Pestovanie vlastných paradajok a paprík je pre mnohých záhradkárov odmeňujúcou aktivitou a obľúbeným koníčkom. Tieto teplomilné druhy zeleniny patria k najčastejšie pestovaným a pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín. S náležitou starostlivosťou sa môžete tešiť z krásnych, chutných a zdravých plodov.
Pestovanie paradajok
Výber a predpestovanie priesad
Kvalitné semienka sú základom úspešného pestovania. Vyberajte si odrody vhodné pre vaše podnebie a rastové podmienky od dôveryhodného dodávateľa. Pred výsadbou môžete semienka namočiť do vody na predklíčenie. Na predpestovanie priesad je skvelou voľbou záhradnícky substrát na výsev, prípadne dobre vyzretý preosiaty kompost. Použiť môžete zakoreňovače, pareniská, tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obal z vajíčok. Nádobky naplňte substrátom takmer po okraj, vložte aspoň 2 semienka (pre prípad nevyklíčenia) a prikryte tenkou vrstvou substrátu (0,5 - 1 cm). Semienka jemne zalejte odstátou vodou.
Takto pripravené budúce sadenice umiestnite na svetlé miesto, ideálne na okenný parapet, kde sa príliš nekúri. Teplota by sa mala pohybovať okolo 18 - 22 °C. Ak chcete predísť padaniu klíčiacich rastlín, zalejte semienko po sejbe, prípadne na začiatku vzchádzania rastlín, prípravkom Magnicur energy. Ak pestujete viac odrôd, nezabudnite si ich označiť. Proces vypestovania priesad vám potrvá približne 2 mesiace, pričom ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
Keď majú rastlinky vyvinuté klíčne listy, môžete začať s pikírovaním. Pikírovanie sa robí vtedy, ak máte v nádobe vzídených viac rastlín, prípadne ak ste semienka zasadili do menšej nádobky. Dobre vypestovaná sadenica má silnú stonku, väčšinou už prvé súkvetia a pevný koreňový bal.
Príprava pôdy a výsadba
Paradajky sú jedným z najobľúbenejších plodov v záhradách a potrebujú slnečné stanovište s dostatkom svetla (aspoň 6 hodín denne). Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa mali paradajky sadiť ďalej od seba. Pôda by mala byť dobre prekyprená, živná, bohatá na organické látky a s dobrou drenážou. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach. Pred výsadbou pripravte pôdu pomocou organických hnojív alebo kompostu. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, kde ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby a škodcovia.
Odporúčame vysádzať priesady až po 15. máji, kedy už nehrozia posledné mrazy a pôda by mala byť dobre prehriata. Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer. Rajčiaky sa sadia na slnečné miesta do riadkov vzdialených cca 60 - 70 cm. Vyhĺbte jamku hlbokú aspoň 15 - 20 cm. Do jamky môžete pridať mykoríznu hubu pre rajčiny a papriku, ktorá pomáha zlepšiť zdravotný stav rastliny a výnosnosť úrody. Sadenicu paradajky nikdy nesadíme zvisle. Do jamky vložte kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Spodnú časť rastliny nechajte v pôde a zasypte hlinou, ktorú následne pritlačte. Rastlina vyženie korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Ku kolíkovým odrodám nezabudnite dať opory (drevené hranoly, roxorové tyče alebo kovové krútené tyčky). Jednotlivé sadenice priviažte k oporám, predídete tak padaniu rastlín a zlomeniu vetiev pod ťarchou plodov. Kolík umiestnite do vzdialenosti cca 20 cm od rastliny. Po výsadbe sadenice dobre polejte. Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažte asi 1 litrom vody a potom týždeň priesady nepolievajte, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.
Zálievka a hnojenie
Paradajky potrebujú dostatok vody, aby mohli dobre rásť. Voda by sa mala aplikovať pravidelne, aby sa zabránilo vysychaniu rastlín. Zalievame len ku koreňom dostatočným množstvom vody, nikdy nie na listy! Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kedy slnko už tak nepáli. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. V dobe dozrievania plodov zalievame opatrne, aby nedochádzalo k praskaniu plodov. V dobe kvetu polievame menej, v dobe plodu výdatne, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla.
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Prihnojovať by ste mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami určenými pre paradajky. Tieto hnojivá dodávajú rastlinám potrebné živiny vo vyváženom pomere. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá, napríklad kvas z ovčieho hnojiva (1 kg granulovaného hnojiva na 10 litrov vody, nechať kvasiť 10 dní, riediť 1:10). Pred aplikáciou hnojiva rastlinu dobre polejte vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie týmto spôsobom odporúčame raz za 10 dní. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka.
