Rakytník patrí medzi menej známe ovocné stromy, no vďaka jeho prednostiam je veľmi zaujímavou rastlinou na pestovanie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať.
Je mimoriadne odolná proti mrazom, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Rakytník má aj svoje nevýhody. Plody rakytníka sú veľmi kyslé, a preto sa viac ako na priamy konzum používajú na prípravu džemov, džúsov, čajov a ako prísada do rôznych jedál.
Botanické vlastnosti a nároky na pestovanie
Všeobecná charakteristika
Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) je ovocný ker, ktorý disponuje sladkokyslými plodmi žltej farby. Aj keď mnohí z nás poznajú rakytník ako prísadu viacerých čajov, jeho reálna chuť je špecifická. Vďaka vysokým hladinám antioxidantov a vitamínov, najmä vitamínu C, je toto ovocie priam výživovou bombou. Rakytník je pôvodom z Himalájí a dokáže rásť aj v drsnejších klimatických podmienkach. Zvláda mrazy až do -40 °C, vietor, sucho aj chudobnú pôdu. Nie je náchylný na choroby ani škodcov.
Je to rozvetvený ker, ktorý môže dosiahnuť výšku 2 až 5 metrov. Jeho koreňový systém je hlboký a rozľahlý, čo mu umožňuje dobre sa prichytiť v pôde a odolávať suchu. Vetvy rakytníka môžu byť tŕnité alebo bez tŕňov, v závislosti od odrody.
Nároky na prostredie
Rakytník je veľmi nenáročná rastlina na pestovanie a na to, aby prosperovala a bola produktívna, potrebuje v podstate len slnečné stanovisko a priepustnú pôdu. Ideálna je dobre priepustná, piesočnato-hlinitá zem. Darí sa mu v pôde s pH 6-7, s dostatočnou priedušnosťou, čo môžeme z časti zabezpečiť častým kyprením pôdy. Umiestňujeme ho na slnečné stanovisko, najlepšie do záveternej strany z dôvodu možnosti opadania plodov.
V prípade tieňa sa rakytník nebude rodiť a postupne bude chradnúť. Po vysadení rastliny je potrebné ju pravidelne polievať počas niekoľkých týždňov, pokiaľ rastlina poriadne nezakorení. Staršie rastliny sú však veľmi odolné voči suchu a zálievka nie je takmer nutná. V prípade starších rastlín zálievka nie je takmer nutná.
Opeľovanie
Rakytník je dvojdomá, cudzoopelivá rastlina, čo znamená, že samčie a samičie kvety rastú na oddelených rastlinách. Na úrodu plodov je preto nevyhnutná prítomnosť samičej aj samčej rastliny. Samce a samice vyzerajú podobne, pohlavie sa dá rozlíšiť až po niekoľkých rokoch podľa púčikov (samčie sú väčšie a viaclupaté), preto je dôležité nakupovať označené sadenice.
Pre opelenie je potrebná minimálne jedna samčia a jedna samičia rastlina. V praxi sa väčšinou vysádza viac (6 až 8 samičích rastlín) na jednu samčiu rastlinu v tesnej blízkosti, keďže rakytník sa opeľuje vetrom. Samčia rastlina by mala byť umiestnená do 10 metrov od samičích kríkov. Pre maximálnu produkciu plodov sa odporúča pomer 1 samčia rastlina na 5-7 samičích rastlín. Musia kvitnúť v rovnakom období, aby došlo k opeleniu.
Výsadba a starostlivosť
Výsadba
Sadenie rakytníka sa nelíši od výsadby iných ovocných stromov a krov, je však potrebné myslieť na to, že je nevyhnutné zasadiť samčiu aj samičiu rastlinu v tesnej blízkosti kvôli opeľovaniu. Výhodné je, ak sa na väčšom priestore vysadí jedna samčia rastlina a okolo nej 6 rôznych odrôd samičích (plodiacich) rastlín.
Pri výsadbe je potrebné zachovať aspoň 2 metre priestoru medzi jednotlivými rastlinami, keďže dorastajú do značnej výšky a šírky. Sadenice rakytníka sú dostupné väčšinou v kontajnerovanej forme, takže je ich možné vysádzať počas celého roka okrem zimy a vrcholu leta. Najvhodnejší čas na výsadbu býva obdobie od marca do apríla - po rozmrznutí pôdy, ale ešte pred vyrašením listov.
Pri sadení je potrebné vyhĺbiť výsadbovú jamu, ktorá je dva razy hlbšia a širšia ako je koreňový bal rakytníka. Ak je pôda zhutnená, je ju potrebné skypriť ešte do väčšej hĺbky. Úroveň pôdy po výsadbe by mala byť rovnaká ako úroveň substrátu vo výsadbovom kontajneri. Rastliny musia byť po výsadbe dobre zakotvené v pôde.
