Drevná štiepka je materiál, ktorý ocení veľké množstvo hospodárov a nestratí sa ani v komunálnych službách. Štiepkou sa nazýva drvené resp. štiepané drevo o veľkosti spravidla medzi 3-10 cm, ktoré môže mať prímesi drobných konárikov a lístia, alebo môžu byť bez prímesí. Drevená štiepka môže mať viacero podôb a tým pádom aj širokú paletu uplatnenia. O kvalite vždy môžeme hovoriť len v súvislosti s plánovaným použitím.
Drevená štiepka v záhradníctve a ako dekoračný prvok
Štiepka sa uplatní v záhradníctve na mulčovanie, kedy zabraňuje výparu vlahy z pôdy. Celulóza tvoriaca drevený materiál štiepky sa rozkladá, a je využívaná organizmami v pôde, čím sa zvyšuje celkový podiel biomasy v pôde a zlepšuje jej úrodnosť. Tieto vlastnosti sú zárukou, že si neznehodnotíte pôdu v záhrade alebo na pozemku. Štiepku treba v priebehu 2-3 rokov dopĺňať a v prípade pohľadovej štiepky vymeniť. Okrem praktických výhod slúži drevná štiepka aj ako dekoratívny materiál v rámci výplne záhonov, či ako povrch detských ihrísk. Nájde uplatnenie aj ako povrch trailových, či bežeckých chodníkov v rámci lesoparkov alebo prímestských lesov.
Dekoračná drevená štiepka zo smreka
Dekoračná drevená štiepka, najmä v hnedom odtieni, predstavuje vynikajúci spôsob, ako oživiť exteriér vašej záhrady. Jej primárne určenie je pre vonkajšie prostredie, no rovnako dobre poslúži aj v kvetináčoch umiestnených v interiéri. Výhodou drevnej štiepky oproti mulčovacej kôre je jej pomalší proces hniloby, vďaka čomu si dlhodobo zachováva svoju farbu.
Výrobným materiálom pre túto štiepku je mäkké drevo, pričom sa často využíva smrek, borovica a smrekovec. Drevo sa drví na frakcie s veľkosťou častíc do 40 mm. Použité farby sú úplne neškodné a nezávadné. Hlavnú zložku týchto farieb tvoria oxidy železa, ktoré sa prirodzene vyskytujú v pôde. Pigmenty používané ako farbivá sú netoxické a nepredstavujú riziko pre podzemné vody.
Vlastnosti a aplikácia dekoračnej štiepky
Drevná štiepka efektívne potláča rast burín, zabraňuje nadmernému vysychaniu pôdy a chráni ju pred prudkými teplotnými výkyvmi. Pre optimálne výsledky sa odporúča aplikovať vrstvu s hrúbkou 5 až 10 cm. Jedno balenie o objeme 60 litrov postačuje na pokrytie približne 1,5 m² plochy. Dekoračná hnedá štiepka je 100% prírodným produktom. Je vyrobená z čistého odkôrneného dreva ihličnatých stromov a farbená ekologicky bezpečnými farbivami. Využíva sa celoročne na záhony, okolo kríkov a stromov. V ponuke sú dostupné aj iné farebné varianty dekoračnej drevnej štiepky.
Mulčovanie kvetinových záhonov - ako a prečo
Porovnanie drevnej štiepky s inými mulčovacími materiálmi
Použitie drevnej štiepky, rozdrvených konárov či celých kmeňov listnatých drevín so sebou prináša podobné riziká ako nastieľanie kôrou. Väčšinou však nedochádza k takému výraznému okysleniu pôdy. Keďže má tento materiál nižšiu estetickú hodnotu, používa sa skôr pri extenzívnych veľkoplošných výsadbách. Napríklad, menej známa je štiepka z ozdobnice, ktorá vzniká sekaním suchých stebiel ozdobnice obrovskej (Miscanthus gigantheus). Táto tráva má neutrálne pH a prirodzene sa rozkladá, efektívne potláča klíčiace buriny.
Smrekové drevo: Základ pre štiepku a stavebný materiál
Smrekové drevo je jedným z najpopulárnejších a najviac využívaných stavebných materiálov na svete, a to najmä vďaka svojej dostupnosti, pevnosti, ľahkosti a estetike. Tento druh stromu pochádza z čeľade borovicovitých a rastie hlavne v chladnejších oblastiach severnej pologule, ako sú Európa, Ázia a Severná Amerika.
Charakteristika smrekového dreva
Smrekové drevo sa vyznačuje krémovo-bielym až hnedastým odtieňom, s výraznými letokruhmi. Na rezoch je ľahko rozpoznať jasné farby jarného a letného rastového obdobia dreva. Jadro dreva zvyčajne nie je farebne odlíšené, no v prípade tmavších zahnednutí (najmä blízko pôdy) sa môže jednať o vadu alebo počiatočnú hnilobu. Napriek svojej mäkkosti je smrekové drevo odolné, relatívne pevné a pružné. Je tiež známe svojou schopnosťou dobre sa spracovávať, čo ho robí obľúbeným materiálom pre domáce remeslá a stavebné práce.