Odstraňovanie zálistkov a listov
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Ak treba, vylomte aj prvé zálistky, plody tak skôr a lepšie dozrejú. Ak chcete paradajky pestovať na dva výhonky, nevylamujte bočný výhonok pod prvým súkvetím, pretože ten je najsilnejší a má na sebe najviac plodov. Vo všeobecnosti platí, že by sa bočné výhonky mali odstraňovať, aby sa energia rastliny sústredila na tvorbu plodov na hlavnom výhonku.
Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím, vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím a vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikajte všetky listy na spodku rastliny, aby sa zabránilo dotyku listov a plodov s pôdou. Vlhkosť v mieste kontaktu je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Kým sú listy zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy ich nevylamujeme, pretože plnia dôležité funkcie.
Choroby a škodcovia paradajok
Paradajky môžu byť náchylné na rôzne choroby a škodcov, preto je dôležité pravidelne kontrolovať rastliny a odstraňovať akékoľvek poškodené časti.
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Agresívna hubová choroba, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich dažďov. Prevencia spočíva v opatrnom zavlažovaní a nevysádzaní nahusto. Používajte preventívne postreky (napr. Magnicur Energy) už pri nástupe daždivého počasia. V prípade rozsiahleho výskytu sú šance na záchranu minimálne.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Prejavuje sa drobnými bodkovitými škvrnami obklopenými žltou obrubou. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda listy a vňať, prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami, čo vedie k nižšej úrode.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba šíriaca sa od spodných listov nahor. Typické sú žlté škvrny, neskôr hnednutie. Prevenciou je dostatočné vetranie a likvidácia zvyškov rastlín po zbere.
- Hniloba špičiek plodov: Prejavuje sa veľkými bledohnedými škvrnami na špičke plodov. Príčinou je nedostatočná výživa či závlaha, najmä pri prebytku draslíka a dusíka, ktoré brzdia príjem vápnika.
- Slnečný úpal: Spôsobený intenzívnym slnečným žiarením, hlavne pri prudkej zmene počasia. Postihuje stonky a obnažené plody. Používanie tieňovacích plachiet môže pomôcť v teplejších oblastiach.
Medzi najčastejších škodcov patria:
- Strapka západná: Drobný hmyz cicajúci rastlinné šťavy a prenášajúci vírusové ochorenia. Odhalíte ju modrými lepovými doštičkami. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutnáva si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách. Proti larvám sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje medovicu. Vyžaduje opakované chemické ošetrenie.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť, spôsobujú žltnutie listov a prenášajú vírusy. Pri ich výskyte je potrebné okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, ktoré sú dostupné na chemickej alebo biologickej báze. Kontrolujte spodnú stranu listov.
Zber a odrody
Paradajky sú zrelé, keď sa zelená farba zmení na červenú a plod sa ľahko oddeľuje od rastliny. Je dôležité zbierať paradajky pravidelne, aby sa zabránilo hnilobe plodov a aby rastliny mohli ďalej produkovať.
Existuje mnoho odrôd paradajok, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a chuťou:
- Vysoké odrody: Veľmi skoré, často s čerešňovými plodmi.
- Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody, napr. Toro F1 a Start S F1 (veľmi skoré).
- Skoré odrody s veľkými plodmi: Napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 (oválne plody).
- Poloskoré odrody s obrími plodmi: Dosahujú hmotnosť až do 500 g, známe ako "býčie srdce" (napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi).
- Kríčkové odrody (nízke): Previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi (napr. Tumbling Tom Red a Tumbling Tom Yellow) sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Minigold (žlté plody) a Rubinek sú skoré odrody s kompaktným vzrastom. Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni) sú veľmi skoré so stredne veľkými plodmi. Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca 130 g patrí napr.
Pestovanie paradajok v nádobách
Paradajky (aj papriky) môžete pestovať aj v nádobách na balkónoch alebo terasách. Potrebujú dostatok slnečného žiarenia. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu (5 - 7 cm) tvorenú štrkom, keramickými črepmi či polystyrénom. V záhradkárskych potrebách nájdete aj vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu.
Pestovanie papriky
Predpestovanie a výber odrôd
Paprika je teplomilná, kríkovitá rastlina, ktorá miluje slnko a neznáša mráz. Naša vegetačná sezóna je príliš krátka na to, aby sme papriku sadili zo semien priamo do záhrady, pretože by trvalo 3 - 5 mesiacov, kým by začali produkovať prvé plody. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku. Prípadne si sadenice môžete zakúpiť.
