Dunaj je slovenská odroda modrého hrozna, ktorá bola vyšľachtená v roku 1958. Odroda je pomenovaná po rieke Dunaj, ktorá preteká strednou Európou a je symbolom regionálnej identity. Je to veľmi kvalitná odroda, ktorá dáva vína tmavočervenej farby s výraznou chuťovou plnosťou.
Pôvod a šľachtenie odrody Dunaj
Odroda Dunaj bola vyšľachtená vo Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom v Bratislave. Vznikla krížením odrôd Saperavi a Kaberné sauvignon, podľa jedného zdroja. Podľa podrobnejších informácií odrodu vyšľachtila Ing. Dorota Pospíšilová, CSc. vo Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom v Bratislave v roku 1958. Pochádza z trojitého kríženia odrôd (Muškát Bouchet × Oporto) × Svätovavrinecké. Semenáč vznikol v Bratislave už v roku 1951 krížením odrôd Muscat Bouschet a Oporto. Hoci vynikal vysokou kvalitou, bol silne náchylný na sprchávanie, a preto bol ďalej krížený s odrodou Svätovavrinecké.
Za pozornosť stojí najmä odroda Oporto, ktorá je americkým interšpecifickým krížencom Vitis riparia a Vitis labrusca (E.W. Sylvester, 1867). Z tohto pohľadu je zaujímavé, že odroda Dunaj je uvádzaná ako odroda pôvodu Vitis vinifera. Zo 113 semien kríženia rodičovských odrôd bolo získaných 32 semenáčov, z ktorých boli vybrané 2 elitné typy s označením 4/5 a 6/10. Semenáč 6/10 bol sledovaný v rôznych skúškach viac ako 20 rokov. Pod názvom Dunaj vyšiel víťazne aj zo štátnych odrodových skúšok ÚKSÚP a v roku 1997 bol na návrh Odrodovej komisie MP SR zapísaný do Listiny registrovaných odrôd na Slovensku. Na Slovensku tvorila odroda v roku 2006 0,024 % plochy viníc. V Štátnej odrodovej knihe Českej republiky nie je zapísaná, ani nie je uvedená medzi odrodami, z ktorých je dovolené vyrábať zemské vína.
Hlavnou motiváciou doc. Doroty Pospíšilovej pri šľachtení bolo, aby bola odroda vhodná pre domáce klimatické podmienky, obsahovala genetické parametre zaručujúce kvalitu a poskytovala ekonomicky dostatočnú úrodu.
Charakteristika odrody Dunaj
Morfológia
- List: Stredne veľký, tmavozelený, okrúhly, 5-laločnatý so stredne hlbokými až hlbokými výkrojmi. Spodná strana listu je husto chĺpkatá. Stopka je stredne dlhá, jemne štetinatá.
- Hrozno: Stredne veľké (157 g), kónické, stredne redšie. Hlavná os sa výrazne vetví a často vytvára zdvojené strapce.
- Bobuľa: Stredne veľká (14-16 mm), guľatá, tmavomodrá so silným voskovým povlakom.
Fenológia
Na jar pučí neskôr, nie je preto ohrozená neskorými jarnými mrázikmi. Kvitne však medzi prvými odrodami a rovnako skoro bobule mäknú. Zrenie je radené medzi stredne skoré až stredne neskoré. Zber je možný v teplejších lokalitách koncom septembra alebo v priebehu októbra, kedy sú už často ideálne podmienky na zber hrozna.
Agrobiológia a pestovanie
Odroda je na polohu nenáročná. Vo vynikajúcich lokalitách však poskytuje veľmi kvalitné červené vína. Na pôdu je stredne náročná. Nie sú vhodné vyložene vysychavé pôdy, ale ani veľmi výživné a vodozdržné. Nie je vhodná do suchých skeletových pôd vyšších svahových polôh ani do veľmi suchých oblastí, kde nedostatok vody spôsobuje zníženie úrody, ale ani do veľmi výživných a vododržných pôd, kde, podobne ako pri prehnojení dusíkom, môže dôjsť k sprchávaniu kvetenstva.
Vínna réva najlepšie prospieva na slnečnom, teplom a chránenom stanovišti, ideálne pri južnej stene alebo svahu, kde má dostatok svetla a tepla na vyzrievanie hrozna. Pôda by mala byť priepustná, hlinitopiesočnatá až hlinitá, s dostatkom živín a neutrálnou až mierne zásaditou reakciou. Ťažké a trvalo zamokrené pôdy vinič neznáša. Pred výsadbou je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo dobre rozloženým hnojom.
