnatej pôdy a živín) a pokropte vodou alebo ho prikryte vlhkou utierkou. Teplota počas tohto obdobia by sa mala udržiavať v rozmedzí 20-27 stupňov. V priebehu 10-12 dní sa začne aktívna distribúcia hubových vlákien.
3. Rast a zber: Po ďalších 3 týždňoch sledujte prvé malé huby a zabezpečte im stabilné podmienky na rast. V tomto okamihu sa prikryjú 3-4 cm zeminy a čaká sa až 5 dní. Pôda sa vyberá nasledovne: 1 diel vápenca, 5 dielov rašeliny a 4 diely zeminy. Pokračuje sa v postrekovaní vodou z rozprašovača. Zber húb je najuspokojivejšou časťou pestovania. Huby zbierajte, keď dosiahnu optimálnu veľkosť. Huby odrezávajte ostrým nožom pri báze. Huby nerastú všetky naraz, preto si pripravte nádobu, kde budete zbierať tie, ktoré už dosiahli ideálnu veľkosť. Zvyšné nechajte v pokoji dorásť.
4. Pestovanie na dreve: Hlivu ustricovú možno pestovať aj na drevených klátikoch. Ideálna je jelša, hrab, dubové, bukové drevo alebo všetky ovocné stromy. Drevo odrežeme a skladujeme ho dva až štyri mesiace. Priemer kmeňa by nemal presiahnuť 30 centimetrov, kmeň by nemal byť dlhší ako meter. Vŕtačkou si urobte diery, alebo narežte pílou a do dier či zárezov vložíme kúsky sadby (hubu na kmeň dostaneme vo forme poteru, očkovacích hmoždiniek - kolíkov alebo aj ako hotové podhubie) a zatmeľte. Počítajte však s tým, že na dreve huby porastú pomalšie ako v nádobe na tmavom mieste v pivnici. Kým sa huba uchytí, trvá to niekoľko mesiacov, no do pol roka by mal byť proces ukončený.

Praktické rady a tipy pre pestovateľov

• Kontrola výskytu škodcov: Aj keď pestujete huby v interiéri, môžu sa objaviť rôzni škodcovia (napr. malé mušky či plesne). Ak zaznamenáte nejaké nezvyčajné škvrny na povrchu substrátu, je dôležité promptne zasiahnuť a vymeniť napadnutý materiál. Zelené fľaky naznačujú prítomnosť plesne, ktorá môže zničiť celú násadu hlivy.
• Skladovanie: Zožali ste väčšie množstvo húb, než stihnete spotrebovať? Dajú sa nasušiť, zamraziť či naložiť do pohárov. Takto ich využijete v jedlách kedykoľvek počas roka.
• Experimentovanie: Hneď ako zvládnete základné druhy húb, môžete sa pustiť do menej tradičných odrôd. Niektorí pestovatelia skúšajú napríklad reishi alebo rôzne druhy hnojníkov - všetko je len o vašej chuti a ochote experimentovať.
• Výber substrátu: Vždy sa uistite, že používate substrát vhodný pre daný druh húb. Pre šampiňóny je to často kompostovaný materiál, zatiaľ čo hliva preferuje slamu alebo drevnú štiepku. Môžete použiť aj zvyšky z kávy, ktoré sú natoľko cenným organickým substrátom, že sa využívajú pri výrobe kompostu a jeho urýchľovaní.
• Dezinfekcia priestoru: Pred každou novou výsadbou húb je dôležité priestor pivnice dôkladne dezinfikovať, aby sa predišlo kontaminácii.
• Predaj pestovaných húb: Pestovať hlivu pre vlastnú spotrebu môžete bez obmedzenia. Predávať čerstvé pestované huby môže len človek, ktorý má vykonané hubárske skúšky u krajského hygienika, alebo organizácia, ktorá takéhoto človeka zamestnáva ako kontrolóra.

Úloha prospešných húb v ekosystémoch

Odborník a propagátor využívania vzájomne prospešných vzťahov v ekopestovaní Zoltán Tamašek hovorí, že hoci pri dopestovaní zdravých a silných priesad máme čoraz viac problémov, staré dobré časy, keď sme nosili pôdu na výsev z lesa, sú už minulosťou. Nepremýšľali sme vtedy nad tým, že spolu so zeminou sme si priniesli i množstvo húb a baktérií priamo z lesa. Teraz kupujeme sterilné substráty a myslíme si, že keď do nich dáme dostatok presne vypočítaného umelého hnojiva, rastlinám sa bude dariť. No nie je to vždy tak.

