Výroba domáceho kompostéra

Prečo kompostovať doma?

Kompostovanie je jednoduchý a prirodzený spôsob, ako zužitkovať kuchynský a záhradný bioodpad, znížiť množstvo odpadu a pritom získať prvotriedne hnojivo. Okrem toho, že organický odpad zo záhrady máme kam spratať, má kompostér ešte jednu obrovskú výhodu.

  • Zníženie množstva odpadu: Domáci kompostér dokáže znížiť množstvo komunálneho odpadu až o tretinu.
  • Environmentálny prínos: Zabraňuje tomu, aby organické zvyšky končili na skládkach, kde produkujú metán.
  • Výroba hnojiva: Vytvára prírodné, na živiny bohaté hnojivo pre vaše rastliny.
  • Úspora peňazí: Šetrí náklady na kupované hnojivá a substráty.

Ak pestujete bylinky, zeleninu v črepníkoch alebo máte len pár kvetináčov na parapete, kompost sa vám zíde častejšie, než si myslíte.

Typy domácich kompostérov

Pri zakladaní domáceho kompostéra máte dve hlavné možnosti: kúpený kompostér alebo vlastnoručne vyrobený.

Kúpený kompostér

V obchodoch sú dostupné špeciálne nádoby určené na kuchynský kompost. Tieto kompostéry často disponujú:

  • Pevným uzatváraním.
  • Uhlíkovým filtrom vo veku na zachytávanie pachov.
  • Vetracími otvormi na zabezpečenie prúdenia vzduchu.
  • Niekedy aj roštom na oddelenie tekutiny, známej ako "kompostový čaj".

Hlavnou výhodou kúpených kompostérov je ich premyslený systém odvetrania a filtrácie, ako aj celkové pohodlie pri ich používaní. Príkladom je bytový kompostér, ktorý získal cenu Red Dot Award: Product Design 2017 a vyzerá trochu ako stolička. Bol vytvorený s myšlienkou, že kompostér môže byť aj estetickým doplnkom, ktorý odráža životný štýl. Vnímajú to ako doplnok.

Kompostér ako dizajnový bytový doplnok

Záhradný kompostér: Ako si vyrobiť a správne používať

Vyrobiť si vlastný a veľký kompostér nie je vôbec zložité. Mal by však spĺňať niekoľko podmienok, predovšetkým má byť vzdušný. Vzduch, konkrétne kyslík, je základný predpoklad na to, aby fungoval správne. Ak totiž nie je v kompostovanom materiáli dostatok kyslíka, hynú baktérie zodpovedné za rozklad organickej hmoty a naopak, rozmáhajú sa baktérie mliečneho kvasenia. V kompostéri potom nedochádza k rozkladným procesom, ale k mliečnemu kvaseniu s typickým zápachom.

Výber vhodného miesta

Pre správne fungovanie kompostéra je kľúčové zvoliť vhodné miesto. Ideálne je polotienisté stanovište chránené pred vetrom, ktoré zaisťuje stabilnú teplotu a vlhkosť, zároveň bez priameho slnka, aby sa kompost neprehrieval a nevysušoval. Najlepšie je čiastočne pritienené miesto, ale nie prekryté stromami či strechou. Zvyčajne je to niekde na konci záhrady, aby vizuálne neprekážal. Vyhnite sa betónovému alebo úplne uzavretému podkladu - kompost potrebuje kontakt so zemou. Umiestnenie kompostéra priamo na pôdu umožňuje prístup užitočným mikroorganizmom a dážďovkám, ktoré urýchľujú rozkladný proces. Veľkou a častou chybou je jeho situovanie na priame slnko, či nebodaj na spevnenú plochu bez kontaktu s pôdnym profilom odspodu.

