Figovník obyčajný (Ficus carica), inak nazývaný aj figový strom, je populárny ovocný strom, ktorý je známy nielen svojimi chutnými plodmi, ale aj svojím exotickým vzhľadom. Figovníky sú veľmi prispôsobivé a môžu sa pestovať ako v záhradách, tak aj v nádobách na terasách. Pestovanie figy je čoraz obľúbenejšie aj v našich klimatických podmienkach, najmä v chránených slnečných polohách.
Odrody figovníkov vhodné na pestovanie
Existuje niekoľko rôznych druhov figovníkov, z ktorých každý má svoje špecifiká a výhody:
- Ficus carica 'Brown Turkey' - Tento druh je jeden z najodolnejších a najpopulárnejších na pestovanie v miernom podnebí. V našich podmienkach zvyčajne znesie mrazy do -10°C, staršie rastliny aj do -18°C.
- Ficus carica 'Celeste' - Tento druh figovníka má malé, sladké plody s jemnou fialovou šupkou.
- Ficus carica 'Kadota' - Tento figovník je známy svojimi zelenožltými plodmi a jemnou sladkou chuťou.
- Ficus carica 'Black Mission' - Tento druh má tmavofialové až čierne plody a je veľmi obľúbený pre svoju chuť.
- 'Ronde de Bordeaux' - Odroda s hnedými plodmi.
- Sortiment so žltými plodmi - Zvyčajne bez konkrétneho označenia, najčastejšie je v predaji odroda 'Dottato'.
Pri výbere odrody je dôležité zohľadniť minimálnu teplotu, ktorú jednotlivé druhy znesú, a tiež ich schopnosť plodiť partenokarpicky, teda bez potreby opelenia, keďže opeľujúca osička u nás nežije.
Podmienky pre úspešné pestovanie
Figovníky patria medzi jedny z najstarších pestovaných rastlín na svete a môžu žiť veľmi dlho. Pre ich úspešné pestovanie je kľúčové splniť niekoľko základných podmienok:
Slnečné a chránené stanovište
Figovníky milujú teplo a slnko, preto ich vysaďte na miesto, kde budú mať aspoň 6 až 8 hodín priameho slnečného svetla denne. Ideálne sú južné, chránené polohy, najlepšie v blízkosti budov, ktoré akumulujú teplo. V našich podmienkach sa udomácňujú vďaka globálnemu otepľovaniu, pričom hranica vhodných lokalít sa posúva smerom na sever.
Pôda
Na pôdu nie sú náročné, vyhovuje im bežná záhradná zemina. Uprednostňujú dobre priepustnú pôdu s mierne kyslým až neutrálne pH, no znášajú aj slabo alkalické pôdy. Piesčito-hlinistá, mierne vápnitá a výživná pôda je ideálna. Ak pestujete figovník v nádobe, vyberte substrát s dobrým odvodňovaním a pridajte rašelinu pre lepšiu štruktúru.
Zálievka a hnojenie
Figovníky sú odolné voči suchu, najmä ak sú dobre zakorenené, a dokážu odolať krátkym obdobiam bez vody. Počas teplých mesiacov je však dôležité udržiavať pôdu mierne vlhkú. Obmedzte polievanie v zime, keď je rastlina v stave pokoja. Na jar a v lete ich môžete prihnojovať organickým hnojivom alebo vyváženým hnojivom (napríklad s pomerom NPK 10-10-10) na podporu rastu a tvorby plodov. Pri pestovaní v nádobách je prihnojovanie nevyhnutné. Nadmernej a nepravidelnej závlahe sa vyhýbajte v období dozrievania plodov, kedy môže spôsobiť praskanie plodov.
Starostlivosť a údržba
Orezávanie
Orezávajte figovníky na jar alebo v lete po skončení zimy, aby ste zlepšili tvarovanie rastliny a umožnili lepšie prúdenie vzduchu. Pre pevnosť a dobre rozloženú kostru kríka je dôležitý každoročný rez. Už v prvom roku pestovania sa na jar skracuje hlavný výhonok na 5-6 púčikov, aby sa vytvorili bočné konáriky. Tie sa na nasledujúci rok opäť skrátia na 3-5 púčikov. Odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky je potrebné odstraňovať.
