Pestovanie hlivy ustricovej na pňoch: Kompletný sprievodca

Hliva ustricová je drevokazná huba, ktorej popularita neustále rastie. Vďaka svojim dietetickým a liečivým vlastnostiam sa stala obľúbenou nielen v profesionálnych, ale aj v domácich podmienkach. Pestovanie hlivy je pomerne jednoduché a zvládne ho takmer každý, pričom potreby na jej pestovanie sú pre väčšinu pestovateľov ľahko dostupné. Z tohto dôvodu sa hliva teší veľkému záujmu amatérskych pestovateľov.

Hliva ustricová sa vyskytuje aj v prírode, kde plodnice môžeme nájsť najčastejšie v októbri a novembri, menej potom v apríli. Z toho vyplýva, že ide o hubu pomerne chladnomilnú. Intenzívnym spôsobom ju pestujeme na slame vo vreciach, extenzívne potom na pňoch listnatých drevín vonku.

Extenzívne pestovanie hlivy na pňoch

Extenzívne pestovanie hlivy na pňoch je veľmi jednoduchý spôsob pestovania. Výhodou je dlhodobé plodenie, dekoratívnosť húb na záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov alebo pňov listnatých stromov. Nevýhodou je, že kultúra najviac plodí v dobe, keď rastú huby v prírode.

Potreby k pestovaniu

• Čerstvo zrezané, zdravé kmene živých listnatých stromov (najlepšie orech, topoľ, vŕba alebo buk) prípadne pne týchto stromov.
• Očkovací substrát (sadba hlivy).

Výber vhodného dreva

Tým najbežnejším a najčastejším spôsobom pestovania hlivy ustricovej je na dreve, resp. „na pni“. Pre úspešné pestovanie je dôležitý správny výber dreviny. Odporúča sa použiť klátiky dreva najmä z topoľa, osiky, vŕby, brezy, lipy, buku alebo hrabu. Nič zlé však neurobíte ani ak pôjde o drevo zo stromov ako orech, jabloň, hruška alebo slivka. Pamätajte na to, že drevo musí byť akoby čerstvé, teda malo by ísť o také drevo, ktoré ste odpílili najviac pred pol rokom. Dôležité je to preto, aby nebolo vysušené, ale dostatočne zavodnené.

Nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny s výnimkou čerešne. Problémy by mohol robiť aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín.

Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Okrem správneho výberu dreviny je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Niektoré zdroje hovoria, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníka je to mýtus.

Príprava kmeňov a očkovanie sadbou

Kmene sa zvyčajne narezávajú na dĺžku 15 - 30 cm. Kratšie kmene skôr prerastú podhubím, je však nutné ich osadiť do vlhších miest. Ak budete očkovať zárezy alebo otvory, odporúča sa dĺžka kmeňa okolo 50 cm a rýchlosť prerastania môžete ovplyvniť vzdialenosťou otvorov alebo zárezov.

Najvýhodnejšie je očkovať v letnom období alebo v chladnejšom období, teda na jeseň, zimu i jar. Sadbou sa očkujú rezné plochy, prípadne zárezy (kmeň narežeme motorovou pílou do jednej tretiny, striedavo z jednej aj druhej strany) alebo otvory s priemerom 12 - 15 mm vyvŕtané po obvode kmeňa. Pred očkovaním rezné plochy polejte horúcou vodou, tým ich dezinfikujete.

Existujú rôzne spôsoby, ako pridať mycélium k pňu:

• Tesnenie obilia mycélia do otvorov: Do predvŕtaných otvorov (priemer cca 8-10 mm, hĺbka 5-6 cm) sa natlačí zrnitá sadba hlivy. Otvory sa potom zatrú voskom alebo prekryjú machom či lepiacou páskou.
• Používanie mycélia na tyči: Ak je mycélium aplikované na drevený blok, urobí sa otvor vhodnej veľkosti a vloží sa kúsok dreva s mycéliom. Otvor sa následne utesní.
• Aplikácia mycélia na rez pňa: Z pňa sa vyreže kotúč dreva s hrúbkou 2-3 cm. Na koniec rezu sa nasype sadba a rez sa uzavrie dreveným kotúčom, ktorý sa upevní klincami.
• Stĺpec z konopného dreva: Dlhé kmene stromov sa rozrežú na niekoľko pňov, medzi ktoré sa nasype sadba. Pne sa potom skladajú do jedného stĺpca a spoje sa spevnia klincami.

