Hoci väčšina korenia, ktorú používame v kuchyni, pochádza z tropických oblastí, nemusíme sa ich pestovania hneď vzdávať. Dnes bežne pestujeme rôzne bylinky ako bazalku, tymian či petržlen na našich kuchynských parapetoch, balkónoch a záhradách. Čo keby ste sa však pustili do pestovania niečoho úplne iného a výnimočného? Aj keď Slovensko nie je tradičnou oblasťou pestovania exotického korenia, existujú druhy, ktoré sa dajú s úspechom pestovať aj v našich podmienkach. Tento článok sa zameriava na možnosti pestovania vybraných druhov exotického korenia, s prihliadnutím na ich náročnosť a špecifické požiadavky.
Všeobecné tipy pre úspešné pestovanie
Pestovanie tropických rastlín v bytoch je náročnejšie. Príčinou neúspechu je najčastejšie nedostatok svetla, ale aj rozmery nádob, pretože obvykle nevytvárajú taký priestor pre korene, aký rastliny vyžadujú. Dôležité je mať trpezlivosť, pretože niektoré exotické rastliny môžu klíčiť aj niekoľko týždňov alebo mesiacov. U väčšiny exotických rastlín nie je zaručené, že sa nám podarí dopestovať aj plody. S tým treba rátať, ale radosť spraví aj vlastnoručne vypestovaná rastlina.
Semená a ich príprava
Pred výsevom je dobré semeno dôkladne očistiť od zvyškov dužiny a dôkladne ho vysušiť, aby sme predišli plesniam pri klíčení. Niektoré semienka môžu mať tvrdú škrupinu, ktorú je vhodné namočiť do vody alebo dokonca jemne poškrabať, aby sa urýchlilo klíčenie.
Substrát
Na výsev semien exotických rastlín je najlepšie použiť substrát pre izbové rastliny, ale je dobré, ak pridáme trochu piesku alebo perlitu na zabezpečenie lepšej drenáže. Pre pestovanie použijeme ľahký výživný substrát, ktorý je dobre drenážovaný.
Teplota, vlhkosť a svetlo
- Teplota: Väčšina exotických rastlín vyžaduje teplé podmienky na klíčenie.
- Vlhkosť: Tropické rastliny potrebujú vysokú vlhkosť, preto je dôležité zabezpečiť im pravidelnú zálievku a, ak je to potrebné, rosenie listov alebo použitie zvlhčovača vzduchu.
- Svetlo: Exotické rastliny potrebujú dostatok svetla, ale nie všetky znesú priame slnko, ktoré by mohlo spáliť jemné výhonky.
Exotické koreniny vhodné na domáce pestovanie
Kurkuma (Curcuma longa)
Kurkuma, často označovaná ako „zlaté korenie“, je známa nielen svojou krásnou farbou, ale aj zdravotnými benefitmi. Pestovať ju doma nie je zložité a zvládnu to aj začiatočníci. Kurkumovník je tropická bylina, ktorá pochádza z juhovýchodnej Ázie, najmä z Indie. Preto, aby sa jej darilo, potrebuje teplo a vlhko. Môžete ju pestovať v kvetináči s dobre priepustnou pôdou. Miluje nepriamy slnečný svit. Kurkumu umiestnite na miesto, kde bude mať dostatok svetla, ale treba sa vyhnúť priamemu slnku. Teplota by mala byť medzi 20-30 °C.
Kurkuma sa pestuje z koreňových hľúz, ktoré sa podobajú na zázvor. Hľuzy môžete zakúpiť v obchodoch so zdravou výživou alebo v supermarketoch, kde nájdete čerstvé korenie. Tip: Vyberte si hľuzy s púčikmi (malé zelené alebo biele výrastky).
Kardamóm (Elettaria cardamomum)
Kardamóm patrí tiež medzi exotické koreniny, ktoré môžeme pestovať i u nás. Je to tropická rastlina pôvodom z Indie, ktorá potrebuje vlhkosť a teplo. Najlepšie rastie vo väčšom kvetináči umiestnenom na svetlom, no nepriamom slnku. Vo svojej domovine je to stále zelená rastlina dosahujúca výšku dva až štyri metre. U nás dosiahne tak maximálne 50 centimetrov. Korenie sa vyrába z plodov rastliny, ktoré sú tobolky obsahujúce množstvo semienok červeno-šedej až červeno-hnedej farby.
