Pýtate sa, ako spísať závet, či je nutné ísť k notárovi, alebo ako napíše závet človek so zrakovou poruchou? Závet je právny nástroj, ktorý umožňuje fyzickej osobe slobodne rozhodnúť o rozdelení svojho majetku po smrti. Jeho správne spísanie si vyžaduje dodržanie zákonom stanovených podmienok, ako je vek, spôsobilosť a forma, a zároveň rešpektovanie práv neopomenuteľných dedičov.
Čo je závet a prečo ho spísať?
Závet je jednostranný právny úkon, ktorým sa fyzická osoba (poručiteľ) svojou poslednou vôľou rozhodla urobiť poriadok o svojom majetku pre prípad smrti. Závetom poručiteľ, predpísanou formou, nakladá so svojim majetkom. Spísanie závetu je účinným spôsobom, ako sa vyhnúť rodinným hádkam o majetok po smrti poručiteľa. Najrozumnejšie je zriadiť ho formou notárskej zápisnice u kvalifikovaného notára, aby nevznikli pochybnosti o jeho platnosti.
Všeobecné podmienky platnosti závetu
Pre spísanie platného závetu sa vyžaduje splnenie formálnych aj obsahových náležitostí. Musí byť urobený v predpísanej, zákonom požadovanej forme.
Kto môže spísať závet?
- Závet môže spísať len fyzická osoba a musí tak urobiť osobne.
- Osoba musí byť plne spôsobilá na právne úkony.
- Povinnosťou je dovŕšenie pätnásteho roku života.
- Maloleté osoby, ktoré dovŕšili 15 rokov veku, môžu spísať závet iba vo forme notárskej zápisnice.
- Osoby mladšie ako 15 rokov nemôžu spísať závet, zákon im to neumožňuje, nemajú na jeho spísanie spôsobilosť.
- Nie je možné, aby závet spísala osoba, ktorá je úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba konajúca v duševnej poruche.
- Pri obmedzenej spôsobilosti na právne úkony, ktorá je obmedzená rozhodnutím súdu, môže dôjsť k napísaniu závetu takouto osobou iba v tom prípade, ak nebola spôsobilosť na tento úkon súdom výslovne vylúčená alebo ak nemožno z rozhodnutia súdu vyvodiť záver o nemožnosti spísania závetu.
Formálne náležitosti závetu
Zákon ustanovuje pre spísanie závetu prísne formálne požiadavky, ktorých nesplnenie je sankcionované neplatnosťou závetu. Závet musí byť vždy vyhotovený písomne. Podľa Občianskeho zákonníka musí závet obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Ak závet neobsahuje presný dátum podpísania, je neplatný. Táto zákonná požiadavka sa vzťahuje na všetky závety bez ohľadu na formu (vlastnoručný, alografný alebo notárska zápisnica).
Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu, ako aj osobitné náležitosti požadované ustanoveniami § 476 až § 479 Občianskeho zákonníka.
Formy spísania závetu
Závet môže človek napísať vlastnoručne, alebo ho môže vyhotoviť inou formou za účasti svedkov, alebo formou notárskej zápisnice.
Vlastnoručný (holografný) závet
To znamená, že poručiteľ závet vlastnou rukou celý spíše (text závetu) a sám ho i vlastnou rukou podpíše. Môže tak urobiť sám, bez prítomnosti svedkov. Podpis je nutné urobiť tak, aby sa dal identifikovať ako skutočný vlastnoručný podpis poručiteľa. Závet musí vyjadrovať výslovnú vôľu poručiteľa a musí vykazovať charakteristické znaky jeho písma.
Závet spísaný inou osobou (alografný závet)
Allofrafným závetom je závet nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa. Môže byť napísaný strojom, inak mechanicky, alebo inou rukou (inou osobou než poručiteľom). Takto spísaný závet musí byť poručiteľom vlastnoručne podpísaný. Podmienkou je, aby bol prečítaný pred dvoma svedkami súčasne. Pred nimi treba výslovne vyhlásiť, že predmetný závet obsahuje výslovnú vôľu poručiteľa. Týmito dvoma svedkami musí byť závet i podpísaný.
Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkovia osvedčujú svojimi podpismi obsah poručiteľovho vyhlásenia a nie obsah závetu.
Špeciálne prípady alografného závetu (nemožnosť čítať alebo písať)
Môže nastať prípad, kedy poručiteľ nemôže písať ani čítať, ide aj o slepé alebo hluché osoby, ktoré nemôžu čítať ani písať a chcú spísať závet. I v takomto prípade hovoríme o alografnom závete. Nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, avšak nie je ani vlastnoručne podpísaný poručiteľom, ani ním prečítaný pred svedkami. V takýchto prípadoch sa vyžaduje súčasná prítomnosť až troch svedkov.
Podľa Občianskeho zákonníka, poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal, kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Svedkovia, samozrejme, musia byť spôsobilí na svedecký úkon. Ten, kto závet napísal, nemôže ho zároveň i predčítať, teda pisateľ nemôže byť zároveň i predčitateľom.
