Drozd čierny (lat. Turdus merula) je vták žijúci v celej Európe okrem najsevernejších oblastí, v severozápadnej Afrike a v južnej Ázii, bol introdukovaný aj do Austrálie a na Nový Zéland. Patrí medzi naše najrozšírenejšie vtáky. Vďaka svojej prispôsobivosti sa adaptoval na život v blízkosti človeka a úspešne žije a hniezdi aj v tesnom susedstve ľudských sídel. Pôvodne to bol lesný vták, ale jeho prispôsobivosť prostrediu vytvorenému človekom mu za posledných 100 rokov umožnila rozšíriť sa a využívať všetky možné niky.
Charakteristika drozda čierneho
Drozd čierny je stredne veľký vták, meria 25 cm a váži 80 - 120 g.
Vzhľad a sfarbenie
- Samec: Neprehliadnuteľný pre svoje charakteristické čierne perie, žltý alebo žltooranžový zobák a decentný žltý krúžok okolo oka.
- Samica: Má hnedý vrch tela a svetlejší spodok s tmavohnedým čiarkovaním. Zobák má hnedý a hrdlo belavé, prípadne svetlejšie hnedo-škvrnité. Na chrbtovej strane je tmavohnedá a má aj tmavohnedé letky a kormidlové perá. Brada je belavá, hrdlo, boky krku, hrvoľ a predná časť pŕs sú jasnejšie hnedé s tmavohnedými trojuholníkovými škvrnkami, ktoré vychádzajú od spodnej čeľuste. Boky tela sú hnedkasté, prostriedok sivý.
- Mláďatá: Sfarbením sa podobajú samici, sú však viac dohneda, majú hrdzavý nádych a hnedé vzorkovanie. Mladé vtáky sú až do jesenného pŕchnutia tmavo škvrnité. Mladé samce sú hnedé, nemajú očný krúžok a majú tmavý zobák.
Hlas a spev
Drozdy upozorňujú na seba melodickým flautovitým spevom, ktorý je bohatý a nesie sa do značnej vzdialenosti, počuť ho aj cez hluk prechádzajúcich vozidiel. Spev ukončuje tichými nemelodickými zvukmi. Pri vyrušení sa ozýva prudkým "tjak" či "tix", ktorý môže prejsť do dlhého kovovo znejúceho kriku. Nepriateľa zhora hlásia vysokým "sííí". Samce najčastejšie spievajú z vrcholu stromu, z antény na streche alebo z hrebeňa striech. Drozdy dokážu imitovať rôzne zvuky.
vtačiky, hniezdenie drozd čierny...
Biotop a výskyt
Drozd čierny obýva takmer celú Európu, severozápadnú Afriku a južnú Áziu. Pôvodne bol iba v lesoch, kde dodnes žije od nížin po najvyššie položené porasty kosodreviny 1 650 m n. m. V lesnom prostredí vyhľadáva rozhrania medzi lesom rôznych vekov, lesom a inými biotopmi ako sú lúky a pasienky s krovinami, krovinaté okraje lesov a tmavé vlhké lesy s potôčikmi. Začiatkom 20. storočia prenikol do urbárneho prostredia. V súčasnosti ho možno nájsť aj v otvorenej krajine so skupinami stromov, v obciach a mestách v parkoch, cintorínoch, sadoch, záhradách i v mestskej zeleni sídlisk, kde v parkoch dosahuje najväčšie hustoty.
Rozmnožovanie a hniezdenie
Frekvencia hniezdenia
Drozd čierny hniezdi 2-krát do roka, v mestách aj 3-krát, niekedy dokonca až 4-krát. Hniezdiť začínajú najmä mestské populácie skoro, mnohé už začiatkom apríla. Prvé vylietané mláďatá vídať začiatkom mája.
