Význam environmentálnej výsadby pôvodných stromov

Výsadba stromov, najmä pôvodných druhov, predstavuje kľúčový nástroj v boji proti klimatickým zmenám a strate biodiverzity. Stromy zohrávajú zásadnú úlohu pri tvorbe mikroklímy, ochrane pôdy a vody, podpore ekosystémov a zvyšovaní kvality života človeka.

Dôležitosť výsadby pôvodných stromov potvrdzujú aj praktické aktivity. Napríklad, Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) sa v piatok 20. októbra zúčastnila podujatia, ktoré organizovala partnerská rezortná organizácia Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), konkrétne jej Stredisko environmentálnej výchovy - Dropie. Popri poľných cestách v katastrálnych územiach Čalovec, Lipové, Zemianska Olča, Okoličná na Ostrove a Brestovec sadili zamestnanci SAŽP, pracovníci zo ŠOP SR, Chránených krajinných oblastí zo západného Slovenska, dobrovoľníci a ďalšie spolupracujúce organizácie rôzne pôvodné druhy drevín Dolného Žitného ostrova. Tieto dreviny v poľnohospodárskej krajine chýbajú a majú nenahraditeľnú funkciu v ochrane pôdy pred veternou eróziou, vplyv na hospodárenie s vodou v krajine, ale aj na mikroklímu znižovaním výparu z pôdy a zvyšovaním vlhkosti. Okrem toho zachytávajú prach a alergény, ovplyvňujú prúdenie a smer vetra, zachovávajú rozmanitosť života a poskytujú priaznivé podmienky pre život nad aj pod povrchom pôdy. Dotvárajú krajinný obraz a pohľad na stromy je balzamom na dušu.

Globálny problém: Odlesňovanie a degradácia lesov

Výrub lesov v posledných rokoch nabral na intenzite a lesnatých oblastí je na svete čoraz menej. Odhaduje sa, že ak bude odlesňovanie pokračovať súčasným tempom, v priebehu nasledujúcich 25 rokov vyhynie približne 28-tisíc rôznych druhov. Výskumy naznačujú, že pokiaľ nezmeníme náš prístup k lesnému bohatstvu, o približne 80 rokov nebudú na Zemi žiadne dažďové pralesy.

Problémom však nie je len úbytok tropických lesov. Aj na Slovensku dochádza k intenzívnemu výrubu a naša krajina patrí medzi najohrozenejšie nelegálnou ťažbou. Odlesňovanie a degradácia lesov sú najväčšími hrozbami pre prírodu po celom svete.

K odlesňovaniu dochádza vtedy, keď sa lesy menia na nelesné účely, napríklad na poľnohospodárstvo a výstavbu ciest. Degradácia zas nastáva, keď lesné ekosystémy strácajú schopnosť poskytovať ľuďom a prírode dôležité zdroje a služby.

Podľa IUCN sa odhaduje, že 3,7 milióna hektárov európskych lesov je poškodených dobytkom, hmyzom, chorobami, lesnými požiarmi a inými činnosťami spojenými s človekom. Riešenia založené na prírode, ako je obnova lesnej krajiny, môžu krajinám pomôcť zvrátiť účinky odlesňovania a degradácie a znovu získať ekologické, sociálne, klimatické a hospodárske výhody lesov.

Kľúčové funkcie lesov a stromov

Lesy sú životne dôležité pre zdravie planéty a blahobyt ľudí. Poskytujú nenahraditeľné ekosystémové služby, ktoré podporujú život na Zemi.

Absorbcia oxidu uhličitého

• Podľa IUCN svetové lesy absorbujú 2,4 miliardy ton oxidu uhličitého ročne, čo predstavuje tretinu ročného množstva CO₂ uvoľneného pri spaľovaní fosílnych palív.
• Ochrana a obnova tohto rozsiahleho zásobníka uhlíka je nevyhnutná na zmiernenie zmeny klímy.
• Lesy zohrávajú kľúčovú úlohu aj v úsilí o prispôsobenie sa klimatickým zmenám, znižujú riziká katastrof ako sú napríklad pobrežné záplavy a pomáhajú regulovať vodné toky a mikroklímu.
• Stromy tiež pomáhajú predchádzať záplavám a erózii pôdy, pretože absorbujú tisíce litrov dažďovej vody.
• Les s rozlohou približne 4-tisíc metrov štvorcových absorbuje ročne také množstvo oxidu uhličitého, ako sa uvoľní pri najazdení 26-tisíc kilometrov autom.