Materiály na výrobu záhradného kompostéra

Záhradný kompostér si môžete vyrobiť aj svojpomocne - lacno, udržateľne a presne podľa svojich potrieb. Najčastejšie sa používajú palety, drevené debny, alebo plastové kontajnery. Na stojky použite masívnejšie drevo, aby vydržali čo najdlhšie. Drevo môžete mierne opracovať a určite ho ošetrite lazúrou. Neskôr môže pracovať a praskať, čo však nie je chyba, len vysychá.

Príklad materiálového zoznamu:

  • Drevené hranoly 100 x 100 mm
  • Drevené laty 28 x 150 mm
  • Drevené zásteny 180 x 180 mm
  • Štartovacie baktérie
  • Spojivový materiál (skrutky, klince, kovové L-profily). Spojovací materiál je vhodnejší antikorový, pretože nehrdzavie. Lepšie sa pracuje so skrutkami a jednoduchšie sú aj výmeny lát po pár rokoch. Dajú sa však použiť nové alebo už použité klince.

Konštrukcia záhradného kompostéra

Kompostér, ktorý si s nami vyrobíte, má dve „oddelenia“. Jedna komora by mala mať objem minimálne jeden meter kubický a viac. Dvojkomorový systém umožňuje kompostovaný materiál prehadzovať a tak ešte lepšie prevzdušňovať. Zabezpečiť musíme prístup vzduchu, preto sú medzi latami medzery. Zastrešte kompostér (napr. doskami alebo vekom) - zabránite nadmernému vysychaniu či premočeniu. Ak máte veľkú záhradu, môžete vytvoriť zapustený kompostér. Typicky to býva zakopaný sud so spodnými otvormi. Ak chcete voľne stojaci variant, siahnite po inom type.

Jednoduchý kompostér z lát a hranolov:

  1. Vymeranie stojok: Vymeriame vzdialenosti stojok a umiestnenie stredového oddeľovača komôr.
  2. Rozmeranie rebrovania: Použijeme meter a laty a rozmeriame si rozstupy medzi rebrami kompostéra.
  3. Šikmé ukotvenie: Na vymerané drevené kolíky šikmo poukladáme rebrá.
  4. Spojovací materiál: Všetko dôkladne pospájame pomocou skrutiek, klincov a kovových L-profilov.
  5. Zafixovanie: Pomocou stredového hranola zafixujeme a spevníme celý kompostér.
  6. Hotovo: Osadíme predný panel, ktorý bude snímateľný - ľahšie odoberieme vyzretý kompost.
Schéma konštrukcie dvojkomorového dreveného kompostéra

Kompostér z paliet:

  1. Vytvoríme rám zo 6 paliet a siedmu doplníme ako deliacu priečku. Pripravte si 3-4 drevené palety - jedna na zadnú stranu a dve na boky, prípadne štvrtá ako dvierka.
  2. Drevo očistíme kefou a kotúčovou brúskou prebrúsime celú drevenú konštrukciu.
  3. Pántiky umiestňujeme tak, aby sa dvierka kompostéra otvárali smerom von.
  4. Celý lem dôkladne vyčistíme a prebrúsime.
  5. Drevený lem opálime pomocou ručnej opaľovačky.

Ako si zadarmo vyrobiť kompostér z prepravných paliet

Čo patrí do záhradného kompostéra?

Dalo by sa povedať, že skompostovať sa dajú všetky rastlinné časti s výnimkou chorých a napadnutých. Do kompostéra dávame všetky pozberové zvyšky, vňate, listy, byle bez semien a aj kuchynský odpad, ktorý nie je mliečneho a mäsitého pôvodu alebo nie je pokazený. Pokojne doň dávame aj pokosenú trávu, no dodržiavame zásadu, že jednotlivé vrstvy odpadu priebežne striedame - to znamená, že jemný odpad, ako je tráva, prekladáme hrubším - napríklad konárikmi, či popadanými listami. Z kuchyne sem pridávame šupky zeleniny a ovocia. Ak je polievka zeleninová, tak všetky šupky. Z cibule dávam aj suchú časť. Ak si varíte zázvorový čaj, tak zázvor tam dávate tiež.

