Samostatné zberanie biologických odpadov
V domácnostiach a na záhradách vzniká veľké množstvo biologických odpadov. Najlepšie z hľadiska ochrany životného prostredia, zdravia ľudí a zvierat, ale aj zníženia finančných nákladov na odpadové hospodárstvo je biologické odpady zbierať samostatne.
Pre súkromné domácnosti existujú 2 možnosti ich využitia. Aj domácnosti žijúce v bytových domoch môžu svojpomocne využívať biologické odpady. Aj keď to nie je také bežné a niekedy ani jednoduché, možností je hneď niekoľko.
Zber biologických odpadov v domácnosti
Pri triedení v kuchyni sa javí ako najvýhodnejšie používanie špeciálnych odvetrávaných nádob, ktoré boli vyvinuté práve pre tento účel. Najlacnejšou alternatívou je použitie rôznych nádob, ktoré už máme doma (misiek, hrncov). Z nich však treba vynášať biologický odpad pomerne často, aby nezačal hniť a neosídlil ho hmyz (vinné mušky).
Často sa používajú aj vedierka s vrchnákom bez vetracích otvorov, ktoré sa dajú získať aj bezplatne napr. z obchodov, kde predávajú šaláty (vozia ich v nich od výrobcov) alebo z farieb.
K zvýšeniu komfortu zberu biologických odpadov vznikajúcich v domácnostiach nám môžu poslúžiť aj kompostovateľné vrecká. Kompostovateľné vrecká musia byť označené medzinárodným logom OK Compost, ktoré zabezpečuje, že je vrecko 100 % rozložiteľné pri procese kompostovania.
Paropriepustnosť - vrecká prepúšťajú paru (nie vodu), čím dochádza k znižovaniu vlhkosti zbieraného biologického odpadu. Vrecko musíme zakryť ďalším biologickým odpadom, aby bolo v prostredí s dostatočnou vlhkosťou. Jednotlivé vrecká ukladajte v kompostovisku vždy na iné miesto. Medzi jednotlivými vreckami musí byť vždy ďalší biologický odpad, ktorý ich od seba oddelí. Inak hrozí vytvorenie vrstvy, ktorá bude brániť prevzdušňovaniu biologického odpadu v kompostovisku.
Zber biologických odpadov zo záhrad
Zber biologických odpadov zo záhrad, políčok, záhumienok a z chovu zvierat je jednoduchší, ako toho z kuchyne a domácnosti. Pozberové zvyšky z pestovania (napr. znehodnotené potraviny, rastlinný odpad vznikajúci pri konzervovaní potravín, zvyšky zo šťavnatého ovocia) zahrabte v kompostovisku hlbšie pod povrch (niekoľko centimetrov).
Využitie organického materiálu v záhradách
Aby bola naša záhrada funkčná, pekná a zároveň aj skutočným kúskom prírody, inšpirovať by sme sa mali v prírode. Najvhodnejšie je využívať organický materiál ako je kôra, drevná štiepka, mulč a pilina, ktoré nájdete v tej najvyššej kvalite v našej ponuke produktov. Ide o skutočnú organickú hmotu, ktorú mikroorganizmy spracovávajú na živiny, potrebné pre všetko, čo v zemi rastie.
Vo väčšine záhrad sú hlavným zdrojom závlah zrážky. Mulčovanie zvyšuje schopnosť pôdy udržiavať vlhkosť, pretože mulčovací materiál tvorí bariéru medzi pôdou a vzduchom. Na zadržiavanie vody v pôde je najvhodnejší práve organický mulč - teda kôra alebo drevná štiepka.
To všetko z nich robí veľmi obľúbený materiál v záhradách. Sú ideálne pri pestovaní okrasných záhonov, na vysypanie okolia novo vysadených drevín ako sú ihličnany, listnáče, vresy a trvalky, pestovanie plodín a aj pre väčšie črepníkové rastliny, na dekoratívne pokrytie pôdy v záhradách, na terasách ale aj v interiéry.
Ak chcete získať všetky tieto benefity, vrstva mulču v záhonoch by mala byť vysoká minimálne 5 cm, ideálne o pár cm viac.
Typy organického materiálu a ich využitie
Mulčovacia kôra
Mulčovacia kôra sa skladá z vedľajšieho produktu vznikajúceho pri spracovaní dreva a je ideálnym dodávateľom živín pre pôdu a rastliny. Typ a veľkosť kôry je potrebné vyberať si podľa toho, na čo ju chceme využiť. K väčším rastlinám je vhodná skôr väčšia frakcia kôry, k menším zase menšia frakcia.
