Metódy rozmnožovania jahôd

Jahody sú jedným z najobľúbenejších druhov ovocia, ktoré si môžeme dopestovať aj v pohodlí domova. Sladké a šťavnaté plody sú ideálne na konzumáciu čerstvé, na prípravu dezertov, koláčov či raňajok. Ich pestovanie je relatívne jednoduché a nevyžaduje si veľa priestoru. Ak si chcete zabezpečiť vždy dostatok chutných a voňavých plodov, je dôležité poznať metódy rozmnožovania jahôd, vďaka ktorým môžete pravidelne obnovovať jahodovisko alebo rozširovať svoju úrodu.

Hlavné spôsoby rozmnožovania jahôd

Existujú tri hlavné spôsoby množenia jahôd, pričom každý má svoje výhody a nevýhody. Každý pestovateľ sa sám rozhodne, ktorá z metód je pre neho najjednoduchšia a najvhodnejšia.

• Poplazy (odnože): Najčastejší a najjednoduchší spôsob.
• Semená: Náročnejší, ale zdravší spôsob s väčším výberom odrôd.
• Delenie trsu: Menej bežná a technicky náročnejšia metóda.

Rozmnožovanie jahôd poplazmi (odnožami)

Rozmnožovanie jahôd poplazmi je prirodzenou cestou a považuje sa za najjednoduchší a najrýchlejší spôsob. Väčšina júnových (jarných) odrôd vytvára poplazy, ktoré môžu dorásť až do dĺžky 1,5 metra, v závislosti od odrody. Niektoré odrody jahôd, ako napríklad mesačné jahody, sa však týmto spôsobom nerozmnožujú, lebo ich nevytvárajú.

Výber a odoberanie poplazov

Materské rastliny vytvárajú nové výhonky (poplazy), z ktorých môžete získať nové sadenice. Hlavnou zásadou pri tomto type rozmnožovania je získanie zdravých a silných rastlín. Z jedného jahodníka môže vyrásť aj viac ako 5 poplazov, ale pre rozmnožovanie by ste mali používať len prvé dve dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Ostatné poplazy je potrebné odstrániť, aby materskú rastlinu zbytočne nevysilili. Ak materská rastlina nie je vitálna a trpí nejakým ochorením, získaná dcérska rastlina taktiež nebude úplne fit, čo predstavuje potenciálny prenos chorôb.

Technika zakorenenia a presadenia

Silné a dobre vyvinuté poplazy využite tak, že necháte malé rastlinky na ich koncoch zakoreniť. Mladé výhonky sa vo väčšine prípadov zakorenia samy, a to už pri počiatkoch procesu rastu, ak je v záhrade kvalitná zemina. Pre absolútne sofistikované riešenie môžete podkladať výmladky rašelinovými zakoreňovačmi naplnenými zeminou, alebo ich zasadiť do kvetináča, aby krík zosilnel. Pri výsadbe mladej zrelej rastliny jahôd je veľmi dôležité, aby srdiečko (hrubšia časť medzi listami a koreňmi) zostalo tesne nad úrovňou terénu a nebolo utopené v pôde, aby nedošlo k uhnitiu. Na výsadbu je najlepšie vziať antény s už vytvoreným uzlom, to znamená s miestom, kde budú korene. Spodná strana sa položí na kompost a trochu sa zatlačí do zeme, ale nie tvrdo, aby listy boli na povrchu. Hneď, ako jahoda zakorení, čo trvá zhruba šesť týždňov, je čas odstrihnúť ju od materského kríka a samostatne presadiť.

Termíny presádzania

Roky sa odporúčalo presádzať a vysádzať jahody v auguste. Ak ich chcete rozmnožovať, vôbec nič sa nestane, ak ich necháte pri materskej rastline aj do septembra, či dokonca neskôr, a potom presadíte. Najlepší čas v roku na pestovanie nových jahôd z poplazov je jún a júl. Letná výsadba sa začína okolo 20. augusta a ukončiť by sa mala do konca septembra. Takto vysadené jahody vytvoria ešte do príchodu zimných mrazov životaschopnú koreňovú sústavu s novou ružicou listov. Ak sú zimy v oblasti silné, je lepšie nenechávať antény na otvorenom poli, ale presadiť ich do hrnca a poslať ich na zimu do skleníka alebo na okno. V zime by sa takto získané sadenice mali skladovať v nádobe s úrodnou pôdou.