Ak svoju poslednú vôľu chce spísať nepočujúca osoba, ktorá nemôže čítať alebo písať, ju môže prejaviť formou notárskej zápisnice alebo opäť pred tromi svedkami, ktorí ovládajú znakovú reč a ktorí sa na listinu podpíšu. Listina, v ktorej bude vôľa poručiteľa spísaná, musí byť preložená do znakovej reči.
Závet formou notárskej zápisnice
Ktokoľvek môže navštíviť notára a do notárskej zápisnice vyjadriť svoju výslovnú poslednú vôľu. Táto forma závetu má výhodu v tom, že je spísaná kvalifikovaným notárom a eliminuje tak v čo najväčšej miere možnosť napadnutia neplatnosti závetu pred súdom. Náležitosti tejto formy spísania závetu upravujú predpisy o notárskom konaní.
Obsahové náležitosti závetu
Závetca v závete uvedie osoby, ktoré majú po ňom dediť. Dedičom môže byť ako fyzická, tak i právnická osoba alebo štát. Štátu pripadne dedičstvo v prípade, ak ho nenadobudne žiaden dedič. Takéto dedičstvo sa nazýva odúmrť (hereditas caduca) a štát ho nemôže odmietnuť.
V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Poručiteľ má možnosť určiť, ktorému dedičovi pripadnú konkrétne veci alebo práva, inak platí, že podiely sú rovnaké. Aj preto je vhodné zvážiť, či priamo v závete určiť aj podiely (vyjadrené napríklad zlomkom alebo percentom), podľa ktorých má byť dedičstvo rozdelené.
Dôležitou skutočnosťou je, že akákoľvek podmienka pripojená k závetu nemá žiadne právne účinky. Poručiteľ pri spísaní závetu nemôže uvádzať žiadne podmienky, príkazy dedičom ohľadom nakladania s dedičstvom, použitia dedičstva, či povinnosť strpieť niečo, vykonať niečo, alebo i určenie času na prevzatie dedičstva a podobne. Takéto podmienky, či príkazy pripojené k závetu sú irelevantné a nemajú právne následky. Ak by však závet takéto podmienky či príkazy obsahoval, nie je závet ako celok neplatný; neberú sa do úvahy (sú neplatné) iba samotné podmienky či príkazy.
Výnimkou zo zákona je iba príkaz poručiteľa na započítanie do dedičského podielu to, čo za života poručiteľa dedič od neho dostal bezplatne, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Podľa zákona môže poručiteľ závetom zriadiť nadáciu (fond), čo je zriadenie právnickej osoby, ktorej podstatou je majetok určený na verejnoprospešné ciele.
Dedičská nespôsobilosť
Pri fyzických osobách treba vziať do úvahy i ustanovenia o dedičskej nespôsobilosti. Nededí totiž ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom, rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičská nespôsobilosť stráca opodstatnenie v prípadoch, ak poručiteľ takéto konanie odpustil a vzal "nehodných" dedičov na milosť.
Obmedzenia závetnej slobody (neopomenuteľní dedičia)
Poručiteľ má pri spísaní závetu zásadnú voľnosť, disponuje testamentárnou slobodou. Túto voľnosť však zákon v určitom zmysle obmedzuje v prospech takzvaných neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa.
- Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona.
- Plnoletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Nie je tomu tak, ak poručiteľ neopomenuteľných dedičov vydedil. Vydediť potomkov môže poručiteľ iba zo zákonne ustanovených dôvodov, ktoré sú uvedené v § 469a Občianskeho zákonníka.
Zrušenie a odvolanie závetu
Vzhľadom na to, že spísanie závetu je slobodným prejavom vôle poručiteľa, táto vôľa sa môže v priebehu jeho života meniť. Závet možno samozrejme aj zrušiť, ak si závetca svoju poslednú vôľu rozmyslí.
Odvolanie závetu musí zodpovedať tým istým prísnym formálnym náležitostiam, ktoré sa vyžadujú na jeho platnosť. Musí ísť o výslovný prejav vôle poručiteľa. Nie je však potrebné, aby odvolanie závetu malo takú istú formu, v akej bol spísaný. Napríklad, ak bol závet spísaný formou notárskej zápisnice, nemusí byť odvolaný formou notárskej zápisnice.
Závet možno odvolať listinou, ktorú vlastnoručne poručiteľ napíše, podpíše a ktorá obsahuje deň, mesiac a rok podpísania. Možno odvolať i len časť závetu, ide o takzvané čiastočné odvolanie závetu.
Závet je možné zrušiť i neskoršie napísaným platným závetom. Takisto sa nevyžaduje, aby neskôr napísaný závet bol spísaný takou istou formou, ako bol spísaný predchádzajúci závet. Dôležité je iba to, aby neskôr napísaný závet bol platný. Takto neskôr spísaný závet zrušuje skôr spísaný závet, pokiaľ popri ňom nemôže svojim obsahom obstáť. Nevylučuje sa však, že v prvom závete nie sú vysporiadané majetky, či veci, práva, ktoré sú vysporiadané v druhom, neskoršom závete.
Najjednoduchším spôsobom zrušenia závetu je zničenie, roztrhanie listiny, teda závetu. Celkovo platí, že závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu.