Pestovanie obilnín tvorí základný pilier rastlinnej výroby na Slovensku a ich podiel na hrubej poľnohospodárskej a rastlinnej produkcii sa každoročne zvyšuje. Medzi všetkými obilninami má rozhodujúci význam pšenica (Triticum), ktorá predstavuje dominantnú plodinu v štruktúre osiatych plôch. Jej podiel na hrubej rastlinnej produkcii v hodnotených rokoch dosiahol v priemere 21,8 %, čím výrazne prevyšuje kukuricu na zrno (14,6 %) a jačmeň (6,7 %). Pšenica sa pestuje vo všetkých výrobných oblastiach a krajoch krajiny, a to v dvoch základných formách: ozimná a jarná (mäkká a tvrdá).
Štruktúra pestovania a produkčné trendy
V poslednej dekáde rokov (2011-2020) zaujímali obilniny celkovo 56,3 % z celkovej pestovanej plochy poľných plodín na Slovensku. Z tohto podielu tvorila pšenica v priemere 50,9 % z výmery obilnín, pričom tento podiel má tendenciu rastu. Dominantnou formou je jednoznačne pšenica ozimná, ktorá tvorí viac ako 90,0 % z celkovej výmery.
V rokoch 2017-2020 sa z priemernej zberovej plochy obilnín na Slovensku (cca 744,3 tis. ha) pozberalo približne 4 051,7 tis. ton zrna. Podiel pšenice na tomto celkovom objeme sa pohyboval od 50,8 % v roku 2017 do 46,6 % v roku 2020, čo predstavovalo priemernú ročnú úrodu okolo 1 942,8 tis. ton. Pšenica tak zostáva najvýznamnejšou a najrozšírenejšou obilninou v slovenskom poľnohospodárstve.
Geografické rozloženie a najúrodnejšie oblasti
Územie Slovenska je charakteristické pestrou škálou pôdnych typov a prírodných podmienok pre poľnohospodárstvo. Najpriaznivejšie podmienky pre pestovanie obilnín, vrátane pšenice, sú typické pre úrodné nížinné oblasti. Predovšetkým Podunajská nížina, Juhoslovenská kotlina a Východoslovenská nížina sa vyznačujú prevažne ornými pôdami, kde obilniny, kukurica a repka nachádzajú ideálne podmienky pre svoj rast. V týchto oblastiach sa sústreďuje najväčšia časť pestovateľských plôch.
V roku 2017, podľa Štatistického úradu SR, bola pšenica a príbuzné plodiny pestované na celkovej ploche 326 000 ha, čím sa radila na druhé miesto po kukurici. Poľnohospodárska mapa Slovenska ukazuje v posledných rokoch relatívne stabilné rozloženie pestovaných plodín, avšak došlo k rozšíreniu plôch kukurice. Napriek tomu pšenica si udržiava svoju dominantnú pozíciu v štruktúre osevov, najmä v spomínaných úrodných oblastiach.
Produkcia, výnosy a ich vývoj
Celková úroda hustosiatych obilnín na Slovensku v roku 2022 mala dosiahnuť 2,8 milióna ton, čo predstavuje 3 % nárast oproti roku 2021. Tento nárast bol ovplyvnený zvýšením celkovej osiatej plochy obilnín o 7 %, avšak zároveň došlo k poklesu očakávaného priemernej úrody z hektára o 4 %.
Pšenica si aj napriek poklesu výnosov z hektára stále udržuje pozíciu najčastejšie pestovanej obilniny. V roku 2022 sa pšenica pestovala na výmere o 15 % vyššej ako pred rokom. Odhadovaná celková úroda pšenice v roku 2022 dosiahla takmer 2,2 milióna ton pri odhadovanom výnose 5,24 tony z hektára. Pšenica tvorí až 75 % plôch osiatych hustosiatymi obilninami. V roku 2022 bola pšenica pestovaná na ploche 410 tisíc hektárov pôdy, čo predstavuje medziročný nárast o 53 tisíc hektárov.
