Rozmnožovanie žiab: Od vajíčka k dospelému obojživelníkovi

Žaby, ako fascinujúca skupina obojživelníkov, predstavujú komplexný životný cyklus, ktorý zahŕňa vodné aj suchozemské prostredie. Ich rozmnožovanie je kľúčové pre zachovanie druhu a je ovplyvnené mnohými faktormi, od klimatických zmien po stratu biotopov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na rozmnožovací proces žiab, od kopulácie až po premenu žubrienok, a zdôrazňuje dôležitosť ochrany týchto ohrozených živočíchov.

Jarná migrácia a príprava na rozmnožovanie

S príchodom teplých jarných dní sa začína obdobie rozmnožovania obojživelníkov. Žaby migrujú zo zimovísk na miesta rozmnožovania, často prekonávajúc značné vzdialenosti. Táto migrácia je pre ne nebezpečná, pretože musia prekonávať frekventované cesty, kde im hrozí úhyn pod kolesami áut.

Ochrana počas migrácie

V mnohých oblastiach sa inštalujú zábrany, ktoré zabraňujú žabám prechádzať cez cesty. Následne sú žaby prenesené na druhú stranu cesty. V niektorých prípadoch sa budujú trvalé koridory, ako napríklad podchody popod cestu, ktoré umožňujú žabám bezpečný prechod. Občianske združenia a jednotlivci pomáhajú žabám prekonávať nebezpečné úseky ciest, čím zachraňujú stovky až tisíce jedincov ročne. V kritických úsekoch ciest sa umiestňujú výstražné dopravné značky s piktogramom žaby, ktoré upozorňujú vodičov na zvýšený výskyt žiab.

Kopulácia a "Explozívne" rozmnožovanie

Rozmnožovanie žiab zahŕňa kopuláciu, pri ktorej dochádza k oplodneniu. U žiab môžeme v tomto období pozorovať samčekov, ako sa pevne držia svojich družiek. Ide o tzv. amplexus, typ rozmnožovacieho správania charakteristický práve pre žaby. Už počas cesty k vode si mnohí samce vyhliadnu partnerku a pevne prichytené sa nechajú niesť až na miesto rozmnožovania. Tu ich však očakáva neľútostný súboj o samicu. Hneď ako sa v ich blízkosti objaví samica, vrhajú sa na ňu, snažia sa jej vyliezť na chrbát a zaujať tak výhodnú kopulačnú polohu. Samica sa takýmto útokom všemožne bráni a nepozvaných milencov energicky odhadzuje prudkými pohybmi zadných nôh.

Rozmnožovanie žiab perezi alebo skokana obyčajného je jednou z najrozsiahlejších v rámci ríše obojživelníkov. V tomto prípade reprodukčný cyklus je zvyčajne od apríla do júla. Žaba je sexuálne dospelá vo veku dvoch rokov, ale samice sú schopné rozmnožovania v jednom roku. V tom čase samce zmenia svoje správanie a začnú kvákať hlasnejšie, používajú na to hlasové vaky, ktoré vlastnia. Cieľom je prilákať samice. Keď sa samica a samec navzájom prijmú, párenie sa dosiahne umiestnením samca zozadu technikou nazývanou amplexus, čo je ako keby ju objal a vyliezol na vrch na oplodnenie.

Rozmnožujú sa "explozívne", koncentruje sa veľké množstvo jedincov, samce môžu v zápale uchopiť aj niečo podobného rozmeru, ako napríklad kus dreva. Úspešný samec vystúpi na samičkin chrbát a zakliesni sa pod jej prednými končatinami v pozícii známej ako amplexus. V tejto pozícii mu pomáha aj palcový páriaci mozoľ. Odkopne všetky ostatné samce, ktoré sa ju pokúšajú uchopiť. Potom zostane pripevnený v tejto polohe, až kým samica nenakladie svoje vajíčka, ktoré oplodňuje postriekaním spermiami počas vypúšťania z kloaky. V mnohých prípadoch sa však samica nedokáže ubrániť výraznej presile a rozvášnené samce ju pod ťarchou svojich tiel môžu udusiť. Ich pohlavný pud je taký silný, že na takto usmrtenej samičke zotrvávajú v pevnom objatí ešte niekoľko ďalších dní.