Kardamóm sa najviac využíva na dochutenie ryže a mäsových pokrmov. Pridáva sa tiež do nápojov, ako je čaj či káva. Má množstvo zdravotných benefitov pre naše zdravie, ako je napríklad zmiernenie reumatických bolestí alebo zníženie vysokého krvného tlaku. Tipy: Pravidelne polievajte, udržujte pôdu vlhkú, ale nie premočenú.
Sečuánske korenie (Zanthoxylum piperitum)
Sečuánske korenie je vzácna ázijská korenina, ktorá patrí medzi najcennejšie na svete, no napriek tomu sa v našich končinách takmer vôbec nepestuje.
Charakteristika a využitie
Táto exotická korenina má svoj pôvod v ďalekej Číne, konkrétne v provincii S'-čuan. Na rozdiel od klasického čierneho alebo bieleho korenia, ktoré sa u nás používa najčastejšie, je sečuánske korenie úplne odlišné. Má jedinečnú arómu a chuť, ktorú charakterizuje príjemné brnenie na jazyku bez typickej ostrej pálivosti. V čínskej gastronómii sa sečuánske korenie používa nielen pri varení mäsa a omáčok, ale veľmi populárne je aj ako prísada do zeleného čaju či na dochutenie zeleninových jedál. Jeho jemná, korenisto-citrusová príchuť dodá jedlám netradičný rozmer.
Pestovanie doma
Dobrou správou je, že aj keď ide o exotickú rastlinu, jej pestovanie nie je vôbec komplikované. Ide o stromček s názvom žltodrev korenistý (Zanthoxylum piperitum), ktorý v ázijských podmienkach dorastá až do výšky troch metrov. U nás ho však pokojne môžete pestovať ako dekoratívny bonsaj v byte, v zimnej záhrade alebo na balkóne.
Starostlivosť
Aby sa vášmu stromčeku darilo, umiestnite ho na miesto, kde má dostatok prirodzeného svetla, ideálne s priamymi slnečnými lúčmi. Rastlina síce zvládne aj mierny polotieň, ale dostatok slnka je kľúčový pre bohatú úrodu bobúľ. Čo sa týka zavlažovania, vyhýbajte sa extrémom - rastlina neznáša premočenie, no nemá rada ani úplné preschnutie pôdy. Vhodnou metódou je pravidelné zvlhčovanie listov pomocou rozprašovača, čím simulujete prirodzené, vlhšie prostredie jej domoviny.
Aby ste zabezpečili zdravý rast, v jarnom a letnom období odporúčame aplikovať fosforečné hnojivo aspoň dvakrát mesačne. Stromček je zároveň potrebné pravidelne zastrihávať. Suché, odumreté alebo poškodené konáriky odstráňte vždy skoro na jar. Po odkvitnutí, ktoré nastáva na prelome leta a jesene, môžete stromček skrátiť a upraviť podľa vašich predstáv.
Opeľovanie
Keďže v domácich podmienkach chýbajú prirodzení opeľovači ako včely, musíte im trochu pomôcť. Pomocou jemného štetca opatrne prenášajte peľ z jedného kvetu na druhý. Táto jednoduchá technika ručného opeľovania zabezpečí, že rastlina na jeseň vytvorí nádherné červené bobuľky, ktoré budú odmenou za vašu starostlivosť.
Spracovanie úrody
Zrelé bobuľky opatrne oberte, následne ich vysušte a použite pri varení. V kuchyni sa používajú iba aromatické vonkajšie šupky, pretože semienka sú príliš horké a na konzumáciu nevhodné. Tie však môžete použiť na ďalšie pestovanie nových rastliniek. Ak si chcete vypestovať stromček od základu zo semien, je potrebné simulovať zimné obdobie. Semienka umiestnite približne na dva mesiace do chladničky, čím sa aktivuje ich schopnosť klíčiť.
Kulinárske využitie
Sečuánske korenie sa skvelo hodí do pečeného mäsa, rybacích pokrmov, rôznych druhov omáčok, marinád, no výborne dochutí aj čerstvé šaláty či exotické polievky. Výrazná, no zároveň jemná a nevtieravá chuť obohatí jedlá o špecifickú, mierne citrusovú arómu.