  • Pozberové zvyšky, lístie, suchá i pokosená tráva, rastlinné odrezky.
  • Burina, ale pozor, v štádiu bez semien.
  • Šupky zeleniny a ovocia (okrem citrusových a banánových plodov vo veľkom množstve).
  • Kávová usadenina a čajové vrecúška.
  • Vaječné škrupiny - po ich podrví na menšie kúsky rýchlejšie sa rozložia a dodajú kompostu vápnik.
  • Novinový papier bez farebnej potlače, kartónové obaly (natrhané na menšie kúsky).
  • Piliny a hobliny (z neošetreného dreva).
  • Tráva.

Čomu sa v záhradnom kompostéri vyhnúť?

Nie všetky kuchynské zvyšky sú vhodné na kompostovanie.

  • Choré a napadnuté rastlinné časti.
  • Burina rozširujúca sa koreňmi, ako je pýr či kozonoha hostcová, alebo buriny s dozretými semenami.
  • Väčšie množstvo citrusových a banánových šupiek.
  • Kosti, zvyšky mäsa, obsah žumpy, exkrementy zvierat.
  • Mliečne výrobky, omáčky, tučné jedlá.
  • Zvyšky vareného jedla s korením či olejom.
  • Veľké množstvo pečiva a chleba.
  • Väčšie množstvo odrezkov ihličnanov, veľa orechového lístia.
  • Anorganické materiály (plasty).

Starostlivosť a údržba záhradného kompostéra

Rozklad organického materiálu majú na svedomí najmä baktérie, ktoré sa bežne vyskytujú v pôde. Preto občas na niektorú vrstvu hodíme zopár lopát pôdy. Aby baktérie pre nás pracovali a dobre a rýchlo sa namnožili, potrebujú vlhko. V obdobiach sucha obsah kompostéru polievame. Dĺžka rozkladu súvisí i s tým, či sa nám darí v ňom udržiavať primeranú vlhkosť. Vzduch do tlejúceho kompostu dostaneme i jeho „prekopaním“. Najjednoduchšie je ho prehodiť z jednej kopy na druhú. Proces kompostovania tým opäť naštartujeme. Prejaví sa to jeho zohriatím, vo vnútri by ste namerali cca 50 až 60 °C. Niekoľkokrát do roka kompostovaný materiál prehodíme z jednej komory do druhej, pričom pridáme aj zopár lopát obyčajnej pôdy. Dobrou pomôckou je kúpa špeciálnych baktérií. Tie dokážu proces rozkladu dobre naštartovať a dokonca aj urýchliť.

Kvalitný kompost býva zrelý za 3-12 mesiacov podľa zloženia, vlhkosti a teploty. Ak hľadáte spôsoby, ako urýchliť kompostovací proces, môžete siahnuť po prírodných urýchľovačoch kompostovania, alebo sa zamerať na časté prehadzovanie a správnu vlhkosť materiálu. Kompostovanie v zime nezastavuje - proces sa spomalí, ale nezastaví. Zaistite preto, aby kompost nezamrzol a pomôžte mikroorganizmom prikrytím kompostéra (napr. senom, lístím alebo plachtou). Obmedzte pridávanie nového materiálu, ale pokračujte vo vrstvení a občasnom premiešaní.

Ilustrácia správneho vrstvenia v kompostéri

Vermikompostér: Kompostovanie v byte

Aj v menšom priestore, dokonca aj v byte, si môžete úspešne založiť vlastný domáci kompostér bez obáv zo zápachu. Kuchynské zvyšky sa tak premenia na cenné hnojivo pre izbové aj balkónové rastliny. Kľúčom k úspechu je dodržiavanie základných pravidiel, čo do kompostu patrí a ako ho správne udržiavať. Vermikompostér sa hodí na kompost, aj keď nemáte vlastnú záhradu. Keďže je vermikompostér menší ako klasický kompostér, môžete ho umiestniť aj na balkón.