Do vyschnutého, starého alebo chorého dreva neočkujeme! Neočkujeme tiež do celkom čerstvo zrezaných stromov, s ktorých tečie miazga, pretože tá zabraňuje rastu mycélia.

Prerastanie kmeňov podhubím

Naočkované pne alebo kmene prekryjeme fóliou na udržanie vlhkosti. Na fóliu môžeme nahádzať zeminu, staré seno, alebo iný ľahko dostupný materiál, ktorým zabránime prehriatiu pňa pri priamom slnečnom svetle. Podhubie prerastá najlepšie pri teplote okolo 20 až 25°C. V tejto fáze je jedno, či je v miestnosti svetlo alebo tma, ale nie je vhodné, aby na kmene svietilo slnko.

Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote je prerastený za 14 dní. Pri nižších teplotách prerastá dlhšie. Či je substrát prerastený, spoznáme podľa rovnomerne zbeleného povrchu. Čas prerastania je dva až 4 mesiace podľa vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva.

Uloženie kmeňov k plodeniu a zber úrody

Prerastené kmene vyberieme z vriec (ak boli v nich uložené) a zakopeme horizontálne (ležmo) do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Vyberáme tienisté miesto s vlhkou pôdou. V mieste však nesmie byť vysoká hladina spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase odumiera.

Z prerastených pňov odstránime fóliu. V čase sucha okolie kmeňov zalievame a pôdu udržujeme stále vlhkú. Ak sa objaví biely výkvet na povrchu dreva, znamená to vznik tela plesne a pne môžeme presunúť do záhrady.

Kmene plodia na jar a na jeseň, niekedy aj po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo plodí 3 - 6 rokov, tvrdé drevo 5 - 10 rokov.

Trsy plodníc zberáme vždy celé, bez ohľadu na to, že sú v trsoch malé plodničky. Zberajú sa vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierate plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn.

Hliva ustricová na pňoch si nevyžaduje na zimné obdobie žiadnu špeciálnu prípravu. Konopná zima bezpečne na otvorených plochách zeme bez izolácie. Mycelium hlivy ustricovej v takýchto podmienkach môže existovať 5-6 rokov.

Intenzívne pestovanie hlivy v interiéri

Intenzívne pestovanie hlivy ustricovej umožňuje pestovanie húb v chránených podmienkach, napríklad v pivnici alebo skleníku. Táto metóda umožňuje celoročné plodenie.

Príprava substrátu

Pre intenzívne pestovanie sa najčastejšie používa slama alebo piliny. Sú potrebné kvalitné, suché suroviny bez prítomnosti plesní. Slamu alebo piliny nasypeme do silného PE vreca, stlačíme ju a zalejeme horúcou vodou tak, aby bola všetka slama ponorená. Vrece uzavrieme špagátom a necháme 12 hodín. Následne urežeme spodné rohy a necháme vodu vytiecť.

Alternatívou je sparenie slamy v nádobe alebo v hrnci na zemiaky.

Očkovanie sadbou

Sadbu vo vrecku tlakom ruky rozdrvíme. Vychladnutú slamu premiešame so sadbou a všetko vrátime naspäť do vreca a stlačíme rukou. Alternatívne môžeme slamu z vreca nevysypať, ale urobiť v slame tri alebo viac rovnako od seba vzdialených vertikálnych otvorov od vrchu až po dno, do ktorých nasypeme sadbu.

Na vytvorenie otvorov môžeme použiť rovnú tyč alebo rúrku, ktorú dôkladne očistíme. Vrece opäť uzavrieme špagátom. Jedným litrom sadby naočkujeme asi 25 kg mokrej slamy (substrátu).