Množenie
Figovníky sa dajú úspešne množiť odrezkami alebo vrstvením. Odrezky sa najlepšie odoberajú na jar alebo v lete. Z koruny kríka sa odrežú dvojročné výhonky, ošetria stimulátorom rastu a nechajú sa vysušiť.
Zazimovanie
Figovníky sú citlivé na mráz, preto v chladnejších oblastiach zabezpečte ich ochranu počas zimných mesiacov. Mladé rastliny treba dôkladne ochrániť pred zimou. Výhony spojte do jedného trsu, zviažte ich a obaľte vhodným materiálom (vrece, juta, papier). Vhodným spôsobom je aj ohnutie celého zviazaného trsu k zemi a prikrytie. Staršie rastliny stačí obaliť v spodnej časti. V prípade pestovania vo voľnej pôde v lokalite s pravidelnými silnými mrazmi, rastliny pred zimou obalíme jutovinou, papierom, kartónom či iným vhodným obalovým materiálom. Ak figovníky pestujeme v nádobách, na konci jesene ich umiestnime do miestnosti s teplotou okolo 0 °C.
Pestovanie figovníka v strednej európe
Plody figovníka
Figovníky zvyčajne začínajú prinášať plody po 3 až 5 rokoch od výsadby. V našich podmienkach kvitnú a plodia dvakrát za rok. Z jarného kvitnutia sa vyvinú plody ešte v aktuálnej vegetácii v priebehu leta. Plody, ktoré sa vyvinú na jeseň, v našich podmienkach zvyčajne nedokážu dozrieť. Niektorí odborníci odporúčajú tieto plody obrať a použiť na kompóty.
Plody rôznych farieb majú zväčša hruškovitý tvar a sú veľmi sladké, príjemne šťavnaté, špecifickej chuti. Konzumujú sa predovšetkým v čerstvom stave, možno ich však s úspechom sušiť, pripravovať do kompótov či vyrábať z nich džem alebo víno. Plody sú typické aj svojim raritne vysokým obsahom cukru v prezretých plodoch.
Figovník začína rodiť pomerne skoro - už v druhom roku po vysadení. Rodí každoročne a väčšina pestovaných odrôd v dvoch vlnách. Prvá úroda dozrieva na vlaňajších výhonkoch začiatkom leta, druhá úroda sa tvorí na letorastoch a dozrieva neskoro na jeseň. Plody sa môžu uchovávať v chladničke maximálne 2 dni.
Choroby a škodcovia
V našich podmienkach figovníky netrpia prakticky žiadnymi vážnymi chorobami a škodcami. Z chorôb sa môže vyskytnúť antraknóza, ktorá sa prejavuje hnedočervenými škvrnami na listoch a objavuje sa v chladnom a vlhkom prostredí. Po jej zistení je potrebné neodkladne odstrániť napadnuté časti. Najznámejším škodcom je listomôľka figovníková, malá húsenička, ktorá vyžiera listy a pokrýva ich pavučinkami. Zvykne sa objavovať dvakrát do roka. Ďalšou chorobou, ktorej sa pravdepodobne nevyhnete, je vírusová mozaika.
Figovník patrí v poslednej dobe medzi žiadané rastliny najmä pre svoje plody. Je to húževnatý ker, ktorý výborne regeneruje, ale za cenu úrody. Na jednoročných výhonkoch sa úrody nedočkáte. Vytvoria sa len plody, ktoré dozrú až na jar, teda v bytových nemrznúcich podmienkach. Plody tvorí bez kvitnutia. Obľubuje a nutne potrebuje južné teplé a slnečné miesta, svahy, ochránené múrom, stenou alebo gabiónovým plotom, ktorý slúži tiež ako akumulátor tepla. Neprekáža mu ani slnečný úpal.