Historické a moderné využitie smreka
Už od staroveku sa smrekové drevo používalo na stavbu domov, nábytku, lodí a mnohých ďalších štruktúr. V stredoveku sa smrekové drevo používalo na stavbu hradov, kostolov a iných veľkolepých štruktúr. V období renesancie sa smrekové drevo stalo obľúbeným materiálom pre výrobu nástrojov, ako sú husle, violy a gitary. V 20. storočí sa smrekové drevo začalo využívať aj vo svete moderného dizajnu a architektúry. Fínsky architekt Alvar Aalto bol jedným z prvých, ktorý použil smrekové drevo na vytvorenie moderných nábytkových kusov, ako sú stoličky a stoly.
V súčasnosti je smrekové drevo veľmi populárne vo svete dizajnu, najmä v oblasti nábytku, interiérov a architektúry. Je obľúbeným materiálom pre minimalistický a severský štýl, kde sa oceňuje jeho prirodzená krása, jemná textúra a svetlý tón. Smrekové drevo sa tiež čoraz viac používa v inovatívnych a experimentálnych projektoch, ako sú modulárne domy, pasívne domy, tiny domy alebo koncepty zelených budov. Jedným z príkladov inovatívneho použitia smrekového dreva je technológia CLT (cross-laminated timber), ktorá spočíva v skladaní vrstiev smrekového dreva pod uhlom 90 stupňov a ich lepenie za vysokého tlaku. Napriek svojej dlhej histórii a tradičnému použitiu vo svete dizajnu, smrekové drevo stále ponúka nové možnosti a inšpirácie pre dizajnérov, architektov, umelcov a remeselníkov.
Drevená štiepka ako zdroj energie: Biomasa a jej premena
Biomasa vzniká vďaka slnečnej energii a z energetického pohľadu slúži ako jej akumulátor. Výhodou biomasy je, že sa ňou dá pomerne jednoducho a dlhodobo energiu skladovať. Nevýhodou je nízka účinnosť premeny slnečného žiarenia na energiu. Množstvo uhlíka vo forme oxidu uhličitého, ktoré vzniká spaľovaním nefosílnej biomasy, sa totiž rovná množstvu uhlíka, ktoré rastliny počas svojho života "stiahli" z atmosféry prostredníctvom fotosyntézy, čo vedie k takmer neutrálnej uhlíkovej bilancii. Túto neutrálnu uhlíkovú bilanciu však čiastočne negatívne ovplyvňuje množstvo energie spotrebovanej na ťažbu, dopravu a spracovávanie nefosílnej biomasy predtým, než sa spáli.
Drevená štiepka ako palivo
Drevo je najviac využívaným druhom biomasy na výrobu energie. Ako palivo sa najbežnejšie využíva vo forme kusového dreva. Pri dobrom uskladnení si uchováva svoj energetický obsah, ktorý sa dokonca v prvých dvoch až troch rokoch relatívne zvyšuje, pretože drevo vysychá. Ďalšou bežnou formou drevného paliva sú štiepky. Sú to 2 - 4 cm dlhé kúsky dreva, ktoré sa vyrábajú drvením drevných odpadov napr. tenčiny z prerieďovania porastov, konárov a kôry. Ich výhrevnosť je rovnaká ako výhrevnosť dreva, z ktorého sa pripravujú. Ich výhoda je rýchle schnutie a relatívne nízka cena.
Výhrevnosť dreva je porovnateľná s hnedým uhlím. Pri rastlinných palivách však kolíše podľa druhu dreva a vlhkosti. Čerstvo vyťažené drevo má relatívnu vlhkosť až 60 %. Na vzduchu prirodzene dobre preschnuté kusové drevo má relatívnu vlhkosť asi 20 % (túto hodnotu dosiahne po asi dvojročnom skladovaní na prevetrávanom mieste). Pri takejto vlhkosti je spaľovanie kusového dreva efektívne. Optimálna vlhkosť pre spaľovanie štiepok je 30 - 35 %. Pri nižšej vlhkosti má horenie explozívny charakter a mnoho energie uniká s dymovými plynmi. Pri vyššej vlhkosti sa veľa energie spotrebuje na vyparenie vody a spaľovanie je nedokonalé.
Spaľovanie biomasy
Spaľovanie je chemický proces rýchlej oxidácie (reakcia horľavých zložiek paliva s kyslíkom), pri ktorom sa uvoľňuje teplo. Horľavé časti biomasy (celulóza, polyóza a lignín) oxidujú na oxid uhličitý a vodnú paru a slnečná energia, nahromadená v biomase počas fotosyntézy, sa pri horení mení na teplo. Spaľovanie je najstaršia známa forma premeny organických palív na tepelnú energiu. Najvýznamnejším a najviac využívaným palivom z kategórie biomasy je stále drevo.
