Úvod do sveta obľúbených ihličnanov
Niektoré dreviny si už dlhé roky udržujú vysokú obľubu a vysádzajú sa pravidelne v záhradách. Do tejto skupiny patria tuje (rod Thuja), cyprušteky (rod Chamaecyparis) a čoraz populárnejší cyprusovec (rod x Cupressocyparis). I keď sa v niektorých ohľadoch tieto rastlinné rody podobajú, ich vzájomné zamieňanie môže viesť k chybám v pestovaní. Aby sme pochopili rozdiely medzi nimi, je dôležité porovnať ich biologické vlastnosti a nároky.
Tuje (Thuja): charakteristika a druhy
Pôvod a všeobecné vlastnosti
Tuje pochádzajú z Ázie a Severnej Ameriky. Vo voľnej prírode existuje 6 druhov a veľké množstvo odrôd, ktoré majú uplatnenie pri zakladaní záhrad.
- Šišky: Kužele tují majú podlhovastý tvar a niekoľko párov šupín, ktoré sú umiestnené krížovo. Po odkvitnutí sa objavia oválne kužele.
- Ihlice: Všetky výhonky tuje sú pokryté ihlami vo forme malých šupiniek. Na jar sú výhonky bohatým zeleným odtieňom, bližšie k jeseni sa farba stáva tmavšou a počas chladného obdobia je hnedá.
- Vôňa: Ihlice majú pomerne jasnú sladkastú vôňu.
- Kvitnutie: Samčie klásky tuje sa nachádzajú v spodnej časti stromu a majú hnedožltý odtieň, zatiaľ čo samičie klásky sú oveľa svetlejšie a umiestnené v hornej časti. Tuja kvitne pred rastom mladých výhonkov.
- Liečivé vlastnosti: Tuja má antibakteriálny účinok, pomáha optimalizovať krvný obeh a zmierňuje zápaly a kŕče.
- Klimatické podmienky: Tuja najradšej rastie v chladných zónach, preto sa pestuje hlavne v strednom pásme. Prirodzene sa nachádza prevažne v juhovýchodnej časti Kanady a v severnej časti Spojených štátov.
Dôležité druhy tují pre záhrady
Thuja occidentalis (tuja západná)
Záhradnícky najdôležitejším druhom je Thuja occidentalis, ktorá ponúka množstvo kultivarov líšiacich sa tvarom, finálnou veľkosťou, farbou i textúrou. Drobnejšie kultivary sa dajú používať na nízke záhony, do predzáhradok, do skaliek i pre pestovanie v nádobách, či na výzdobu hrobov. Vyššie druhy využijeme ako typické solitéry, alebo do strihaných živých plotov. Všetky odrody tohto druhu uprednostňujú hlbšie pôdy, ktoré by mali byť živné a dobre priepustné, neutrálne až mierne zásadité.
Thuja orientalis (tuja východná / Platycladus orientalis)
Z Východnej Ázie pochádza Thuja orientalis, ktorú niektorí botanici považujú za celkom samostatný rod, takže sa niekedy predáva pod úplne odlišným menom Platycladus orientalis. Najčastejšie predávaným kultivarom tohto druhu je pomaly rastúca Thuja orientalis ‘Aurea Nana‘, ktorá na seba upúta pozornosť vďaka sviežo žltozelenej farbe. Táto odroda by sa mala vysadzovať samostatne, prípadne do skupiniek, ale tak, aby sa jednotlivé rastliny vzájomne nedotýkali. V mieste dotyku často dochádza k poškodeniu a zhnednutiu vetvičiek. Preto by sa táto odroda nemala vysádzať ani do živých plotov.
Thuja plicata (tuja riasnatá / tuja obrovská)
Z bežne používaných druhov má ešte veľký význam tuja riasnatá (Thuja plicata), česky tuje obrovská. České pomenovanie tohto druhu je veľmi výstižné, pretože táto severoamerická drevina dorastá v domovine až do výšky okolo 50 m. Pre pôvodných severoamerických obyvateľov mala najmä v minulosti táto tuja obrovský hospodársky význam. Využívali vo svoj prospech snáď všetky časti tohto stromu, najcennejšie bolo pre nich samozrejme drevo, ktoré sa vyznačuje veľkou trvanlivosťou. Pri stavbe prvej americkej transkontinentálnej železnice sa drevo tejto tuje používalo k výrobe železničných podvalov, čo vo finále viedlo lokálne k značným poškodeniam ich pôvodných porastov. Tuja riasnatá rastie relatívne rýchlo, takže v záhradách sa hodí hlavne tam, kde očakávame väčšiu šírku i výšku. Hodí sa i pre vytvorenie vyšších živých plotov, je ale náročnejšia na častejšiu intenzitu údržby.