Prírodná štiepka
Prírodnú štiepku môžeme využívať na úžitkové aj dekoračné účely, na údržbu záhrad, mulčovanie, drenáž do kompostu alebo vyvýšených záhonov.
Piliny
Piliny sú dobrým prostriedkom na kyprenie pôdy, čím sa zlepšuje jej štruktúra a zabraňuje praskaniu a tvorbe kôr. Piliny dokážu izolovať, dezinfikovať, zdobiť a chrániť. Je vhodné ich využívať pre plodiny, ktoré potrebujú pre svoj rast kyslú pôdu (pH 5,5 - 6,0).
Drevná štiepka ako palivo a materiál
Drevná štiepka je materiál, ktorý ocení veľké množstvo hospodárov a nestratí sa ani v komunálnych službách. Štiepkou sa nazýva drvené resp. štiepané drevo o veľkosti spravidla medzi 3-10 cm, ktoré môže mať prímesi drobných konárikov a lístia, alebo môžu byť bez prímesí.
Drevená štiepka môže mať viacero podôb a tým pádom aj širokú paletu uplatnenia. O kvalite vždy môžeme hovoriť len v súvislosti s plánovaným použitím.
Štiepka sa uplatní v záhradníctve na mulčovanie, kedy zabraňuje výparu vlahy z pôdy. Ako dekoratívny materiál v rámci výplne záhonov, či ako povrch detských ihrísk. Nájde uplatnenie aj ako povrch trailových, či bežeckých chodníkov v rámci lesoparkov alebo prímestských lesov.
Tieto vlastnosti sú zárukou, že si neznehodnotíte pôdu v záhrade alebo na pozemku. Celulóza tvoriaca drevený materiál štiepky sa rozkladá, a je využívaná organizmami v pôde čím sa zvyšuje celkový podiel biomasy v pôde a zlepšuje jej úrodnosť. Štiepku treba v priebehu 2-3 rokov dopĺňať a v prípade pohľadovej štiepky vymeniť.
Drevná štiepka ako zdroj energie
Biomasa predstavuje zakonzervovanú slnečnú energiu. Rozdeliť ju môžeme na biomasu rastlín a biomasu živočíchov. Do biomasy rastlín patrí aj drevo v rôznych podobách - vo forme kusového dreva (polien), drevného odpadu (napr. pilín, drevoštiepky, hoblín) alebo z tohto odpadu vyrobené tzv. ušľachtilé palivo, akým sú drevené brikety alebo pelety.
Biomasa sa v súčasnosti najviac využíva decentralizovane v lokálnych vykurovacích zariadeniach a v malých kotloch rodinných domov. Drevoštiepka, teda drevná štiepka je najjednoduchším typom spracovania biomasy. Vyrába sa prostredníctvom sekačky na drevo. Tá svojimi nožmi dokáže naštiepiť na štiepku nielen kusové drevo, ale aj rôzne konáre či odpad z drevnej ťažby alebo z drevospracujúceho priemyslu.
Drevná štiepka je prírodný obnoviteľný zdroj energie, ktorý pri výrobe nevyžaduje žiadnu pridanú energiu (lisovanie, sušenie). Je to ekologické, obľúbené a veľmi lacné pevné palivo, ktoré sa v suchom stave vyznačuje pomerne vysokou výhrevnosťou, porovnateľnou s hnedým uhlím. Vyššia vlhkosť drevoštiepky však priamo pôsobí na konečnú výhrevnosť tohto paliva.
Nevýhodou je veľký sypký objem, ktorý zvyšuje nároky na skladovanie. Pri spaľovaní drevoštiepky v kotle sa v budove najčastejšie vymedzí miestnosť na jej uskladnenie. Možnosťou je aj tzv. silo, umiestnené v exteriéri. Následne sa pomocou závitovkového alebo pásového dopravníka dopravuje do telesa kotla.
Čo je to kotol a ako funguje?
Pelety ako moderné palivo
V súčasnosti, keď sme svedkami neustáleho nárastu cien fosílnych palív, si palivá na báze biomasy udržujú dlhodobo konštantné ceny. V porovnaní s nákladmi na vykurovanie elektrickou energiou predstavujú ročné náklady na vykurovanie peletami len 1/3 až 1/2 nákladov, podobne je to aj v porovnaní s propánom.