Pri zahrievaní dreva pri počiatočnej teplote do 150 °C sa najprv z neho odparuje voda. Potom sa dodávaným teplom pri teplote 150 - 600 °C z dreva uvoľňuje plyn. Práve drevo je špecifické tým, že medzi tuhými palivami obsahuje najvyšší podiel pyrolýzou uvoľňovaných plynných látok (75 - 85 %), ktoré nehoria na rošte, ale medzi roštom a komínom. Po dosiahnutí zápalnej teploty (do 1400 °C) a pri dostatočnom prísune kyslíka dochádza k vznieteniu tohto plynu (tzv. sekundárne spaľovanie) a následnému uvoľňovaniu tepla. Zvyšok dreva a najmä uhlík ostáva v pevnej forme na rošte, povrchovo sa okysličuje na oxid uhoľnatý (CO) a pri dodaní ďalšieho kyslíku oxiduje na oxid uhličitý (CO2), pričom ako odpad vzniká popol.
Aby bolo spaľovanie účinné, je potrebné zabezpečiť dostatočne vysokú teplotu, dostatočný prístup vzduchu a dostatok času na úplné spálenie paliva. Ak pri horení nie je zabezpečený prívod dostatočného množstva vzduchu, horenie je neúplné a vznikajúci dym je čierny, zápacha a obsahuje decht, ktorý sa usadzuje v komíne a môže sa vznietiť.
Pyrolýza a splyňovanie biomasy
Pyrolýza je starý a jednoduchý termochemický spôsob úpravy biomasy na palivo vyššej kvality, napríklad dreva na drevné uhlie. Spočíva v zohrievaní biomasy bez prítomnosti vzduchu na teplotu 300 až 500 °C. Zvyšok (napr. drevné uhlie) je palivo s takmer dvojnásobnou energetickou hustotou v porovnaní so vstupnou surovinou, ktoré aj lepšie horí (pri vyššej teplote). Pyrolýza sa považuje za atraktívnu technológiu vďaka tomu, že sa uskutočňuje pri relatívne nízkych teplotách, čím sa znižujú emisie škodlivín v porovnaní s úplným spaľovaním biomasy.
Splyňovanie je jednoduchý termochemický proces výroby plynných palív z palív pevných. Pri splyňovaní vznikajú horľavé plyny (vodík, oxid uhoľnatý, metán) a niektoré nehorľavé produkty. Celý proces sa uskutočňuje pri nedokonalom (čiastočnom) horení a ohrievaní biomasy teplom vznikajúcim pri horení. Vznikajúca zmes plynov má vysokú energetickú hodnotu a môže sa použiť ako palivo na výrobu tepla, elektriny alebo na pohon motorových vozidiel. Splyňovacie kotly sú konštruované tak, aby sa pri horení dreva uskutočňovala pyrolytická destilácia, pri ktorej sa všetky spáliteľné zložky dreva splyňujú, čo má vysokú účinnosť (do 90 %).
Smrek ako liečivá rastlina
Od konca marca asi do polovice mája je vhodné obdobie na zber mladých, mäkkých, svetlozelených výhonkov z koncov konárikov ihličnatých drevín, najmä smreku, ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínu C. Nazberané výhonky doma prepláchnite pod tečúcou vodou a nechajte odkvapkať. Po hrstiach ich potom sypte do väčšej sklenej fľaše (4 až 5-litrovej) v asi 5 cm vrstve a zasypte cukrom. Odporúča sa naň naukladať plátky citróna (najlepšie v bio kvalite), ktorý slúži ako konzervant. Vrstvy opakujte dovtedy, kým fľaša nie je plná. Jemne pritlačte, fľašu zaviažte celofánom a postavte na okno, kde najviac svieti slnko. Nechajte stáť 2 až 3 týždne, kým sa cukor neroztopí a nevytvorí sa hustá šťava.
Tú potom preceďte cez plátno alebo záclonu a nalejte do menších fliaš. Potom už len uložte na chladné miesto. Sirup užívajte v zime ako prevenciu i liečbu kašľu a nachladnutia, 1 až 2 lyžice denne ráno samostatne alebo pridajte do čaju či iného nápoja. Rozpúšťa hlieny, čím uvoľňuje dýchacie cesty a uľahčuje vykašliavanie. Sirup má veľmi príjemnú chuť a chutí aj deťom.
Ďalšie produkty zo smrekového dreva
Okrem drevnej štiepky a stavebného reziva existuje na trhu mnoho ďalších produktov zo smrekového dreva, ktoré nachádzajú uplatnenie v záhradách a exteriéroch:
- Kúpacie sudy s nerezovou pieckou, vyrobené z masívneho škandinávskeho smreka, sú vhodné na celoročné používanie.
- Masívne drevené pergoly, napríklad z červeného smreka, ponúkajú robustné a estetické riešenia pre záhradné priestory.
- Terasové dosky z červeného smreka sú odolné a vizuálne atraktívne.
- Drevená guľatina zo smreka, bez kôry, je vhodná na budovanie oplôtkov.
- Obytné chatky s drevenou konštrukciou a kvalitnou izoláciou, opláštené kombináciou plechu a dreveného obkladu z červeného smreka.