Prečo je sečuánske korenie drahé?
Cena sečuánskeho korenia je vyššia predovšetkým kvôli náročnému spôsobu zberu. Rastlina je vybavená ostrými tŕňmi, ktoré komplikujú ručný zber a prinášajú riziko poranenia. Okrem toho sa pri zbere spotrebujú len šupky bobúľ, čo znamená, že výsledný objem produktu je malý v pomere k množstvu vynaloženej práce. Vypestovať si doma sečuánske korenie je tak skvelou príležitosťou, ako získať vzácnu a exotickú ingredienciu priamo z vlastnej záhradky či parapetu.
Šafran siaty (Crocus sativus)
História a charakteristika
Šafran siaty je bylina z čeľade kosatcovité (Iridaceae). Pochádza pravdepodobne zo západnej Ázie, odkiaľ sa rozšíril do Orientu a Stredomoria. Pestoval sa a zmienky o ňom môžeme nájsť už v starovekom Egypte, Ríme a v iných kolískach civilizácie. Vyznačuje sa úzkymi listami vyrastajúcimi z cibuľovitej hľuzy, ktoré začiatkom leta vyschnú. Kvitne na jeseň fialkovými (prípadne aj bielymi) kvetmi. Ako korenie sa používa blizna vyčnievajúca z kvetu. V kvete sa nachádzajú 3 blizny dlhé 2-3 cm.
Pestovanie na Slovensku
Šafran môžeme pestovať aj na Slovensku, skôr v teplejších oblastiach. U nás sú rozšírené iné príbuzné druhy, kvitnúce skôr na jar, len treba dávať pozor na zámenu, pretože niektoré druhy sú jedovaté. Šafran pestujeme vo výživných priepustných hlinito-piesčitých pôdach. Hľuzy vysádzame na stanovište na jeseň do hĺbky 7 cm. Počas sezóny môžeme prihnojovať. Šafran kvitne na jeseň. Po zakvitnutí sa z kvetov nožničkami vystrihnú blizny, ktoré sa usušia.
Cena a využitie
Cena korenia je vysoká kvôli veľkému podielu ručnej práce a nutnosti pestovať šafran na veľkej ploche (udáva sa, že na jeden gram korenia šafranu je potrebné až 150 kvetov). Šafran sa vyznačuje výraznou červenou farbou a horkastou chuťou. Využíva sa ako vzácne korenie na dochucovanie a farbenie pokrmov. V minulosti sa používal aj na farbenie textílií. Už malé množstvo šafranu dokáže zafarbiť pokrm do žltej farby.
Vertikálna farma na šafran pri Bratislave
Pestovanie šafranu je veľmi náročné, lebo rastlina je nesmierne citlivá na zmenu podmienok. Na vertikálnej farme v Rovinke neďaleko Bratislavy sa presvedčili, že aj niektoré rastliny možno vo veľkom pestovať na oveľa menšej ploche vďaka modernému, vertikálnemu spôsobu pestovania. Rastliny sa nesadia do zeme, ale ukladajú sa do regálov zvislo nad sebou, vytvárajúc sedem poschodí. Vďaka vertikálnemu pestovaniu majú na ploche 3,3 až 3,5 tony cibuliek šafranu. Výhody tohto spôsobu pestovania sú: vyššia hustota sadeníc, nezávislosť od počasia a možnosť rozšírenia využiteľnej plochy.
Počas rastu je potrebné meniť podmienky tak, aby rastlina vždy dostala to, čo potrebuje. Najdôležitejšia je teplota, vlhkosť a obsah CO2. Najviac roboty je s triedením a šúpaním kvetov, ktoré trvá naozaj dlho. Na jedno kilo sušeného šafranu treba až 130- či 150-tisíc kvetov.
Ako si vysadiť šafrány do trávnika
Nové korenie (Pimenta dioica)
Charakteristika a pôvod
Nové korenie sú vlastne plody tropického stromu pimentovníka pravého (Pimenta dioica), ktorého domovom je Mexiko, Stredná Amerika a Západná India. Niekedy sa volá aj Anglické korenie alebo Jamajské korenie (v angličtine "allspice", pretože v sebe spája chuť škorice, muškátového orieška a klinčeka). Pimentovník je vždyzelený tropický strom dorastajúci do výšky 10-18 m, ale môže rásť aj ako zakrpatený strom. Koruna je hustá, široko rozvetvená, kôra hladká vonná.