Podpora komunity

• Lesné zdroje prispievajú k živobytiu 90 % z 1,2 miliardy ľudí žijúcich v extrémnej chudobe a podporujú prírodné prostredie, ktoré zabezpečuje prosperitu poľnohospodárstva a zásobovanie potravinami takmer polovice obyvateľov rozvojového sveta.
• Lesy v juhovýchodnej Ázii sú domovom približne 130 miliónov ľudí, pričom tu predovšetkým žijú pôvodní obyvatelia, ktorých živobytie závisí od lesných zdrojov.
• Väčšina pôvodných obyvateľov lesa sa považuje za ich neoddeliteľnú súčasť, najmä vo vzťahu k ich viere, kultúre a spôsobu života, preto odlesňovanie môže byť škodlivé pre mnohé aspekty ich života.

Posilnenie ekonomiky

• Stromy dokážu zvýšiť ekonomické príjmy maloobchodných predajní, zabrániť zbytočným nákladom na údržbu ciest a zvýšiť hodnotu nehnuteľností.
• Obytné nehnuteľnosti s "pouličnými stromami" sa predávajú drahšie a rýchlejšie ako nehnuteľnosti bez stromov v okolí. Ak na danom pozemku nie sú žiadne stromy, jeho hodnota sa aj tak zvyšuje, pokiaľ susedí s nehnuteľnosťou, ktorá stromy má.
• Nové softvérové systémy vyvinuté v USA, napríklad program i-Tree, dokážu analyzovať hospodárske prínosy jednotlivých stromov v mestských lesoch. V New Yorku sa zistilo, že každý strom poskytuje ročne 9,02 dolárov na zníženie znečistenia ovzdušia, 1,29 dolárov na odstraňovanie uvoľneného uhlíka a 61 dolárov na zníženie množstva dažďovej vody.

Podpora voľne žijúcich živočíchov

• Stromy sú hostiteľmi stoviek druhov živočíchov. Keď sú mladé, poskytujú obydlie a potravu spoločenstvám vtákov, hmyzu, lišajníkov a húb.
• Staré stromy so svojimi kmeňmi poskytujú dutý úkryt, ktorý potrebujú druhy ako netopiere, chrobáky, sovy a ďatle.
• Jeden dospelý dub môže byť domovom až 500 rôznych druhov.
• Richmondský park v USA je plný takýchto stromov, čo je jeden z dôvodov, prečo bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu a lokalitu osobitného vedeckého záujmu.

Príklady úspechu: Keď jednotlivec dokáže zmeniť krajinu

Aj jednotlivec dokáže urobiť veľké veci a Hikmet Kaya, lesný správca z Turecka, je toho dôkazom. Pred 41 rokmi sa rozhodol vysadiť les na mieste, kde okrem obrovskej kopy piesku nebolo vôbec nič. Dnes môže hrdo povedať, že sa mu to podarilo.

V spolupráci so svojím tímom a obyvateľmi mestečka Sinop priniesol a vysadil počas svojho pôsobenia 30 miliónov stromov. Dlho po jeho odchode do dôchodku stromy naďalej rástli a dnes je táto neúrodná stepná krajina zmenená na nepoznanie. Kaya na svojom zalesňovacom projekte pracoval 19 rokov a po 41 rokoch od zasadenia prvého stromčeka prišiel hrdo zapózovať pred bohato zarastenú oblasť. V rukách držal fotografiu púšte, ktorá tam predtým bola, aby poukázal na rozdiel v krajinke. Turecký dôchodca priznal, že s výsledkom je veľmi spokojný.

Kayov dosiahnutý výsledok je skvelým príkladom pre Turecko, ako aj pre zvyšok sveta. Podľa Global Forest Watch sa v Turecku od roku 2000 znížil počet stromov o 5,4 %. Odlesňovanie bolo hlavnou príčinou väčšiny tohto poklesu, preto bol mužov projekt viac než potrebný pre obnovu lesného prostredia.