Hnojenie
S hnojivom si pri pestovaní rakytníka veľkú hlavu robiť nemusíme. Jeho korene žijú v symbióze s baktériami, ktoré fixujú atmosférický dusík, čím zvyšujú úrodnosť pôdy. Rakytník tak nepotrebuje hnojenie dusíkom a zlepšuje kvalitu pôdy pre ostatné rastliny. Ak však chceme obohatiť nastávajúcu úrodu, je dobré vedieť, že práve fosfor je látka, ktorá rakytníku prospeje azda najviac. Najlepšie sa fosfor ujíma pri prvotnom sadení, kedy sa sadenica rakytníka rýchlo adaptuje na dané prostredie.
Rez a tvarovanie
Rakytník nepotrebuje pravidelný rez na to, aby prinášal úrodu, no každopádne by sa mali odstraňovať poškodené a slabé konáre. Je možné rezom tvarovať rastlinu do žiadanej podoby (kompaktný ker alebo nižší strom). Keďže rakytník plodí na jednoročnom dreve, ak odstrihnete koncové konáriky, pripravíte sa o budúcoročnú úrodu, preto sa zvyčajne strihá len cca 1/3 z koncových konárov.
Pri pestovaní sa odporúča trénovať nízky ker do výšky maximálne 2 metrov s 3-5 silnými hlavnými výhonkami. V prvom roku po výsadbe sa jednoročný výhon skráti na 3-4 púčiky. V nasledujúcej jari vyrastie silný, 70-90 cm vysoký vzpriamený výhon, ktorého vrchol sa odstrihne. Z neho vyrastú kvalitné bočné výhonky vo výške asi 40-60 cm, ktoré tvoria základnú kostru koruny kra.
Od tretieho roku sa odstraňujú slabé a suché konáre, a od štvrtého až šiesteho roku sa odstraňujú koreňové výmladky. Po 5-7 rokoch má rakytník plne vyvinutú korunu. V tejto rastovej fáze je potrebné postupne omladzovať rakytník rezom starších konárov a nahrádzaním mladými po 2-3 rokoch. Na konárikoch by nemali zostať žiadne suché konáre.
Je dôležité vedieť, že pri rakytníku vykonávame rez len do 3-ročného dreva, nikdy nezasahujeme do starších častí, ktoré sú pre rastlinu nosné. Ak by sme rez vykonali do dreva staršieho ako 3 roky, rastlinu to môže ovplyvniť natoľko, že zapríčiníme jej úhyn. Prvé roky ju netreba ani rezať. Po 4. roku od zasadenia sa odporúča rez na zmladenie a prevzdušnenie koruny.
Zimná ochrana
Zimná ochrana je pre rakytník dôležitá, hoci znáša aj drsné zimy. Pri jeho koreni môžeme rozložiť dostatok čečiny, slamy či iného izolačného materiálu. Mrazy sa však môžu objaviť aj počas jarných mesiacov, ktoré sú veľmi nebezpečné, keď sa rakytník začína prebúdzať a pučia listy.
Rozmnožovanie
Výhodou rakytníka je, že nepotrebuje byť navrúbľovaný na podpník a tak je možné túto rastlinu jednoducho rozmnožovať. Najpraktickejším spôsobom je jeho množenie pomocou odrezkov.
Odrezky
Odrezky rakytníka je najvhodnejšie odobrať počas vegetačného spánku rastliny (skorá jar), prípadne odrezky s listami počas jari a skorého leta. Rezom odoberáme mladé výhonky z minuloročného rastu dlhé cca 15 cm a následne ich zapichneme do substrátu v interiéri a pôdu udržiavame vlhkú. Po zhruba 8 týždňoch by sa mali zakoreniť.
Ďalším spôsobom získavania nových sadeníc rakytníka je z letných odrezkov. Ich príprava začína už koncom mája, prípadne začiatkom júna, kedy ostrým záhradníckym náradím odstrihneme výhonky približne 15 centimetrov dlhé. Držíme ich v teple, aj počas jesene. Rakytník občas vyháňa aj koreňové výhonky, ktoré majú ešte väčšiu pravdepodobnosť ujatia sa.
Delenie
Najčastejším spôsobom, ako si zabezpečiť zdravé rastliny rakytníka, je jeho delenie. Rovnako ako pri iných ovocných kroch, časti kra sa musia vykopať tak, aby sme nepoškodili hlavné korene. Rastlinu môžeme rozdeliť na niekoľko častí podľa štruktúry koreňov.