Dizajnový vermikompostér do interiéru

Čo je to vermikompostér a ako funguje?

Vermikompostovanie je proces, pri ktorom kompostovacie červy rozkladajú kuchynský odpad a iný biologický odpad. Pretože červy organický materiál relatívne rýchlo rozložia, na rozdiel od kontajnera na bioodpad nevzniká pri kompostovaní v debne takmer žiaden zápach. Pomocou vermihumusu dodáte svojim rastlinám výživné hnojivo. Do zeminy sa pridávajú kalifornské dážďovky. Druhy „Eisenia fetida“, „Eisenia andrei“ a „Dendrobena veneta“ sú obzvlášť vhodné ako kompostovacie červy.

V každom vermikompostéri sa nachádzajú dve komory, ktoré sú oddelené mriežkou. Svoj vermikompostér naplňte bioodpadom, ako je kuchynský odpad a pokosená tráva. Aby ste odobrali humus bez červíkov, premiestnite červy na jednu stranu vermikompostéra. Na tento účel doplňte bioodpad len na jednu stranu. Kompostovacie červy sa tak presunú cez mriežku na stranu, kde sa postaráte o dodatočné zásoby. Z druhej komory debny si môžete vybrať humus.

Jednoduchý vlastnoručne vyrobený vermikompostér

Ak nechcete investovať do kúpeného zariadenia, môžete si kompostér vyrobiť z bežne dostupných materiálov. Môžete si ho postaviť z dvoch plastových nádob.

  1. Do bokov a spodku jednej plastovej nádoby vyvŕtajte 30 milimetrov veľké otvory.
  2. Nádobu s dierami vložte dovnútra druhej.
  3. Do zeminy pridajte kalifornské dážďovky.

Takáto nádoba udrží obsah uzatvorený, ale zároveň umožní materiálu dostatočne dýchať. Kúsok starej pančuchy alebo textílie na prekrytie otvorov poslúži ako improvizovaný filter. Na dno nádoby dajte vrstvu novinového papiera bez farebnej potlače.

Schéma jednoduchého vermikompostéra z plastových nádob

Podrobný návod na stavbu dreveného vermikompostéra

Chcete si vyrobiť DIY vermikompostér? Pripravte si nasledujúce materiály:

  • 5 podlahových dosiek (2,1 x 12 x 200 cm)
  • 2 spodné konštrukčné trámy (4,5 x 7 x 200 cm)
  • 110 dlhých terasových skrutiek (50 mm)
  • 10 až 20 krátkych skrutiek so zápustnou hlavou (max. 30 mm)

Postup výroby kompostéra:

  1. Narezanie dreva a zoskrutkovanie bočných dielov

    Narežte dosky a konštrukčné drevo. Zoskrutkujte dosky s konštrukčným drevom. Zopakujte krok pri druhom bočnom dieli.

  2. Montáž prednej a zadnej strany

    Dosky usporiadajte pod seba. Spojte dosky s bočnými dielmi. Zopakujte krok na zadnej strane.

  3. Naskrutkovanie dna

    Zoskrutkujte dosky pre dno debny s bočnými dielmi.

  4. Postavenie deliacej steny

    Vytvorte deliacu stenu z konštrukčného dreva. Namontujte zajačie pletivo. Hotovú deliacu stenu vložte do debny. Priskrutkujte deliacu stenu.

  5. Namontovanie závesov a zoskrutkovanie s vekom

    Zvyšné drevo zoskrutkujte s vekom.

  6. Montáž lanového držadla

    Vyvŕtajte otvory pre lanové držadlo. Prevlečte lano a zauzlite konce.

  7. Montáž ďalšieho lanového držadla a dištančných prvkov

    Spojte veko a bočný diel s ďalším lanovým držadlom. Namontujte dištančné prvky na dno debny.