Ak si chcete vypestovať vlastné sadenice papriky zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade, aby mali sadenice ideálnu veľkosť (10 - 20 cm). Môžete ich pestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete), či v skleníku. Semienka papriky môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku a drenážne otvory na dne. Použite štandardný záhradnícky substrát, semienka prekrýte cca 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejte. Substrát udržujte vlhký, no nie premáčaný. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viaceré semienka, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie.
Následne trvá paprikám 60 až 90 dní, kým vyprodukujú prvé zrelé plody, a väčšina druhov papriky pokračuje v plodení, kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny. Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch. Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov. Podľa ich využitia sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé). Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Hybridy majú výhodu vo vysokej produktivite, skoršom dozrievaní a vyššej odolnosti voči chorobám.
Príprava pôdy a výsadba
Presádzanie sadeníc papriky do záhrady by malo nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C, čo v našich podmienkach znamená máj (podľa lokality a sezóny). Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde. Papriky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v mierne kyslých až neutrálnych pôdach s pH 5,5 až 7. Pôda na pestovanie papriky by mala byť priepustná, no zároveň by mala obsahovať dostatočné množstvo organickej zložky, aby zadržiavala vlhkosť. Pôda by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia.
Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnite na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložte na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávajte čas a postupne ich presúvajte na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich nechajte vonku aj cez noc.
Po aklimatizácii sadenice papriky vysádzajte do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (závisí od kultivaru). Koreňový bal vložte do dostatočne veľkej jamy tak, aby bol niekoľko centimetrov pod úroveň pôdy. Zo sadeníc papriky odstráňte najnižšie poschodie lístkov a vysádzajte ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrňte sadenice pôdou tak, aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačte a výdatne polejte vodou. Po výsadbe papriky zatlčte do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.
Starostlivosť o papriku
Paprika je náročná na vodu, preto ju polievame pravidelne, radšej väčším množstvom vody 2 - 3-krát do týždňa. Každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia, hlboká zálievka (pri absencii zrážok). Ideálne je polievať ráno vlažnou vodou, aby rastliny neutrpeli šok.
Pôda pre papriku by mala byť obohatená kompostom. Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom, preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narúšajú. Ak však pôda nie je dostatočne výživná, môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive stimuluje rastlinu skôr k rastu ako k tvorbe plodov) akonáhle začne kvitnúť a vytvárať plody. Prihnojovanie paprík je pre túto rastlinu veľmi dôležité, hnojiť by sa malo každé 3 - 4 týždne hnojivami na papriku, aby sa doplnili potrebné živiny. Po prvej okopávke (dva týždne po výsadbe) začnite aj s prvým prihnojovaním, ideálne biologickým hnojivom (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme).
Dva týždne po výsadbe priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Tento úkon zbavuje buriny, ktoré ochudobňujú rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujte v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.
Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky. Ak sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, odporúčame ich odstrániť, aby sa v počiatočnom štádiu rastu vytvorila hlavne zelená hmota ako základ bohatej úrody. Ak ste to nestihli a vytvorili sa už malé plody, treba ich čo najskôr odtrhnúť.
Teplota je pre papriku kľúčová. Je známa svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov. V skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ak teplota prekročí 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov.
Prezimovanie papriky
Papriku môžete pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Je to možné pri paprikách pestovaných v kvetináči. Keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov). Následne môžete rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca 10 - 15 °C (nemala by klesnúť pod 6°C) a s trochou prirodzeného svetla, kde prežije zimu. Počas tohto obdobia znížte frekvenciu zálievky (1-2-krát mesačne).
Choroby a škodcovia papriky
Paprika je relatívne bezproblémová plodina, no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky. Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať, hlavne si všímajte, či nežltnú listy alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýtozelenú farbu, bez škvŕn. Všímajte si hlavne spodnú stranu listu, kde sa zvyčajne vyskytujú vošky a biele molice. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek. V prípade výskytu škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi a snažiť sa ich dostať aj na spodnú stranu listu.
Zber a tipy pre papriku
Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať, kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania. Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Plody sú ideálne na okamžitú spotrebu, no na krátkodobé skladovanie v čerstvom stave ich umiestnite na chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.
- Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa. Naopak, nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.
- Ak si kupujete už dopestované priesady papriky, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, choroby či napadnutia škodcami, ktorými by ste mohli nakaziť aj ostatné rastliny v záhrade.