Rast podhubia a plodníc

Vrece s naočkovaným substrátom uložíme do miestnosti s teplotou okolo 22°C, nie viac ako 30°C. Podhubie prerastá substrátom najlepšie pri 27°C. Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote je prerastený za 14 dní.

Cez otvory vo vreci začnú vyrastať plodnice. Plodnice rastú v trsoch a postupne v niekoľkých vlnách. V domácich podmienkach zberáme 3 - 6 úrody, ktoré v optimálnych podmienkach prebehnú za 3 - 6 mesiacov.

Priestory dobre vetráme a vlhkosť vzduchu prípadne zvyšujeme kropením podlahy.

Pestovanie hlivy v kávovej usadenine

Hliva ustricová sa dá pestovať aj v kávovej usadenine, čo je pomerne jednoduchý spôsob sadenia. Na tento účel sa používa tzv. Growkit.

Príprava a zakladanie

Základným pravidlom je, že kávová usadenina nesmie byť ani sypká, ani tekutá. Ideálna je vtedy, ak sa z nej dá vytvarovať guľôčka.

Zamiešame 100g kávovej usadeniny s celým balením sadby hlivy v priloženom vrecúšku. Poriadne zaklopíme vedierko s vrchnákom. Otvory na vedierku musia zostať prelepené mikroporéznou páskou počas celej doby pestovania.

Takto pripravený Growkit umiestnime na miesto mimo priameho slnečného žiarenia pri izbovej teplote.

Rast a zber

Ak kávovú usadeninu začína pokrývať biela vrstva, je to dobré znamenie, že hliva rastie. Ak sa biela vrstva neobjavuje, doprajeme usadenine viac vlahy postrekom z rozprašovača.

Hnedá usadenina by mala byť celá biela, čo je znak prerastania hlivy. Po 5-6 dňoch, keď hliva prerastie cez novú vrstvu, pridávame ďalšiu vrstvu kávovej usadeniny. Tento postup opakujeme, kým Growkit nenaplníme po okraj (cca 4-5 týždňov).

Mikroporéznu pásku na otvoroch nikdy neodstraňujeme. Je priedušná a zaisťuje ideálnu klímu pre rast.

Ak sa v Growkite objaví pleseň inej farby ako bielej, znamená to nedostatok vlhkosti. V takom prípade sa pokúsime farebnú pleseň odstrániť a usadeninu opäť postriekame vodou.

Po naplnení Growkitu po okraj môže trvať 2-3 týždne, kým huby prerastú cez pásku. Pre urýchlenie rastu môžeme celý Growkit umiestniť do chladničky alebo vonku (ak nie je leto).

Hnedá tekutina na bielom mycéliu nie je problém, je to výsledok enzýmovej aktivity hlivy.

Priestory pre pestovanie

Hliva ustricová má rada tienisté miesta, ale nie úplnú tmu. Ideálne sú priestory s rozptýleným svetlom.

• Vonku: Tienisté miesta v záhrade, pod stromami, kríkmi, na severnej strane budovy.
• V interiéri: Miestnosti s teplotou od 8°C do 18°C (ideálne 13°C) pre hlivu ustricovitú. Možnosť udržiavať vyššiu vlhkosť vzduchu (asi 75%) a vetrať. Vhodné sú pivnice s oknom, garáže, haly, bývalé stajne, maštale, šopy.

Výhody a využitie hlivy ustricovej

Hliva ustricová je známa svojimi priaznivými účinkami na zdravie. Obsahuje antioxidanty, ako sú polyfenoly a vitamín C, ktoré pomáhajú neutralizovať voľné radikály a znižujú oxidačný stres v tele. To môže viesť k ochrane buniek pred poškodením, zníženiu zápalov a zníženiu rizika vzniku rôznych chorôb.

Hliva tiež znižuje cholesterol v krvi, je dobrá pre energiu a má skrášľujúce účinky. Je plná vitamínov, minerálov a má vysoký obsah vlákniny.

V kuchyni je hliva veľmi všestranná. Môžete z nej pripraviť polievku, guláš, omáčku, praženicu, sekanú, alebo ju použiť ako alternatívu k mäsu či rybám.

tags: #hliva #ustricova #pestovanie #na #pni