Cyprušteky (Chamaecyparis): odrody a špecifiká
Pôvod a rozmanitosť
Cyprušteky, podobne ako tuje, zastupuje vo voľnej prírode celkom 6 botanických druhov. A taktiež pochádzajú z Východnej Ázie a Severnej Ameriky. V porovnaní s tujami nájdeme medzi cypruštekmi ešte viac odrôd, pričom ich variabilita je až prekvapivo obrovská.
- Šišky: Šišky cyprušteka majú guľovitý tvar, pričom majú šupiny z viacerých strán.
- Ihlice: Umiestnenie ihiel sa nachádza v rôznych rovinách. Na prvý pohľad majú cyprusy a tuje v tieni, ihličkách a výhonkoch veľmi podobný vzhľad. Hlavný rozdiel je v tvare šišiek. Cypruštek Lawsonov má jemnejšie šupinkovité listy.
- Vôňa: Ihlice majú výrazný éterický zápach.
- Liečivé vlastnosti: Olej z cyprušteka vám umožňuje bojovať proti stresu a aktívne sa používa na liečbu bronchitídy.
- Klimatické podmienky: Cypruštek uprednostňuje subtropické podnebie, no mnoho odrôd sa úspešne pestuje aj v chladnejších zónach.
Kľúčové druhy cypruštekov
Chamaecyparis lawsoniana (cypruštek Lawsonov)
K najčastejšie pestovaným druhom patrí cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana). Na obľube tohto druhu sa podpísali najmä šedo modré a tiež i žlto zelené odrody vhodné pre pestovanie živých plotov. Pôvodný druh rastie v Severnej Amerike a dorastá tam do výšky 20-30 m, niekedy dokonca i viac. Pre celkom dynamický rast je pomerne veľmi obľúbený i u nás. Má však dosť špecifické nároky na prostredie, preto v niektorých lokalitách rastie o niečo horšie ako odolnejšia tuja. Cypruštek Lawsonov potrebuje hlbokú a živnú pôdu s vysokou zásobou vápnika. Miluje vysokú vlhkosť vzduchu, ktorá do značnej miery ovplyvňuje jeho zdravý vzhľad. V živých plotoch vyzerá dobre len v prípade, že porast je od začiatku pravidelne udržovaný. Kultivary žltozelenej farby môžu byť najmä v prvých rokoch po výsadbe o niečo citlivejšie na slnečný svit, a to najmä v predjarí. Vo vhodných podmienkach a pri dostatočnej starostlivosti vytvára veľmi pôsobivé porasty.
Cypruštek Lawsonov má na prvý pohľad rovnaké habitusové vlastnosti ako tuja, preto si ho s ňou môžete veľmi ľahko pomýliť. Z tohto dôvodu si preto skontrolujte názov na priloženej etikete rastliny. Má jemnejšie šupinkovité listy, preto sa väčšina odrôd tohto druhu strihá lepšie než iné ihličnany, navyše stopy po rezoch na zvislej ploche sú takmer neviditeľné. Do zelených stien sa vysádzajú na jeden meter 1,5 až 2 kusy, pri veľkosti výpestka 40 cm. Optimálna výška steny je v rozpätí 1 až 3 m a v závislosti od odrody treba rátať s ročným prírastkom približne 20 cm.
Príklad odrody: Cypruštek Lawsonov 'Ellwoodii'
- Rod: Cypruštek (Chamaecyparis)
- Druh: Lawsonov (lawsoniana)
- Odroda: 'Ellwoodii'
- Tvar: stĺpovitý, veľmi hustý, kužeľovito rastúci
- Výška: 2 - 3 m
- Sfarbenie ihličia: strieborné
- Použitie: solitér, do skupinovej výsadby
Chamaecyparis pisifera (cypruštek hrachonosný)
Veľmi zaujímavé a atraktívne kultivary môžeme objaviť u druhu cypruštek hrachonosný (Chamaecyparis pisifera). Tento druh disponuje ako vysokými, tak i veľmi nízkymi až miniatúrnymi kultivarmi. Rastie v bežných pôdach, veľmi mu vyhovuje, podobne ako aj iným cypruštekom, dostatok svetla. Pri svetelnom nedostatku vytvára redšie výhony a jeho vzhľad tým veľmi trpí.