Ide o vysokovýhrevné palivo. Vyrába sa priemyselne z čistej drevnej suroviny, drevných pilín alebo hoblín špeciálnou technológiou bez chemických prísad, ako sú tmely či spojivá. Majú tvar valčekov s priemerom 6 mm a dĺžkou 20 - 30 mm.
Pelety sa dodávajú v rôznych formách - tzv. „voľne sypané“ dopravované nákladnými autami alebo v cisterne, balené v tzv. big-bagoch (zvyčajne s hmotnosťou 1 000 alebo 1 200 kg) alebo balené vo vreckách (po 15 kg) s možnosťou dodávky na palete.
V každom regióne Slovenska je dnes už niekoľko výrobcov, resp. dodávateľov.
Moderné kotly na biomasu
Ak potrebujeme automatické zariadenie s minimálnymi nárokmi na obsluhu a maximálny komfort - najvýhodnejšie je vybrať si kotol na pelety s automatickým podávačom paliva. Dodáva sa v rozličných vyhotoveniach - pre napojenie na sklad peliet s automatickými systémami na dopravu peliet zo skladu do kotla alebo so zásobníkom na ručné plnenie.
Výkonový rad od ... je taký široký, že pokryje požiadavky na vykurovanie a prípravu teplej vody v objektoch rozličnej veľkosti.
V prípade, že máme možnosť výhodne získať drevnú štiepku (s vlhkosťou do max. 30 %), možno týmto palivom vykurovať aj pri automatickej prevádzke - zásobník stačí naplniť raz za týždeň. Pri kúrení kusovým drevom ho treba ručne nakladať do násypky kotla, nehľadiac na to, že niekto ho musí ešte aj doviezť a spracovať, narezať či naštiepať.
Pelety sa výborne skladujú a majú v zásade neobmedzenú skladovateľnosť. Jedinou požiadavkou pri skladovaní peliet je, aby bol sklad dostatočne suchý. Ako sklad peliet môže slúžiť nevyužívaná miestnosť priľahlá ku kotolni alebo vybudovaná v novostavbe s týmto cieľom, prípadne podzemný zásobník.
Pokiaľ to priestorové možnosti dovoľujú, možno sa predzásobiť dostatočným množstvom peliet na celú vykurovaciu sezónu. Množstvo peliet, potrebných na celoročnú prevádzku a prepočet veľkosti skladu, je súčasťou návrhu zariadenia.
Drevná štiepka má nižšiu výhrevnosť i sypnú hmotnosť ako pelety, a preto sklad musí byť väčší ako v prípade peliet.
Plnoautomatické zariadenia na spaľovanie peliet, resp. drevnej štiepky ponúkajú porovnateľný štandard a komfort ako zariadenia na plyn. Celý spaľovací proces riadi centrálna riadiaca jednotka. V prípade požiadavky na teplo sa palivo automaticky dopravuje do kotla a automaticky, bez potreby zásahu obsluhy, sa zapáli.
Elektronická regulácia automaticky prispôsobuje výkon kotla potrebe tepla, čím sa znižujú náklady na vykurovanie. Výkon kotla sa plynulo reguluje v rozsahu od 30 do 100 %.
Regulácia umožňuje nastaviť časovú prevádzku (rôzne časy vykurovania pre rôzne vykurovacie okruhy), tzv. prázdninovú prevádzku, keď zariadenie pracuje v útlmovom režime alebo letnú prevádzku, keď sú vykurovacie okruhy vypnuté a aktívny je len okruh na prípravu teplej vody. V oboch spomenutých režimoch je aktívna funkcia protimrazovej ochrany kotla.
Z hľadiska komfortu obsluhy moderné kotly umožňujú automatické čistenie horáka (vyklopením a „otretím“ o matricu) a taktiež automatickým čistením výmenníka tepla. Čistenie prebieha počas prevádzky zariadenia, bez nutnosti odstaviť zariadenie z prevádzky a bez potreby ručnej práce.
Zásobníky na popol sú ľahko prístupné spredu a veľkoryso dimenzované tak, aby intervaly na vyberanie popola z popolovej nádoby boli dostatočne dlhé. Popol môže padať do nádoby na popol umiestnenej v dolnej časti kotla, alebo sa závitovým dopravníkom dopravuje do čelného boxu na popol, ktorý možno od kotla odpojiť, vyviezť a vysypať (je vybavený kolieskami a rúčkou). Drevný popol možno využiť ako prírodné hnojivo.
Moderné zariadenia sú viacstupňovo chránené proti prehriatiu či vzniku požiaru. Sú vyhotovené ako absolútne tesné s protipožiarnou klapkou oddeľujúcou sklad paliva od kotla, čím sa zabráni prípadnému spätnému vznieteniu paliva.