Rozmnožovanie jahôd zo semien

Pestovanie jahôd zo semien je síce náročnejšie a vyžaduje si viac trpezlivosti, ale ponúka širší výber odrôd a obohacujúcu skúsenosť. Zároveň je to zdravší spôsob, pretože voľbou výsadby zo semienok ochránite svoju rastlinu pred vírusovými chorobami, ktoré deformujú listy, znižujú rodivosť a môžu celú rastlinu zlikvidovať. Pri vegetatívnom rozmnožovaní sa totiž vírusy prenášajú zo sadenice na sadenicu.

Získavanie semien

Semená jahôd si v súčasnosti najjednoduchšie zadovážite cez internet alebo v špecializovaných predajniach. Alternatívne si ich môžete získať aj z vlastnej úrody, ideálne z plodov bez chemických postrekov a stimulátorov rastu (tzv. "bio" jahody). Dôležité je, aby semená nepochádzali z hybridných kultivarov, kde nie je zaručená reprodukcia rovnakých vlastností.

Postup získavania semien z plodov:

1. Na získanie semien potrebujete úplne dozreté plody.
2. Jemne opláchnuté plody vložte do mixéra so šálkou vody a na vysokom stupni mixujte 3 - 5 sekúnd. Dbajte na dodržanie tohto času, aby nedošlo k poškodeniu semiačok.
3. Rozmixovaný obsah nechajte postáť 1 - 2 minúty, aby životaschopné semená klesli na dno nádoby.
4. Poškodené semená, ktoré ostanú plávať vo vrchnej časti s dužinou z plodov, opatrne vylejte.
5. Dobré semená opatrne prepláchnite a umiestnite na papierový obrúsok, aby preschli. Môžete použiť aj sušičku ovocia na veľmi nízkej teplote.
6. Ak ich nebudete hneď používať, uskladnite si ich v chladnom a suchom mieste.

Alternatívnou metódou je vysušenie dozretých jahôd (napríklad v sušičke na ovocie) a následné jemné pošúchanie vysušených plodov, z ktorých vám semená odpadnú.

Ošetrenie semien mrazom (stratifikácia)

Mnohé semená jahôd pred samotnou výsadbou potrebujú byť ošetrené chladom, tzv. stratifikáciou. Takéto ošetrenie simuluje prirodzené podmienky v prírode, kedy semená mnohých rastlín potrebujú prejsť mrazom, aby mohli vyklíčiť.

Postup:

1. Umiestnite zabalené semená vo vzduchotesnej nádobe do mrazničky na 2 až 4 týždne.
2. Mráz a následné otepľovanie podporia klíčenie semien.
3. Po vybratí z mrazničky ich nechajte uzavreté v nádobe pri izbovej teplote ohriať. Takto ohriate semená sú pripravené na výsev.

Pôda a výsev jahodových semien

Na vysievanie použite kvalitnú zeminu. Môžete si namiešať vlastný substrát alebo použiť špeciálny výsevný substrát, ideálne obohatený o organické a minerálne zložky, ktoré zabezpečujú vyváženú výživu, lepšie udržanie vody a ochranu pred škodcami. Takéto zložky môžu zahŕňať organické hnojivá, ktoré poskytnú dlhodobú vyváženú výživu a pomáhajú proti škodcom, a tiež zložky ako Alginit pre lepšie udržanie vody a detoxikáciu, alebo zeolit pre zlepšenie pôdy a zvýšenie účinnosti. Pri výseve sa riaďte veľkosťou nádoby.

Postup výsevu:

1. Zeminu navrstvite aspoň na 1,5 cm a rovnomerne ju zvlhčite.
2. Jahodové semiačka umiestnite na vlhkú zeminu a veľmi jemne ich pritlačte k zemine.
3. Semiačka nedávajte tesne k sebe, aby si pri klíčení nekonkurovali.
4. Pre svoje klíčenie potrebujú priame slnečné svetlo, preto ich nezatláčajte hlboko a nemali by byť úplne zakryté. Niektorí odporúčajú posypať ich veľmi tenkou vrstvou rašeliny tak, aby boli stále vystavené svetlu.
5. Dbajte na rovnomernú vlhkosť počas celého procesu klíčenia. Pomôže, ak zakryjete výsevnú misku fóliou či tabuľkou skla, alebo položíte priamo na substrát noviny.

Starostlivosť o sadenice a termíny výsevu

Pestovanie zo semien je pomerne zdĺhavý proces; len samotné klíčenie zaberie 2 až 3 týždne a dopestovanie sadeníc trvá približne 3 mesiace. Sprvu sa môže zdať rast pomalý, čo je bežné. Hneď, ako budú mať semenáčiky zopár prvých listov, sa rast zrýchli. Mladé rastlinky sa odporúča dvakrát presadiť. Keď majú mladé sadenice už 5 až 10 listov, je čas presadiť ich na záhon alebo do vhodných nádob.