Faktory ovplyvňujúce produkciu a predaj
Na produkciu pšenice a jej ekonomickú efektívnosť vplýva viacero faktorov, vrátane vývoja počasia, nákladov na výrobu, dotačných stimulov a cien na medzinárodných trhoch, najmä v EÚ. Ceny producentov na domácom trhu sa odvíjajú od globálnej ponuky a dopytu. V roku 2019 bolo pestovanie pšenice rentabilné iba so započítaním dotačných stimulov, ktoré vtedy dosiahli 9,9 % rentabilitu.
V máji 2023 Európska komisia informovala o podpore pre štáty susediace s Ukrajinou vo výške 100 miliónov eur, ktorá mala zmierniť logistické problémy v súvislosti s dovozom agrokomodít. Z tejto sumy mala byť poskytnutá pomoc pestovateľom pšenice vo výške 38,32 eur na hektár, s cieľom podporiť toto kľúčové odvetvie.
Trh s pšenicou na Slovensku organizuje Komoditná burza Bratislava. Cena za potravinársku a priemyselnú pšenicu na domácom trhu kolíše, pričom jej vývoj nie vždy zodpovedá objemu produkcie. Napríklad v roku 2018 došlo k zvýšeniu ceny potravinárskej pšenice o 7,8 % pri medziročnom náraste produkcie o 8,9 %.
Použitie pšenice a jej význam v agropotravinárskom sektore
Pšenica je základným zdrojom pre potravinársky a krmovinársky priemysel. Zo zrna sa mletím vyrába krupica a biela múka, ktoré sú základom pre výrobu chleba, pečiva, cestovín a cukrárenských výrobkov. Celkový domáci dopyt po obilninách je v posledných rokoch stabilný. Kŕmna spotreba predstavuje približne 35,5 % z celkovej domácej spotreby obilnín, pri pšenici dokonca takmer 40,0 %. Potravinárske použitie pšenice tvorí v priemere okolo 41,6 % z celkovej spotreby, čo predstavuje približne 411,2 tis. ton ročne. Priemerná ročná spotreba pšenice na jedného obyvateľa Slovenska v rokoch 2017-2020 bola 87,1 kg.
Prebytok produkcie pšenice umožňuje Slovensku jej vývoz na zahraničné trhy. V rokoch 2015/16 až 2019/20 sa v priemere ročne vyviezlo 1 063,0 tis. ton pšenice, s priemerným saldom zahraničného obchodu 1 035,3 tis. ton v hodnote 190,5 mil. €.
Špaldová pšenica: Stará plodina s novým potenciálom
Okrem bežnej pšenice sa na Slovensku, napríklad v oblasti Myjavy, pestuje aj špalda. Táto prastará obilnina, známa už od stredoveku, sa teší obnovenému záujmu vďaka svojim výživovým vlastnostiam. Má vyšší obsah bielkovín (15 %) s priaznivým aminokyselinovým zložením, tuk (2,5 %) s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín, je bohatá na vitamíny skupiny B, A, E a minerálne látky. Vysoký obsah lepku v špalde jej zabezpečuje vynikajúce pekárenské vlastnosti. Vďaka dvojitej pleve je prirodzene lepšie chránená voči vonkajším vplyvom, čo ju predurčuje pre ekologické poľnohospodárstvo.
Špaldové výrobky, či už vo forme vločiek, múky, alebo celého zrna, nachádzajú uplatnenie v raňajkách (kaše, müsli), obedoch (halušky, pirohy, polievky) i večeriach (chlieb, pečivo). Špaldové otruby, teda jemné plevy, sa využívajú aj na výrobu elastických vankúšov, ktoré uľavujú pri bolestiach chrbta či nohách a majú pozitívne účinky pri migréne a nespavosti.