Pestovanie a rozmnožovanie
Pestovanie pimentovníka je možné ako zakrpatený strom alebo izbová rastlina. Strom je dvojdomý, takže potrebujeme vysadiť samčiu aj samičiu rastlinu. Plody sa vytvárajú po odkvitnutí drobných bielych kvietkov. Aby si zachovali vonné silice, zbierajú sa ešte zelené a potom sa sušia na slnku. Klíčenie semien je údajne problematické a úspešné je až po prechode tráviacim traktom vtákov. V našich podmienkach je preto potrebné vysievať čerstvé semená (klíčivosť strácajú po dvoch mesiacoch skladovania). Pred výsevom semená namočíme na 1 deň do vlažnej vody, aby sa oslabila šupka a vysejeme do pripraveného ľahkého substrátu, ktorý udržujeme vlhký na teplom a svetlom mieste. Prvé rastlinky môžu začať klíčiť po 2 týždňoch, ale klíčenie môže trvať aj 3 mesiace. V prvom roku pestovania chránime rastlinu pred priamym slnečným úpalom. Staršie rastliny znesú krátkodobo aj pokles teploty k 0 °C. Počas zimy môžeme znížiť teplotu a zároveň obmedziť zalievanie a prihnojovanie.
Kulinárske využitie
Nové korenie je jedným z najdôležitejších dochucovadiel karibskej kuchyne, ale používa sa vo všetkých kútoch sveta. Keď je pomleté, rýchlejšie stráca arómu, preto sa väčšinou používa celé alebo sa melie tesne pred použitím. Slúži na dochucovanie mäsitých pokrmov, ale aj dezertov. Vo svojej domovine sa okrem sušených plodov používajú aj aromatické čerstvé listy (sušením strácajú arómu), podobné bobkovému listu. Drevo a listy sa často v tropických oblastiach používajú na údenie mäsa.
Orelánik farbiarsky (Bixa orellana)
Toto korenie, ktoré sa často používa ako náhrada drahého šafranu, a to najmä v ázijskej kultúre, pochádza zo semien Orelaníka farbiarskeho. Ide o okrasný vždyzelený ker pochádzajúci z Južnej a Strednej Ameriky. Už v stredoveku bol orelánik známy vďaka svojim liečivým antibakteriálnym vlastnostiam a využíval sa tiež ako červené farbivo. U nás sa dá pestovať ako izbová rastlina.
Bobkový list (Laurus nobilis)
Bobkový list sú vlastne sušené listy vavrína pravého. Toto korenie sa dá dopestovať s úspechom aj na našich záhonoch, najmä v južnejších oblastiach Slovenska. Vo svojej domovine dosahuje výšku až 20 metrov.
Svätojánsky chlieb (Ceratonia siliqua)
Svätojánsky chlieb sú tmavohnedé struky zo vždyzeleného kríka rohovníka obyčajného, ktorý pochádza zo Stredomoria. U nás sa dá dopestovať v kvetináči alebo v skleníku. Počas vegetácie vyžaduje veľa svetla a tepla. Svätojánsky chlieb chutí podobne ako čokoláda. Pridáva sa do múčnikov alebo sa môže konzumovať priamo.
Čierne korenie (Piper nigrum)
Pôvod a história
Čierne korenie je plodom rastliny piepor čierny (Piper nigrum), tropickej popínavej rastliny patriacej do čeľade Pieprovité (Piperaceae). Pochádza z juhozápadnej Indie, ale dnes sa pestuje vo viacerých vlhkých tropických oblastiach. Bolo známe už v starovekom Egypte, Grécku a Ríme. Obchod s čiernym korením bol v rannom stredoveku v Európe v rukách arabských obchodníkov a jeho cena bola veľmi vysoká, používalo sa aj ako platidlo.
Neskôr, s rozširovaním vplyvu Portugalska v južnej Ázii, Portugalci prebrali obchod s touto komoditou. Postupom času, ako objem dovezeného korenia do Európy rástol, znižovala sa jeho cena a jeho používanie sa rozšírilo vo všetkých spoločenských kruhoch, čím sa stalo jednou z najpoužívanejších korenín. V súčasnosti tvorí obchod s čiernym korením 25% všetkých korenín.