Vokalizácia počas rozmnožovania

V čase párenia sa žaby ozývajú svojím charakteristickým hlasom. Ich kvákanie často počuť na veľkú vzdialenosť. Samce vydávajú pomerne slabé volanie pomocou rezonančných mechúrikov. Samice sú priťahované k samcom, ktoré produkujú najhlasnejšie a najdlhšie volania. Zvlášť intenzívnym hlasom sa vyznačujú najmä rosničky zelené (Hyla arborea) a skokany rapotavé (Pelophylax ridibundus). Hlas rosničky je silný najmä vďaka dobre vyvinutému hrdelnému rezonátoru, ktorý dokáže samček enormne nafúknuť. Rosničky sa ozývajú najmä podvečer alebo skoro ráno. Ich hlas znie ako ostré bre-ke-ke-kekekeke. Kvákanie niekoľkých desiatok samcov tak dokáže vytvoriť neuveriteľný hluk, až doslova zalieha v ušiach. Nemenej hlučné bývajú aj skokany rapotavé. Zvukové rezonátory majú umiestnené v kútikoch úst a nafukujú ich ako balóny. Samce sa ozývajú počas celého dňa. Koncert spravidla začínajú jeden alebo dva samce, ku ktorým sa zakrátko pridajú ďalšie. Sila ich hlasu je obdivuhodná. Po určitom čase však skokany ako na povel naraz stíchnu a ozvú sa až po určitej prestávke. Menej hlučné bývajú skokany hnedé, ktoré sa ozývajú slabým hlasom pripomínajúcim tlmené vrčivé kuorr. Aj hlas ropuchy bradavičnatej je pomerne slabý, nemá totiž dobre vyvinutý hrdlový rezonátor.

Vývoj žubrienok

Z oplodnených vajíčok sa liahnu larvy, ktoré sa nazývajú žubrienky. Z každého vajíčka sa vyliahne larva volaná žubrienkou, má sotva 0,5 cm. Niektoré druhy žiab prenášajú žubrienky do vody na svojich chrbtoch. Žubrienky majú silný chvost, ktorý slúži na pohyb vo vode. Živia sa riasami, čím napomáhajú udržiavaniu čistoty vody.

Proces oplodnenia u žiab sa vyskytuje, až na malé výnimky, vonkajšie oplodnenie, to znamená, že spojenie spermie a vajíčka prebieha mimo tela samice. Dospelá samička žaby nakladie vo vode vajíčka, ktoré samček postrekuje tekutinou, v ktorej sú spermie. Väčšina žiab oplodňuje vajíčka vonkajším spôsobom, teda mimotelne. Samček vylezie na samičku a v tom istom čase vypúšťa do vody spermie, kedy samička vypudzuje vajíčka. Tie sa potom či už v zhlukoch, alebo v reťazcoch uchytávajú vo vode o rastliny, prípadne klesajú na dno.

Samice kladú od 1 000 do 2 000 vajíčok, ktoré plávajú vo veľkých zhlukoch blízko vodnej hladiny. Najväčšie samice môžu naklásť až 4 000 vajíčok. Vajíčka sú takmer celé čierne a obalené priehľadným rôsolom. Veľkosť vajíčka je 1,7 až 2,8 mm; rôsol má priemer 8 až 10 mm. Po oplodnení sa pár oddelí, samice opustia vodu a samce sa pokúsia nájsť ďalšiu samicu.

Žubrienkam postupne rastú najprv zadné nohy, potom predné. Chvost už nepotrebujú, skracuje sa až mizne. Ako obojživelníci môžu dýchať na vzduchu aj vo vode. V mlákach, jazierkach, močiaroch, mŕtvych ramenách a v iných stojatých vodách prebieha v týchto mesiacoch transformácia z plne akvatických, vo vode žijúcich žubrienok na terestrické, suchozemské formy obojživelníkov. Zatiaľ čo u žiab sú všežravé, tie mločie sú dravé a živia sa zooplanktónom. Žubrienkam po niekoľkých týždňoch začnú rásť končatiny. Žabám najprv zadné a mlokom zas predné a odstupom času sa čoraz viac podobajú na svojich rodičov. Postupne začnú prechádzať na terestrický, suchozemský spôsob života. Do vôd sa znovu vrátia až po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, aby sa tu rozmnožili, či v nej prezimovali.