Výsadba pôvodných stromov: Neoceniteľný prínos pre ekosystémy a klímu

Ako sa zmena klímy a strata biodiverzity zrýchľujú, výsadba pôvodných stromov sa ukázala ako účinný nástroj na riešenie oboch environmentálnych kríz. Na rozdiel od nepôvodných druhov sú pôvodné stromy špecificky prispôsobené miestnemu prostrediu, podporujúc ekosystémy poskytovaním základných biotopov a odolnosti voči pôvodnej flóre a faune. Okrem biodiverzity prispieva výsadba pôvodných stromov aj k sekvestrácii uhlíka, čo je kritický proces, pri ktorom stromy absorbujú a ukladajú oxid uhličitý (CO₂) z atmosféry.

Ako pôvodné stromy obnovujú biodiverzitu ekosystému

Výsadba pôvodných stromov je základným kameňom obnovy ekosystémov, pretože pomáha obnoviť biotopy, podporovať biodiverzitu a vytvárať odolnosť v rámci miestnych ekosystémov.

• Vytváranie biotopov pre miestnu zver: Pôvodné stromy poskytujú nevyhnutné úkryty, potravu a hniezdiská pre miestne voľne žijúce zvieratá, od vtákov a hmyzu až po cicavce a plazy. Pomáhajú udržiavať kritické ekologické vzťahy, ako je opeľovanie a šírenie semien.
• Posilnenie odolnosti ekosystému: Pôvodné stromy sú prispôsobené špecifickým klimatickým, pôdnym a ekologickým podmienkam svojho regiónu, čo im umožňuje prosperovať a odolávať miestnym škodcom a chorobám lepšie ako nepôvodné druhy. Stabilizujú pôdu, znižujú eróziu a podporujú široké spektrum organizmov, čím budujú odolné ekosystémy.
• Zníženie vplyvu inváznych druhov: Opätovným zavedením pôvodných stromov sa obnovuje prirodzená rovnováha, znižuje sa prevalencia a vplyv inváznych druhov a vytvárajú sa zdravšie a rozmanitejšie ekosystémy.

Úloha pôvodných stromov pri sekvestrácii uhlíka

Pôvodné stromy nielen podporujú biodiverzitu, ale zohrávajú významnú úlohu aj pri sekvestrácii uhlíka, čím pomáhajú zmierňovať účinky zmeny klímy.

• Ako pôvodné stromy absorbujú a ukladajú uhlík: Prostredníctvom fotosyntézy stromy absorbujú CO₂ z atmosféry a ukladajú ho vo svojej biomase (kmene, konáre a listy) a v okolitej pôde. Tento proces znižuje atmosférický CO₂.
• Dlhodobé ukladanie uhlíka: Dospelé stromy fungujú ako dlhodobé zachytávače uhlíka a ukladajú uhlík počas desaťročí alebo dokonca storočí. Pretože pôvodné stromy majú vyššiu pravdepodobnosť prežitia a odolnosti, poskytujú spoľahlivé dlhodobé ukladanie uhlíka.
• Prečo sú pôvodné stromy ideálne pre iniciatívy prirodzeného zachytávania uhlíka: Sú dobre vhodné do svojho prostredia, čo znamená, že s väčšou pravdepodobnosťou dosiahnu dospelosť a efektívne ukladajú uhlík. Pozitívne prispievajú ku klimatickým cieľom aj miestnej biodiverzite, čo z nich robí efektívnu a udržateľnú voľbu pre zalesňovanie.

Ďalšie environmentálne výhody výsadby pôvodných stromov

Okrem podpory biodiverzity a zachytávania uhlíka poskytujú pôvodné stromy aj ďalšie environmentálne výhody, ktoré sú kľúčové pre udržateľné ekosystémy.

• Zlepšenie zdravia pôdy: Pôvodné stromy obohacujú pôdu prostredníctvom svojich koreňových systémov a rozkladu organickej hmoty, čím zvyšujú zadržiavanie vody, podporujú biodiverzitu pôdy a znižujú eróziu.
• Zlepšenie regulácie vodného cyklu: Zachytávaním a uvoľňovaním vody pomáhajú pôvodné stromy regulovať vodný cyklus, zmierňujú dopady sucha a záplav a zlepšujú dostupnosť vody.
• Zníženie znečistenia ovzdušia a vody: Pôvodné lesy filtrujú znečisťujúce látky zo vzduchu a vody a pôsobia ako prirodzené čističe. Stromy svojimi koreňmi a listami zachytávajú nečistoty, čím zlepšujú kvalitu ovzdušia a chránia blízke vodné zdroje.