Ako si zadarmo vyrobiť kompostér z prepravných paliet

Čo patrí do vermikompostéra?

Pamätajte na to, že dážďovky sú vegánky. Nekonzumujú žiadne mäso, syry ani kosti. Zato si pochutia na zvyškoch zeleniny a ovocia, kávových usadeninách, ale napríklad aj na papierovom obrúsku. Výnimkou vo vegánskej strave dážďoviek sú škrupiny od vajec. Medzi vhodné materiály patria:

  • Šupky z ovocia a zeleniny (s výnimkou citrusových plodov a banánov vo veľkom množstve). Proces rozloženia citrusov prebieha tak, že sa najskôr do toho pustia plesne, tie to akoby predpripravia dážďovkám a až potom sa do toho pustia baktérie a samotné dážďovky.
  • Zvyšky zeleniny a ovocia. Pri jablkách a ovocí všeobecne sa často odporúča opatrnosť, práve ovocie totiž priťahuje mušky.
  • Kávová usadenina a čajové vrecúška.
  • Vaječné škrupiny - po ich podrví na menšie kúsky rýchlejšie sa rozložia a dodajú kompostu vápnik.
  • Novinový papier bez farebnej potlače, kartónové obaly (natrhané na menšie kúsky). Papier slúži aj ako zdroj uhlíka pre červy.
  • Suché lístie.
  • Piliny a hobliny (z neošetreného dreva).
  • Tráva.

Rýchlo si všimnete, ktoré zvyšky majú červy radi a ktoré zostávajú v debne. Ak je polievka zeleninová, tak všetky šupky. Z cibule dávam aj suchú časť. Nedávala by som tam celú cibuľu, lebo pri rozklade nevonia dobre, ale šupku z nej by som tam dala určite. Ak si varíte zázvorový čaj, tak zázvor tam dávate tiež. Niektorí hovoria, že sa to nemá, ale ja to robím. Všetko, dávam tam aj kôstku z avokáda či škrupinky z orieškov, napríklad pistácií. Aj stonku z hrozna, ktorá je tvrdá. Veľa ľudí sa na to pýta.

Druhy bioodpadu vhodného pre vermikompostér

Čomu sa v domácom vermikompostéri vyhnúť?

Nie všetky kuchynské zvyšky sú vhodné na kompostovanie, najmä v uzavretej nádobe v byte. Tieto materiály môžu lákať hmyz, spôsobovať nepríjemný zápach a podporovať hnilobné procesy namiesto kompostovania. Niektoré odpadky červy nedokážu kompostovať, napríklad citrónovú kôru. Kompostovanie živočíšnych produktov (trus domácich zvierat alebo mliečne výrobky) či anorganických materiálov (plasty) môže vážne poškodiť proces kompostovania, ublížiť dážďovkám, prilákať škodcov a produkovať nepríjemný zápach. Do kompostu by ste sa mali vyhnúť:

  • Mäsu, kostiam a rybám.
  • Mliečnym výrobkom (čiže akékoľvek zvyšky syrov či masla).
  • Omáčkam a tučným jedlám.
  • Zvyškom vareného jedla s korením či olejom.
  • Veľkému množstvu pečiva a chleba.
  • Chorým rastlinám napadnutým plesňou alebo škodcami.
  • Citrusovým plodom a banánovým šupkám vo veľkom množstve.

Kľúčové zásady vermikompostovania

Vyváženie „zelených“ a „hnedých“ zložiek

Aby kompost správne pracoval a nesmrdel, potrebuje rovnováhu medzi dvoma typmi materiálov:

  • „Zelené“ materiály: Sú vlhké a bohaté na dusík. Patria sem napríklad šupky, zvyšky zeleniny, kávová usadenina, tráva.
  • „Hnedé“ materiály: Sú suché a bohaté na uhlík. Patria sem papier, kartón, piliny, suché listy, malé vetvičky.