Chamaecyparis obtusa (cypruštek tupolistý)
Krásne odrody nám ešte ponúkajú i ďalšie druhy cypruštekov. Za zmienku určite stojí cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa), pôvodom z Japonska. Pre záhradné využitie nás budú pravdepodobne zaujímať hlavne menšie a pomaly rastúce odrody. Nájdeme medzi nimi niektoré naozaj pozoruhodné formy. Nároky tohto druhu sa v zrovnaní s ostatnými cypruštekmi trochu líšia. Znesú i o niečo kyslejšiu pôdu a hlavne potrebujú o niečo chladnejšie a vlhkejšie podnebie.
Všeobecné nároky cypruštekov na stanovište
- Väčšina cypruštekov obľubuje svetlé, ale aj mierne tienisté stanovište.
- Odrody so žltým zafarbením potrebujú chránené, mierne zatienené stanovište, rozhodne ich však nesaďte do tieňa.
- Vysádzajú sa do humóznej, piesčitej a mierne kyslej až alkalickej pôdy. Príliš vápenatá pôda pre ne nie je priaznivá, rovnako ako suchá pôda či nadmerná vlhkosť.
- Ak je rastlina na veternom stanovišti a je suchšie obdobie, treba ju výdatnejšie polievať, aby nevznikli škody zo sucha.
- V prvých dvoch rokoch by mali byť mladé rastliny chránené pred mrazom.
- Pri výbere hnojiva dajte pozor, aby neobsahovalo vápnik. Nedostatok železa môže viesť k chlorotickému sfarbeniu.
Cyprusovec (x Cupressocyparis leylandii): rýchlorastúca alternatíva
Pôvod a "zázračné" vlastnosti
Cyprusovec, často známy ako cyprusovec Leylandov (x Cupressocyparis leylandii), je veľmi populárny pre svoju schopnosť rýchlo vytvoriť vysoký živý plot. Zaujímavosťou je, že cyprusovec Leylandov v prírode nenájdeme. Vznikol totiž medzirodovým krížením. Nemá teda areál pôvodného rozšírenia, ale zato má jasných rodičov: cypruštek nutkanský (Chamaecyparis nootkatensis) a cyprus veľkoplodý (Cupressus macrocarpa). Zdedil po nich presne tie vlastnosti, ktoré ho robia takým „zázračným“.
Ak má cyprusovec dobré podmienky, rastie ako „blázon“. Pri vhodných podmienkach dosahuje prírastky 80 až 100 centimetrov za rok. To je dvoj- až trojnásobok toho, čo dokážu tuje. Z nijakého iného ihličnatého stromu by ste tak rýchlo nevypestovali vysoký živý plot. Vďaka rýchlemu rastu má výbornú schopnosť regenerácie, preto tak dobre znáša rez.
Použitie a špecifiká pestovania
Rýchly rast je však aj dvojsečná zbraň. Rýchlo sa síce odizolujete od okolia či susedov, no rastliny svoj rast nezastavia v okamihu, keď je to najvýhodnejšie pre vás. Cyprusovec poľahky dosahuje výšku 12 až 15 metrov a šírku až 5 metrov. Jeho rast je však menej kompaktný, a hoci vie už po troch rokoch od výsadby vytvoriť pekne zapojený porast, treba počítať s tým, že spočiatku bude trocha vzdušný.
Ide pritom o skutočne nenáročný ihličnan. Dobre sa mu darí na slnečnom aj polotienistom stanovišti. Hlboký tieň mu veľmi nesvedčí a spomaľuje jeho rast. Hoci sa často uvádza, že je na pôdu nenáročný, vždy ocení humóznu pôdu bohatú na živiny. Obľubuje aj vyvážený obsah ílov, pretože tie dokážu pútať vodu a, samozrejme, aj živiny obsiahnuté v pôdnom roztoku. Naopak, v príliš piesčitých pôdach môže trpieť nedostatkom vody, ktorá sa v pieskovom podloží rýchlo stráca.
Tipy pre výsadbu a starostlivosť o cyprusovec
Ak si chcete založiť živý plot z cyprusovca, saďte radšej menšie rastlinky, ktoré majú vyššiu adaptabilitu ako tie staršie. Nemusíte sa báť, rastie rýchlo, takže pokojne vysaďte jedince s výškou hoci len pol metra či meter. Hneď po vysadení ich však výdatne polejte. Prvý rok je vlastne hlavne o vode. Pred prvou zimou živý plot z cyprusovca aj nastielajte, a to pozberaným suchým lístím. Počas zimných dní, keď nemrzne, zalievajte tiež. Cyprusovec je totiž vždyzelený druh a vodu vyparuje stále, aj počas zimy. Ak je táto pri koreňoch zamrznutá, teda v pevnom skupenstve, nemá si ju ako doplniť a môže vyschnúť.
