Paradajka jedlá, známa aj ako rajčina (Solanum lycopersicum), je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však pestuje ako jednoročná rastlina, pretože neprečká mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok.
V súčasnosti existujú desiatky, ak nie stovky odrôd paradajok, z ktorých si vyberie každý pestovateľ. Odrodová rozmanitosť je najväčším dôvodom, prečo mnohí pestovatelia preferujú výsevy pred kupovanými rastlinami. Pri pestovaní zo semena získame priesady s kvalitným koreňovým systémom a možnosť dopestovať si rastliny presne podľa svojich preferencií. Semená paradajok nám umožnia vybrať si zo stoviek odrôd - cherry, datľové, mäsité steakové, žlté, pruhované či tradičné odrody s intenzívnou chuťou.
Kľúčové aspekty pestovania paradajok
Pestovanie paradajok môže byť veľmi uspokojujúce, ak dodržíte správne postupy. Výber správneho miesta je kľúčový pre zdravý rast paradajok. Paradajky potrebujú slnečné stanovisko, oporu (pri tyčkových odrodách), výživnú pôdu a pravidelnú zálievku. pH pôdy by malo byť mierne kyslé, okolo 6.0-6.8.
Výber odrôd a ich charakteristiky
Paradajky delíme do troch základných skupín:
- Kríčkové paradajky: Sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory.
- Tyčkové paradajky: Sú najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Neprestávajú rásť až do konca vegetačného obdobia.
- Cherry paradajky: Sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom. Bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu.
Medzi obľúbené odrody patria:
- Tyčková paradajka s veľkými, mäsitými plodmi (až okolo 250g), rovnomerne vyfarbenými bez žltého „goliera“ pri stopke.
- Úrodný čerešňový hybrid s plodmi 20-25 g v bohatých strapcoch a výraznou „paradajkovou“ chuťou.
- Klasický poloraný hybrid so stabilným výnosom a plnou paradajkovou chuťou.
- Nový chuťový štandard medzi „skutočne čiernymi“ paradajkami - výborná chuť a chrumkavá textúra.
- Čerešňová paradajka s netradičnou tmavohnedou až fialkastou farbou a plodmi s hmotnosťou 12-15 g.
- Bujne rastúca „ríbezľová“ paradajka s drobnými červenými plodmi s hmotnosťou okolo 1 g.
- Kolíková paradajka s drobnými, hruštičkovitými plodmi červenej farby.
- Obľúbený skorý kolíkový hybrid stredného vzrastu.
- Veľmi skorý hybrid s vysokým výnosom vyrovnaných, rýchlo dozrievajúcich plodov s hmotnosťou 80-100 g.
- ‘Valdo’
- Tzv. ‘Tornádo F1’
- Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle.
- ‘Tumbling Tom Yellow’ - malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty.
- ‘Mirado Red’ - plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch.
- ‘Oxheart’
Predpestovanie sadeníc zo semien
Paradajky sejeme vo februári až marci. Semená klíčia pri teplote okolo 20-24 °C a potrebujú množstvo svetla. Po vzídení je dôležité ochladiť rastliny na cca 18 °C a zabrániť vytiahnutiu. Po objavení prvých pravých listov paradajky pikírujeme hlbšie, aby si vytvorili silné korene. Pravidelné otáčanie voči svetlu spevní stonky.
Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto je potrebné začať už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky.
Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm.
Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.
Výsev a presádzanie sadeníc
Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť.
Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky. Po objavení prvých pravých listov paradajky pikírujeme hlbšie, aby si vytvorili silné korene.
Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája. Von presádzame po 15. máji.
Pri výbere semien máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň. Na obale je vždy uvedená odroda aj ďalšie dôležité informácie ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu.
Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky.
Pestovanie paradajok v záhone
Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní.
Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.
Nikdy nepestujte paradajky tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo. Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor.
Opora a viazanie
NeSKAction nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách. Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky.
Hnojenie a výživa
Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení.
Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné. Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín.
Odstraňovanie zálistkov (zaštipovanie)
So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.
Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami.
Nikdy nezaštipujeme rastliny pôvodných druhov paradajok, ktoré sa pestujú v rôznych oblastiach. Pri svojom bujnom raste potrebujú veľa živín. Húština si udrží dlhšie vlahu a vytesní burinu, ktorá tu neprerastie. Nevýhodou je, že paradajky môžu od spodnej časti plesnivieť. Kríky môžeme pestovať aj na opore (plody sa zberajú ľahšie a neplesnivejú).
Zavlažovanie a zber
Zalievajte pravidelne po presadení približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vody až z 2 - 2,5 m hĺbky, zalievanie bude potrebné len počas dlhšieho sucha. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.
Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole.
Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.
Pestovanie paradajok v nádobách
Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín.
Trpasličie paradajky dorastajú len do 0,5 - 1 m. Môžete ich preto pestovať bez opory, dokonca aj v črepníku.
Alternatívne metódy pestovania
Revolučná Sundrop farma vypestuje tony čerstvého ovocia a zeleniny len za pomoci slnka a morskej vody, a to aj v oblastiach, ktoré sú považované za neúrodné. Spoločnosť Sundrop otvorila svoju prvú farmu už v roku 2010 v južnej Austrálii. Pre túto oblasť je charakteristické nehostinné, suché a mimoriadne horúce prostredie bez zdrojov sladkej vody.
Pestovanie na farme sa uskutočňuje iba pomocou obnoviteľných zdrojov - slnečných lúčov a morskej vody. Kým solárnu energiu využívajú na udržanie teploty v skleníkoch, morskú vodu čerpajú z neďalekého zálivu a následne ju zbavujú soli pomocou moderného tepelného odsoľovacieho zariadenia. Prevádzka na farme teda prebieha bez použitia fosílnych palív, sladkej vody a dokonca aj bez pôdy. Sundrop takto ročne ušetrí až 26 000 ton oxidu uhličitého a toľko vody, koľko by sa zmestilo do 180 olympijských bazénov.
Ročne takto vypestujú až 15% všetkých austrálskych paradajok, ktoré sú na rozdiel od konkurencie stopercentne prírodné, nie sú geneticky modifikované a majú neodolateľnú chuť. Keďže tieto unikátne pestovateľské metódy možno aplikovať kdekoľvek, a to aj na miestach, ktoré nemajú dostatok prírodných zdrojov, ich ambíciou je rozšíriť takéto farmy aj do oblastí, v ktorých nie je pestovanie ovocia a zeleniny tradičným spôsobom možné.
Ohrozené pestovanie paradajok na Slovensku
tags: #exoticke #paradajky #pestovanie