Druhy čierneho korenia
Aj keď sa čierne korenie nazýva čiernym, v skutočnosti ide vlastne o štyri rôzne druhy korenia získavané z plodov tej istej rastliny v rôznom čase alebo rôznym spracovaním:
- Čierne korenie: Vzniká sušením nezrelých (zelených) plodov na slnku, kde postupne sčernajú fermentačným procesom.
- Červené korenie: Sú to dozreté usušené bobule aj s červenou šupkou, ktorá mu dodáva jemnú vôňu a sladkastú štipľavo-korenistú chuť. Je najvzácnejšie a málo obchodované.
- Zelené korenie: Vzniká rýchlym usušením (alebo za použitia rôznych pomocných látok) zelených, nezrelých plodov, čím si zachovajú svoju farbu.
- Biele korenie: Je to kôstka zo zrelého plodu korenia, pripravuje sa po zbere a namočení dozretých plodov a následným odstránením vonkajšej dužiny. Má jemnejšiu chuť, keďže neobsahuje živice a oleje z dužiny.
Rozdiel medzi pravým a "falošným" čiernym korením
Keďže čierne korenie bolo u nás vzácne, pokusy s náhradami a falšovaním sa zachovali až do dnešnej doby. Preto sa aj na Slovensku môžete stretnúť s množstvom pomerne lacných rastlín „čierneho korenia“, ktoré vám však doma nikdy nezarodia. Nejde totiž o rastlinu Piper nigrum, ale o bližšie neidentifikovaný druh z rodu Piper (najpravdepodobnejšie Piper kadsura) z Thajska. Táto dvojdomá rastlina síce zakvitne, ale v domácich podmienkach plody nevytvorí. Navyše, plody tohto druhu sú aj v prírode drobné a nejedlé. Rastliny sa jasne odlišujú listami.
Pestovanie v podmienkach Slovenska
Vzhľadom na tropický pôvod čierneho korenia je jeho pestovanie na Slovensku náročné, ale nie nemožné. Pravé čierne korenie je na pestovanie náročnejšie ako P. kadsura, a to aj na teplotu, zálievkový režim a svetlo. Ťažšie sa množí, čo sa odráža aj na vyššej cene pravých rastlín. Jedine na týchto rastlinách sa vám však urodí to, kvôli čomu sa rastlina vlastne pestuje - pravé, nefalšované bobule.
- Teplota: Ideálna teplota pre rast je medzi 20-30 °C. V zimných mesiacoch je potrebné zabezpečiť temperované prostredie s teplotou minimálne 18 °C.
- Vlhkosť: Čierne korenie vyžaduje vysokú vlhkosť vzduchu. Pravidelné rosenie listov a umiestnenie rastliny v blízkosti zvlhčovača vzduchu sú nevyhnutné.
- Svetlo: Rastlina potrebuje dostatok svetla, ale nie priame slnečné žiarenie. Vhodné je umiestnenie pri okne orientovanom na východ alebo západ.
- Pôda: Pôda by mala byť dobre priepustná, výživná a mierne kyslá. Vhodná je zmes rašeliny, perlitu a kompostu.
- Opora: Keďže ide o popínavú rastlinu, je potrebné zabezpečiť jej oporu, napríklad v podobe bambusovej tyče alebo mreže.
Zázvor (Zingiber officinale)
Podzemkami si tiež môžeme dopestovať zázvor. Pestujeme ho aj v nádobách, ale chránime ho pred mrazmi. Zázvor preferuje teplé a vlhké podmienky a vyžaduje pravidelnú zálievku, ale nesmie stáť vo vode.
Citrónová tráva (Cymbopogon citratus)
Obľúbená citrónová tráva je ďalšia rastlina, ktorú môžeme množiť aj vegetatívne. Predáva sa ako kuchynská bylinka vo forme načistených „cibuliek“, teda báz rastlín so zhlukom listov. Tieto jej časti sú skvelé na vegetatívne množenie - stačí ich jednoducho vložiť do vody alebo aj substrátu, kde pekne zakorenia. Rovnako ako ostatné exotické druhy, neznesie mrazy.
tags: #exoticke #korenie #pestovanie