Pri vypnutí hlavného vypínača, resp. pri výpadku elektrického prúdu je zariadenie okamžite odstavené. Pri správne nadimenzovanom komíne ostávajúce množstvo paliva zhorí samo, bez úniku jedovatých plynov.
Zariadenie vypína bezpečnostný termostat aj pri prekročení nastavenej teploty kotlovej vody (napr. pri náhlom prerušení odberu tepla).
Požiadavky na inštaláciu a životnosť kotlov na biomasu
Ak uvažujeme o montáži kotla na pelety alebo drevnú štiepku, potrebujeme vhodný priestor na umiestnenie kotla a uskladnenie paliva. Napríklad pre kotol s flexidopravníkom je potrebná plocha kotolne len 1,8 × 2,5 m. Ďalej je potrebné uvažovať o komíne na odvod spalín.
Je výhodné, keď sa kotol aj jeho obslužné mechanizmy pripájajú na jednofázový rozvod 230V/50Hz (vyžaduje samostatný obvod s ističom).
Na teleso kvalitného kotla a výmenník tepla poskytujú niektorí výrobcovia 5-ročnú záruku, na mechanické a elektrické časti dva roky. Overená životnosť týchto zariadení prekračuje 20 rokov.
Zariadenie na spaľovanie biomasy možno inštalovať v rozličných typoch objektov od rodinných domov, cez objekty občianskej vybavenosti až po centrálne zdroje tepla.
Drevná štiepka ako náhrada zemného plynu
Drevná štiepka môže, ba už aj úspešne nahrádza zemný plyn pri výrobe tepla. Pri súčasných cenách je teplo získané spaľovaním drevného odpadu dokonca lacnejšie ako z plynu. Predovšetkým však pochádza z domácich, trvale obnoviteľných zdrojov.
Spotreba energetickej štiepky rastie tak rýchlo, že pestovanie rýchlo rastúcich drevín sa stáva výhodným. Štátne lesy, ktoré v roku 2004 odštartovali program Biomasa, zvýšili za posledné tri roky výrobu energetickej štiepky z 20-tisíc ton v roku 2004 na tohto roku očakávaných 130-tisíc ton.
„Dopyt po štiepke rastie doma aj v zahraničí, a tak by rastúcu spotrebu mali kryť plantáže s rýchlo rastúcimi drevinami," hovorí vedúci strediska Biomasa, Lesy SR, Levice Ján Farkaš.
Slovensko má dostatok plôch vhodných na založenie plantáží s rýchlorastúcimi drevinami. Podľa jednej z lesníckych štúdií by sa dalo zalesniť zhruba od 100-tisíc po 170-tisíc hektárov pozemkov. Ide spravidla o málo úrodné pôdy, neraz však pravidelne zaplavované či, naopak, suchom poškodzované pozemky.
„Za posledných päťdesiat rokov sme nadobudli bohaté skúsenosti s pestovaním rýchlo rastúcich drevín. Do úvahy by prichádzala predovšetkým vŕba v nížinných a vlhších polohách, ďalej topoľ a osika vhodné až do nadmorskej výšky zhruba 600 až 700 metrov a agát, ktorému neškodia ani suché podmienky," uvádza šéf odštepného závodu Lesy SR Ladislav Varga.
Založením drevných porastov možno jednou ranou zabiť tri muchy - získať perspektívny zdroj drevnej suroviny, zlepšiť krajinotvorbu a zlacniť výrobu tepla. Podľa Vargových prepočtov medzi výhody energetických porastov patria nízke pestovné náklady a rýchla návratnosť, keďže rubný vek je zhruba 5 až 10 rokov. Ročná produkcia sušiny sa pohybuje od 6 do 11 ton pri agáte a 8 až 15 ton pri topoli.
Pestovanie rýchlo rastúcich drevín zrejme napomôžu dobré skúsenosti teplární so spaľovaním energetickej štiepky. V Šali spoločnosť Menert-therm pred necelými dvoma mesiacmi začala vyrábať teplo spaľovaním štiepky a slamy. „Kompletná rekonštrukcia bývalej teplárne na plyn vyšla na 14 miliónov korún. Jeden gigajoule tepla z plynu sme vyrábali za 692 korún, teplo zo štiepky vychádza na 530 korún," porovnal ekonomiku dvoch zdrojov tepla riaditeľ Menert-thermu Štefan Šebeň.
tags: #drevna #stiepka #svojpomocne