Pri každom pridaní vlhkého kuchynského odpadu (zeleného materiálu) je dôležité pridať aj primerané množstvo „hnedej“ zložky. Môže to byť napríklad kartón natrhaný na kúsky, suché lístie alebo tenká vrstva zeminy. Týmto postupom zabránite nadmernému premokreniu kompostu a zabezpečíte jeho lepšie prevzdušnenie. Aby sa vo vermikompostéri netvorila príliš vysoká vlhkosť, môžete dodatočne nasypať útržky papiera.

Udržiavanie správnej vlhkosti a teploty

Kompost by mal byť vlhký ako vyžmýkaná huba. Ak sa z neho dá žmýkať voda, je príliš mokrý. Aby sa dážďovkám dobre darilo, je dôležité netrápiť ich hladom ani ich neprekrmovať, nevyhnutné je udržiavať vo vermikompostéri správnu vlhkosť a v neposlednom rade aj optimálnu teplotu. Prvé mesiace, než sa kompost rozbehne, je ho možné občas pokropiť. Neskôr sa vlhkosť znižuje odčerpávaním dážďovkového čaju alebo vysušením obsahu vermikompostéru kúskami natrhaného papiera či kartónu od vajíčok. Ideálne je, aby dážďovky boli v prostredí, kde je viac ako 5 stupňov, lebo keď je chladnejší, zmierňujú pohyb aj trávenie. A treba dať pozor aj na veľké teplo, mali by byť v prostredí do 28 stupňov, lebo potom sa uvaria.

Eliminácia zápachu a hmyzu

Správne vedený kompost by mal mať minimálny zápach, mal by voňať ako lesné podhubie, nie ako odpadky. Ak cítite výrazný, nepríjemný pach, je niečo zle. Nevábne zaváňajúci vermikompostér najčastejšie znamená, že ste do neho dali príliš mnoho odpadu, ktorý dážďovky nie sú schopné spracovať. Ak je ekosystém v rovnováhe, nemalo by tam byť nič premnožené. Aby ste predišli problémom:

  • Prikrývajte nové vrstvy: Každú novú vrstvu organických zvyškov prikryte „suchým“ materiálom (zemina, papier, piliny).
  • Zabezpečte vetranie: Nádoba musí mať dostatočné vetranie. Bez prístupu vzduchu sa rozbehne hniloba namiesto kompostovania. Aby váš vermikompostér nebol zvnútra príliš vlhký, mali by ste zabezpečiť trochu dodatočného vetrania. Môžete napríklad pootvoriť veko vermikompostéra na malú štrbinu pomocou malého dreveného klinu.
  • Premiešavajte: Kompost občas jemne premiešajte, aby sa materiál prevzdušnil.
  • Použite uhlíkový filter: Ak to priestor dovolí, zvoľte nádobu s uhlíkovým filtrom vo veku. Ten zachytí prirodzené pachy a umožní vám umiestniť kompostér aj priamo do kuchyne.

Mušiek, ktoré navštívia váš vermikompostér v rôznych ročných obdobiach bude mnoho druhov a boj s nimi nie je jednoduché vyhrať. Na niektoré platí sirupová pasca, na iné lepídlá alebo prášok z vaječných škrupín. Pomáha aj usadenina z kávy či už z tureckej, alebo z kávovaru. Alebo dobre funguje miska s octom: Dáte do sklenej misky ocot, zriedite s vodou, dáte kvapku saponátu, prekryjete to fóliou, do nej urobíte dierky vidličkou - je to pasca. Keď nasypete drvené škrupinky z vajíčok, zmeníte pH a muškám sa tam už tak nedarí.

Kam umiestniť domáci vermikompostér?