Čo môžeme urobiť? Spôsoby podpory lesov

Nie nadarmo sa hovorí, že lesy sú pľúcami Zeme. Tak, ako sa staráme o svoje pľúca, mali by sme sa starať aj o tie prírodné a dá sa to niekoľkými spôsobmi:

Podpora miestnej samosprávy

Asi najefektívnejším spôsobom je začať tam, kde to máme najbližšie, a teda v miestnych lesoch. Ako občan máte právo využiť svoj hlas a podporiť miestnu samosprávu v ochrane lesov, vytváraní parkov a v boji proti ničivej prímestskej zástavbe. Môžete napríklad pracovať ako dobrovoľník v miestnom pozemkovom fonde alebo v oddelení pre lesy a parky.

Podpora organizácií na ochranu lesov

Existuje množstvo organizácií, ktoré sa svojou činnosťou snažia znížiť ničenie lesov a vyvíjajú tlak na vládne orgány pri podnikaní krokov k ochrane lesného prostredia. Medzi najznámejšie zahraničné organizácie patria napríklad Svetový fond na ochranu prírody (WWF), Amazon Watch, Conservation International a Trees for the Future.

Na Slovensku sú aktívne napríklad:

• Lesoochranárske zoskupenie VLK: Občianske združenie, ktoré si za cieľ kladie ochranu prírody a životného prostredia. Organizácia je aktívna v celej krajine pomocou tzv. kmeňov, ktoré dohliada odborná rada.
• Projekt My sme les: Vznikol s odhodlaním zastaviť devastáciu národných parkov a vzácnych lesov na Slovensku. Jeho hlavnými cieľmi sú dosiahnutie aspoň 5 % územia Slovenska ako prísne chránených oblastí bez zásahov človeka a postupné zväčšenie bezzásahovej zóny národných parkov na 75 % ich celkovej výmery, v súlade s medzinárodnými štandardmi IUCN.

Zodpovedná výsadba stromov

Vysádzanie stromov má obrovský potenciál, pokiaľ sa využije správne. Pri vysádzaní nových stromov je potrebné rozlíšiť, či ide o drevené monokultúry určené na ťažbu alebo o obnovu pôvodných ekosystémov. Platí, že výsadba stromov by nemala byť zámienkou na ničenie už existujúcich lesov.

Iniciatíva MY SME LES varuje, že sadenie nových stromov nemusí vždy splniť svoj účel. "Les sa vysádza najmä vtedy, keď človek odstráni staré stromy na veľkej ploche a prirodzená schopnosť obnovy sa oslabí. Vtedy sú lesníci povinní plochu zalesniť. Často sa pritom snažia o dosadenie ekonomicky výnosnejších druhov, ako je smrek, na úkor druhov, ktoré by vybrala príroda. Dôsledkom vysádzania stromov sú menej stabilné a tiež menej rozmanité lesy," uvádza iniciatíva. Len jeden strom dokáže vyprodukovať dostatok kyslíka pre štyroch ľudí.

Význam a plánovanie náhradnej výsadby

Asanácia stromov je často nevyhnutná z rôznych opodstatnených dôvodov, ako sú bezpečnostné riziká spôsobené zlým zdravotným stavom stromov alebo urbanistické plány.

Prečo je náhradná výsadba nevyhnutná

Každý vyrúbaný strom predstavuje stratu pre životné prostredie. Stromy zohrávajú kľúčovú úlohu v ekosystéme:

• Ochrana biodiverzity: Stromy sú domovom pre mnohé druhy rastlín a živočíchov.
• Zlepšenie kvality ovzdušia: Stromy absorbujú oxid uhličitý a produkujú kyslík.
• Regulácia teploty: Stromy poskytujú tieň a ochladzujú okolie, čím minimalizujú negatívne dôsledky vysokých teplôt.
• Estetická hodnota: Stromy prispievajú k estetike krajiny, definujú charakter priestoru a zvyšujú hodnotu nehnuteľností.
• Funkčná hodnota: Stromy zadržiavajú dažďovú vodu, zlepšujú kvalitu ovzdušia a podporujú biologickú rozmanitosť.

