Drieň obyčajný (lat. Cornus mas), známy aj pod názvami svíb drieň alebo svíb obyčajný, je druh z rodu drieň (Cornus) z čeľade drieňovité. Táto rastlina je obľúbenou drevinou, ktorú mnohí vyhľadávajú pre jej plody, ale aj pre okrasné účely. V prírode ho často nájdeme na okrajoch listnatých lesov, v krovinách a na pasienkoch. Je starou kultúrnou rastlinou, ktorá bola pestovaná už v antickej dobe, a pravdepodobne pochádza z oblastí Malej Ázie a Balkánu.
Charakteristika Drieňa Obyčajného
Drieň obyčajný rastie ako ker alebo malý strom, dosahujúci výšku spravidla 2 až 6 metrov, no výnimočne môže dorásť až do 7 metrov. Dožíva sa úctyhodného veku 200 až 300 rokov. Má širokú, nepravidelnú korunu. Táto drevina je jedným z prvých kvitnúcich stromov na jar, zvyčajne už v marci, ešte pred rozvinutím listov. Spoznáme ho podľa malých žltých kvietkov, okolo ktorých lietajú prvé včielky po zimnom spánku, čo ho robí dôležitým zdrojom peľu pre včely už koncom februára.
Plodom drieňa obyčajného je veľká kôstkovica, ktorá je elipsovitá alebo súdkovitá, kyslastá a červená, ľudovo nazývaná drienka. Obsahuje jednu podlhovastú kôstku, ktorá sa ľahko odkôstkováva, keďže dužina nemá žiadne chĺpky. Plody dozrievajú v septembri, skôr ako šípky. Chuť plodov závisí od odrody, ale vo všeobecnosti je sladko-kyslá s trpkou príchuťou. Nezrelé plody majú zvieravú chuť.
Pestovanie Drieňa
Drieň obyčajný patrí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo alkalické pôdy a slnečné, otvorené polohy, ideálne na južných, juhovýchodných alebo juhozápadných svahoch. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko zakoreňuje a dokáže si zaistiť vlahu aj v prostredí s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Väčšiu vlhkosť potrebuje iba v období dozrievania plodov, teda od augusta do septembra.
Je plne mrazuvzdorný v dreve aj kvete a úspešne sa pestuje do nadmorskej výšky až 600 metrov. Chladné polohy, najmä s častým výskytom hmly, mu nevyhovujú, rovnako ako neznáša zatienenie ani polotieň. Pre produkciu ovocia je často potrebné krížové opelenie, hoci niektoré stromy sú samoopelivé, zvyčajne produkujú viac ovocia, ak sú opeľované inou odrodou alebo druhom v blízkosti. Opelenie zabezpečuje hmyz, najmä včely.
Rez a Množenie
Pri pestovaní drieňa obyčajného sa spravidla pestuje vo forme kra bez zásadnejšieho rezu. Hlbší rez si vyžaduje najmä po výsadbe, v období formovania pestovateľského tvaru. Pri výsadbe kríka sa ponechá 3-5 hlavných vetiev, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Tento rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Keďže drieň plodí na jednoročnom raste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, ďalší rez spočíva iba v presvetľovaní kríka alebo koruny, najlepšie skoro na jar. Raz za pár rokov je vhodné vykonať omladzovací rez, aby sa ker zahustil a bol celkovo zdravší.
Kríky a stromčeky drieňa rastú pomerne pomaly po celý život, ročne pribudne asi 10 centimetrov. To z neho robí ideálneho adepta na živý plot, ktorý nebude potrebné neustále zastrihávať. Drieň sa zväčša rozmnožuje očkovaním na podpník vlastného druhu. Pri pestovaní zo semien je potrebné počítať s veľmi pomalým klíčením a rastom, preto je vhodnejšie množenie odrezkami alebo zakúpenie predpestovaných sadeníc. Svíby začínajú plodiť najskôr desiatym rokom.
Plody Drieňa (Drienky) a ich Vlastnosti
Plody drieňa, drienky, sa vďaka obsahu nutričných látok zaraďujú na popredné miesto. Sú bohatým zdrojom vitamínu C (po rakytníku, šípkach a čiernych ríbezliach patria k najbohatším), ktorý sa, podobne ako pri šípkach, tepelnou úpravou zachováva. Obsahujú tiež triesloviny, minerály (vápnik, draslík, horčík, fosfor), provitamín A, organické kyseliny, antokyány a pektíny, vďaka ktorým dobre želírujú.
Liečivé účinky a využitie v ľudovom liečiteľstve
Ako pomôcť zemi
Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Drienky sú ideálne pre deti aj dospelých. V ľudovom liečiteľstve sa dodnes odporúčajú pri tráviacich problémoch, predovšetkým črevných problémoch, ako sú hnačky a brušné kŕče, ale aj pri chronických problémoch. Červeno-purpurové farbivá v drienkach tlmia kŕče hladkého svalstva, čím pomáhajú pri bolestiach a kŕčoch hlavy, maternice a čriev. Znižujú horúčku a hučanie v ušiach, pomáhajú pri nadmernom potení a anémii.