Výber miesta pre hniezdo
Hniezda si stavajú prakticky na všetkých možných miestach poskytujúcich úkryt. V prirodzenom prostredí sú to husté kry blízko kmeňa, napríklad v borievkach, smrekoch, v hustých tŕňových skladoch (medziach), a húštinách lian, na pňoch a občas aj na zemi. Pri mestských populáciách je umiestnenie obzvlášť rôznorodé: husté živé ploty, domy, rímsy, za odkvapovými rúrami, na oknách, balkónoch, verandách, tujách, a v rôznych stromoch (breza, smrek, hruška, slivka, dub, lieska, hloh, vtáčí zob, trnka, vŕba, baza). Bývajú v rozličných výškach od zeme až do 5 - 6 metrov a ojedinele ešte vyššie (v mestách). Mestské drozdy sa s výberom miesta pre svoje hniezdo veľmi neondejú, postavia si ho pokojne aj na balkóne, verande, pod strechou záhradnej besiedky, alebo medzi kvetináčmi na oknách.
Stavba hniezda
Hniezdo stavia samička. Ide o veľkú čašovitú stavbu. Pri stavbe hniezda používa suché rastliny, trávy, mach a spája ich hlinou. Hniezdo je zo suchých bylí, lístkov tráv, machu a konárikov. Vnútro nie je vymazané, používajú však hlinu na spevnenie materiálu. V mestách žijúce drozdy používajú menej hliny. Vnútro vystielajú jemným materiálom, často medzi ne vpletá aj papiere, povrázky, handričky, či iný vhodný materiál, ktorý sa mu dostane pod zobák. Drozdí pár stavia hniezdo 11 až 14 dní. Samička pri tom ukladá čiastočky a sadá do hniezda, trocha zježuje perie a otáča sa, akoby ho roztískala.
Vajíčka a inkubácia
Samička znáša 3 - 7 vajíčok, sú modrozelenej alebo sivozelenej farby s hrdzavými škvrnami alebo rovnomerne rozptýlenými hrdzavočervenkastými škvrnami. Veľkosť vajec je približne 29 x 21 mm, priemerne 29,5 x 21,5 mm, a vážia okolo 6 g. Samica znáša spočiatku menej pravidelne, ku koncu zvyčajne denne a nasadá na znášku pred znesením posledného vajca. Inkubácia začína od znesenia posledného vajca a trvá 13 - 14 dní. Na znáške sedí zvyčajne iba samica.
Starostlivosť o mláďatá a ich vývoj
Na výchove mláďat sa podieľajú obaja rodičia. Výchova v hniezde trvá 14 - 15 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo ešte skôr, ako vedia dobre lietať. Zvyčajne sa nejaký čas skrývajú v húštinách a rodičia ich stále kŕmia. V hniezde i mimo neho, pri nebezpečenstve hroziacom mláďatám, sa rodičia snažia nepriateľa odvrátiť obyčajne krikom.
Potrava
Drozd čierny sa živí živočíšnou i rastlinnou potravou. Zbiera rôzny hmyz, červy, plody a v mestách v zime aj odpadky. Drozdy sú známi špecialisti na lov dážďoviek. Z vyhliadnutej diery ju dokážu vytiahnuť tak šikovne, že sa nepretrhne. Taktiež žerú slimáky a ich ulity rozbíjajú o nejaký pevný podklad, najčastejšie o kameň. V mestách však drozdy zleniveli a namiesto hmyzu jedia aj pečivo. V čase dozrievania ovocia, ako sú čerešne, višne, ríbezle, jahody či iné mäkké plody, drozdy obohacujú svoj jedálniček aj o ne.
Ochrana a výzvy
Žiaľ, v poslednej dobe sa veľmi rozmnožili jeho predátori počas hniezdenia, ako sú straky a vrany, čo zvyšuje predačný tlak na drozdov. Divá časť populácie drozdov je veľmi ostražitá a žije skrytým životom. Mestské drozdy sú menej plaché, aj keď sú vždy opatrnejšie ako vrabce alebo holuby. Drozdy patria medzi vtáky, ktoré dokážu svoje teritórium obhajovať do krvi.
tags: #drozd #cierny #rozmnozovanie