Rovnako ako dnes ťažíme z prínosov stromov vysadených generáciami pred nami, máme aj my možnosť zabezpečiť budúcim generáciám zdravé a plne vyvinuté stromy.

Dôležitosť adekvátneho návrhu náhradnej výsadby

Náhradná výsadba nie je len o zasadení nových stromov. Dôkladné plánovanie nezaručuje, že sa strom dožije vysokého veku. Územné plány sa môžu v priebehu času meniť, čím sa obmedzia podmienky pre jeho rast. Stromy môžu byť tiež ohrozené chorobami alebo dokonca vyrúbané ešte pred dosiahnutím dospelosti.

Preto je dôležité zveriť návrh náhradnej výsadby kvalifikovaným odborníkom. Výber vhodných druhov stromov zabezpečuje, že náhradná výsadba bude dlhodobo udržateľná a prinesie maximálne benefity:

• Adaptabilita k miestnym podmienkam: Stromy, ktoré sú prirodzene prispôsobené miestnym podmienkam (typ pôdy, vlhkosť, slnečné svetlo, klíma), majú vyššiu šancu na prežitie a prosperitu.
• Odolnosť voči chorobám a škodcom: Miestne druhy stromov sú často odolnejšie voči miestnym chorobám a škodcom, čo znižuje potrebu chemických zásahov a zvyšuje ekologickú udržateľnosť.
• Ekologická rovnováha: Stromy vhodné pre dané stanovište lepšie podporujú miestnu biodiverzitu a prispievajú k zachovaniu ekologickej rovnováhy.
• Estetická a funkčná hodnota: Správne vybrané stromy môžu zlepšiť estetiku a funkčnosť prostredia. Stromy s hustým lístím môžu poskytovať tieň a znižovať teplotu v mestách, zatiaľ čo kvitnúce stromy môžu pridať farebný akcent.

Iniciatíva EÚ "3 miliardy stromov": Ciele a registrácia

V rámci iniciatívy Európskej únie „3 miliardy stromov" je dôležitým krokom na sledovanie pokroku a zabezpečenie transparentnosti registrácia vysadených stromov. Cieľom iniciatívy EÚ je približne zdvojnásobiť mieru rozširovania lesov v EÚ oproti obdobiu rokov 2005 - 2020 a do roku 2030 vysadiť o 3 miliardy stromov naviac k tým, ktoré by sa vysadili (prípadne vyrástli) v prípade nezmeneného scenára. Nie každý strom v rámci reportovania 3 miliárd stromov musí byť vysadený; je možné registrovať aj stromy v rámci asistovaného prirodzeného rozširovania (Assisted natural expansion).

Spôsoby registrácie výsadieb

Európska komisia spolu s Európskou environmentálnou agentúrou spracovali webovú stránku s interaktívnou online mapou a integrovaným počítadlom Map-My-Tree, ktorá umožňuje sledovať pokrok vo výsadbách stromov. Ďalšími požadovanými údajmi sú napr. druh stromov a ich počet, rok výsadby.

• Map-My-Tree: Umožňuje jednotlivcom, majiteľom súkromných pozemkov a menším subjektom registrovať menší počet výsadieb priamo vo webovej aplikácii. Súčasťou registrácie je aj prehlásenie subjektu o tom, že vysadené dreviny spĺňajú požadované ekologické kritériá a zaviazanie sa k starostlivosti o vysadené stromy.
• Repornet 3: Druhý spôsob reportingu je určený pre hromadné vkladanie údajov v online platforme spravovanej Európskou environmentálnou agentúrou.

Registrovať je možné stromy vysadené od mája 2020, kedy bola prijatá Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Registrácia umožňuje transparentné sledovanie pokroku a prispieva k dôveryhodnosti iniciatívy, zároveň podporuje účasť verejnosti a zvyšuje povedomie o dôležitosti výsadby stromov a ochrany životného prostredia.