Ak semienka jahôd zasadíte v januári alebo februári, koncom leta si už budete pochutnávať na svojich prvých jahodách. V prvej fáze rastu počas zimného obdobia však môže jahody ohroziť nedostatok svetla, kedy sa rastlinky začnú príliš vyťahovať. Preto je lepšou voľbou nechať vysievanie jahôd na obdobie od marca až do júna. Sadenice tak budú pevné a zdravé. Priesady jahôd si môžete dopestovať doma na okennom parapete, ale aj v skleníku.

Rozmnožovanie jahôd delením trsu

Tento typ rozmnožovania jahôd má niekoľko nevýhod, avšak je to jedna z možností. Geneticky možno podzemky rastlín za určitých okolností rozdeliť na samostatné časti, z ktorých každá má dostatočnú silu na vytvorenie novej rastliny. Často však hlavný koreň materskej rastliny odumiera, ak ho záhradník nesprávne rozdelí. Okrem toho je táto metóda časovo a technicky zložitejšia, pretože separácia vyžaduje presnosť a skúsenosti. Pri delení kríka musíte byť opatrní, aby ste nepoškodili koreňový systém, inak jahody odumrú.

Obnova jahodoviska a všeobecné odporúčania

Jahody sa časom stávajú menej produktívne. Produkcia jahôd zvyčajne klesá po 4 až 5 rokoch, niekedy už po 2 až 4 rokoch, v závislosti od starostlivosti. Vtedy je vhodné pôvodné rastliny vymeniť za nové. Jahodovisko by sa nemalo zakladať na tom istom mieste dlhšie ako 3 - 4 roky, aby sa predišlo únave pôdy a šíreniu chorôb. Pri obnove jahodoviska máte niekoľko možností:

• Odnože (poplazy): Získajte nové sadenice z poplazov materských rastlín.
• Nové kultivary: Zvážte zakúpenie nových, kvalitných kultivarov.
• Frigo sadenice: Sú to sadenice zberané v jesenných mesiacoch, ktoré majú iba korene a srdiečko. Pri správnej výsadbe môžu priniesť úrodu ešte v tom istom roku.
• Semená: Vypestujte si vlastné sadenice zo semien, čo pomáha predchádzať vírusovým chorobám.

Dôležité tipy pre úspešnú výsadbu nových sadeníc

• Výber stanovišťa: Jahodám sa najlepšie darí na slnečných miestach, s minimálne 6 až 8 hodinami priameho slnka denne. Dospelé rastliny pestujeme na plnom slnku. Nevhodné sú svahy a severné strany. Vyhnite sa miestam, kde sa predtým pestovali zemiaky alebo staré jahodovisko, kvôli riziku nákazy hubami alebo háďatkami. Vhodnejšie sú plochy po strukovinách.
• Príprava pôdy: Ideálna pôda je úrodná, dobre priepustná, mierne kyslá (pH 5,5 - 6,5) a bohatá na humus. Pri výsadbe je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo dobre odležaný maštaľný hnoj, ale nie priamo pred výsadbou. Pôdu dôkladne prekyprite minimálne do hĺbky 20 cm a zbavte ju buriny.
• Spôsob výsadby: Pri výsadbe vytvorte jamku tak, aby korene mohli rásť zvisle. Srdiečko rastliny musí zostať tesne nad úrovňou zeme. Po zasadení pôdu okolo rastliny jemne utlačte a dôkladne zalejte. Jednotlivé sadenice by malo oddeľovať približne 30 cm.
• Zavlažovanie: Pre mladé sadenice je dôležitá pôdna vlhkosť na vytvorenie nových koreňov. Vyžadujú výdatnú závlahu, najmä po výsadbe. Zálievka by mala smerovať ku koreňom.
• Hnojenie: Jahody nie je potrebné hnojiť hneď po výsadbe. Hnojiť sa začína na jar (len existujúce porasty) a potom po zbere úrody.
• Ochrana pred mrazmi: Ak vysádzate v jarných mesiacoch, pozor na neskoré mrazy. Jahody dopestované zo semien vydržia zimu v záhonoch bez problémov. Ak pestujete v debničkách, môžete záhon prikryť čečinou a izolovať aj ich steny a dno. Vlahu zabezpečí sneh topiaci sa pri odmäku.

tags: #jahody #rozmnozovanie #cim