Dejiny poľnohospodárstva sú približne také dlhé ako dejiny ľudstva. Obrábanie pôdy sa vyvíjalo nezávisle v rôznych zemepisných oblastiach v závislosti od klimatických a miestnych podmienok.
Počiatky poľnohospodárstva a domestifikácia prvých plodín
Domestifikácia a cielené pestovanie plodín spôsobilo v mladšej dobe kamennej revolúciu. Ľudia už neboli odkázaní iba na potravu, ktorú nájdu alebo ulovia, ale naučili sa využívať pôdu vo svoj prospech. Človek začal klčovať les a vytvárať prvé obrábané polia, na ktorých pestoval vybrané rastliny s určitými vlastnosťami. Boli to prevažne divé formy tráv s veľkými semenami - predchodcovia obilnín.
Najstaršie dôkazy tejto skutočnosti pochádzajú z rokov 9500 - 8000 pred Kr. z Mezopotámie. V tom čase bola bohato osídlená rastlinstvom, pričom prevahu v pestovaní mala pšenica. Okolo roku 7000 pred Kr. bolo doložené siatie plodín a zber úrody v Egypte a o 1000 rokov neskôr bolo obrábanie pôdy rozšírené pozdĺž brehov rieky Níl. Približne v tom čase sa poľnohospodárstvo vyvíjalo aj na ďalekom východe s rozdielom hlavnej pestovanej plodiny, ktorou bola ryža.
Z pohľadu archeológie rozlišujeme tzv. 8 zakladateľských plodín, ktoré sú často označované aj ako neolitické plodiny. Najrozšírenejšia je teória týchto ôsmich neolitických plodín pochádzajúcich predovšetkým z oblasti úrodného polmesiaca, teda dnešnej Sýrie, Jordánska, Izraela a Palestíny. Medzi ne patrili:
- Pšenica jednozrnná
- Pšenica dvojzrnná
- Jačmeň siaty
- Šošovica
- Hrach
- Cícer
- Vika šošovicová
- Ľan siaty
Je dôležité poznamenať, že raž sa v tomto zozname nenachádza. Názory na to, či by medzi týchto osem plodín mali byť zaradené aj ďalšie, sa rôznia, pričom v období neolitu nepochybne došlo aj k domestifikácii ďalších plodín, medzi ktoré patrili napríklad rôzne obilniny či dokonca figy. Tieto informácie naznačujú, že domestifikácia raže, ak sa aj začala v neolite, nepatrila medzi prvé a najrozšírenejšie.
Raž v stredovekom poľnohospodárstve
Obdobie stredoveku (približne roky 500 - 1500) predstavuje dôležitý míľnik vo vývoji poľnohospodárstva v Európe. V 12. storočí typický feudálny veľkostatok vyžadoval rozsiahlu ornú pôdu, často od 350 do 800 hektárov, spolu s močiarmi, lesmi a pastvinami.
Režim obrábania pôdy bol prísne predpísaný a orná pôda bola rozdelená na tri časti. Jedna časť bola na jeseň obsiata pšenicou alebo ražou, druhá na jar jačmeňom, ražou, fazuľou alebo hrachom, a tretia časť ležala úhorom, teda nebola obrábaná. Tento systém trojpoľného hospodárstva potvrdzuje, že raž bola v stredovekej Európe už etablovanou a dôležitou plodinou, pestovanou tak pre jesennú, ako aj jarnú sejbu.