Rýchlosť vývinu žubrienok a vajíčok je ovplyvnená teplotou, pričom pri vyšších teplotách sa vyvíjajú rýchlejšie ako pri nižších teplotách. Zhluky čiernych vajíčok a žubrienok pomáhajú ohriať vodu a zrýchliť tak ich vývoj. Občas sa stáva, že vajíčka aj zamrznú, čo ich vývoj spomalí. Žubrienky veľké 6 až 9 mm sa liahnu po niekoľkých dňoch až štyroch týždňoch v závislosti od teploty. Mladé žubrienky sú prevažne bylinožravé, kŕmia sa riasami, detritom, rastlinami a niektorými malými bezstavovcami. Ale hneď ako sa im vyvinú zadné nohy, sú úplne mäsožravé, kŕmia sa malými vodnými živočíchmi alebo dokonca v prípade nedostatku potravy aj inými žubrienkami.

Premena na dospelú žabu (Metamorfóza)

Žubrienky prechádzajú zložitou premenou (metamorfózou), počas ktorej sa vyvíjajú končatiny, zanikajú žiabre a vyvíjajú sa pľúca. Premena žubrienky na dospelú žabu trvá približne 3 mesiace. Počas tejto transformácie dochádza k radikálnej zmene organizmu. Zatiaľ čo žubrienky žijú výlučne vo vode a dýchajú žiabrami, dospelé žaby nadobúdajú schopnosť dýchať atmosférický vzduch pomocou pľúc a priedušnice, aj keď si čiastočne zachovávajú schopnosť kožného dýchania.

Dvojročné až trojročné (za nepriaznivých podmienok aj štvorročné) žaby sa stanú sexuálne aktívne, čím zvýšia svoju telesnú hmotnosť, a to najmä v prvom roku života po prechode.

Rozmanitosť rozmnožovacích stratégií

Na Slovensku sa vyskytuje niekoľko druhov žiab, ktoré sa líšia svojimi rozmnožovacími stratégiami a preferenciami biotopov.

Niektorí zástupcovia žiab na Slovensku

• Skokan hnedý (Rana temporaria): Patrí medzi najotužilejšie žaby a rozmnožuje sa skoro na jar, často aj v období, keď sa na mnohých miestach ešte nachádza sneh. Na rozmnožovanie nie je veľmi náročný, využíva rôzne vodné plochy, ale aj kaluže. Vajíčka kladie do zhlukov na jedno miesto. Tento druh sa vyskytuje vo väčšine Európy na sever do Škandinávie vnútri polárneho kruhu a východne po Ural. Žije tu skokan hnedý severný (Rana temporaria temporaria). Vyskytuje sa na celom území Slovenska. Je to veľmi otužilý a prispôsobivý obojživelník.
• Skokan zelený (Pelophylax esculentus alebo Rana esculenta): Je viazaný na vodu a žije v blízkosti vodných tokov, ale aj v stojatých vodách hlbších vodných nádrží a rybníkov. Párenie prebieha v máji až júni. Samičky kladú vajíčka v chumáčoch na vodné rastliny.
• Ropucha bradavičnatá (Bufo bufo): Migrácia ropuchy súvisí práve s rozmnožovaním. Hoci žije v lese, na rozmnožovanie potrebuje vodu. Mladé žaby sa potom vracajú späť do lesa. Vajíčka kladie v dlhých rôsolovitých povrazcoch dlhých až 5 - 10 m a širokých 5 - 7 mm, pričom sú usporiadané v jednom či dvoch radoch.
• Rosnička zelená (Hyla arborea): Hojná je najmä v nížinách, v listnatých hájoch, krovinách a v močariskách.
• Kunka žltobruchá (Bombina variegata): Žije v blízkosti mlák v nížinách a pahorkatinách do nadmorskej výšky okolo 250 m. Je charakteristická svojím výstražne sfarbeným bruškom.