Zálievka je dôležitá hlavne v prvých rokoch po výsadbe a v čase sucha, neskôr si vinič vystačí s prirodzenými zrážkami. Na jar sa prihnojuje kompostom alebo hnojivom s vyšším obsahom draslíka a fosforu na podporu plodnosti a vyzrievania dreva. Na konci júla sa odporúča prihnojenie Cereritom.
Rez a vedenie: Révie dobre vyzrieva, odolnosť voči zimným mrazom je relatívne dobrá (do -23 °C). Odroda raší neskoro, nie je preto ohrozovaná neskorými jarnými mrazíkmi. Možno ju pestovať na strednom alebo vysokom vedení na ťažné. Kry sa zaťažujú 8 - 10 očkami na m2 pôdy. Každoročne je nutný rez, ktorý sa vykonáva v predjarí - odstránia sa slabé a prebytočné výhonky, ponechávajú sa len tie očká, z ktorých má vinič plodiť. Správnym rezom sa udržuje vitalita kríka aj kvalita úrody.
Úroda: Plodnosť je stredná 9 - 12 t.ha-1, dosahovaná cukornatosť je 20 - 24 °NM, a obsah kyselín je 7,5 - 12 g.l-1. Má však veľmi bujný rast, vysokú rodivosť, ktorú treba redukovať.
Charakteristika vína Dunaj
Dunaj je známy svojou komplexnou chuťou a bohatým aromatickým profilom. Hrozno Dunaja vytvára vína tmavo rubínovej až atramentovo červenej farby.
Farebný odtieň
Víno z odrody Dunaj má zvyčajne intenzívnu tmavočervenú alebo rubínovú farbu. Mladé vína si zachovávajú tmavý karmínový farebný odtieň s vysokým obsahom tanínov a prekvapivo guľatou harmonickou ovocnou chuťou. Vyzretím získava tmavý fialovočervený farebný odtieň s bordovou iskrou.
Aromatický profil
Vína z Dunaja majú často bohatú aromatiku. Bohatý aromatický profil vína obsahuje tóny borievok, černíc, moruše, sliviek, kože a čiernej kávy. Vôňa obsahuje červené a čierne ovocie, často s jemnými náznakmi dreva alebo čokolády v závislosti od spôsobu zrenia. Pri prvom ovoňaní sa objavuje nádherné spektrum vôní, najskôr voňavé lesné plody, konkrétne čierne ríbezle a čučoriedky.
Chuť a štruktúra
Dunaj je známy svojou komplexnou chuťou, ktorá môže obsahovať tóny tmavého ovocia, ako sú černice, čerešne a slivky, s jemnými nuansami korenia, tabaku a byliniek. V chuti sa objavujú tóny zrelých čerešní a višní, s jemnými čokoládovými alebo kakaovými odtieňmi, plné telo a jemné taníny. Pikantnej, výrazne dlhej chuti dominujú ovocné taníny s alkoholom. Po doznení na podnebí zostanú noty pražených mandlí, horkej čokolády a dreva. Prvou na jazyku zarezonuje jeho plná a guľatá chuť s dobrou štruktúrou. Následne, výrazné tóny tmavého ovocia prechádzajú do vyváženej a sviežej chuti, čo dáva tomuto vínu určitú eleganciu. Okrem toho, priesvitné tóny korenia a jemného dubu sa začnú objavovať najmä v tých vzorkách, ktoré strávili nejaký čas v dubových sudoch.
Vína bývajú plné, s pevnými tanínmi a dobrou kyselinkou, čo im umožňuje starnutie a vyzrievanie. Dunaj ponúka harmonické, plné vína tmavočervenej farby. V chuti a vôni majú tóny prezretých čerešní a višní, ktoré prechádzajú až do zaujímavých čokoládových tónov. Víno z tejto odrody je plné, čokoládové s príjemnými tanínmi.
Enológia a výroba vína z Dunaja
Hrozno odrody Dunaj sa často zberá vo vyšších prívlastkových stupňoch s vyššou cukornatosťou. Väčšinou dosahujú veľmi dobrú fenolovú zrelosť. Hrozno sa potom spracováva metódou dlhodobej macerácie s makrooxidáciou a mikrooxidáciou.