Iba relatívne nedávno vedci zmapovali obrovské podzemné siete húb. Na našej planéte existujú bilióny kilometrov podzemných a navzájom prepojených hubových vlákien, ktorých spoločný názov je mycélium. Hlavnou úlohou húb v prírode je rozklad, vďaka čomu sprístupňujú živiny pre drobné živočíchy a korene rastlín. Dokonca aj kamene vďaka nim zvetrávajú rýchlejšie. Uvádza sa, že sú to práve huby, ktoré ako prvé pred miliardami rokov vystúpili z morí a pomohli rastlinám dostať sa na súš.

Ohromne dlhé vlákna húb sú zároveň prepojené s rastlinami, a to cez ich korene. Mykoríza je obojstranne výhodné spolužitie húb s vyššími rastlinami, najčastejšie drevinami, pričom pre strom nie je podmienkou existencia mykorízy, pre mnohé druhy húb je však nevyhnutná. Vlákna húb pri mykoríze prerastajú priamo do korienkov stromu, od ktorého potom získavajú rôzne živiny, najmä cukry, huba stromu na oplátku poskytuje prísun vody a minerálov. Sú dôležité pre udržiavanie vody v prenose živín, ale aj pre informácie, napríklad stromy prostredníctvom nich efektívne komunikujú. Výsledkom môže byť zlepšenie zdravotného stavu rastlín či príprava na nálety škodlivého hmyzu. Bohužiaľ, táto sieť je v posledných desaťročiach vplyvom poľnohospodárstva, urbanizácie a znečisťovania krajiny výrazne ohrozená, často vyslovene aktívne ničená, a to čiastočne i preto, že sme ešte donedávna o týchto prepojeniach a ich význame vôbec netušili.

Vedci dokázali, že huby sú nevyhnutné nielen pre dobrú štruktúru pôdy a úrodu rastlín, ale i pre globálny uhlíkový cyklus. Zistili, že ekosystémy s užitočne fungujúcimi sieťami mykoríznych húb (ktoré obsahuje napríklad prípravok Trifender) ukladajú osemkrát viac uhlíka než ekosystémy bez spomínaných sietí. Hneď pod našimi nohami leží spojenec, ktorý by nám mohol pomôcť s dopestovaním úrody pri nedostatku vody, nedostupných živinách, výskyte chorôb, nehovoriac o možnosti zmierňovania klimatických zmien. Ak chceme chrániť našu planétu, tak okrem rôznych iných krokov je dôležité chrániť podzemné siete húb. Fungujú ako spojenec pri záhradkárčení a aj pri zachovaní života pre budúce generácie. Záhradkár môže svoju pôdu obohatiť o prospešné huby. Príkladom je prípravok Trifender s obsahom huby Trichoderma asperellum. Aplikovať ho možno po výseve alebo ako prvú zálievku. Huba pomôže s tvorbou koreňových vlásočníc a je silnou konkurenciou škodlivých húb, ako sú Pythium, Fusarium, Rhizoctonia, Sclerotinia, Botrytis a iné, ktoré svojou prítomnosťou vytláča preč. Mykorízna huba Trichoderma asperellum v prípravku Trifender dodáva rastlinám až 80 % ich potreby fosforu. Preto po aplikácii dochádza k niekoľkonásobnému zväčšeniu koreňového systému, vďaka čomu rastlina môže prijímať živiny i vodu aj zo vzdialenejších miest, než by dočiahol pôvodný koreň rastliny.

Trifender je biologický prípravok a jeho účinnosť závisí od správnosti aplikácie. Aplikuje sa preventívne, čiže skôr ako sú rastliny napadnuté hubovým ochorením. Pri správnej aplikácii je možné udržať porast v dobrom zdravotnom stave. Prípravok sa aplikuje na pôdu vo forme zálievky (5 - 10 g na 10 - 12 l vody) skoro na jar, a to dvakrát v intervale 2 - 4 týždne, keď jej teplota presiahne 8 °C. Do dvoch hodín je potrebné ho do nej zapracovať až do hĺbky 6 - 10 cm.

tags: #dezinfekcia #vhodna #pre #pestovanie #hub