Čo je lepšie: Tuja, Cypruštek alebo Cyprusovec? Porovnanie pre živé ploty
Výber medzi tujou, cypruštekom a cyprusovcom závisí od vašich konkrétnych potrieb, podmienok na stanovišti a ochoty investovať čas a starostlivosť. Každý typ je svojím spôsobom dobrý a má atraktívny vzhľad.
Tuja Smaragdová
- Je to pekný, kompaktný a vždyzelený strom so sýtozeleným sfarbením.
- Rastie veľmi pomaly a navyše je náročná na pôdnu a vzdušnú vlhkosť, v dôsledku čoho dochádza k častým úhynom počas leta v niektorých lokalitách.
- Nepotrebuje častý rez a menej rastie do priestoru.
- Vynikajúca možnosť na zdobenie miest, ktoré majú nedostatok osvetlenia.
- Môže rásť na močaristých a rašelinových pôdach, na ktorých spravidla nemôže pestovať väčšina kultivovaných rastlín.
Cyprusovec (pre vysoký plot)
- Oproti tuji ide o rýchlorastúci strom a vysoký plot z neho môžete mať o niekoľko rokov skôr.
- Je to však mohutná drevina, ktorá svoj habitus zahusťuje až v neskoršom veku.
- V porovnaní s tujou je menej náročný na podmienky a lepšie znáša aj letné trópy, ktoré tak často sužujú našu krajinu.
- Staršie dreviny sa ťažšie ujímajú, preto treba rátať v prvých dvoch rokoch aj s prípadným úhynom, čo si vyžiada ďalšie finančné prostriedky.
Cypruštek
- Cyprušteky sú ideálna voľba, ak nechcete svoju záhradu prepchávať obligátnymi a všadeprítomnými tujami.
- Navyše majú zaujímavý habitus a znesú viac ako tuje.
- Množstvo odrôd je vhodných do živých plotov či iných vegetačných stien, s rôznymi farebnými odtieňmi.
- Vďaka prítomnosti malých odrôd, ak je to potrebné, sa dajú použiť aj ako okrasná izbová rastlina.
Dôležité aspekty pri výbere a nákupe
Pred samotnou kúpou by ste mali mať dobre premyslené, kam stromčeky chcete vysadiť a na čo ich použiť. Napríklad ako solitér v záhrade, do menšej skupinky v záhone, či do živého plota. Od toho sa totiž odvíja nielen výber rodu a druhu, ale predovšetkým odrody. Za jej názvom sa totiž skrýva aj ďalšia informácia, a to, či ide o guľovitú, kužeľovitú, stĺpovitú, či plazivú odrodu. Niektoré odrody majú v názve aj ďalšie označenie. Napríklad Aurea alebo Gold, ktoré uvádza zasa sfarbenie ihličia.
Pozor si dajte, aby ste namiesto rýchlo rastúcej odrody do živého plota nekúpili pomaly rastúcu, vhodnú skôr do črepníka na balkón.
Všeobecné vlastnosti starostlivosti
Ak vezmeme do úvahy rozdiely v starostlivosti medzi tujou, cypruštekmi a cyprusovcom, potom budú všetky postupy v zásade rovnaké. Pre všetky tieto dreviny je potrebná náležitá a kvalitná starostlivosť.
Po výsadbe sadivového materiálu na otvorenom teréne bude potrebné vykonať nasledujúce práce:
- Zalievanie plodiny: Zalievanie by malo byť časté a mierne, pôda by nemala byť močaristá ani veľmi suchá.
- Kyprenie: Vykonáva sa po každom zavlažovaní pôdy.
- Odstránenie buriny: Je dôležitým bodom, ktorému je potrebné venovať náležitú pozornosť. Je to spôsobené tým, že buriny odoberajú všetky živiny z pôdy, v dôsledku čoho sa sadivový materiál vyvíja veľmi zle.
- Aplikácia obväzov: V tomto prípade môžete použiť kombinované minerálne hnojivá a organické látky, ktoré umožnia výsadbám rásť oveľa rýchlejšie.
- Zazimovanie: Pred nástupom prvého chladného počasia je potrebné postarať sa o prístrešok, ktorý zabráni zamrznutiu mladých výhonkov.
- Orezávanie: Vďaka formatívnemu orezávaniu môžete dať korunke akýkoľvek tvar.