Zrenie: Dunaj sa zvyčajne zreje v dubových sudoch, čo prispieva k jeho komplexnosti a štruktúre. Vhodné je zrenie vína v dubových sudoch, pre výrazne ovocitý charakter sú menej vhodné barikové sudy. Po dozretí v drevených sudoch sa štruktúra vín ešte viac zjemní a slovo dostávajú noty sliviek, čierneho bobuľového ovocia i čokolády. Zrenie v klasických dubových sudoch znásobuje kvalitu a plnosť vína. Dunaj zo suchších a teplých lokalít prekvapuje jemným „burgundským“ živočíšnym tónom. Vína z Dunaja môžu byť aj niekoľko rokov na trhu, pričom s časom získavajú na kvalite a vyváženosti. Vyzrievaním získava Dunaj eleganciu a vyváženosť. Po zrení v drevených sudoch sa štruktúra vín zjemní a výraznejšie sa prejavia tóny sliviek, čierneho bobuľového ovocia i čokolády.
Servírovanie a kombinácia s jedlom
Odporúčaná teplota na podávanie je 16-18 °C. Dunaj vynikajúco chutí v kombinácii s divinou, pečenou kačkou a dezertmi. Jeho robustná chuťová štruktúra ide dokonale k pečeným mäsovým pokrmom, divine alebo k pikantným gulášom.
Potenciál a špecifiká odrody Dunaj
Využitie
Jej využitie je primárne na výrobu červených vín, uplatnenie má ako odroda pre suché vína, príp. výber z hrozna či bobúľ. Odroda je vhodná aj na výrobu prírodne sladkých vín v kvalite bobuľový alebo hrozienkový výber. Dunaj vie prekvapiť v dobrých ročníkoch aj výnimočnými, prírodne sladkými vínami. Vie mu k tomu pomôcť ušľachtilá pleseň a cibéby. V takýchto prípadoch si vie hrozno zachovať všetko, čo bude potrebovať na dlhý život s vysokým zvyškovým cukrom.
Potenciál starnutia
Hoci mnohí konzumenti milujú sviežosť mladého vína, Dunaj má výnimočný potenciál na starnutie. So starnutím, víno môže rozvíjať komplexnejšie a subtílnejšie tóny, čo mu dodáva nový rozmer a ďalšiu hĺbku.
Výzvy a nároky
Dunaj nie je ľahký ani z vinohradníckeho, ani z vinárskeho pohľadu. Má síce veľmi bujný rast, vysokú rodivosť, ktorú treba redukovať. Vyznačuje sa aj tenkou šupkou, ktorá rada praská v poslednej fáze zrenia. Tak rýchlo, ako mu vie vybehnúť cukornatosť, tak rýchlo mu vedia "padnúť" aj kyseliny. Okrem toho neoplýva žiadnou mimoriadnou ovocnosťou.
Táto odroda má potenciál mať svoj charakter, čitateľnosť a rozpoznateľnosť. Vie v sebe spojiť prvky korenistosti, drevitosti a ovocnosti a mať pri tom eleganciu a iskru. Treba ho však rozumne redukovať vo vinohrade a netlačiť ho do prezrievania. Optimálna cukornatosť na výrobu suchých červených vín sa ukazuje na úrovni okolo 24 - 26 °NM. Pri vyšších hodnotách zbytočne padajú kyseliny, stráca sa sviežosť, letí hore pH a hrozí riziko zvýšených prchavých kyselín kvôli narušenej tenkej šupke. Výsledkom je unavené víno s lekvárovo-kompótovým charakterom, pálivým alkoholom a pichľavou octovinkou v nose. Ak sa to ešte spojí s nižším sírením, tak výsledkom môžu byť prchavé fenoly spôsobené kvasinkami brettanomyces a typické živočíšne, zatuchnuté vône.
Dunaj ako kupážna odroda
Tak ako rieka Dunaj spája krajiny Európy, tak aj v podobe vína vie spájať odrody a byť skvelým základom do kupáží.
Budúcnosť Dunaja
Práve vlastnosti, ako je tenká šupka alebo chýbajúca mimoriadna ovocnosť, sa šľachtitelia snažia vylepšiť. Už sú vyselektované viaceré semenáče z kríženia s odrodami Merlot a Cabernet franc, ktoré nesú pracovný názov Lavína, či Cabernet Cortona.