Kritériá pre stromy, ktoré je možné registrovať

Základným pravidlom iniciatívy EÚ je, že stromy musia byť vysádzané pri plnom rešpektovaní ekologických zásad priaznivých pre biodiverzitu a v očakávaní budúcich klimatických podmienok. Výsadby stromov by mali byť vykonávané s ohľadom na miestne podmienky a biodiverzitu. Princíp ekologickej udržateľnosti sa zakladá na vysádzaní vhodných druhov stromov, ktoré sú vhodne umiestnené v rôznych ekosystémoch a spĺňajú požadovaný účel. Týmto spôsobom sa maximalizujú ekologické prínosy iniciatívy.

Pri výbere druhov drevín je nevyhnutné zohľadniť:

• potrebu odolnosti voči klimatickým zmenám a prírodným katastrofám,
• biotické, pedologické a hydrologické podmienky dotknutého územia,
• potenciálny invázny charakter druhov.

Pri registrácii je dôležité skontrolovať, či vysadené stromy spĺňajú podmienky na započítanie do iniciatívy 3 miliárd stromov.

Ktoré stromy nespĺňajú kritériá záväzku a nemožno ich registrovať?

V rámci napĺňania iniciatívy EÚ nie je možné registrovať nasledovné výsadby drevín:

• stromy vysadené na lesných pozemkoch,
• stromy vysadené v dôsledku zákonných povinností, ako je náhradná výsadba drevín v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. (§ 48),
• plantážové výsadby.

Stromy v rôznych prostrediach

Výsadby v urbanizovaných oblastiach

Stromy zohrávajú kľúčovú úlohu v oblastiach s vysokým stupňom urbanizácie a malým počtom prirodzených biotopov. Zvyšovanie počtu stromov v urbanizovaných oblastiach prispieva k zmierneniu dopadov zmeny klímy v mestách (napr. horúčavy v mestách), v mnohých prípadoch k zmierneniu znečistenia ovzdušia a vytvára potenciál zachovať a zvyšovať úroveň biodiverzity. Prispievajú k atraktívnosti mestskej krajiny a vytvárajú pozitívny obraz mesta orientovaného na prírodu.

Môže ísť o stromy v parkoch, na uliciach, na otvorených priestranstvách i na súkromných pozemkoch. Stromy môžu byť integrované do dopravnej a energetickej infraštruktúry, ako sú stredné pásy medzi cestami a chodníkmi, pozdĺž ciest alebo železničných tratí, brehy kanálov, čím prispievajú k redukcii hluku a znižovaniu negatívnych účinkov znečistenia ovzdušia.

Vytváranie krajinných prvkov a agrolesníctvo

Potenciál v poľnohospodárskych cieľových oblastiach je v agrolesníctve a vytváraní krajinných prvkov. Agrolesnícke systémy môžu zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov, zvýšiť produktivitu a zlepšiť celkovú odolnosť agroekosystémov. Ich špecifickou črtou je ich synergický efekt, ktorý vedie až k 40 % zvýšeniu výnosov v porovnaní s tradičným poľnohospodárstvom a zároveň zlepšuje biodiverzitu, ukladanie uhlíka, kvalitu pôdy a vody.

Zachovávanie krajinných prvkov a vytváranie nových prvkov je súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá podporuje a vyžaduje údržbu krajinných prvkov a môže financovať aj vytváranie nových prvkov. Stromy ako krajinné prvky môžu byť vysadené vo forme línií, skupín, samostatne alebo vymedzovať okraje polí. Stromy na poľnohospodárskej pôde sú veľmi dôležité pre:

• zvyšovanie retenčnej schopnosti krajiny,
• znižovanie rizika erózie pôdy,
• zlepšovanie kvality vody a pôdy,
• sekvestráciu uhlíka a adaptáciu na zmenu klímy,
• poskytovanie vhodných biotopov pre rastliny a živočíchy,
• znižovanie fragmentácie biotopov.

Iniciatíva EÚ 3 miliardy stromov prispieva k napĺňaniu cieľa Stratégie v oblasti biodiverzity, ktorým je dosiahnuť 10 % krajinných prvkov na poľnohospodárskej pôde EÚ do roku 2030.

tags: #environmentalne #vysadba #tradicnych #stromov