Odrody rakytníka
Vhodná voľba odrody je prvým dobrým predpokladom na pestovanie rakytníka. Odrody rakytníka sú rôzne a líšia sa nielen chuťou plodov, ale aj celkovou veľkosťou kra.
- Sirola - skorá odroda s červeno-oranžovými plodmi, jej veľké plody sú sladkokyslé a ľahko sa oberajú.
- Baltik - stredne skorá odroda so silným rastom (dorastá do 3-4 m) a malými tŕňami.
- Lotta - neskorá odroda s veľkými a pomerne sladkými plodmi.
Skoré odrody rakytníka dozrievajú už koncom júla a neskoré až v septembri a októbri.
Zber plodov
Zber plodov je kvôli tŕňom a ich malej veľkosti a mäkkosti náročnejší. Veľkoplodé odrody s dlhšou stopkou a s malým počtom tŕňov je možné oberať aj ručne, no pri bohatej úrode je to časovo náročné. V komerčných sadoch sa preto odstrihávajú celé konáriky aj s plodmi, ktoré sa zmrazia a následne je ich možné ľahko otriasť do nádoby.
Takýmto spôsobom však rakytník prichádza aj o budúcoročnú úrodu, keďže rodí na jednoročných výhonoch. Preto sa komerčne pestuje v dvojročných rodivých cykloch, kedy sa odstrihne jedna časť kríkov jeden rok a druhá nasledujúci rok.
Využitie a účinky
Výživová hodnota
Rakytník je považovaný za jednu zo superpotravín vďaka svojej mimoriadnej koncentrácii bioaktívnych látok. Obsahuje široké spektrum vitamínov (A, C, E, B2, K, kyselina listová), karotenoidov (α, β, ð, lykopén), flavonoidov, sterolov (ergosterol, stigmasterol, lanosterol, amyrín) a minerálov. Vďaka týmto látkam je cenným doplnkom pri liečbe rôznych ochorení, pri prevencii a zdravej výžive.
Plody rakytníka sú bohaté hlavne na vitamín C (má ho až 10x viac než citrón), A, E, K a B-komplex. Obsahujú omega mastné kyseliny (3, 6, 7, 9) a flavonoidy. Šťava z dužiny má baktericídny účinok, stimuluje trávenie a má pozitívny vplyv na celkovú odolnosť organizmu voči infekciám.
Liečivé účinky
Rôzne časti rakytníka sa už po stáročia používajú v tradičnej ázijskej a európskej medicíne na liečbu rôznych chorôb. Vedecké štúdie odhalili jeho blahodarné účinky:
- Podporuje tvorbu bielych krviniek a posilňuje obranyschopnosť organizmu.
- Pomáha pri liečbe nachladnutia, chrípky, infekcií či ekzémov.
- Flavonoidy a karotenoidy tlmia zápaly v tele.
- Pozitívne vplýva na kardiovaskulárny systém - bojuje proti zlému cholesterolu (LDL), podporuje pružnosť ciev, znižuje krvný tlak.
- Listy a kôra sú dôležitým zdrojom vápnika, mangánu a horčíka. Horčík hrá dôležitú úlohu v zdraví ciev a srdca a znižuje riziko arteriosklerózy.
- Plody sa používajú pri všeobecnej slabosti a počas rekonvalescencie.
- Odvar z plodov sa používa pri kožných ochoreniach.
- Odvar zo semien pôsobí ako preháňadlo.
Využitie v kuchyni a kozmetike
Plody rakytníka sa dajú konzumovať a majú veľa pozitívnych vplyvov na zdravie. Oranžové bobule zúžitkujete na šťavy, sirupy, džemy, olej alebo si ich môžete zamraziť na neskôr. Chuť je síce kyslejšia a kvôli šupke aj mierne trpká, ale dá sa zjemniť pridaním medu alebo iného ovocia.
Cenný rakytníkový olej sa extrahuje zo semien a dužiny plodov. Obsahuje vysoké množstvo vitamínov, najmä beta-karoténu a tokoferolu, ktoré majú významný vplyv na plodnosť a priebeh tehotenstva. Olej má vynikajúce regeneračné vlastnosti, stimuluje rast tkaniva pri poškodenej koži a podporuje rast vlasov. Používa sa na liečbu ekzémov a hemoroidov.
Rakytník je tiež dobre známy a vysoko cenený produkt v kozmetike vďaka svojim pozitívnym účinkom na pokožku a vlasy. Rakytníkové masti regenerujú tkanivo v prípadoch omrzlín a popálenín.