Miesto pre kompostér by malo byť praktické a stabilné. Najčastejšie fungujú tieto možnosti: roh kuchyne, priestor pod drezom, zastrčený kút na balkóne alebo lodžii, komora bez priameho slnka. Nádobu držte ďalej od radiátorov a priameho slnečného žiarenia. Prílišné teplo môže urýchliť vysychanie a podporiť nepríjemné pachy. Pivnica je ideálna. Na balkóne nesmie teplota klesnúť pod nulu, lebo by zmrzli dážďovky. Na ochranu vašej podlahy pred vytekajúcim dážďovkovým čajom by ste okrem toho mali pod váš vermikompostér položiť fóliu. Na zachytenie tohto dážďovkového čaju môžete pod váš vermikompostér postaviť príslušnú plochú nádobu.

Hotový kompost a dážďovkový čaj

Hotový kompost spoznáte podľa nasledujúcich znakov:

  • Má tmavú, drobivú štruktúru.
  • Voní zemitou, lesnou vôňou, nie odpadkami.
  • Nerozoznáte v ňom jednotlivé druhy zvyškov.

V byte ho môžete využiť rôznymi spôsobmi: Primiešajte ho do substrátu pri presádzaní izbových rastlín. Pridajte tenkú vrstvu na povrch kvetináčov 2-3× do roka. Použite ho na doplnenie pôdy v kvetináčoch na balkóne. Na záhrade využijeme kompost pri zakladaní záhonov ako priame hnojivo alebo prímes do pôdy (priame hnojenie záhonov a kvetináčov). Do kvetináčov odporúčame v pomere cca 1:3 s bežným substrátom, na trávnik iba ako jemný posyp pre výživu.

Ak váš kompostér disponuje nádobkou na odkvapkávanie prebytočnej tekutiny, získate takzvaný „kompostový čaj“. Dážďovkový čaj je tekuté hnojivo bohaté na živiny, ktoré vzniká v priebehu kompostovania a ktoré môžete v zriedenej forme (odporúčané riedenie je 1:9) použiť na polievanie vašich rastlín. Túto skvelú tekutinu začnete čerpať už po dvoch až troch mesiacoch od založenia kompostu.

Hotový kompost ako úrodná zemina

Filozofia a motivácia kompostovania

Kompostovanie nie je aktivita len pre majiteľov rozsiahlych záhrad. Pre mnohých ľudí sa stáva spôsobom, ako spomaliť svoj život a vrátiť sa k reálnemu času. Zrazu si uvedomia, že organické zvyšky potrebujú čas, aby sa dostali do štádia, keď ich dážďovka môže zjesť, musí to byť v štádiu, aby to vedela vysať. Nejaký čas trvá, kým sa vytvorí organický materiál, kým vznikne hnojivo. Málokto si uvedomuje, akú pohromu dokáže bioodpad urobiť v zmiešanom odpade. Často je ťažko spáliteľný a práve vďaka nemu skládky tak zapáchajú. Pritom je jednoducho hlúposť vyhadzovať niečo, čo je možné premeniť na niečo užitočné.

Ľudia, ktorí sa zaujímajú o kompostovanie, sú rôzni. Niektorí už kompostovali predtým a len si na to teraz kúpia peknú nádobu. Iným je ľúto vyhadzovať toľko organického odpadu, najmä ak v meste nemajú hnedú nádobu. Sú to často ľudia, ktorí triedia, alebo takí, čo pestujú a takto získajú organické hnojivo. Prekvapivo, je to pol na pol, veľa sa o to zaujímajú aj muži, často do 30 rokov, najmä z mesta. Komunitný princíp, kde sa robí niečo spoločne - pestovať, sadiť - oslovuje hlavne mladšiu generáciu. Niektoré mestá chcú teraz obyvateľov motivovať finančne. Platia ľuďom za separovaný odpad, takže sa môže stať, že si tým dokážu zaplatiť aj vývoz komunálneho odpadu.

Ako si zadarmo vyrobiť kompostér z prepravných paliet

tags: #domaci #kompost #dizajnovy #doplnok