Okrem plodov sa v ľudovom liečiteľstve využívajú aj listy a kôra. Kôra, korene či výhonky boli v minulosti používané proti horúčke. Liečivá vyrobené z listov, kvetov i plodov sa dajú využiť pri liečbe zažívacích problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky a v tradičnej medicíne aj pri kožných ochoreniach. Dužina plodov a olej z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív.
Kulinárske Využitie Drienok
Drienky sú vhodné na priamu konzumáciu za surova, ale aj na varenie a spracovanie. Pre priaznivý obsah kyselín a cukrov sú výrobky z nich aromatické a lahodnej chuti. Sú obľúbené na prípravu:
- Marmelád a džemov: Vďaka vysokému obsahu pektínu dobre želírujú.
- Kompótov: Dajú sa kombinovať s inými ovocím, napríklad brusnicami a hruškami, ako príloha k zverine.
- Šťáv a sirupov: S vysokým obsahom vitamínov.
- Čajov: Zo sušených drienok, podobne ako zo šípok.
- Muštov a vína.
- Destilátov: Najznámejší produkt, obľúbená drienkovica.
- Slaných zaváranín: Drienky sa môžu naložiť do olivového oleja s bylinkami a cesnakom.
Drevo Drieňa
Drieň sa vyznačuje aj svojím výnimočne tvrdým drevom, ktoré je také husté, že na vode neklesá, ale klesá na dno. Už od antických dôb sa využívalo na výrobu rôznych predmetov. V starom Grécku sa z drieňového dreva vyrábali oštepy, kopije a šípy. Bolo využívané na výrobu rukovätí nástrojov a častí strojov, napríklad člna na tkáčskych strojoch. Drevo drieňa je vo veľkej miere odolné voči vode a hnilobe, čo ho robí veľmi ceneným v oblasti rezbárstva.
Významné Odrody Drieňa Obyčajného
Bolo vyšľachtených mnoho kvalitných odrôd drieňa obyčajného, určených na spracovanie, prípadne niektoré moderné odrody sú vhodné aj na priamy konzum. Medzi najznámejšie patria:
- „Devín“: Pôvodná slovenská odroda, vyšľachtená vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach. Vyznačuje sa vysokou a pravidelnou rodivosťou, z jedného kra je možné získať až 35 kilogramov plodov.
- „Titus“: O niečo vyššia odroda, ktorá skvele znáša aj chladnejšie počasie v podhorských oblastiach.
- „Alex“: Čiastočne cudzoopelivá odroda, vyžadujúca pri výsadbe prítomnosť viacerých odrôd na opelenie.
- „Egzoticznyj“: Odroda pôvodom z Ukrajiny, cenená pre mimoriadne veľké, pretiahnuté drienky s tmavočervenou až vínovou šupkou. Plody bývajú oválne až hruškovité, obvykle 6-8 g, pri dobre vyživených kríkoch aj okolo 10 g. Dužina je šťavnatá, po úplnom zmäknutí sa zvýrazní sladkosť a pripomína višňu, zatiaľ čo pri predčasnom zbere prevažuje kyslosť a trpkosť.
Rod Drieň (Cornus) a jeho Rozmanitosť
Rod drieň (Cornus) zahŕňa niekoľko druhov, pričom niektoré z nich rastú voľne aj na Slovensku. Okrem drieňa obyčajného (Cornus mas), ktorý je v našom prostredí najznámejší pre svoje jedlé plody, existujú aj ďalšie druhy, pestované pre úžitok alebo okrasu:
- Svíb biely (Cornus alba): Opadavý, stredne veľký ker s červenými vetvami a svetlými, niekedy panašovanými listami. Kvitne bielymi kvetmi a je obľúbenou okrasnou rastlinou.
- Svíb krvavý (Cornus sanguinea): Bežný opadavý ker na Slovensku, s bielymi, silne voňavými kvetmi a čiernymi plodmi. Pestuje sa aj ako okrasná rastlina, zaujímavá je "krvavo" červeným sfarbením dreva.
- Svíb výbežkatý (Cornus sericea): Opadavý ker s jednoduchými ústretovými listami. U nás pestovaný ako okrasný ker, často vysádzaný v parkoch alebo pozdĺž ciest.
- Svíb striedavolistý (Cornus controversa, Cornus alternifolia): Opadavé stromy alebo kríky, pochádzajúce z východnej Ázie a Severnej Ameriky.
- Drieň lekársky (Cornus officinalis): Opadavý ker z Ázie, bežný v čínskej tradičnej medicíne pre jeho tonizujúce účinky.
- Drieň japonský (Cornus kousa): Opadavý ker či strom z východnej Ázie, obľúbený ako okrasná rastlina. Plody sú jedlé a v Ázii sa z nich niekedy pripravuje víno.
- Svíb kvetnatý (Cornus florida): Opadavý ker zo Severnej Ameriky, pestovaný ako okrasná rastlina pre svoje estetické kvety.
Svíb veľmi dobre znáša rez a ľahko sa tvaruje, čo umožňuje prispôsobiť ho rôznym priestorovým požiadavkám. V Ázii sa z nich často tvarujú bonsaje, u nás sa zase pestujú v nádobách alebo ako solitérne kry, prípadne menšie živé ploty.