Ohrozenie a ochrana obojživelníkov

Žaby patria medzi najohrozenejšie živočíchy na svete. Ich populácie klesajú v dôsledku straty biotopov, znečistenia životného prostredia, klimatických zmien a chorôb. Všetky druhy obojživelníkov na Slovensku sú ohrozené a chránené.

Hlavné hrozby pre žaby

• Strata biotopov: Vysúšanie vodných plôch, odvodňovanie krajiny a likvidácia lužných lesov znižujú dostupné miesta na rozmnožovanie a život.
• Znečistenie: Žaby sú veľmi citlivé na znečistenie vody a pôdy, pretože ich pokožka ľahko absorbuje toxické chemikálie.
• Klimatické zmeny: Sucho a extrémne teploty negatívne ovplyvňujú rozmnožovanie a vývoj žiab. Čo môže vážne tohtoročnú reprodukciu obojživelníkov ohroziť, nielen na tejto lokalite, je výrazné sucho, ktoré zapríčiňuje veľmi nízke hladiny reprodukčných lokalít. Ak k zvýšeniu vodnej hladiny v jazierku nepomôžu zrážky, ktoré majú spadnúť počas dneška a nasledujúcich dní, bude potrebné, aby sme v priebehu budúceho týždňa dostali vodu do jazierka umelo.
• Cestná doprava: Počas migrácie na miesta rozmnožovania sú žaby ohrozené cestnou dopravou. Každoročne sú počas jarného ťahu zabíjané na cestných komunikáciách pod kolesami motorových vozidiel na celom Slovensku tisíce žiab.

Ochranné opatrenia

• Ochrana a obnova biotopov: Je dôležité chrániť a obnovovať vodné plochy, lužné lesy a ďalšie biotopy, ktoré sú pre žaby nevyhnutné.
• Znižovanie znečistenia: Je potrebné znižovať znečistenie vody a pôdy, aby sa zlepšili životné podmienky pre žaby.
• Podpora migračných koridorov: Budovanie bezpečných koridorov pre žaby, ako sú podchody popod cesty, pomáha znižovať úmrtnosť počas migrácie.
• Osveta: Je dôležité zvyšovať povedomie verejnosti o ohrození žiab a o dôležitosti ich ochrany.

Štátna ochrana prírody SR monitoruje kolízne úseky a vypracúva opatrenia na záchranu. Na kritických úsekoch sa po okrajoch cesty inštalujú zábrany v podobe fólie, ktorá je dostatočne vysoká, aby zabránila žabám vojsť na cestu. Počas ťahu žiab, ktorý je závislý hlavne od počasia a dostatku vlahy, sa zábrany denne kontrolujú. V priebehu roka 2023 v rámci rekonštrukcie danej cesty boli vybudované aj bezpečné trvalé koridory pre obojživelníky, ktorými sú 80 cm hrubé podchody vedúce popod cestu. Minulá jar bola prvou, kedy žaby na tejto lokalite migrovali cez tieto podchody.

Význam žiab v ekosystéme

Žaby zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystéme. Živia sa hmyzom, vrátane prenášačov ochorení, a slúžia ako potrava pre rôzne druhy živočíchov. Miznutie populácií žiab narúša zložitú sieť potravín a vedie k negatívnym dopadom, ktoré kaskádovito prechádzajú ekosystémom. Žaby taktiež slúžia ako dôležitý zdroj potravy pre rôzne druhy ako sú napríklad vážky, ryby, hady, vtáci, chrobáci a stonožky. Väčšina žiab preferuje vhodné stanovištia v suchozemskom aj vodnom prostredí a má priepustnú pokožku, ktorá dokáže ľahko absorbovať toxické chemikálie. Tieto vlastnosti spôsobujú, že žaby sú obzvlášť citlivé na narušenie životného prostredia.

tags: #explozivne #rozmnozovanie #zaby